Význam slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ pr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

príkladne prísl.: p. sa správať;

príkladnosť -i ž.

príkladný príd. slúžiaci za príklad, vzorný: p. vzťah k práci, p. rodinný život;

príklon -u m. priklonenie sa (význ. 2): p. k väčšine

príklop -u m., príklopka -y -piek ž. prostriedok na uzatváranie niečoho, veko, vrchnák, príchlop(ka): p. na misu

príkon -u m. elektrotech. energia odobratá elektr. spotrebičom za časovú jednotku: p. zosilňovača

príkorie -ia s. krivda, neprávosť, bezprávie: prežiť veľké p., robiť niekomu p.

príkrasa -y -ras obyč. mn. ž. prikrášlenie, prikrášľovanie: opísať niečo bez p-s

príkriť sa -i dok. protiviť sa, priečiť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: mastné jedlo sa mi p-i

príkrm -u m.

1. príloha (význ. 3): múčny, zeleninový p.

2. prídavok k výžive zvierat: nerastný p.

príkro prísl.: p. stúpať;
p. konať;
p. chutiť;

príkrosť -i ž.

príkrov -u m. prostriedok na zakrytie niečoho: sklenený p.;

príkry príd.

1. prudko stúpajúci al. klesajúci, strmý: p. svah, p-a cesta

2. prísny, strohý, hrubý, tvrdý: p. človek, p-e slová

3. výrazný, silný: p-a bolesť, p-e rozpory

4. nepríjemný, odporný: p-a chuť;

prílepok -pku m. niečo dodatočne pripojené, prívesok: garáž je tam ako p.

prílet -u m. priletenie (význ. 1), prilietanie: p. vtákov, lietadla

prílev -u m. pribúdanie, vzrast, príliv, op. odlev: p. obyvateľstva do miest;
p. vkladov

príležitosť -i ž. priaznivá, vhodná okolnosť, chvíľa, situácia: využiť p., čakať na p., premeškať p.;
pracovná p. možnosť zamestnať sa

● p. robí zlodeja;

príležitostne prísl.

príležitostný príd. uplatňujúci sa, konaný pri istej príležitosti: p. prejav, p-á kúpa;

príliš prísl. nad náležitú mieru, nadmieru, priveľmi: p. často, p. veľa, p. dobre;
je na to p. mladý;
vzal si to p. k srdcu

prílišne prísl.

prílišný príd. nadmerný: p-á horlivosť, námaha, ochota;

príliv -u m.

1. periodické stúpanie morskej hladiny, op. odliv

2. prílev: p. obyvateľov do miest

príloha -y -loh ž.

1. tlačovina pripojená ako dodatok, doplnok: nedeľná p. novín, obrázková p. časopisu

2. priložená listina, ktorou sa niečo potvrdzuje: p-y k žiadosti o byt

3. pokrm podávaný k mäsu, príkrm

príložník -a m. pravítko na rysovanie na rysovacej doske

príložný príd. odb. kt. sa k niečomu prikladá: p. uhlomer, p. uholník

prím -u m. hud. prvé husle: hrať p. i fraz. byť prvým, viesť

príma¹ -y ž.

1. hud. prvý st. v stupnici; pomer dvoch tónov rovnakej výšky

2. prvá trieda osemročného gymnázia

príma² hovor.

I. príd. neskl. výborný, vynikajúci, znamenitý: p. človek, p. obed

II. prísl. a vetná prísl. výborne, vynikajúco, znamenite: mať sa p., bolo tam p.

prímas -a m. cirk. hlavný (prvý) arcibiskup v krajine;

prímeno -a -men s. ďalšie meno pridané k priezvisku

prímer -u m. kniž. prirovnanie

prímerie -ia s. dohoda bojujúcich strán o dočasnom zastavení bojov

prímes -i ž., prímesok -sku m. čo je do niečoho primiešané, primiešanina: zem s p-ou rašeliny;
materiál bez p-sku

prímestský príd. kt. je v blízkosti mesta: p-á oblasť

prímorie -ia s. kraj pri mori;

prímorský príd.: p-é štáty, p-é podnebie

prínos -u m. prinesenie novej hodnoty, nového prvku: p. k boju za mier, cenný p. do literatúry

príp. skr. prípadne

prípad -u m.

1. jednotlivý jav; čo sa stalo, prihodilo: typický p., p. smrti;
právny, lekársky p., poistný p., oznámiť p. polícii;
sú p-y, keď ... stáva sa

2. predpokladaný, očakávaný jav, možnosť, eventualita: ušetriť si niečo na p. choroby;
byť pripravený na všetky p-y;
po p-e → poprípade

● z p-u na p. jednotlivo, osobitne;

prípadne čast.

1. pripája aktuálny výraz, eventuálne, respektíve: napíš, p. zatelefonuj

2. azda, vari: nech prídu p. aj rodičia

prípadný príd. kt. sa môže vyskytnúť, možný, eventuálny: p-é zmeny plánu, p-é otázky

prípecok -cka m. múrik v podobe lavice pri peci: ležať na p-u

prípis -u m. úr. písomné oznámenie: dostať p. z ministerstva

prípisok -sku m. písomný dodatok, poznámka k textu

prípitok -tku m. pripitie; príhovor prednesený pri pripíjaní: zdvihnúť pohár na p.;
povedať p.

príplatok -tku m. suma priplácaná k zákl. sume: rýchlikový p.;
p. na stravu;
výkonnostný p.

prípoj -a m. nadväznosť dopr. spojenia na staniciach; nadväzný dopr. prostriedok: vlak má p. o 8. hod.;
čakať na p.;

prípojka -y -jok ž. vec, stav. jednotka, kt. niečo pripája: vodovodná, horúcovodná, plynová p.;
železničná p.;
hadicová p.

prípojný príd.: p. vlak nadväzný

prípona -y -pon ž. lingv. časť slova, kt. sa pripája k základu slova, sufix: gramatická, slovotvorná p.;

príponový príd.

príprah -u m. dodatočne pripriahnutý záprah;
dopr. pripnutý výpomocný rušeň;

príprahový príd.: p. rušeň

príprava -y -rav ž.

1. činnosť, ktorou sa umožňuje uskutočnenie niečoho: p-y na jarné práce, p. na skúšku

2. zhotovovanie niečoho: p. jedál, liekov, krmiva

3. pomocné veci použ. na zhotovenie niečoho: krajčírska p.

prípravka -y -viek ž. hovor. prípravná škola, prípravný kurz

prípravný príd. určený na prípravu: p-é práce, p. výbor, p-á trieda, p. tréning;
práv. p-é konanie

prípravok -vku m. chem. výrobok pripravený na použitie, preparát: čistiaci, liečebný, kozmetický p.

prípravovňa, prípravňa -e ž. miestnosť, kde sa niečo pripravuje: p-ovňa krmív

prípustnosť -i ž.

prípustný príd. kt. možno pripustiť, dovolený: p-á rýchlosť, p-é zaťaženie;
je to p-é iba vtedy, keď ...;

prírastkový príd.: p. zoznam kníh

prírastok -tku m.

1. pribudnutie rastom; zväčšenie množstva, počtu: p. stromu;
p. obyvateľstva, hmotnostný p., ročný p. výroby

2. jednotlivec, počet, hodnota, o kt. sa niečo zväčšilo: p. do rodiny dieťa;
p-y do knižnice;

príraz -u m.

1. tel. zovretie lana al. žrde pri šplhaní

2. hud. melodická ozdoba

príroda -y ž.

1. súhrn všetkých vecí a javov na svete, kt. nevznikli zámernou ľudskou činnosťou: živá, neživá p.;
človek pretvára p-u;
filoz. svet, skutočnosť, realita

2. voľná krajina mimo ľudských obydlí: ísť na prechádzku do p-y;
ochrana p-y;
škola v p-e v rekreačnom stredisku, zotavovni ap.

3. prirodzená povaha, prirodzenosť: je od p-y slabý;

prírodnina -y -nín ž. odb. nerast, rastlina al. živočích ako predmet skúmania, najmä v škole

prírodný príd.

1. k 1, 2: p-é bohatstvo, p-é javy, p-é zákony;
p-á rezervácia;
p-é vedy

2. prirodzený (význ. 2), op. umelý: p. ľad;
p. hodváb zo surovín živočíšneho pôvodu;
kuch. p. rezeň neobalený

prírodopis -u m. veda zaoberajúca sa opisom živočíchov, rastlín a nerastov; príslušný vyučovací predmet;

prírodopisec -sca m. odborník v prírodopise;

prírodopisecký príd.

prírodopiskyňa -e -kýň ž.;

prírodopisný príd.: p-é zbierky

prírodoveda -y ž. veda o prírode;

prírodovedec -dca m. odborník v prír. vedách;

prírodovedecký príd.: p-á fakulta

prírodovedkyňa -e -kýň ž.;

prírodovedný príd.

príruba -y -rub ž. tech. časť rúrok, armatúr ap. určená na pripájanie;

prírubový príd.

príručka -y -čiek ž.

1. prehľadne napísaná kniha zahŕňajúca poznatky istého odboru: p. slovenskej výslovnosti;
turistická p.

2. hovor. príručná knižnica

príručný príd. kt. je naporúdzi, určený na bežné používanie: p-á knižnica, lekárnička

prísada -y -sad ž. látka, kt. sa do niečoho pridáva: meď s p-ou cínu, penivá p. do kúpeľa

prísaha -y -sah ž. slávnostné potvrdenie pravdivosti niečoho al. sľúbenie niečoho;
náb. volanie Boha za svedka pravdy: vojenská p., zložiť p-u, krivá p., výsluch pod p-ou

prísažne prísl.

II. prísažný m. hist. člen obecnej al. mestskej rady

prísažný

I. príd. vzťahujúci sa na prísahu: p-á výpoveď, formula;
p. znalec;

prísediaci m. člen komisie ap. zúčastňujúci sa na rokovaní: p. súdu, na skúške

príšera -y -šer ž. obluda (význ. 1), netvor, strašidlo, mátoha: rozprávková, nočná p.;

príšerne prísl.: p. zarevať;
p. ma bolí hlava;

príšernosť -i ž.

príšerný príd.

1. vzbudzujúci hrôzu, strach, hrozný, strašný, obludný: p-é sny;
p-é dunenie kanonády

2. hovor. expr. veľmi veľký, ohromný, nesmierny: p. strach, p-á bolesť;

prískok -u m. odb. krátky beh so zaľahnutím

príslop -u m. plytké vysokohorské sedlo

príslovečne prísl.

príslovečný príd. známy (význ. 1), povestný, typický: p-á slovanská pohostinnosť;
p. anglický pokoj;

príslovie -ia s. zhustený výraz ľud. múdrosti s obrazným rázom a poučným zámerom: bibl. Kniha p-í

príslovka -y -viek ž. lingv. neohybné plnovýznamové slovo vyjadrujúce okolnosť al. vlastnosť deja, vlastnosti al. okolnosti, adverbium;

príslovkový príd.: p-é určenie vetný člen rozvíjajúci sloveso al. príd. m.

prísľub -u m. sľub, sľúbenie niečoho: p. odmeny;
dal p., že nesklame;

prísľubový príd.

príslušenstvo -a s. súbor vecí potrebných na riadne používanie niečoho: mixér s p-m, byt s p-m, p. stroja

príslušníčka -y -čok ž.

príslušník -a mn. -ci m.

1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: p. rodiny, národa;
slovenský štátny p.;
p. Policajného zboru SR

2. hovor. v min. príslušník Verejnej bezpečnosti, policajt;

príslušnosť -i ž.

1. zaradenosť do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: národná, štátna, politická p.

2. práv. okruh pôsobnosti orgánov: miestna p.

príslušný príd.

1. oprávnený niečo vykonávať, kompetentný: obrátiť sa so žiadosťou na p. úrad

2. zodpovedajúci niekomu, niečomu, náležitý, vhodný, patričný: privítať hosťa s p-ou úctou;
vydať p-é pokyny

3. vzťahujúci sa na to, čo k tomu patrí, patričný: preštudovať p-ú literatúru;
odpoveď je na p-om mieste

príslužba -y -žieb ž. lek. slang. pohotovosť nemocničného lekára mimo pracoviska: mať p-u, platiť zdravotníkov za p-y

prísne prísl.: p. potrestať niekoho, p. zachovávať tajomstvo;
p. hľadieť na niekoho;

prísnosť -i ž.

prísny príd.

1. kt. neodpúšťa, neprepačuje (chyby, previnenia ap.), neúprosný, tvrdý: p-i rodičia, p. učiteľ, vedúci;
p-e nariadenie, p. trest

2. nedovoľujúci výnimku, dôsledný: p-a diéta, p-a špecializácia, p-a kontrola

3. vážny (význ. 1), odmeraný, chladný: p. pohľad, p. hlas;

príspevkový príd. k 1, 3: p-á organizácia;
mať p. ráz

príspevok -vku m.

1. peňaž. suma al. vec, ktorou sa na niečo prispieva: členský p., vyživovací p.

2. čím niekto k niečomu prispieva: p. k riešeniu vážnej ekologickej situácie

3. kratšia vecná stať v tlači, rozhlase ap.; kratší prejav: mať p. v odbornom časopise;
diskusný p.;

prísť príde prídu príď! prišiel dok.

1. chôdzou al. dopr. prostriedkom sa dostať niekam, dôjsť, op. odísť: p. domov;
p. niekde pešo, autom, vlakom;
p. do práce včas;
p. na návštevu k priateľovi;
p-l k nám po čerešne;
p. na pohreb

2. (o dopr. prostriedku) pohybom sa niekam dostať, dôjsť, op. odísť: vlak dnes p-l presne;
autobus ešte nep-l

3. pribudnúť do istého kolektívu, nastúpiť do istej funkcie ap., dôjsť, op. odísť: p-l k nám nový vedúci

4. vrátiť sa odniekiaľ na pôv. miesto, dôjsť: p. domov z vojny, p. z dovolenky

5. obrátiť sa na niekoho, obyč. so žiadosťou, dôjsť: p-la ku mne, aby som jej pomohol

6. byť dopravený, doručený, dodaný, dôjsť: noviny dnes ešte nep-li;
p-l mi list;
tovar p-e zajtra

7. začať jestvovať, dôjsť, nastať: p-li veľké dažde;
po zime p-e jar;
naraz p-la choroba

8. dostať sa do istého stavu, postavenia, ocitnúť sa v istej situácii, dôjsť: p. do ťažkého položenia;
p. do pomykova;
p. do reči stať sa predmetom a) rozhovoru b) ohovárania;
p. do druhého stavu oťarchavieť;
p. do módy stať sa módnym

9. dostať sa niekam, ocitnúť sa na nejakom mieste, dôjsť: p. do nemocnice;
za to p-te do väzenia

10. získať, nadobudnúť niečo, dôjsť: p. k peniazom;
ľahko p-l k zlatu

11. byť zbavený niekoho, niečoho, stratiť, dôjsť: p. o zamestnanie;
p. o peniaze;
vo vojne p-la o syna;
p. o oči

12. postihnúť, zachvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho, dôjsť: p-l na mňa spánok;
p-la na ňu slabosť;
neos. p-lo mi zle, clivo;
dobre mu p-lo, že videl matku

13. ujsť sa, pripadnúť v istom pomere, dôjsť: na každého p-e liter vína

14. náhodne sa naskytnúť, dôjsť: bol spokojný so všetkým, čo p-lo;
žije, ako p-e

15. úmyselne al. náhodou objaviť, nájsť, dôjsť: p. na stopu zločinu;
p. na chybu v účtoch

16. hovor. patriť ako odmena, odplata: koľko p-e od ušitia, za ušitie kabáta?

17. hovor. stáť² (význ. 1): p-e to lacnejšie, keď to urobíš doma

18. hovor. neos. p-e, p-lo (bude, bolo) treba: p-lo nám ísť kus cesty pešo

19. hovor. neos. p-e na to bude záležať na tom: keď p-e na to, nemusíme ísť nikde

20. nastať, uskutočniť sa, dôjsť: p-lo k revolúcii;
očakávame, že p-e k zlepšeniu

● p. s prázdnymi rukami nedoniesť nič;
p. na amen na koniec;
kto → prv p-e, prv melie;
expr. p. niekomu na krk prisťahovať sa k niekomu, začať mu byť na príťaž;
p-lo mi na rozum, na um spomenul som si;
nechce mu to p. na jazyk nevie nájsť vhodný výraz;
p-e rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať;
p-la reč na to začalo sa o tom hovoriť;
p-lo to na pretras začalo sa o tom hovoriť;
p. s niekým do rodiny stať sa príbuzným;
p. do riadnych, normálnych koľají začať usporiadane žiť, vyvíjať sa;
p. navnivoč znehodnotiť sa;
p. niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho;
nemôcť p. niekomu na meno hovoriť zle o ňom;
p. do hotového, k hotovému;
p. (ako) na hotové získať niečo bez vlastného pričinenia;
p-lo na lámanie chleba nastal rozhodujúci okamih;
p. niekomu do cesty začať mu prekážať;
p. niekomu na mušku ocitnúť sa v blízkosti;
p. niekomu pod ruky dostať sa do blízkosti;
p-e mu z očí bude mu zle (od urieknutia);
p-lo na moje slová mal som pravdu;
p. niekomu na oči ukázať sa;
p. na svet narodiť sa;
p. o život zahynúť;
expr. p-e na psa mráz nenáležité konanie sa vždy vypomstí;
p. k moci, k veslu dostať sa k moci;
p. k sebe nadobudnúť vedomie;
p. k rozumu spamätať sa;
nemôže k ničomu p. nemôže nič nadobudnúť;
p. o rozum zblaznieť;
p. si na svoje dobre pochodiť;
keď na to p-e ak bude treba;

prístav -u m. miesto upravené na pristávanie lodí: riečny, námorný p.;

prístavba -y -vieb ž.

1. pristavovanie: p. továrenskej haly

2. dodatočne pristavaná časť budovy, prístavok: drevená p. skladu

prístavisko -a -vísk s. časť brehu upravená na pristávanie lodí

prístavný príd.: p-é mesto, p-á krčma

prístavok -vku m.

1. prístavba (význ. 2): palác s p-ami

2. sedadlo pristavené vedľa stálych sedadiel: p-y v kine, v divadle

3. gram. voľne pripojený zhodný vetný člen podobný prívlastku, apozícia

prístelka -y -liek ž. dodatočne pridané lôžko

prístenok -nku/-a m.

1. krytý priestor pozdĺž 1 strany domu

2. vedľ. menšia miestnosť pripojená k väčšej miestnosti: p. pre rubačov

3. úzky múrik pri stene: sedieť na p-u

príštipkár -a m. v min. obuvník, kt. iba opravoval obuv;