Význam slova "zá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zavšivavenosť -i ž.

zavšivavený príd. zamorený všami, všivavý: z-á hlava;

zavtipkovať, zavtipkovať si dok. zažartovať (si): rád si z-l

nedok. zavýjať -a

zavýskať -a dok. vydať výskot, zvýsknuť: z. z plného hrdla, z. od radosti

zavýsknuť -e -u -kol dok. zavýskať, zvýsknuť: radostne z.

zavyť -je -jú -y! dok.

1. (opakovane) vydať prenikavý, ťahavý zvuk: pes žalostne z-l;

2. expr. (o veciach) prenikavo, ťahavo zaznieť: siréna z-la zahúkala;

zavzdušniť dok. vyplniť vzduchom: z. potrubie;

nedok. zavzdušňovať

zavzdychať, zavzdychať si dok. niekoľkokrát vzdychnúť: utrápene (si) z.

zavzdychnúť, zavzdychnúť si -e -ú -chol dok. vzdychnúť (si) (význ. 1), povzdychnúť (si): bolestne, hlasno (si) z.

zavzlykať dok. niekoľkokrát vzlyknúť: ticho z.

zažalovať dok. podať žalobu: z. niekoho pre urážku na cti

zažartovať, zažartovať si dok. povedať žartom al. spraviť zo žartu, zavtipkovať (si): nevinne si z. (s priateľmi);
z. si na cudzí účet

zažať -žne -žnú dok. rozsvietiť (význ. 1), zasvietiť, zapáliť: z. lampu;
z-ni si!

zazátkovať dok. zátkou uzatvoriť: z. fľašu

zazdať sa dok. mať istý dojem, pocit z niečoho, ukázať sa v neurč. predstave, pozdať sa, zvidieť sa: z-lo sa mu, že niekto ide

zazdravkať dok. hovor. povedať prípitok (obyč. na zdravie!): z. neveste;
z. si s hosťami

zažehliť dok. žehlením vytvarovať: z. záševok;
z-ené záhyby;

nedok. zažehľovať

zažehnať dok. kniž. odstrániť (niečo zlé), odvrátiť: z. nebezpečenstvo;
hlad je z-ný;

nedok. zažehnávať -a

zaželať dok. povedať želanie, pozdrav, popriať, zapriať: z. oslávencovi veľa úspechov, z. deťom dobrú noc

zazelenať sa -á dok. zazelenieť sa (význ. 1, 2): trávniky sa z-li;
tráva sa z-la

zazelenieť sa -ie -ejú dok.

1. pokryť sa zeleňou, zazelenať sa: stráne sa z-li

2. ukázať sa v zelenej farbe, zazelenať sa: na ceste sa z-li uniformy

zazeleniť dok.

1. znečistiť zeleňou: z. si ruky,

2. vysadiť zeleňou: z. park;

nedok. zazeleňovať

zázemie -ia s.

1. zdroj, opora, základňa ap., kt. je v pozadí niečoho, niekoho: poslucháčske z. hudby, citové z. človeka

2. tylo (význ. 3)

nedok. k 2 zazerať

zažiadane prísl.: z. hľadieť;

zažiadanosť -i ž.

zažiadaný príd. žiadostivý: byť z. dobrého jedla, človek z. za majetkom;

zažiadať -a dok. podať, povedať žiadosť: z. o dôchodok;
z-l, aby ho preradili požiadal

// zažiadať sa zachcieť sa: z-la sa mu sloboda;
neos.: z-lo sa mu pokoja, slávy;
z-lo sa jej vyplakať

// zažiadať si zatúžiť: v duchu si z-l, aby prišla

● má (všetko), čo si len duša, srdce z-a

zažiariť -i dok. prejaviť sa žiarením: slnko, svetlo z-lo;

nedok. k 1, 2 zažierať sa -a

zážih -u m. tech. zapálenie výbušnej zmesi motora;

nedok. zažíhať -a

// zažať sa: v meste sa z-li svetlá, obrazovka sa z-la;

nedok. zažíhať sa

zážihový príd.: z. motor

zažiť -je -jú dok.

1. stať sa účastníkom niečoho, prežiť, skúsiť, zakúsiť: z. veselú príhodu, z. veľa pekného, z. (si) príkoria, biedy užiť

2. byť svedkom niečoho: mesto z-lo škandál;
ty si ho už nez-l nepoznal;

zážitkovo prísl.

zážitkový príd.;

zážitok -tku m. čo človek zažil: prázdninové z-y, citový, umelecký z.;
rozprávať o svojich z-och;

zažitý príd. dobre živený, tučný: z. chlap

zaživa, pís. i za živa prísl. pri živote, žijúc, počas života, op. po smrti: z. upálení ľudia;
stať sa už z. nesmrteľným

zažívací príd.

1. určený na zažívanie (význ. 2): z-ie ústroje

2. súvisiaci so zažívaním (význ. 2): z-ie ťažkosti

nedok. zažívať -a

1. k zažiť

2. tráviť (význ. 1): z. obed

záživne prísl.: z. rozprávať

záživný príd.

1. výživný (význ. 2): z-á strava, z-é jedlo

2. hovor. zaujímavý, pútavý: z-á učebnica;

zazlievať -a nedok. mať za zlé: z-li mu jeho postoj;
nemôžu mu z., že neprišiel

zažltnúť -e -ú -tol dok. nadobudnúť žltý odtieň: tráva z-la;
z-tý papier;
z-té zuby zájdené

zažmúriť -i dok. pricloniť mihalnicami: z. oči

● nemôcť oka z. nemôcť zaspať;
z. oči nad niečím úmyselne prehliadnuť, prepáčiť;

zažmurkať dok. niekoľkokrát žmurknúť, požmurkať: sprisahanecky z.;
z. ospanlivými viečkami zamihať;
z. na dievča zamrkať

nedok. zažmurovať

zaznačiť dok.

1. zapísať (význ. 1), zaznamenať, poznačiť: z. (si) potrebné údaje

2. označiť (význ. 1), poznačiť: z-l si v knihe, pokiaľ prečítal;
bod z-ený v pláne;

nedok. zaznačovať

záznam -u m.

1. zaznamenaný text, zápis: úradný z.

2. zaznamenanie (význ. 2): magnetofónový, filmový z.;
pozerať zápas zo z-u;

zaznamenať dok.

1. zapísať (význ. 1), zaznačiť, poznačiť: z. (si) potrebné údaje, z. si niečo do zošita, na margo

2. tech. prostriedkami zachytiť: z. udalosť v tlači, zvukový prejav z-ný na páse

3. publ. dosiahnuť (význ. 4): z. zlepšený výkon, z. úspechy, víťazstvo;

nedok. zaznamenávať -a

záznamník -a m.

1. písanka na záznamy

2. prístroj na záznam telef. odkazov ap. (v čase neprítomnosti volaného): telefónny, redakčný z.

záznamový príd.: z. blok;
z-á technika

zaznávať -a nedok. nedoceňovať, neuznávať: z-ný pracovník

zaznieť -ie -ejú dok. zvukovo sa prejaviť: z-l povel, výstrel;
z rádia z-la hudba;

nedok. zaznievať -a

zazobať sa -e -ú dok. hovor. expr. stať sa bohatým, majetným: z-ní príbuzní

zázračne prísl.: z. šikovný, z. rýchlo;

zázračnosť -i ž.

zázračný príd.

1. spôsobený nadprirodzeným zásahom do zákonitého poriadku prírody: z-é uzdravenie

2. majúci čarovné účinky; pôsobiaci takým dojmom: z. prútik (z rozprávky);
z. účinok (lieku)

3. presahujúci zvyčajné vlastnosti, mieru, neobyčajný, nevšedný: z-á pamäť, sila;
z-é dieťa;

zázrak -u m.

1. čin, jav spôsobený nadprirodzeným zásahom: náb. Ježišove z-y;
rozprávkový svet z-ov

2. niečo neobyčajné, zvláštne, div, čudo: prírodný z., z. techniky;
robiť (v práci) z-y;
expr. ty z. starý!

● (prežil to) akoby z-om náhodou;
bol by to z. (nad z-y), keby sa to podarilo a) veľké čudo b) veľké prekvapenie

zažrať sa -žerie -žerú -tý/-ný dok.

1. žraním vniknúť (a rozmáhať sa): mole sa z-li do šiat

2. nadlho (a hlboko) vniknúť, vžrať sa: sadze sa mu z-li pod kožu, pach sa z-l do stien

3. hovor. expr. vášnivo sa do niečoho pustiť a pokračovať v tom, pohrúžiť sa: z. sa do problému;
je z-tý do svojho odboru;
pejor. z. sa do niekoho začať mu škodiť;

zazrieť -ie -ú dok.

1. na okamih uvidieť; zbadať: z-l ho odchádzať;
keď ho z-li, ušli

2. nenávistne (zboku) pozrieť, zagániť: škaredo na nás z-l;

zazubiť sa dok. expr. zasmiať sa: z-l sa na priateľa

zazveriť dok. poľov. nasadiť zver: z. revír (bažantmi);

nedok. zazverovať

zazvoniť dok.

1. prejaviť sa zvonením; zvonivo zaznieť, zacengať: zvon z-l, telefón z-l;
neos. z-lo na prestávku;
poháre z-li;

2. spôsobiť zvonenie, zvonivý zvuk; zvonením oznámiť, zacengať: z. pri dverách;
z. na sluhu;
z. na poplach;
z. kosou (o kameň)

zázvor -u m. ďumbier (význ. 1, 2);

zázvorový príd.

zazvučať -í -ia dok. vydať jasný zvuk: trúbka z-la

aníz [an-] -u m.

1. bylina príbuzná rasci, bot. bedrovník a. Pimpinella anisum

2. jej drobné voňavé plody použ. ako korenie a liečivo;

boleráz -u m. krušpán

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl. nás. k 9: d. väčší

dohrýzť -hryzie -hryzú dok.

1. dokončiť hryzenie: d. kôrku

2. hryzením poraniť, pohrýzť: celý je d-ený;
d. si ústa

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo

francúzština -y ž. franc. jazyk; ako učebný predmet i franc. literatúra

francúzštinár -a m. odborník vo franc. jazyku; učiteľ al. poslucháč francúzštiny;

francúzštinárka -y -rok ž.

fúz -a obyč. mn. fúzy -ov m.

1. (upravené) chlpy nad hornou perou muža: mať, nosiť f-y, vykrúcať si f-y;
mrožie f-y ovisnuté

2. dlhé chlpy al. iné výrastky niekt. živočíchov: mačka hýbe f-mi

3. hovor. ôstie (obilia); výrastky (niekt. rastlín): kukurica má f-y

● expr. pretrieť, vytrieť niekomu f-y prekaziť plán;
usmievať sa pod (jeden) f., pod f-y a) trocha b) lišiacky;

holomráz -mrazu m. mráz bez snehu: udreli h-y

hrúz -a mn. N a A -y m. drobná sladkovodná ryba, zool. Gobio

hrýzť hryzie hryzú nedok.

1. zubami rozomieľať (potravu), žuť, žuvať: h. jablko, chlieb

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: pes h-ie, vši ho h-ú;
h. si nechty, pery (obyč. v nervozite);
psi, kone sa h-ú

3. hovor. spôsobovať svrbenie: vlnený sveter h-ie

4. expr. trápiť, znepokojovať, zožierať: svedomie ho h-ie

● → pes, ktorý breše, neh-ie

// hrýzť sa expr. vadiť sa, hádať sa: h-ú sa pre majetok

koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

kvíz -u m. spoloč. hra, pri kt. sa odpovedá na otázky;

markíz -a m. šľachtický titul medzi grófom a vojvodom;

matróz -a m. zastar. námorník;

miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.

1. k milión

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát

mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl. nás. neurč. veľa ráz, veľakrát: m. si zopakovať úlohu

motúz -a m. tenký povraz, špagát: previazať balík m-om;
ťahať za m.

● preťahovať niekomu → medové m-y, motúziky popod nos;

mráz mrazu m.

1. teplota, pri kt. mrzne voda, al. od nej nižšia: prízemný, tuhý m.;
udreli m-y;
m. spálil, ošľahol kvety;
fyz. bod m-u 0 °C;

2. mrazivý pocit na tele: prebehol mu m. po chrbte, po tele (od strachu, vzrušenia) i fraz.

3. srieň, inovať: na pole padol m.

● expr. → príde na psa m.;
m. žihľavu nespáli silnému, zlému nič neuškodí;

na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov;
konať na z. skúseností;

nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov

// vynímať sa javiť sa (nápadnejšie), vynikať: pekne sa v.

niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok

obhrýzť -hryzie -hryzú -hrýzol dok.

1. hryzením dookola odstrániť povrch, ohrýzť, ohlodať: o. kosti, o. si nechty;
o-ená ceruzka

2. hryzením dookola odstrániť z povrchu niečoho, ohrýzť: o. mladé listy;

obväz -u m. materiál (obyč. gáza) použ. na ovinutie chorej, poranenej časti tela: škrobový, gypsový o.;
obviazať ruku o-om;
lykový o. v záhradníctve;

ohrýzť -hryzie -hryzú dok. obhrýzť (význ. 1, 2): o. kosti, o-ená ceruza;
o. mladé listy;

nedok. okúzľovať

osemkrát, osem ráz neskl. čísl. nás. k 8: o. väčší

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát

päťkrát, päť ráz neskl. čísl. nás. k 5: p. väčší

pavúz -a m. žrď na upevnenie nákladu (najmä sena al. obilia) na voze: pritiahnuť p.

● mať niečoho pod p. veľa

pofrancúzštiť -i -šť/-i! dok. urobiť francúzskym: p. si meno;

nedok. pofrancúzšťovať

// pofrancúzštiť sa stať sa francúzskym;

nedok. pofrancúzšťovať sa

pohrýzť -hryzie -hryzú dok.

1. rozomlieť zubami, rozhrýzť, požuť: dobre p. mäso

2. poraniť zubami, uhryznúť: pes ho p-l

preväz -u m.

1. previazanie (význ. 2): ísť na p.

2. nový obväz: čerstvý p.

rázštep -u m.

1. rozštiepenie; rozštiepené miesto: r. konára;
lek. r. podnebia, pery

2. palica s rozštiepeným koncom: oberať ovocie r-om

rozhrýzť -hryzie -hryzú dok. hryzením rozdrobiť na kúsky: r. tvrdé mäso;

sedemkrát, sedem ráz neskl. čísl. nás. k 7: s. hustejší roztok, s. dačo opakovať