Význam slova "ľah" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 95 výsledkov (1 strana)
-
ľah -u m. odb. poloha ležiačky: ľ. na chrbát, na chrbte;
streľba v ľ-u -
ľahčený príd. odb. s malou objemovou hmotnosťou: ľ. betón, ľ-á plastická látka
-
ľahko ľahšie prísl. k 1 – 7 i vetná prísl. k 1, 2: ľ. kráčať;
ľ. sa to povie;
ľ. sa môže stať, že ...;
s tebou je ľahšie dá sa dohodnúť● je mu ľ. na srdci, pri srdci, okolo srdca je veselý, spokojný;
-
ľahkoatletický príd. týkajúci sa ľahkej atletiky: ľ-á disciplína, ľ-é preteky, ľ. štadión
-
ľahkomyseľne prísl.;
-
ľahkomyseľníčka -y -čok, ľahkomyseľnica -e -níc ž.
-
ľahkomyseľník -a mn. -ci m. ľahkomyseľný človek;
-
ľahkomyseľnosť -i ž.
-
ľahkomyseľný príd. nie dosť rozvážny a zodpovedný, ľahkovážny: ľ. človek, čin, život;
-
ľahkonohý príd. majúci ľahký, bystrý krok: ľ-é kone, ľ-í chlapci
-
ľahkosť -i ž.
-
ľahkovážne prísl.;
-
ľahkovážnosť -i ž.
-
ľahkovážny príd. nerozvážny, neuvážený, ľahkomyseľný: ľ. človek, sľub;
-
ľahkoverne prísl.;
-
ľahkovernosť -i ž.
-
ľahkoverný príd. kt. (všetkému) ľahko uverí: ľ-é dievča;
-
ľahký ľahší príd.
1. kt. má relatívne malú váhu, hmotnosť, op. ťažký: ľ. kufor;
ľ-á tkanina jemná;
ľ-á pôda pórovitá;
ľ. priemysel vyrábajúci spotrebné predmety;
ľ-é strojárstvo vyrábajúce menšie stroje a prístroje;
voj. ľ. guľomet s ľahkou hlavňou;
šport.: ľ-á atletika súhrn časti atletických disciplín (behy, skoky, chôdza, hody a vrhy)2. nevyžadujúci veľkú námahu, op. ťažký: ľ-á úloha, ľ. zárobok
3. pokojný, bezstarostný: ľ. spánok, ľ-á smrť, ľ-á myseľ
4. (o oblečení) určený na teplejšie počasie, tenší: ľ-é šaty, ľ. kabát
5. bez ťažkostí stráviteľný, menej výdatný, op. ťažký: ľ-á strava, ľ. obed;
ľ-é víno s menším obsahom alkoholu6. kt. má slabý účinok; mierny, slabý: ľ. mráz, ľ-é zranenie, ľ. trest;
ľ-é → drogy;
hud. ľ-á doba neprízvučná7. lahodne pôsobiaci, svižný: ľ. krok;
ľ-á hudba určená na zábavu8. majúci negatívne mravné kvality: ľ-é mravy;
ľ-á žena;
viesť ľ. život● ľ. ako pierko veľmi;
byť ľahší o niečo (napr. o sto korún) prísť o niečo; minúť;
nech mu je zem ľ-á rozlúčka s mŕtvym;
mať ľahkú ruku zručne písať;
s ľ-ým srdcom bez zábran;
brať, vziať, zobrať niečo na ľ-ú váhu zľahčovať, podceňovať, zľahčiť, podceniť;
mať ľ-ú hlavu a) nemať starosti b) mať jasnú myseľ; -
ľahnúť, ľahnúť si -e -ú -hol dok.
1. uložiť sa do vodorovnej polohy: ľ. (si) na zem, na bok, na chrbát;
ísť si ľ. ísť odpočívať al. spať2. uložiť sa na lôžko (spať, odpočívať, pre chorobu ap.): ľ. si zavčasu;
ľ-l (si) a už nevstal neuzdravil sa3. iba ľahnúť padnúť dolu, klesnúť: hmla ľ-la do dolín
● kniž. ľ. popolom zhorieť na popol;
ako si ustelieš, postelieš, tak si ľ-š ako si život zariadiš, tak budeš žiť; -
lahoda -y ž. lahodnosť: l. zvukov
-
lahodiť nedok. spôsobovať príjemný pocit; byť príjemný: l. oku, uchu;
pochvala mu l-í -
lahôdka -y -dok ž. pochúťka, maškrta: údenárske, cukrárske l-y;
predajňa l-ok; -
lahôdkareň -rne ž. predajňa lahôdok, obchod s lahôdkami, lahôdkarstvo
-
lahôdkarka -y -riek ž.;
-
lahôdkarský príd.: l-á výrobňa, predajňa;
-
lahôdkarstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. výr. lahôdok
2. lahôdkareň
-
lahôdkový príd.: l-á bryndza
-
lahodne, lahodno prísl. i vetná prísl.: je mu l. na srdci;
-
lahodnosť -i ž.
-
lahodný príd.
-
ľahostajne prísl.: ľ. sa tváriť, konať;
-
ľahostajnieť -ie -ejú nedok. stávať sa ľahostajným: ľudia dnes ľ-jú
-
ľahostajnosť -i ž.
-
ľahostajný príd.
1. neprejavujúci záujem, nevšímavý; apatický: ľ. človek, pohľad, postoj;
ľ. k práci, k ľuďom, ľ. v učení2. nehodný povšimnutia, pozornosti: všetko mu je ľ-é, žena mu je ľ-á;
-
ľahtikár -a m. expr. bezstarostne nezodpovedný, ľahkomyseľný a povrchný človek: stal sa z neho ľ.;
-
ľahtikárka -y -rok ž.;
-
ľahtikársky príd. i prísl.: ľ-a povaha, ľ. život;
ľ. žiť; -
ľahtikárstvo -a s. nezodpovedný, ľahkomyseľný postoj k životu
-
ľahučký, ľahunký, ľahulinký príd. expr. veľmi ľahký: ľ. ako pierko;
-
ah, áh cit. vyj. rozlič. pocity: ah, skoro som zabudol;
ah, nehovorte -
aha, ahá cit. vyj. dovtípenie, porozumenie, upozornenie, ukazovanie ap.: a., už viem;
a., už ide;
ahá, teda tak -
beťah -a m. hovor. expr. čert, diabol, parom, ďas (iba v nadávkach a kliatbach)
● na kýho, kieho b-a! ký b.! b. aby ho metal! ja tvojho b-a!
-
ďah -u m. expr. obyč. v spoj. ktorým (týmto) ď-om kadiaľ (tadiaľ);
v ktorých (týchto) ďahoch kde (tu) -
kadeľahšie prísl. expr. preč: všetci sa rozbehli k.
-
krčah -a m. nádoba s uchom, so zúženým hrdlom (a výbežkom uľahčujúcim liatie); jej obsah; džbán: hlinený k.;
k. vína● dovtedy sa chodí s k-om po vodu, kým sa nerozbije riskuje sa obyč. do prvého neúspechu;
-
mudžahíd -a m. národnooslobodzovací bojovník v moslimských krajinách
-
nadľahčiť dok. nadvihnutím, uvoľnením urobiť ľahším: n. si bremeno, perinu;
n. sa v sedle; -
nedok. nadľahčovať: voda n-je ponorené telesá
-
nocľah -u m. ubytovanie na noc (mimo domova); prenocovanie: hľadať, poskytnúť n.
-
nocľaháreň -rne ž. ver. miestnosť, budova na hromadné prenocovanie: turistická n.
-
obľahčiť dok.
1. urobiť ľahším, zmierniť ťarchu: o. konštrukciu, konštrukcii
2. uľahčiť (význ. 1): o. niekomu prácu
-
nedok. obľahčovať
// obľahčiť sa neos. uľahčiť sa, uľaviť sa: o-lo sa mu, keď sa vyhovoril
-
obťah -u m.
1. polygr. odtlačok sadzby urobený na kontrolu
2. poťah: o. kresla
-
odľahčiť dok.
1. zbaviť ťarchy, zaťaženia: o. stavbu, o. dopravu
-
nedok. odľahčovať
-
nedok. odľahčovať si
// odľahčiť sa uľaviť sa, uľahčiť sa: neos. po lieku sa mu o-lo
-
nedok. ošľahávať, ošľahúvať -a
-
nedok. poľahčovať
// poľahčiť sa uľahčiť sa, uľaviť sa: pocítiť p-enie;
neos. chorému sa p-lo -
poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca
-
poťah -u m. povlak z látky, kože ap.: kožený p. (nábytku, sedadiel auta), gumový p. (valca);
-
prieťah -u m. zdržiavanie, odkladanie, odklad: byrokratické p-y;
po dlhých p-och to vybavil -
rýchlovýťah -u m. automaticky ovládaný výťah s dopr. rýchlosťou 1,2 m/s a obsluhovaný vždy sprievodcom
-
šľah -u m. šľahnutie: š. biča;
-
šľahúňový príd.: š-é rastliny
-
sťah -u m. odb. stiahnutie sa (význ. 1): svalové s-y
-
ťah -u m.
1. ťahanie, napínanie; práca konaná ťahaním;
tech. zaťaženie spôsobené ťahaním: schopnosť ť-u (pri ťažných zvieratách ap.);
skúška ť-om, pevnosť v ť-u;
šport. vzpieranie ť-om2. súvislý pohyb konaný ťahaním predmetu (po povrchu niečoho); čiara, črta takto vznikajúca: ť. štetcom, ť-y sláčika, ť. na šachovnici, urobiť niekoľko ť-ov ceruzkou, pevné ť-y umelca
3. zisťovanie výhercu žrebovaním: ť. lotérie, ť. športky
4. prúdenie vzduchu: komín, pec má dobrý ť.
5. vdych, vtiahnutie (a vypustenie) dymu pri fajčení, potiahnutie: prvé ť-y z fajky
6. hromadný pohyb v istom zoskupení, istým smerom: ť. vtáctva, ť. vojska;
ť. na bránu súpera7. zámerný postup, čin, krok: diplomatický, propagandistický ť., dobre premyslený ť.;
byť na ť-u (v šachu ap.) i fraz. stáť pred urobením (očakávaného) kroku8. črta (v tvári): jemné ť-y tváre
9. dopr. tepna (význ. 2): železničný ť., ť. sever – juh, ť. do Tatier
● urobiť niečo jedným ť-om, robiť niečo v jednom ť-u bez prerušenia;
expr. byť v ť-u byť preč, stratiť sa; -
ťahák -a m. hovor.
1. expr. kniha, film ap., kt. vyvoláva neobyčajný záujem verejnosti
-
ťaháreň -rne ž. dielňa, objekt na spracúvanie kovov ťahaním: ť. drôtu
-
opak. ťahávať -a
// ťahať sa
1. byť posúvaný (ťahom), vláčiť sa, vliecť sa: ť-á sa za ňou vlečka, závoj
2. expr. mať spor, naťahovať sa, dohadovať sa: nebudem sa s tebou ť.
3. expr. namáhať sa, naťahovať sa: ť. sa s kufrom
4. rozprestierať sa (po dĺžke): dolina sa ť-á smerom na sever
5. popínať sa, vinúť sa: po múre sa ť-á vinič
6. byť vláčny: med, cesto, lep sa ť-á
7. expr. vliecť sa (význ. 2): ť-á sa z práce ustatý
8. expr. preťahovať sa, vliecť sa (význ. 3): proces sa ť-á už druhý rok
● niečo sa ť-á ako červená → niť niečím;
ť-á sa s tým ako smola dlho mu to trvá, je pomalý; -
opak. k 1 – 3, 5 – 7 ťahávať sa
-
ťahúň -a mn. N a A -e m. ťažné zviera;
-
uľahčiť -hč/-i! dok.
-
nedok. uľahčovať
// uľahčiť sa
1. stať sa ľahším, menej namáhavým: manipulácia s kontajnermi sa im u-la
-
nedok. uľahčovať sa
-
vyľahčiť dok. zľahčiť (význ. 1): v. tehly, v-ené murivo, v-ené trieskové dosky
-
nedok. vyšľahávať -a, vyšľahúvať -a, vyšľahovať
-
výťah2 -u m. zhustený (krátky) obsah, výpisok ap.: v. z článku, z referátu;
klavírny v. (orchestrálnej skladby) úprava pre klavírvýťah1 -u m. mechanizmus na (vertikálnu) dopravu: osobný, nákladný v.;
banský v.;
sedačkový v.; -
výťahár -a m.
1. kto vyrába výťahy
-
výťahárka -y -rok ž.;
-
výťahársky príd.
-
vzťah -u m.
1. vnútorná spojitosť, súvis medzi javmi: spoločenské v-y;
ekon. → výrobné v-y;
filoz.: v. obsahu a formy, v. medzi bytím a vedomím2. uvedomený postoj človeka k niekomu, niečomu, vzájomná súvislosť s niekým, niečím, pomer: priateľský, príbuzenský, partnerský v., v. medzi otcom a synom, vyvinul sa medzi nimi úzky v.;
v. k prírode, k tradíciám3. kladný postoj, záujem: vypestovať v mládeži v. k umeniu
□ (ne)mať v. k niečomu (ne) zaujímať sa o niečo;
byť vo v-u s niečím súvisieť s niečím; -
záťah -u m. uzatvorenie únikovej cesty: poľovníci urobili z. na vysokú zver;
z. rybníka výlov ťahaním siete● slang. ísť na z. kradnúť ap.
-
zľahčieť -ie -ejú dok. stať sa ľahším, ľahkým: zaťaženie z-lo
-
zľahčiť -hč/-i! dok.
1. urobiť ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): z. hmotnosť niečoho;
z. (si) úlohu zjednodušiť2. ubrať na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: z. zásluhy, z. situáciu;
-
nedok. zľahčovať
// zľahčiť sa stať sa ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): zaťaženie sa z-lo;
práca robotníkov sa z-la;nedok. zľahčovať
-
zľahčujúci príd. uberajúci na význame, dôležitosti, znevažujúci: z-e poznámky;
-
zľahčujúco prísl.