Význam slova "ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã na" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

načesať -še -šú dok.

1. hovor. česaním upraviť do (bohatého) účesu: n. si vlasy

2. česaním (česačkou) získať, nahromadiť: n. ľanu

načiahnuť -e -u -hol dok. (o pohybe ruky) vystrieť dopredu al. hore, natiahnuť: n. ruku (za niečím);

načiarať -a dok. expr. rýchle al. neúhľadne napísať, nakresliť, načarbať, načmárať: n. skicu, obraz

nedok. načierať -a

// načrieť sa (obyč. o tekutine) dostať sa niekam, nabrať sa: voda sa n-la do topánok;

nedok. načierať sa

načierniť -i dok. natrieť načierno: n. si tvár, n. topánky

načierno prísl.

1. pís. i na čierno na čiernu farbu, dočierna: zafarbiť n.

2. bez oprávnenia: predávať, stavať n.;
cestovať n. bez zaplatenia

načim vetná prísl. v min. a bud. so sponou treba: (ne)n. sa znepokojovať;
má všetko, čo mu n.;
bolo ti to n.? bude n. ohlásiť sa vopred

nedok. načínať -a

načistiť -sť/-i! dok. očistiť isté (väčšie) množstvo: n. zemiakov, ovocia

načisto prísl.

1. pís. i na čisto do čistej podoby, dočista: vyumývať n.;
prepísať (koncept) n. v definitívnej úprave

2. hovor. celkom, vonkoncom, dočista: n. zabudol, n. šedivý

načistom, pís. i na čistom prísl. iba v spoj. byť si n. naisto niečo vedieť, mať jasno: nebol si n., čo urobiť

načmárať -a dok. expr. nedbanlivo napísať, načarbať, naškriabať: n. podpis, úlohu

načo zám. opyt. príslov.

1. expr. i načože vyj. otázku zameranú na a) cieľ, účel: n. sú mu peniaze? b) príčinu deja, prečo: n. sa ponáhľať?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú a príčinnú: vie, n. prišiel;
naľakal sa, n. mu to vraví

načrieť -črie -črú dok.

1. načerpať (obyč. tekutiny), nabrať: n. vody, n. z orechov

2. siahnuť do niečoho s cieľom nabrať; začrieť: n. rukou do studničky, n. do polievky;

● n. hlboko do vrecka veľa vydať, minúť;

načrtať dok. načrtnúť: n. kontúry, plán;

nedok. načrtávať -a skicovať

nedok. načrtávať -a

načrtnúť -e -ú -tol dok.

1. v zákl. črtách nakresliť, napísať, naskicovať: n. portrét

2. stručne podať, opísať: n. plán zájazdu;
n. si prednášku urobiť koncept;

načuchrať -e -ú dok. našuchoriť, natriasť: n. si vlasy;
text. n. vlnu, bavlnu čuchraním upraviť;

nedok. načuchrávať -a

// načuchrať sa (o vtákoch) našuchoriť si perie;

nedok. načuchrávať sa

načúvací príd. určený na načúvanie, počúvanie: n. prístroj (pre slabo počujúcich)

načúvať -a nedok. počúvať: n-a jeho slovám, n. za dvermi;
lek. n-nie sluchová vyšetrovacia metóda

naďabiť, naďapiť dok. expr. naraziť (význ. 2), natrafiť: n. na prekážku, na známeho

// naďabiť sa, naďapiť sa náhodou sa vyskytnúť: n-la sa mu príležitosť

naďalej prísl. aj v budúcnosti, ďalej: sú n. priateľmi

naďaleko prísl. do veľkej vzdialenosti, ďaleko: znieť, vidieť n.

nedok. nadchýnať -a

// nadchnúť sa: n. sa krásou, je n-tý za, pre túto myšlienku;

nedok. nadchýnať sa

nadštrknúť, naštrknúť -e -ú -kol dok. expr. (v reči) naznačiť, poznamenať, nadhodiť: n-l mi, že bude svadba;

nedok. nadštrkovať, naštrkovať

nedok. nahýnať sa, nahýbať sa

nedok. nahýnať, nahýbať -a

// nahnúť sa trocha sa nakloniť, nachýliť sa: n. sa nad stôl;

naľahko prísl. ľahkým spôsobom, ľahko: brať niečo n. povrchne;
n. sa vystrojiť, obliecť

naľakano, naľakane prísl.

naľakaný príd. kt. sa naľakal, vyľakaný, zľaknutý, preľaknutý; svedčiaci o ľaku, strachu: n-é deti;
n. pohľad;

naľavo prísl.

1. na ľavej strane, na ľavú stranu, vľavo, op. napravo: n. je stôl;
obrátiť sa n.

2. doľava (význ. 2): stranu orientovať n.

● → neobzerať sa ani napravo, ani n.;
ani n., ani napravo ani tak, ani inak, nijako (o situácii)

naň A zámena on, ono s predl. na

naňho A zámena on (živ.) s predl. na

napínač -a m. živ. kto pracuje pri napínaní: n. obuvi;

napínač -a mn. -e m. neživ. napínadlo: n. drôtov

nedok. napínať -a: nen-j ma! n. divákom nervy

// napnúť sa, napäť sa vystrieť sa účinkom sily, natiahnutia: struna sa n-la;
telo sa n-lo;

nedok. napínať sa

nedok. napomínať -a

našepkať dok. pošepkať (význ. 2), našuškať: n. spolužiakovi (odpoveď);

● expr. čert, → diabol mu (to) n-l;

našepkávač -a m. pejor. kto so zlým úmyslom radí, ovplyvňuje: neveriť politickým n-om

nedok. našepkávať -a

našetriť dok. nasporiť: n. (si) peniaze (na auto)

našinec -nca m. hovor. človek nám podobný (pôvodom, zmýšľaním ap.), našský človek: prišiel som medzi n-ov

naširoko prísl.

1. do šírky, široko: n. otvoriť ústa;
rozkročiť sa n.

2. obšírne, podrobne: n. vyrozprávať

naširoko-ďaleko, pís. i. na široko-ďaleko, naširoko-naďaleko prísl. široko-ďaleko: z vrcholu vidieť n.

našiť -je -jú dok.

1. šitím pripevniť na povrch, prišiť: n. vrecká, ozdoby

2. šitím pripraviť, nahromadiť (isté množstvo): n. uteráky, n. šiat;

nedok. k 1 našívať -a

naškrabať -e -ú, naškriabať -e -u dok.

1. škrabaním upraviť al. nahromadiť (isté množstvo): n. pečeň, n. zemiakov

2. expr. načarbať: n. úlohu, podpis

naškrobiť dok. stužiť škrobom, zaškrobiť: n. bielizeň, blúzku

nedok. našľapovať: opatrne n.

našliapnuť -e -u -pol dok. položiť chodidlo na niečo: n. na kameň;
n. na boľavú nohu stúpiť;

našporiť, našporovať dok. hovor. nasporiť, našetriť: n. si na chladničku

našpúliť -i -ľ! dok. špúlením sformovať (ústa, pery): n. ústa na bozk, n-ené pery;

nedok. našpuľovať

našraubovať dok. hovor. naskrutkovať, zaskrutkovať: n. maticu

našskosť -i ž.

našský príd. príznačný pre rodné, domáce prostredie, blízky, svojský, náš: n. človek, n-é spôsoby;

našsky prísl.: zmýšľa (po) n.;

naštartovať dok. uviesť (motor) do chodu: n. auto;
n-l a odišiel;

našťastie, pís. i na šťastie čast. vyj. uspokojenie, chvalabohu: n. nič zlé sa nestalo

naštiepať -e/-a -u/-ajú -štiep/-aj! -uc/-ajúc dok. štiepaním upraviť al. nahromadiť (isté množstvo): n. dreva, n. triesky

naštiepiť -i dok. na kúsku, trocha rozštiepiť: n. dosku

// naštiepiť sa: kosť sa mu n-la

nedok. nastokávať, nastokýnať -a

naštrbiť dok.

1. trocha vyštrbiť: n. pohár

2. narušiť, poškodiť: n. priateľské vzťahy, n. si zdravie;

nedok. naštrbovať

// naštrbiť sa;

nedok. naštrbovať sa

naštudovať dok. štúdiom si osvojiť, naučiť sa: n. učebnú látku;
n. hru, skladbu nacvičiť

naštvať -e -ú dok. expr.

1. vyvolať nevraživosť, popudiť, poštvať: n-l proti nemu rodinu

2. hovor. nahnevať: neúspech ho n-l

// naštvať sa veľmi sa nahnevať: n. sa pre maličkosť;
odišiel n-ný

našuchoriť, našušoriť dok. expr. šuchorením upraviť, načuchrať: n. seno, n. si vlasy

// našuchoriť sa, našušoriť sa (o vtákoch) načuchrať si perie: sliepka sa n-la

našuškať dok. pošepkať (význ. 2), našepkať: n. spolužiakovi odpoveď;

nedok. našuškávať -a: nen-jte!

naťahať dok. ťahaním (význ. 2) získať, nahromadiť (isté množstvo): n. drevo na hŕbu;
n. vody zo studne

// naťahať sa expr. namáhavo, veľa ťahať, nosiť ap.: n. sa s nákupmi

naťahovací príd. uspôsobený, určený na naťahovanie: n-ie hračky, n. mechanizmus

naťahovačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor. expr. zdĺhavý spor, dohadovanie sa, škriepky, ťahačky: mať n-y so susedmi, n. pre majetok

nedok. naťahovať

1. k 1 – 7

2. expr. doberať si, prekárať: n. mládenca pre dievča

● n. → uši

// natiahnuť sa

1. ťahom sa predĺžiť, roztiahnuť sa: koža sa n-la;

2. hovor. vystrieť sa, uložiť sa, ľahnúť si: n. sa do trávy, na pohovku;

3. vystrieť sa smerom k niečomu, načiahnuť sa: n. sa za loptou, n. sa na poličku;

nedok. naťahovať sa

1. k 1 – 3

2. expr. mať spor, dohadovať sa: n. sa pre dedičstvo

3. expr. ťažko pracovať, namáhať sa: n. sa s vrecami

● expr. n. sa ako pes na pazderí s pôžitkom sa vystierať

naúčať -a nedok. poúčať, učiť: n. deti, ako sa majú správať

naúčtovať dok. započítať pri účtovaní, zaúčtovať: za dovoz mu n-li o sto korún viac

naúzko -užšie prísl. tesne pri sebe, úzko: n. prižmúrené oči

● byť n. (s peniazmi, so zásobami ap.) mať nedostatok

nažať -žne -žnú dok. žatím získať, nahromadiť (isté množstvo), nakosiť: n. (trocha) trávy;
n. obilie

nažiť si -je -jú dok. žitím získať skúsenosti, poznatky ap., prežiť: čerpá z toho, čo si n-l;
mať to osobne n-té

nažívať -a nedok. prežívať život, žiť: bratsky spolu n-jú, n. s niekým v zhode

nažive prísl. v stave života, pri živote: byť, udržať sa n.;
nájsť niekoho n. živého

naživo, pís. i na živo prísl. rozhlas., telev. nie zo záznamu, priamym prenosom: vysielanie, prenos koncertu n.

nažka -y -žiek ž. bot. suchý jednosemenný nepukavý plod (napr. rasce)

nažlto, pís. i na žlto prísl. na žltú farbu, dožlta: nafarbiť n.

nažrať sa -žerie -žerú -tý/-ný dok. (o zvieratách) nasýtiť sa;
pejor. (o ľuďoch) (veľa) sa najesť: statok sa n-l, n-té bravy;
n. sa na hostine

nedbajúc na predl. s A nehľadiac na: n. na radu urobil si podľa svojho

nehľadiac na predl. s A vyj. vylučovanie, odhliadnuc od: n. na niektoré osobitné prípady, poučka platí;

nepozerajúc na predl. s A vyj. vylučovanie, nehľadiac na: pracoval n. na únavu

nirvána [n-] -y ž. v budhizme stav blaženosti a dokonalého poznania;

nedok. obomkýnať -a

nedok. obopínať -a

nedok. obschýnať -a, obsychať

nedok. obtínať -a

nedok. odklínať -a

nedok. odomkýnať -a, odmykať, odomykať

nedok. odpínať sa, odopínať sa

nedok. odpínať, odopínať -a

// odopnúť sa, odopäť sa: kabát sa mu o-l;

nedok. odtínať -a

nedok. ohýbať sa, ohýnať sa

nedok. ohýbať, ohýnať -a

● o-aj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo vychovávať treba odmalička

// ohnúť sa: o. sa v kolenách;

okarína -y -rín ž. (hlinená) flauta v podobe nádoby použ. v ľud. hudbe

omínať -a nedok.

1. tlačiť (význ. 3): topánka ho o-a, taška ho o-a na boku;
neos. o-a ma pod kolenom

2. expr. znepokojovať, trápiť, tlačiť: zvedavosť, svedomie ma o-a;
o-l ho jazyk chcel hovoriť

nedok. opomínať -a

nedok. oschýnať -a, osychať

pána, pánabeka cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. údiv, zarazenie: p., to bol oheň!

paténa -y -tén ž. cirk. liturg. miska na posvätený chlieb pri eucharistii

patróna -y -trón ž.

1. tech. nálož: dynamitová p.

2. tech. niečo podobné náboju: poistková p. vložka z porcelánu

3. šablóna na maľovanie al. písanie: maliarska p.;

pelerína -y -rín ž. voľne splývajúci plášť bez rukávov: poštárska p., krátka p.;

plastelína -y -lín ž. druh modelovacej látky: farebná p.

nedok. k 1 počínať -a;

nedok. počínať sa

// počať si, zried. počať vedieť zvládnuť, poradiť si, dať si rady: nevie, čo (si) p. od žiaľu;
nedalo sa s ním (s tým) nič p.;

nedok. počínať si správať sa, konať: múdro, opatrne si p.