Význam slova "otŕ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

otras -u m.

1. otrasenie (význ. 1): o-y pôdy;
utrpieť o. mozgu

2. prudké psychické vykoľajenie: duševný o.

3. prudká (polit., hosp., fin. ap.) zmena: revolučné o-y;

otrasne prísl.

otrasný príd. k 1, 3: o-á správa, o-é svedectvo;
o-á doba;

otrava -y -ráv ž.

1. jed: o. na myši, o. v krvi

2. ochorenie al. smrť spôsobená jedom: o. alkoholom, o. krvi

3. hovor. expr. znechutenosť, nuda; čo al. kto ju spôsobuje: je tu (s tebou) o.;
čakanie je o.

otrávene prísl.: tváriť sa o.;

otrávenosť -i ž.

otrávený príd. hovor. expr. znechutený, znudený: o-á nálada;

otráviť -i dok.

1. usmrtiť jedom: o. myši;
o. sa pilulkami

2. napustiť jedom: o. jedlo

3. otravou spôsobiť ochorenie, narušenie normálneho stavu: o. si žalúdok, o. vzduch

4. hovor. expr. znechutiť, unudiť, znepríjemniť: o. niekomu výlet

● expr. o. červíka nalačno si vypiť;

otravne prísl.;

otravnosť -i ž.

otravný príd.

1. spôsobujúci otravu, jedovatý: o. plyn

2. hovor. expr. znechucujúci, nudný: o. nápadník, o-é reči;

nedok. otravovať

1. k 1 – 4

2. hovor. expr. obťažovať, vyrušovať: deti o-jú

// otráviť sa

1. zomrieť al. ochorieť na otravu: o. sa hubami;
jedzte, neo-te sa

2. hovor. expr. znechutiť sa, unudiť sa: na koncerte som sa o-l;

nedok. otravovať sa

nedok. otŕčať -a

otrčiť dok. vystrieť proti niekomu, niečomu, natrčiť: o. ruku, dlaň, o. karty, vstupenku;
o. pery i fraz. pohrdnúť niečím

● hrub. al. expr. o. päty, kopytá zomrieť;

otrepane prísl.;

otrepanosť -i ž.

otrepaný príd. expr. ošúchaný (význ. 2): o-á téma, o. vtip, šláger;

otrepať -e -ú dok.

1. trepaním striasť: o. (si) blato z topánok

2. trepaním zbaviť niečoho: o. si topánky

● expr. o. niečo niekomu o → hlavu;

nedok. otrepávať -a

1. k 1, 2

2. expr. opakovať, omieľať: stále o. to isté

// otrepať sa otriasť sa: o. sa z vody, pes sa o-l;

nedok. otrepávať sa

otrhane prísl.;

otrhanec -nca m. pejor. trhan, šklban

otrhanosť -i ž.

otrhaný príd.

1. (o veciach) roztrhaný, ošklbaný: o-é šaty

2. pejor. (o človeku) majúci roztrhané oblečenie;

otrhať dok. obtrhať (význ. 1, 2): o. ovocie, kvety;
o. strom;

nedok. otrhávať -a

nedok. otriasať -a

// otriasť sa

1. mocne sa zatriasť, zachvieť sa: dom sa o-l;

2. striasť zo seba, otrepať sa: o. sa ako pes i fraz.;

nedok. otriasať sa

otriasť otrasie otrasú dok.

1. mocne zatriasť, zalomcovať: výbuch o-l dverami

2. trasením odstrániť z povrchu: o. popol, o. blato, sneh (z topánok)

3. trasením zbaviť niečoho: o. cigaretu

4. mocne zapôsobiť, vzrušiť: udalosť ním o-la

5. oslabiť, podlomiť: o. základmi zriadenia, o. dôver(o)u niekoho;

otrieskať -a dok. expr. viackrát tresnúť niečím o niečo, obúchať

otrieť -ie -ú dok. obtrieť (význ. 1, 2): varechu o. o okraj misy

● expr.: o. si jazyk o niekoho ohovoriť ho;
o. niekomu niečo o nos pripomenúť niečo nepríjemné;

otročina -y -čín ž. hovor. expr. úmorná (a nedostatočne ocenená) práca, drina

otročiť dok. hovor. expr. drieť (sa), hrdlačiť, drhnúť: o. od rána do večera

otrockosť -i ž.

otrocký príd.: o-é zajatie;
expr.: o-á práca ťažká;
o-á závislosť, poslušnosť bezvýhradná;
o. preklad doslovný;

otrocky prísl.;

otroctvo -a -tiev s.

1. položenie otroka, poroba: žiť v o-e

2. expr. úplná závislosť, nesloboda, útlak: hospodárske, duchovné o.

otrok -a mn. -ci m.

1. v otrokárskom zriadení bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných obdobiach: starovekí o-i;
obchod s o-mi

2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, závislý od niekoho: o. zvyku, vášne;
stal sa ženiným o-om

● robiť ako o. ťažko;

otrokár -a m.

1. príslušník vládnucej vrstvy v otrokárskom zriadení; vlastník otrokov

2. pejor. utláčateľ, tyran: biely o.;

otrokársky príd.: o-e zriadenie spoloč.-ekon. formácia nasledujúca po prvobytnej; predmetom súkromného vlastníctva sú v nej výr. prostriedky aj otroci;

otrokárstvo -a s. otrokárske zriadenie

otrokyňa -e -kýň ž.;

otruby -rúb ž. pomn. zvyšky vzniknuté pri mletí obilia: kŕmiť o-mi

● pejor. al. žart. mať v hlave o. byť sprostý

otrusinka -y -niek ž. obyč. mn. odmrvený drobný kúsok niečoho: cigaretové o-y;
o-y z chleba

otáčací príd. určený, zariadený na otáčanie; otočný: o-ie zariadenie;
o-ie dvere, kreslo

nedok. otáčať -a

1. k 1 – 3

2. hovor. o. peniaze dávať peniaze do obehu na dosiahnutie zisku

// otočiť sa

1. vykonať kruhovitý pohyb: Zem sa o-í okolo svojej osi za 24 hodín

2. obrátiť sa, zvrtnúť sa: o. sa vo dverách, o-l sa za ňou;
o. sa k niekomu chrbtom i fraz. odvrátiť sa;

nedok. otáčať sa

otáčavý príd.

1. kt. prebieha v kruhu: o. pohyb

2. zariadený na otáčanie, otočný, otáčací: o-é koleso, kreslo, o-é javisko

otáčka -y -čok ž. obrátka: o-y motora, vrtule, počet o-ok

otáčkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie počtu otáčok

otáľať -a nedok. odkladať (rozhodnutie, čin ap.), váhať, okolkovať: dlho o., o. s odpoveďou;
povedať bez o-nia hneď

otázka -y -zok ž.

1. rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť, dopyt: zrozumiteľná, zvedavá, dotieravá o.;
písomná, ústna o. (pri skúške);
odpovedať na o-u, zahrnúť niekoho o-mi;
nadhodiť, nastoliť o-u;
hľadieť na niekoho s o-ou spýtavo;
lingv.: priama, nepriama o.;
rečnícka o. na kt. sa nečaká odpoveď

2. vec, kt. treba riešiť, (menší) problém: naliehavá o., bytová, finančná, sociálna o., vyriešiť, preskúmať o-u;
je to iba o. času, peňazí časom, peniazmi sa to vyrieši

□ dať, položiť o-u opýtať sa;
obrátiť sa (na niekoho) s o-ou, mať k niekomu o-u, klásť o-u spytovať sa

● to je ešte o. je to neisté;
je to o. života a smrti je to rozhodujúce;

otáznik -a m. interpunkčné znamienko označujúce priamu otázku (napr. prídeš?);

● to je (veľký) o. to je neisté

otázny príd. kniž. neistý, sporný, problematický: výsledok je o.;
je o-e, či ...

otázočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

Otčenáš -a m. zákl. modlitba kresťanov Otče náš

● vedieť niečo ako O. naspamäť;

Otčenášik -a m. zdrob. expr.

otčim -a mn. -ovia m. nevlastný otec

otčina -y ž. kniž. vlasť, domovina

otĺcť otlčie otlčú otĺkol dok.

1. tlčením, údermi poškodiť (na povrchu): o. hrnce;
o. si päste o stôl;
o-ené ovocie

2. tlčením, údermi odraziť; obiť: o. (kladivom) omietku;
o. orechy (palicou)

● expr. o. niekomu niečo o hlavu pripomenúť niečo nepríjemné;

nedok. otĺkať sa, otĺkavať sa

nedok. otĺkať, otĺkavať -a

1. k 1, 2

2. expr. biť, tĺcť: o. deti

// otĺcť sa tlčením sa poškodiť: riad sa rýchlo o-l;

šot -u m. krátka film. al. telev. snímka: reklamný š.

šušot -u m. hovor. expr. šušotanie: podozrivý, tichý š.