Význam slova "ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã na" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

almužna -y -žien ž. malý dar (žobrákovi), milodar: pýtať, dostať a-u;

angína -y -gín ž. zápal mandlí: hnisavá a.

anténa -y -tén ž. konštrukcia na príjem al. vysielanie elektromagnetických vĺn;

antifóna -y -fón ž. striedavý spev a chrámový verš najmä pri žalmoch v kresť. liturgii;

aréna -y arén ž. priestor, kde sa konajú zápasy, predstavenia ap.: cirkusová a.;

autokolóna -y -lón ž. skupina áut za sebou

autovakcína -y -cín ž. lek. očkovacia látka vypestovaná z choroboplodných zárodkov chorého

balerína -y -rín ž. (sólová) baletka

bez ohľadu na predl. s A: bez o. na výsledok nehľadiac na

blondína -y -dín, blondínka -y -nok ž.

brána -y brán ž.

1. (široký) vchod do domu, dvora al. iného priestoru; konštrukcia, kt. ho uzatvára, vráta: drevená, železná b.;
mestská, hradná b.;
búchať na b-u;

2. pri šport. hrách ohraničený priestor, kt. je cieľom útoku: útočiť na b-u;
ťah na bránu priamočiary útok na strelenie gólu i fraz. priamočiare, cieľavedomé konanie

3. obyč. pomn. brány poľnohosp. náradie na povrchové kyprenie pôdy;

disciplína -y -lín ž.

1. dodržiavanie pravidiel, predpisov, povinností: pracovná, vojenská d.;
porušiť, vyžadovať d-u

2. vedný, umel., šport. ap. odbor: filozofická d., vlastivedné d-y, lyžiarske d-y;

do neurčita, na neurčito príslov. výrazy;

dohasínať -a nedok. prestávať horieť, svietiť: oheň, sviečka d-a;

doktrína -y -rín ž. súhrn zásad, pravidiel: vojenská d.;
vyhlásiť d-u

doména -y -mén ž. kniž. rozhodujúca oblasť pôsobenia: d-ou slovenskej poézie je lyrika

donekonečna prísl. expr. nekonečne dlho, neprestajne, ustavične, stále: d. omáľať niečo

nedok. dosychať, doschýnať -a

eskadróna -y -rón ž. voj. jazdecká jednotka; stotina jazdy

fatamorgána -y -gán ž. svetelný úkaz (obyč. na púšti), pri kt. sa vo vzduchu zjavujú obrazy vzdialených predmetov: f. oázy;

fazóna -y -zón ž.

1. tvar, strih (obyč. častí oblečenia); forma: f. šiat, klobúka;
stratiť f-u

2. golier, chlopňa: úzka f.

● expr. to nemá f-u primeranú spoloč. formu;

figurína -y -rín ž. umelo zhotovená postava, bábka: krajčírska f. manekýn(ka);
voskové f-y

fontána -y -tán ž. ozdobná nádrž s tečúcou al. striekajúcou vodou;

fortúna -y ž. kniž. šťastena

georgína -y -gín ž. záhradný jesenný kvet rozlič. farieb, bot. Dahlia

gilotína -y -tín ž. mechanizmus na popravovanie ľudí sťatím

harpúna -y -pún ž. kovový oštep na lane použ. na lov morských rýb

kabína -y -bín ž. malý uzavretý priestor pre obmedzený počet osôb: k. lanovky, nákladného auta;
lodná k. kajuta;
k. pre tlmočníka;

kantiléna -y -lén ž. spevné, melodické miesto v skladbe; skladba, báseň takéhoto rázu

kantína -y -tín ž. hovor. bufet v závode, v kasárňach ap.

karabína -y -bín ž. ľahká krátka puška;

karanténa -y -tén ž. izolácia chorých al. podozrivých z choroby s cieľom zamedziť šírenie nákazy; zariadenie na takúto izoláciu: vyhlásiť k-u;
byť v k-e;

karavána -y -ván ž. skupina cestujúcich v púšti na ťavách ap.: obchodná k.;

● kniž. → psy brešú, ale k. ide ďalej

kolóna -y -lón ž.

1. prúd presúvajúceho sa vojska: postupujúce k-y;
k. tankov

2. rad (vozidiel): dlhá k. áut

3. tech. zariadenie v podobe valca na delenie zmesi (napr. pri destilácii)

● kniž. → piata k.

komúna -y -mún ž. združenie ľudí na zákl. spoločného vlastníctva: založiť k-u;
Parížska k. prvá revolučná vláda s účasťou proletariátu (1871);

koróna -y ž. najvrchnejšia časť slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara

krinolína -y -lín ž. v min. odstávajúca naberaná sukňa: rokoková k.

lagúna -y -gún ž. pobrežné jazero oddelené piesočným valom od mora: benátska l.;

latrína -y -rín ž. primitívny, obyč. nekrytý záchod: vojenská l.;

lavína -y -vín ž. rýchly zosuv hmôt po príkrom svahu: snehová, skalná l.;
padanie l-ín;

● valiť sa, šíriť sa ap. ako l. prudko, rýchle;

limuzína -y -zín ž. uzavretá karoséria osob. auta; auto s takou karosériou;

mandolína -y -lín ž. menší strunový brnkací hud. nástroj

matróna -y -rón ž.

1. dôstojná staršia žena: vznešené rímske m-y

2. expr., obyč. pejor. (staršia) žena statnej postavy;

medecína -y -cín ž. hovor. liek

medicína -y ž.

1. lekárska veda, lekárstvo: študovať m-u;
doktor m-y;
alternatívna m. metódy liečenia prirodzenými, prírodnými prostriedkami

2. liek, medecína;

meluzína -y -zín ž. expr. (podľa Meluzíny, mytol. bytosti) víchrica

membrána -y -rán ž. tenká a pružná platnička al. blana použ. pri rozlič. zariadeniach: gumová, uhlíková m., telefónna m.;

migréna -y ž. prudké bolenie hlavy

mína -y mín ž. teleso s náložou vybuchujúce zapálením, nárazom ap.; náboj mínometu: časovaná, protitanková m.;

mizanscéna -y -scén ž. div. kompozičné režijné stvárnenie drámy, inscenovanie: riešenie jednotlivých m-én

mokasína -y -sín, mokasínka -y -nok ž. obyč. mn. ľahká obuv na nízkom podpätku a bez šnurovania; pôv. indiánska obuv;

moréna -y -rén ž. geol. skalný nános unášaný ľadovcom;

na¹ predl.

A. s A vyj.

1. smerovanie na povrch al. zasahovanie predmetu z hociktorej strany, príp. smer vôbec, op. z(o): vysadnúť na koňa, skočiť na zem, prilepiť na stenu, zavesiť na klinec, cestovať na Kysuce, na Slovensko, vyjsť na vzduch;
cesta na Brezno

2. účel, cieľ: ísť na obed, na víno, slúžiť na česť, potrebovať na obživu;
vhodný na pitie;
kefa na šaty

3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru (príp. vo forme účinku): upiecť na mäkko, vypiť na dúšok;
kachle na nočný prúd;
napichnúť na vidličku, počuť na vlastné uši;
priblížiť sa na dva metre, na dosah ruky, plniť plán na 100 %;
schudnúť na triesku;
vzduch na omdletie;
starosť na starosť (sa hromadí)

4. zreteľ: slabý na srdce;
urobiť veľa na svoj vek;
byť primladý na funkciu

5. čas: na jar, na Vianoce;
(odložiť) na nasledujúci týždeň, prísť na chvíľu;
láska na celý život;
(hneď) na to bezprostredne po tom

6. príčinu: prísť na zavolanie, strhnúť sa na hrmot, umrieť na infarkt

7. väzbu pri slovesách a menách: ukazovať na príčiny, myslieť na rodičov, volať na kamaráta, spytovať sa na zdravie;
byť odkázaný na pomoc;
kandidát na prezidenta

B. s L vyj.

1. miesto na povrchu al. prostredie: sedieť na stoličke, žiť na dedine, na Kysuciach, byť učiteľom na vysokej škole, mať na mysli, ležať na slnku

2. účel, cieľ: byť na odchode

3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru: ležať na chrbte, skúsiť na vlastnej koži, hrať na husliach;
hra na organe;
porezať sa na skle, viezť sa na aute;
odprevadiť na veľkom kuse;
záplata na záplate, hlava na hlave

4. zreteľ: získať na váhe, ublížiť na cti;
zdravý na tele i na duchu;
strata na prémiách

5. čas: vrátiť sa na svitaní, na konci roka;
na začiatku storočia

6. príčinu: smiať sa na vtipoch, uškrnúť sa na pripomienke

7. väzbu pri slovesách a menách: lipnúť na deťoch, zakladať si na povesti, dohodnúť sa na postupe;
záleží na ňom, ako sa rozhodne;
práca, účasť na pláne

8. (v spoj. so slovesom byť) stav: byť na rade, na programe, byť na ústupe, na príčine niečoho, byť na odpočinku

na² cit. vyj.

1. i nate (pri mn.) ponúkanie, tu máš, tu máte, vezmi(te) si!

2. opakované volanie na domáce zvieratá: na, mačička, na!

3. i ná rezignáciu, zľahčovanie ap.: n., zasa plače!

na belaso → nabelaso;

na bielo → nabielo;

na bledo → nabledo;

na boso → naboso;

na bronzovo → nabronzovo;

na červeno → načerveno;

na chrumkavo → nachrumkavo;

na čierno → načierno;

na čisto → načisto;

na divo → nadivo;

na divoko → nadivoko;

na drobno → nadrobno;

na fialovo → nafialovo;

na fľaku → nafľaku

● expr. nezostane po ňom ani → mastný f.;

na guľato → naguľato;

na hladko → nahladko;

na hlucho → nahlucho;

na hnedo → nahnedo;

na jemno → najemno;

na končito, na končisto príslov. výrazy: zastrúhať ceruzku na k-o

na konto predl. s G vyj. zásahový vzťah s odtienkom zreteľa: povedať niečo na k. správy

na krémovo → nakrémovo;

na kyslo → nakyslo;

na ležato → naležato;

na mäkko → namäkko;

na mieste → namieste

● → teplé m.;
mať dušu, srdce na m-e uspokojiť sa;
kniž. na → tvári m-a;
byť na m-e mŕtvy hneď;
na vašom m-e (by som to nerobil) byť vami;
→ prešľapovať na m-e;

na mokro → namokro;

na nečisto → nanečisto;

na nešťastie → nanešťastie

na oceľovo → naoceľovo;

na ostro → naostro;

na polomäkko, do polomäkka príslov. výrazy: udusiť mäso na p-o

na popolavo → napopolavo;

na rozdiel od predl. s G: na r. od ostatných nerád športuje;

na široko-ďaleko → naširoko-ďaleko

na sivo → nasivo;

na šťastie → našťastie

na stojato → nastojato;

na sucho → nasucho, do sucha → dosucha;

na tehlovo → natehlovo;

na tmavo → natmavo;

na tuho → natuho;

na tvrdo → natvrdo;

na účet predl. s G na trovy, na úkor: žiť na ú. celej rodiny;

na ujmu predl. s G na úkor, na škodu: priživovať sa na u-u ostatných

na úkor predl. s G vyj. (záporný) zásahový vzťah: zvýšiť kvantitu na ú. kvality

na vlhko → navlhko;

na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov;
konať na z. skúseností;

na zeleno → nazeleno;

na živo → naživo;

na žlto → nažlto;

nedok. načahovať

// načiahnuť sa natiahnuť sa (význ. 3), vystrieť sa: n. sa za pohárom;

nedok. načahovať sa

načakať sa dok. stráviť veľa času čakaním: n. sa na vlak, čo som sa ťa n-l!

načapovať dok. čapovaním naliať: n. pivo, za pohár vína

načarbať -e -ú dok. expr. neúhľadne (a rýchlo) napísať, načmárať, naškriabať: n. úlohu, podpis

načas prísl.

1. vo vhodnom al. určenom čase; včas, presne: vlak prišiel n.

2. na neurčitý, obyč. krátky čas, dočasne: ubytovať sa iba n., n. sa uspokojil

načase vetná prísl. je n. je príhodný čas, je vhodné, potrebné, treba: je n. začať, odísť

načasovať dok.

1. nastaviť vybuchnutie (výbušniny) na určený čas: n. bombu, nálož

2. hovor. rozvrhnúť na istý čas: n. vrcholnú výkonnosť športovca

načať -čne -čnú dok.

1. narušiť celistvosť niečoho odobratím časti: n. koláč, fľašu, úspory;
n-tý sud;

2. urobiť 1. fázu istej činnosti, začať: n. pletenie (svetra);

načechrať dok. expr. načuchrať: n. si vlasy;
n-ná vlna;

nedok. načechrávať -a

načerpať dok.

1. čerpaním odobrať (tekutinu), nabrať: n. vodu (-y) zo studne

2. získať, nadobudnúť: n. nové sily, nových síl, odvahu, poučenie

načertiť sa -rť/-i! dok. expr. nahnevať sa, nazlostiť sa

načerveniť dok. natrieť načerveno: n. si líca

načerveno, pís. i na červeno prísl. na červenú farbu, dočervena: zafarbiť n.