Význam slova "řád" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rad¹ -u m.

1. viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných v 1 línii za sebou al. vedľa seba: r. cvičencov, ľudí, domov;
sedieť v druhom r-e;
obranný, útočný r.

2. skupina jednotlivcov al. vecí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami al. tvoriacich isté spoločenstvo: patriť do r-ov bojovníkov za zákaz jadrových zbraní;
robotnícke r-y sa upevnili;
chem. skupina zlúčenín s podobným usporiadaním atómovej väzby al. odvodených od spoločnej zákl. látky: uránový r.;
mat. aritmetický, geometrický r.

3. neurčitý, obyč. väčší počet niečoho, množstvo: r. rokov;
celý r. otázok

4. poradie podľa časového al. príčinného sledu, podľa hodnoty ap.: byť na r-e;
kedy príde r. na mňa? vývinový r.

● v prvom r-e príslov. výraz kniž. najprv, najskôr, predovšetkým: v prvom r-e treba zistiť ...;
r. (za) r-om postupne;
kniž. opustil naše r-y zomrel

rad² -u m. vyššie (št.) vyznamenanie: R. bieleho dvojkríža I. triedy, R. Cyrila a Metoda;
udeliť niekomu r.

rád³

I. rada, rado mn. m. živ. radi, neživ., ž. a s. rady radšej iba v N príd., obyč. v plat. prísl.

1. s radosťou, s potešením, ochotne: r. spí, je;
r. ta chodí, r. ich vidí;
r. si vypil;
ner-i to robia

2. obyčajne, spravidla: rana r-a hnisá;
v apríli r-o prší

3. v spoj. s podm. spôs. má želací význam, chcieť: r. by sa okúpal;
(ne)r. by to urobil;
r. by vedieť

4. mať rád mať v obľube, obľubovať, ľúbiť, milovať: mať r. matku, ženu, deti, vlasť;
mať r. hudbu;
majú sa r-i

5. byť rád mať radosť, tešiť sa: (nie) je r., že ...;
budem radšej, keď odídete;
som r. na svete;
to som (naozaj) r. výraz spokojnosti

● r-o sa stalo ochotne som to urobil;
čo by ste r.? čo si želáte? expr. môžete ma mať r.;
majte ma r. nezáleží mi na vás

II. radšej – ako, než, ale spoj. priraď. vyj. vylučovací vzťah s uprednostňovaním prvého člena: to už r. odísť, ako ho ustavične počúvať

III. čast.

1. v 2. a 3. st. zdôrazňuje želanie (obyč. s čast. keby, bodaj al. s rozk.): keby ste radšej mlčali;
radšej poďme!

2. hovor. vyj. súhlas: prídeš? – r.!

rád¹ -u m. združenie ľudí spojené istými pravidlami, obyčajne cirkevnými, rehoľa;

rád² -u m. odb. zaradenie podľa istej hodnoty: mat. jednotky prvého r-u;
geom. útvar druhého r-u;

rad-radom, radom prísl. jeden za druhým, do radu, zaradom: bral všetko r.-r., r.

rada -y rád ž.

1. návod na konanie, poučenie, odporúčanie: priateľská, otcovská, praktická r.;
požiadať niekoho o r-u

2. rozhovor, pri kt. niekto niekomu radí al. sa radia viacerí: ísť na r-u k priateľke

3. skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán istej inštitúcie, organizácie: redakčná r. časopisu;
vedecká r. fakulty;
Národná r. Slovenskej republiky ústavodarný a zákonodarný orgán SR;
R. Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie;
R. ministrov Poľskej republiky vláda;
R. vzájomnej hospodárskej pomoci v min. organizácia pre hosp. spoluprácu soc. krajín;
R. bezpečnosti vedúci orgán OSN

□ dať r-u poradiť;
dávať r-y radiť

● dobrá r. nad zlato;
komu niet r-y, tomu niet pomoci;
vedieť si (s niečím, s niekým) r-y vedieť, čo robiť;
nevie si r-y je bezradný;
niet mu r-y nedá si pomôcť

radar -u m. rádiolokátor: obrazovka r-u

radca -u mn. -ovia m.

1. kto dáva rady: bol mu priateľom a r-om

2. vys. al. vyšší št. úradník; jeho titul (u nás v min.): vládny, súdny r., obchodný r.;
kráľovský r.;
dipl. veľvyslanecký r.;

radcovský príd.

radiácia -ie ž. fyz. vyžarovanie, (rádioaktívne) žiarenie;

radiačný príd.

radiálne prísl.

radiálny príd. odb. idúci, prebiehajúci v smere polomeru: r-a doprava lúčovitá;
r-a turbína;
r-a pneumatika;

radián -u/-a m. fyz. jednotka uhlovej miery (pomocná zákl. jednotka sústavy SI), zn. rad

radiátor -a m. vyhrievacie teleso ústredného vykurovania: liatinový r.;

radiátorový príd.: r. ventil, systém

opak. radievať -a

// radiť sa¹

1. vymieňať si názory, mať poradu: r. sa o návrhu plánu

2. žiadať o radu: r. sa s odborníkom, r. sa právnika;

opak. radievať sa

radikál -a m. radikalista (význ. 1, 2)

radikalista -u m.

1. stúpenec radikalizmu, radikál

2. radikálny človek, radikál;

radikalistický príd.;

radikalisticky prísl.

radikalizmus -mu m. polit. smer usilujúci sa o radikálne riešenie problémov; radikálny postup: politický, študentský r.;

radikalizovať nedok. i dok. (u)robiť radikálnym: r. mládež;
r-ní demonštranti

// radikalizovať sa st(áv)ať sa radikálnym: masy sa r-jú

radikálne prísl.;

radikálnosť -i ž.

radikálny príd.

1. usilujúci sa o rýchle a podst. zmeny (v polit. smere): r-i socialisti, demokrati;
r-e hnutie

2. rázny, energický, rozhodný: r. zákrok, r-e opatrenia, r-a náprava;

rádio -ia D a L -iu s.

1. rozhlasový prijímač: tranzistorové r., zapnúť r.

2. hovor. rozhlas (význ. 1): počúvať r.;
hlásilo to r.

3. rozhlasová stanica, rozhlas (význ. 2) (často ako súčasť názvu): r. Twist;
Vydavateľstvo r-ia Bratislava

4. hovor. rádiotelefónia, rádiotelegrafia: udržiavať spojenie r-om;

rádioaktivita -y ž. samovoľný rozpad niekt. prvkov sprevádzaný žiarením: umelá r., r. ovzdušia;

rádioaktívne prísl.;

rádioaktívnosť -i ž.

rádioaktívny príd.: r-e látky;
r-e žiarenie;

rádioamatér -a m. kto sa amatérsky zaoberá rádiotechnikou

rádiogram -u m.

1. rádiotelegram

2. röntgenová snímka

rádioizotop -u m. chem. rádioaktívny izotop

rádioliečba -y ž. rádioterapia

rádiológ -a mn. -ovia m. odborník v rádiológii;

rádiológia -ie ž. veda zaoberajúca sa ionizačným žiarením;

rádiologický príd.: r. ústav

rádiolokácia -ie ž. oznam. tech. určovanie polohy a vzdialenosti predmetov pomocou elektromagnetických vĺn

rádiolokátor -a L -e mn. -y m. prístroj na rádiolokáciu, radar

rádiomagnetofón -u m. rozhlas. prijímač a magnetofón v spoločnej skrinke

rádiomechanik -a mn. -ci m. mechanik zaoberajúci sa rozhlas. prijímačmi

rádionka -y -niek, rádiovka -y -viek ž. hovor. baretka

rádioprijímač -a m. rozhlasový prijímač

rádiotechnička -y -čiek ž.;

rádiotechnický príd.

rádiotechnik -a mn. -ci m. odborník v rádiotechnike;

rádiotechnika -y ž. veda o tech. využití rádiotelegrafie a rádiotelefónie; odvetvie elektrotechniky, kt. sa tým zaoberá;

rádiotelefónia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom zvukov pomocou rádiových vĺn;

rádiotelefonický príd.

rádiotelegrafia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom znakov pomocou rádiových vĺn;

rádiotelegrafický príd.;

rádiotelegraficky prísl.

rádiotelegrafista -u m. kto obsluhuje rádiotelegrafické zariadenie;

rádiotelegram -u m. telegram poslaný rádiotelegraficky, rádiogram

rádioterapia -ie ž. liečenie ožarovaním, rádioliečba

rádiový¹ príd.: r-é vysielanie, spojenie

rádiový² príd.

radista -u m. voj. spojár obsluhujúci rádiovú stanicu

radiť¹ nedok.

1. dávať radu: dobre, zle niekomu r., r-l nám pri stavbe domu

2. odporúčať (význ. 1): lekár mu r-í ísť do kúpeľov;
r-l mu, aby prestal piť;

radiť² nedok.

1. usporadúvať podľa istého poriadku, zaraďovať: r. knihy do knižnice

2. kniž. zaraďovať, začleňovať: r-l ho medzi dobrých pracovníkov

// radiť sa²:

1. cvičenci sa r-li jeden vedľa druhého

2. kniž. Krasko sa r-í k najväčším básnikom

rádium -ia D a L -iu s. chem. rádioaktívny prvok, zn. Ra;

rádius -ia D a L -iu m. geom. polomer;
odb. akčný r. (plavidla) plavba bez doplnenia paliva;

radkyňa -e -kýň ž.;

radlica -e -líc ž. zaostrená časť náradia, ktorou sa obracia pôda: buldozérová r.;

radlička -y -čiek ž. zdrob.

radlo -a -diel s. starý jednoduchý nástroj na oranie

radnica -e -níc ž. v min. budova, sídlo mestskej správy: Stará r. (v Bratislave);

radničný príd.: r-é hodiny

radno vetná prísl. vyj. potrebu, vhodnosť ap. konať pripojený dej, hodno: nebolo r. ta ísť

radný

I. príd. vzťahujúci sa na obecnú al. mestskú radu: r-í páni

II. radný m. člen obecnej al. mestskej rady

radodajne prísl.;

radodajnosť -i ž.

radodajný príd. hovor. kt. rád (roz)dáva, štedrý: r. človek;

radok -dka m. zákos (význ. 2)

radosť

I. -i ž.

1. príjemný duševný stav, radovanie sa, potešenie, op. žiaľ, smútok: veľká, úprimná r.;
r. zo života, z detí;
smiať sa, vyskakovať od r-i

2. čo spôsobuje potešenie: dieťa je jej jedinou r-ou;
dobré jedlo bolo jeho r-ou

□ mať r. radovať sa, tešiť sa;
urobiť r. potešiť

● mladosť – r., staroba – choroba;
jedna r. vyj. uspokojenie

II. vetná prísl. (je) potešujúce, príjemné: r. pozrieť na ňu;
bolo r. žiť tam

radostne prísl.: r. niekoho vítať, r. sa usmievať

radostník -a m.

1. koláč pečený na svadbu al. krstiny

2. zastaráv. krstiny

radostný príd.

1. spôsobujúci, vyvolávajúci radosť, op. smutný: r-á udalosť, zvesť, r-é chvíle

2. svedčiaci o radosti, veselý, op. smutný: r-á pieseň, r. smiech, r-á nálada

3. expr. milý, drahý, premilený (v oslovení): syn môj r.!

radovánky -nok ž. pomn. zabávanie sa, veselosť, zábava: prázdninové r. detí

radovať sa nedok. mať radosť, tešiť sa, op. smútiť: r. sa z víťazstva, z výhry;
r-je sa, že neprší, r. sa slnečným lúčom

rádovo prísl.

radový príd.

1. usporiadaný, zoskupený do radu: r-á zástavba obce;
r. tanec;
lingv. r-á číslovka kt. vyj. poradie

2. obyčajný, jednoduchý, prostý: r. pracovník, r. vojak bez hodnosti

rádový¹ príd.

rádový² príd.;

radža -u mn. -ovia m. titul indického feud. vladára

chargé d'affaires [šaržé dafér] neskl. i -a m. (franc.) dipl. zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu

d [i dé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 4. miesta v poradí: tvrdé d, veľké D;
odsek d

2. v skr. a zn.: vitamín D;
D rím. číslica päťsto

3. hud. tón a nota: stupnica D dur, d mol

ď [i ďé] neskl. s. spoluhláska a písmeno

dália -ie ž. georgína: červená, žltá d.

dáma -y dám ž.

1. žena s vyberaným vystupovaním, obyč. z vyšších spoloč. vrstiev; zjemn. označenie ženy: rodená, pravá, dvorná d.;
ukloniť sa d-e;
hrať sa na d-u

2. šach. figúra s najväčšou možnosťou pohybu, kráľovná (význ. 4)

3. spoloč. hra na šachovnici

4. v žolíkových kartách karta nižšia ako kráľ;

dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1

dámsky príd. k 1, 2: d. klobúk, d-a volenka;
šach. d-e krídlo;

dánčina -y ž. dánsky jazyk

dánsky príd. k Dán, Dánsko: d. jazyk;

dánsky prísl.: vedieť (po) d.

dáta dát s. mn.

1. údaje: životopisné d.

2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;

dátový príd. k 2: d-é toky, d. súbor, d-á sieť

dátum -mu m., zried. dátum -ta dát s. časový údaj (o dni, mesiaci, roku): d. narodenia;
uviesť presný d.;
niečo je staršieho, mladšieho dáta je staršie, novšie;

dátumový príd.: d-á pečiatka

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

dáviť¹ -i -ia nedok. vracať²: núti ho na d-enie

dáviť² -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach

// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom

dávivý príd. spôsobujúci dávenie, vracanie: d. kašeľ

dávka -y -vok ž.

1. vymedzené množstvo: kŕmna d., smrteľná d. jedu;
d. zo samopalu;

2. zákonná peňaž. al. naturálna hodnota odvádzaná štátu al. štátom: súdne poplatky a d-y;
nemocenské d-y;

dávkovač -a m. prístroj na odmeriavanie dávok

dávkovať nedok. vymedzovať, odmeriavať dávky: d. liek, krmivo

dávkový príd.

dávno

I. prísl.

1. pred dlhým časom: d. na to zabudol;
to bolo d.

2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.;
d. sa nevideli

II. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om

dávnovek -u m. dávna minulosť: šerý d. ľudstva;

dávnovekosť -i ž.

dávnoveký príd.: d-é kultúry;

dávny príd.

1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka

2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia

3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen

dážď dažďa m. atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: hustý, drobný d., kvapky d-a;
chystá sa na d.;

● rásť, množiť sa ako huby po d-i veľmi;
dostať sa z d-a pod odkvap nepolepšiť si;
po d-i býva pekne;
nebude z toho → oblaku d.;

dáždik -a, dáždiček -čka m. zdrob. expr.

dáždnik -a m. roztvárací ochranný prostriedok proti dažďu: skladací d., roztiahnuť d.