Význam slova "škr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

škŕkať -a nedok.

1. iba 3. os. (o zažívacích orgánoch) vydávať zvuk ako pri trhaní, trení ap., škvŕkať: žalúdky im š-jú;
neos. š-a mu v bruchu

2. vydávať škrípavý zvuk: š. zápalkou;

škrkavka -y -viek ž. hlísta žijúca v črevách ľudí a zvierat, zool. Ascaris

škŕkavo prísl.

škŕkavý príd. znejúci ako pri škŕkaní: š-é zvuky;

dok. škrknúť -e -ú -kol

1. ku škŕkať

2. expr. ticho, bokom niečo povedať: ani neš-l

skrkvať -e -ú dok. expr. pokrčiť (význ. 1), dokrčiť, zhúžvať: s. obal, peniaze

skŕmiť -i dok. kŕmením spotrebovať: s. seno;

nedok. skrmovať

škrob -u m. neživ.

1. výrobok použ. najmä na stužovanie: zemiakový, syntetický š.;
namočiť bielizeň do š-u

2. chem. org. látka vznikajúca fotosyntézou v rastlinách;

škrob -a m. živ. hovor. expr. lakomec

škrobár -a m. pracovník v škrobárstve;

škrobáreň -rne ž. výrobňa škrobu;

škrobárenský príd.: š-é odpadky

škrobárka -y -rok ž.;

škrobársky príd.

škrobárstvo -a s. priemyselná výr. škrobu;

škrobene, škrobeno prísl. k 2: š. sa správať;

škrobenosť -i ž. k 2

škrobený príd.

1. vystužený škrobom: š. golier

2. hovor. odmeraný (význ. 2), zdržanlivý;

škrobiť nedok. stužovať škrobom: š. košele, záclony

škrobiť sa nedok. hovor. expr. byť škrob, byť lakomý: čo sa tak š-š?

škrobnatosť -i ž.

škrobnatý príd. obsahujúci škrob: š-é rastliny, látky;

škrobovina -y -vín ž. škrobnatá látka

škrobový príd.: š. cukor, š-á múčka;

skrojok, skrajok -jka/-jku m. odrezok vrchu repy s listami

skromne prísl.;

skromnosť -i ž.

skromnučko, skromnuško, skromnunko, skromnulinko prísl.

skromnučký, skromnušký, skromnunký, skromnulinký príd. expr. veľmi skromný: s. človek, s-á výživa;

skromný príd.

1. kt. má malé požiadavky, nenáročný: s. človek, s-á povaha

2. obyčajný (význ. 1), všedný, jednoduchý: s-é jedlo, šaty, pomery

3. malý, čo sa týka počtu al. množstva: s. príjem, vklad;

skropiť dok. kropením navlhčiť, namočiť, postriekať: rosa s-la záhony, s. zem potom, s-ený dažďom

● s. porážku slzami zaplakať nad ňou; (víťazstvo) s. krvou zomrieť (zaň);

skrotiť dok.

1. urobiť krotkým (zviera); zdomácniť: s. leva

2. upokojiť, utíšiť, zmierniť: s. neposedné dieťa, s. odbojné skupiny

skrotnúť -e -ú -tol dok.

1. stať sa krotkým; zdomácnieť: zviera v zajatí s-lo

2. stať sa pokojným, miernym: s. po výčitke, s. ako jahňa

skrsnúť -e -ú -sol dok. kniž. vzniknúť, zrodiť sa: s-e v ňom podozrenie, s-la mu v hlave myšlienka

škrt -u m.

1. prudký pohyb po niečom sprevádzaný praskavým zvukom; stopa po takom pohybe: š. pera, š. zápalkou

2. vyčiarknutie, vynechanie časti textu ap.: š-y v rukopise, redakčné š-y

● urobiť niekomu š. cez rozpočet zmariť plány

škrtať nedok.

1. prudko trieť po niečom za sprievodu praskavého zvuku; takýmto trením zapaľovať: š. zápalkou

2. robiť cez niečo čiary a tým rušiť, vyčiarkovať; prečiarkovať: š. slová, časti textu;

škrtiaci príd. tech. určený na škrtenie (význ. 4): š. ventil, š-a klapka

škrtiť nedok.

1. usmrcovať zovretím hrdla, dusiť, dáviť, hrdúsiť: tchor š-í sliepky

2. spôsobovať zvieravý pocit v hrdle a v dýchacích orgánoch, dusiť, zadúšať: dym, kašeľ ho š-í

3. byť tesný, sťahovať, zvierať: golier ho š-í

4. obmedzovať, zmenšovať prietok (plynu, kvapaliny): š. plyn;

5. expr. úporne šetriť

// škrtiť sa drhnúť sa, dusiť sa

škrtivo prísl.

škrtivý príd. kt. škrtí: š. dym;

dok. škrtnúť -e -ú -tol

nedok. skrúcať -a

// skrútiť sa

1. krútením sa spojiť, zvinúť sa, schúliť sa, stočiť sa: s. sa do klbka, s. sa od bolesti

2. obrátiť sa (význ. 1 – 3), otočiť sa, zvrtnúť sa, skrútnuť sa: s. sa na opätku

3. odbočiť (význ. 1), zahnúť, skrútnuť sa, stočiť sa: s. sa do bočnej ulice;
vietor sa s-l;

nedok. skrúcať sa

skrumáž -e ž. šport. publ. klbko hráčov bojujúcich o loptu ap.; trma-vrma, mrvenica, tlačenica

škrupina -y -pín ž.

1. vápenatý obal vajca

2. drevnatý obal niekt. plodov: orechová š.;
rozbiť š-u

3. vápenatá schránka niekt. nižších živočíchov: š. slimáka

4. expr. niečo krehkosťou pripomínajúce obal vajca: ľadová š.;

škrupinka -y -niek ž. zdrob.

škrupinový príd.;

škrupuľa -e obyč. mn. škrupule -púľ ž. prepiata úzkostlivosť, rozpaky, pochybnosti, zábrany: byť bez š-ľ

□ mať š-e škrupuľovať

škrupulant -a m. kto máva škrupule;

škrupulantský príd.;

škrupulantsky prísl.;

škrupulantstvo -a s.

škrupuľovať nedok. hovor. príliš úzkostlivo usudzovať, mať škrupule: neš-uj toľko!

škrupulózne prísl.;

škrupulóznosť -i ž.

škrupulózny príd. prepiato úzkostlivý: š. človek;
byť š.;

skrúšene prísl.;

skrúšenosť -i ž.

skrúšený príd. konajúci ap. s vedomím viny, nezdaru ap., pokorný, ponížený, zronený; svedčiaci o tom: žiak sedel s.;
s-á nálada;

skrušiť dok. zbaviť síl, premôcť, zlomiť: s-la ju bieda, neistota;

nedok. skrušovať

skrutátor -a m. kto spočítava hlasy pri hlasovaní al. voľbách;

skrutátorka -y -riek ž.

skrutínium -ia D a L -iu s. spočítavanie, spočítanie hlasov pri voľbách, volebných lístkov: prvé, druhé s.

skrútiť -i dok.

1. krútením spojiť, zvinúť, zakrútiť, stočiť: s. nitky do klbka, s-ený pokrovec

2. vychýliť z pôv. polohy, otočiť, stočiť, skrútnuť: s. volant, kľúč, s. vypínačom

3. obrátiť iným smerom, skrútnuť, stočiť: s. auto, s. pohľad;

skrutka -y -tiek ž. súčiastka so závitmi, príp. s maticou slúžiaca na spájanie al. prenos pohybu: nastavovacia s., s. do dreva, spojiť s-ami, zatiahnuť s-u;

skrutkovač -a m. nástroj na skrutkovanie: elektrický s.

skrutkovať nedok. doťahovať al. uvoľňovať skrutku; spájať skrutkou: s. veľkým skrutkovačom;
s. laty

skrutkovito, skrutkovite prísl.

skrutkovitý príd. majúci tvar skrutky: s. hriadeľ, s-á os;

skrutkový príd.: s. závit, kľúč

skrútnuť -e -u -tol dok. skrútiť (význ. 2, 3): s. kohútik, s. gombíkom;
s. vozidlo napravo

// skrútnuť sa skrútiť sa (význ. 2, 3): koleso sa s-lo;
trať sa s-la do hôr

skruž -e ž. odb.

1. kruhovitý nosník

2. dielec na zhotovovanie studní, šácht ap.

skrvavieť -ie -ejú dok. stať sa krvavým: oči od plaču s-li

skrvaviť dok. zraniť do krvi; postriekať krvou, zakrvaviť: s. protivníka;
s. si šaty

// skrvaviť sa: s. sa nožom

skrýša -e skrýš ž. miesto na ukrývanie, úkryt: podzemná, tajná s.

skryť -je -jú -y! dok.

1. dať na tajné miesto, schovať, ukryť: s. peniaze, potraviny, s. utečenca

2. nedať najavo, utajiť: s. bolesť, sklamanie

3. zakryť pred očami iného: s. tvár do dlaní, s. ruky za chrbát;

skryto, skryte prísl.;

skrytosť -i ž.

skrytý príd. ktorého nevidieť, kt. nevidieť, neviditeľný; utajený: s. nepriateľ;
s-é zapínanie, s-á kamera;
s-á myšlienka, hrozba;
s-á reklama propagácia výrobku al. služby v nereklamných textoch, materiáloch ap.;
publ. hľadať s-é rezervy doteraz nevyužité možnosti;

skrývačka -y -čiek ž.

1. hra detí, pri kt. sa hľadajú schovaní spoluhráči: hrať sa na s-u i fraz. nevyjadrovať sa otvorene

2. hádanka (pís. al. kreslená), v kt. sú skryté obrázky al. slová: obrázková s.

nedok. skrývať -a

1. k 1 – 3

2. mať v sebe, obsahovať: skrinka s-a poklad, cesta s-a nebezpečenstvo

// skryť sa vojsť do úkrytu: s. sa za závesom, s. sa v lese;

nedok. skrývať sa -a

1. ku skryť sa

2. byť uložený, obsiahnutý: s-a sa v ňom veľká sila, v liste sa s-a tajomstvo

3. tajiť niečo: priateľ sa s-l so všetkým

skrývka -y -vok ž. ban.

1. zemina nad ložiskami nerastov

2. odpratávanie tejto zeminy;

skrývkový príd.: s. materiál

skrz, skrze predl. s A zastaráv. vyj.

1. prenikanie z jednej strany na druhú, vnútrom niečoho, cez: hľadieť s. oblok, svetlo prešlo s. oblaky

2. prostredníctvo a prostredníka, pomocou: výchova s. literatúru

3. pôvodcu, príčinu, pre: zmeškať schôdzku s. niekoho, získať niečo s. vytrvalosť

skrz-naskrz prísl. expr. úplne, celkom: prerásť, opantať niekoho s.

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl. nás. k 9: d. väčší

diškrécia -ie ž. hovor. expr. malá odmena (za službu ap.): dal chlapcovi d-iu

do krémova → dokrémova;

druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.

1. k 2: d. povedať niečo

2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
odložiť niečo na d. na neskoršie

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

krá, krá-krá cit. napodobňuje zvuk vrán, havranov ap.

kráčať -a nedok. ísť (význ. 1): pomaly k., k. po chodníku;
tech. k-júci bager premiestňujúci sa na vlastnom podvozku

● kniž. k. v niečích → šľapajach;

opak. kráčavať -a

krádež -e ž. neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: k. cenností, materiálu, dopustiť sa k-e

krágľovať nedok. subšt. odstraňovať, ničiť, zabíjať

krájač -a m. stroj(ček) na krájanie: k. chleba;
k. koží

krájať -a nedok.

1. rezaním oddeľovať časti z niečoho: k. salámu, k. zemiaky na kocky

2. takto tvoriť, zhotovovať: k. tenké krajce chleba;
k. zvršky topánok vykrajovať

krákať -a nedok. vydávať zvuk krá: k-nie vrán, havranov

krákoriť nedok. vydávať ťahavý zvuk podobný slabike krá: k-enie hydiny

kráľ -a m.

1. panovník v monarchii: stredovekí k-i;
k. Svätopluk, k. Matej Korvín;
cirk. sviatok Troch k-ov, na Tri k-e 6. januára

2. osoba majúca rozhodujúci vplyv vo svojom odbore; vynikajúci jednotlivec: automobilový, oceliarsky k.;
nekorunovaný k. (v športe ap.);
lev, k. zvierat

3. hlavná figúrka v šach. hre

4. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi horníkom a esom): srdcový k.

● expr. pre pána k-a! zvolanie pri prekvapení ap.;
žart. tam, kde aj k. chodí pešo na záchod(e)

králičí príd.: k-ie kožky;
k-ia farma

králik² -a m. margaréta: kytica k-ov

králik¹ -a mn. N a A -y m.

1. hlodavec podobný zajacovi, zool. Oryctolagus;
hovor. zajac: divý, domáci k.;
pokusný k. i pren. osoba, inštitúcia, na kt. sa overuje niečo nové

2. kožušina z tohto hlodavca;

králikár -a m. chovateľ domácich králikov

králikáreň -rne ž. miesto s klietkami na chov králikov

kráľovič -a m. (v rozprávkach) kráľovský syn, princ

kráľovná -ej mn. -é -vien ž.

1. panovníčka v monarchii; kráľova manželka: anglická k.;
kráľ a k.

2. osoba al. vec najviac uznávaná medzi ostatnými: k. krásy, k. plesu;
k. zbraní

3. (plodná) samička hmyzu žijúceho v spoločenstvách: včelia k. matka

4. šach. figúra, dáma

● ide ako k. pyšne;

kráľovnička -y -čiek ž. zdrob. expr.

kráľovský príd.

1. ku kráľ: k-á moc, k-á koruna;
k-é mesto

2. v odb. názvoch: chem. lúčavka k-á

3. expr. prekračujúci očakávanie, vynikajúci: k. honorár;
k. zjav dôstojný;

kráľovsky prísl. k 1, 3: k. pohostiť;
mať sa k.

kráľovstvo -a -tiev s. krajina, v kt. vládne kráľ;

krám -u m. hovor. obyč. pejor.

1. (malý) obchod al. stánok s rozlič. drobným tovarom: dedinský, jarmočnícky k.

2. obyč. mn. haraburdy: vyhodiť staré k-y

● aký → pán, taký k.;
to sa mu (ne)hodí do k-u to mu (ne)vyhovuje;

krámik -a m. zdrob.

krása -y krás ž.

1. vlastnosť niečoho (veľmi) pekného, krásneho, op. škaredosť: telesná k., k. kvetu, melódie, k. ducha, vynikať k-ou, obdivovať k-u

2. obyč. mn. čo je pekné, krásne: prírodné k-y, k-y Slovenska

krásavec -vca m. pekný, krásny muž: obdivovaný k.;