Význam slova "zá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 2409 výsledkov (21 strán)
-
sós, zós -u m. subšt. omáčka;
-
stokrát, sto ráz neskl. čísl. nás.
1. k 100: s. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je s. lepší, horší ako ty
-
striptíz -u m. výstredný zábavný program, pri kt. sa obyč. žena postupne vyzlieka; vyzliekanie sa (pri takomto programe);
-
štyridsaťkrát, štyridsať ráz neskl. čísl. nás. k 40: š. zvíťaziť
-
svojráz -u m. súhrn osobitných znakov, vlastností, svojskosť, osobitnosť, svojráznosť: národný, osobný s.;
-
tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.
1. k 1000: t. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty
-
toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali -
tridsaťkrát, tridsať ráz neskl. čísl. nás. k 30: expr. t. opakovať niečo veľa ráz
-
túz -a m. eso (význ. 1)
● expr. zelený ako t. veľmi
-
nedok. uväzňovať
-
v záujme predl. s G kniž. vyj. cieľový vzťah: konať v z. verejného poriadku;
-
v závislosti od predl. s G vyj. podmienku: v z. od vývoja udalostí
-
veľakrát, veľa ráz neskl. čísl. nás. neurč. v mnohých prípadoch, mnoho ráz, mnohokrát: v. mu to pripomínal;
v. sa vyskytovať často -
viackrát, viac ráz neskl. čísl. nás. neurč.
1. k viac (význ. II/1); niekoľkokrát, niekoľko ráz: knihu čítal v.
2. (so zápor. slovesom) viac (význ. II/2), už: nech sa to v. nestane
-
virtuóz -a m. umelec vynikajúco ovládajúci techniku hry na hud. nástroji: husľový, klavírny v.;
-
viťúz -a m. iron. hrdina (význ. 1): takých v-ov poznáme!
-
vyhrýzť -hryzie -hryzú dok.
1. hryzením utvoriť: myši v-li dieru (vo vreci)
-
z1 [i zé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno
2. v značkách: Z atómové číslo
● od → a do, po z
z2, zo (zo pred s-, z-, š-, ž-, niekedy i pred skupinou spoluhlások s týmito spoluhláskami a v spoj. zo mňa, zo dňa, zo dverí/z dverí) predl. s G vyj.
1. miestne vzťahy: vyjsť z domu, vyrásť zo zeme, vypadnúť z ruky;
zoskočiť z koňa;
prísť z práce2. čas, časové východisko: zo začiatku, zo stredy na štvrtok, z tých čias
3. pôvod, materiál: dieťa z prvého manželstva, bude z nej dobrá žena;
múr z kameňa, plot z latiek4. príčinu, dôvod: choroba z prechladnutia, prísť z prinútenia, z vďačnosti
5. spôsob, mieru, sprievodné okolnosti deja: z celej sily, z hĺbky duše, poznať z počutia;
často v spoj. z ruky do ruky, z pleca na plece, (žiť) zo dňa na deň, (ísť) z nohy na nohu, → žiť z ruky do úst ap.6. prostriedok, nástroj: vystreliť z pušky, napiť sa z fľaše, žiť z úspor
7. zreteľ: z tejto stránky, z odbornej stránky, zo všetkých strán, z odborného stanoviska, najlepší zo všetkých
8. predmet (odlukový, partitívny) pri slovesách: vyznať sa z lásky, stiecť z krvi, spamätať sa z prekvapenia, prepustiť z práce;
brať z hotového, z cudzieho;
odpiť z vína, vyjsť z peňazí -
z dôvodu predl. s G kniž. pre: z d-u neprítomnosti pre neprítomnosť;
-
z hľadiska predl. s G vyj. zreteľ, čo sa týka: z h-a efektívnosti výroby treba ...
-
z titulu, pod titulom predl. s G kniž. vyj. príčinu, dôvod, zámienku: z t-u vlastníctva;
-
zďaleka prísl.
1. z veľkej vzdialenosti, z diaľky, op. zblízka: prísť z., už z. ho vidieť
2. expr. (ani) z. so záporom ani trocha, vôbec nie: tým sa to z. neskončilo;
nie sú si podobní ani z. -
zhrýzť -ryzie -ryzú dok. hryzením odstrániť povrch niečoho, obhrýzť: z. kožu z jablka
-
získať -a dok.
1. úsilím dosiahnuť, nadobudnúť: z. majetok, byt;
z. vedeckú hodnosť, z. titul majstra;
z. niečí súhlas, z. sebadôveru, z. čas;
z-ná imunita nadobudnutá, op. vrodená2. presviedčaním ap. dosiahnuť usmernenie činnosti, myslenia: z. mládež pre ideály, do poľnohospodárstva;
z-l ho pre svoj návrh, z. záujemcov o podnikanie, z-l ich za spojencov3. vzbudiť niečiu priazeň, nakloniť si: spevom si z-l (srdcia) poslucháčov
4. dosiahnuť úžitok, zisk, vyššiu kvalitu, mieru: privatizáciou podnik len z-l;
z. na dôležitosti, na pôsobivosti -
nedok. získavať -a
-
zísť2 zíde zídu zíď! zišiel zídený iba 3 os. dok. hovor. vzísť, vyklíčiť: pšenica už z-la;
zísť1 zíde zídu zíď! zišiel dok.
1. dostať sa (chôdzou) dolu, zostúpiť: z. do doliny, z. schodmi, po schodoch, z. k potoku;
z. zo stromu zliezť;
z. z bicykla;
z. z vlaku vystúpiť;
z. z postele vstať2. dostať sa mimo, odbočiť: z. z chodníka;
z. zo správnej cesty i pren. začať nemorálne konať, správať sa3. prestať jestvovať, zmiznúť, stratiť sa: sneh už z-l, špina praním z-la
● z. na um, na myseľ pomyslieť si, spomenúť si;
z. z umu, z mysle vytratiť sa z pamäti;
z. zo sveta zomrieť, zahynúť;
z-e z očí, z-e z mysle; -
zísť sa2 zíde zídu zišiel dok. byť potrebný, želateľný, vhodný: nezahadzuj kabát, ešte sa ti z-e! peniaze sa vždy z-u;
z-lo sa mu (bitky) zaslúžil si -
zívať -a nedok.
1. široko otvárať ústa pri pozvoľnom hlbokom vdýchnutí ako prejav únavy ap.: z. od nudy, nahlas z.;
z-a, chce sa mu spať;
neos. z-a sa mi2. kniž. široko, do prázdna sa otvárať: pod nami z-a priepasť;
dom z-a prázdnotou je prázdny; -
dok. zívnuť -e -u -vol
-
zízať -a nedok. expr.
1. ukradomky niekam pozerať, nazízať: z. cez kľúčovú dierku
2. nechápavo, uprene, bezmyšlienkovite ap. hľadieť: sedí a z-a na dvere
-
zľadovatieť -ie -ejú dok. stuhnúť na ľad, pokryť sa ľadom: chodník z-l;
z-ená pôda -
zľadovieť -ie -ejú dok. stať sa ľadovým: vietor z-l;
-
zľahčieť -ie -ejú dok. stať sa ľahším, ľahkým: zaťaženie z-lo
-
zľahčiť -hč/-i! dok.
1. urobiť ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): z. hmotnosť niečoho;
z. (si) úlohu zjednodušiť2. ubrať na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: z. zásluhy, z. situáciu;
-
nedok. zľahčovať
// zľahčiť sa stať sa ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): zaťaženie sa z-lo;
práca robotníkov sa z-la;nedok. zľahčovať
-
zľahčujúci príd. uberajúci na význame, dôležitosti, znevažujúci: z-e poznámky;
-
zľahčujúco prísl.
-
zľahka prísl.
1. bez námahy, dôrazu, nenásilne: z. sa dotknúť niečoho, z. stlačiť kľučku
2. málo, trocha, nepatrne: z. sa ukloniť, pokývať
3. nedbanlivo, nenútene: maličkosť – povedal z.
-
zľahnúť -e -ú -hol dok.
1. (o obilí) poľahnúť: pšenica z-la
2. znížiť sa (význ. 1), klesnúť: pôda z-la
3. hovor. zastaráv. porodiť
-
zľahostajnieť -ie -ejú dok. stať sa ľahostajnejším, ľahostajným: z. k okoliu;
po neúspechu z-l -
zľahučka prísl. expr. zľahka (význ. 1): z. zaťal do pňa
-
zľaknúť sa -e -ú -kol dok. dostať strach, naľakať sa, preľaknúť sa: dieťa sa z-lo a rozplakalo sa;
z. sa zodpovednosti -
zľaknuto prísl.;
-
zľaknutosť -i ž. zľaknutie
-
zľaknutý príd. zachvátený strachom, naľakaný, preľaknutý: z-é dievča;
-
zľava1 -y zliav ž. zníženie ceny, poplatku: poskytnúť, dostať z-u, z. na cestovnom, na dani
zľava2 prísl.
1. z ľavej strany, op. sprava: vojsť z., dostal zaucho sprava i z.
2. smerom od politicky ľavého názoru, op. sprava: tlak na vedenie strany z.
● sprava-z., sprava i z. zo všetkých strán
-
zľaviť dok. (pri jednaní) znížiť cenu, spustiť: nechce nič z.;
-
zľavnený príd. kt. je poskytnutý za zľavu: z. lístok, z-é vstupné
-
nedok. zľavovať
-
zľudovieť -ie -ejú dok. stať sa ľudovým: dielo básnika z-lo;
z-ená pieseň -
zľudštieť -ie -ejú dok. stať sa ľudskejším, ľudským: jeho postoj k nám z-l
-
zľudštiť dok. urobiť ľudskejším, ľudským: z. podmienky;
-
nedok. zľudšťovať
// zľudštiť sa stať sa ľudskejším, ľudským: jeho správanie sa z-lo;
-
nedok. zľudšťovať sa
-
zľutovanie -ia s. súcit s trpiacim, útrpnosť, zmilovanie: prosiť o z.;
nemať s niekým z., z-ia -
zľutovať sa dok. prejaviť zľutovanie, poskytnúť útechu, pomoc, zmilovať sa: z. sa nad nevládnym človekom
-
nedok. znervózňovať
// znervózniť sa znervóznieť: skúšaný sa z-l;
-
nedok. znervózňovať sa
-
zôkol-vôkol prísl. (na)okolo (význ. 1), dookola, vôkol: z. samé vrchy
-
zóna -y zón ž. pásmo (význ. 1), oblasť: okupačná, pohraničná z., vojenská z.;
bezpečnostná z.;
pešia z. určená iba pre chodcov;
patogénna z. pôsobiaca negatívne na zdravie živých organizmov; -
zónový príd.: šport. z-á obrana pri kt. sa bráni vymedzená časť ihriska (pri niekt. loptových hrách)
-
zopárkrát, zopár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľkokrát, niekoľko ráz, párkrát, pár ráz: z. sa ešte ozval
-
zúbkovanie -ia s. zúbkovaný okraj niečoho: z. noža, z. na známkach
-
zúbkovať nedok. robiť na niečom zúbky: z. kraj látky;
z-ný okraj, papier -
zúbkovito prísl.
-
zúbkovitý príd. kt. má po okrajoch zúbky, zúbkovaný, zúbkatý: z-é zakončenie šatky;
-
zúbok -bka, zubček -a m. zdrob.;
-
zúboženosť -i ž.
-
zúbožený príd. telesne i duševne zničený, úbohý, biedny, zbedačený: z. človek, z-é telo, mať z-ú tvár, byť z.;
-
zúbožiť dok. telesne i duševne zničiť, zbedačiť: choroba ho z-la
-
zúčastnene prísl. s porozumením: z. sa spytovať;
-
zúčastnenosť -i ž. porozumenie, pochopenie, účasť
-
zúčastnený
I. príd. kt. má na niečom účasť, prítomný: z-á osoba, krajina, z-é strany;
-
zúčastniť sa dok. mať účasť, byť prítomný: z. sa na schôdzke, zasadnutí, rokovaní, konferencii, z. sa na súťaži, z. sa v boji;
z. sa v, na povstaní, povstania; -
nedok. zúčastňovať sa
-
zúčtovací príd. týkajúci sa zúčtovania, slúžiaci na zúčtovanie: z. lístok, doklad, z-ie obdobie, údaje
-
zúčtovať dok.
1. vybaviť účty, vyúčtovať: z. preddavok, dodávku, materiál
2. urobiť poriadok s niekým, niečím, porátať sa, vyrovnať sa, skoncovať: z. zo zradcom, s minulosťou;
z. so životom vziať si ho; -
zúčtovateľnosť -i ž.
-
zúčtovateľný príd. kt. sa dá, má zúčtovať: z-á záloha;
-
nedok. zúčtovávať -a
-
zúfalec -lca m. zúfalý človek
-
zúfalo, zúfale prísl.: z. volať, z. útočiť, z. sa brániť;
vyzerať, tváriť sa z., z. smutný; -
zúfalosť -i ž.
-
zúfalstvo -a s.: priviesť do z-a, byť na pokraji z-a, upadnúť do z-a, urobiť (niečo) zo z-a;
-
zúfalý príd.
1. kt. (si) zúfa(l), malomyseľný: z. človek, z-í rodičia;
byť z.2. kt. vyj. stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji, beznádejný: z-á situácia, z-é postavenie;
z. výkrik, pohľad3. hovor. expr. veľmi veľký, hrozný, strašný: z. neporiadok, z-á prázdnota;
-
zúfať, zúfať si -a nedok. i dok. strácať, stratiť akúkoľvek nádej: z. (si) nad sebou, nad nespravodlivosťou;
netreba (si) z.;
nez-jte! -
zúkolovať dok. k úkolovať: z. (všetky) práce
-
zúradovať dok. hovor. vybaviť (zvyčajným) úr. postupom: z. spisy, žiadosť
-
zúriť -i nedok.
1. v stave nepríčetnosti konať ničivo, besnieť: šialenec z-i;
rozdráždený pes z-i2. expr. veľmi sa zlostiť: z-l pri pomyslení na prehru;
z-l, keď to videl;
z-l, že neprišli3. (o živelných pohromách, negatívnych spoloč. javoch) ničivo sa prejavovať, vyčíňať, besnieť: búrka, vojna, epidémia z-la
-
zúrivec -vca m. zúrivý človek;
-
zúrivo prísl.: z. kopať, hrýzť;
-
zúrivosť -i ž.
-
zúrivý príd.
1. kt. zúri; svedčiaci o veľkej zlosti, nepríčetnosti: z. človek, z-é zviera;
z. pohľad;
byť z.2. veľmi intenzívny, prudký, silný: z. boj, klásť z. odpor;
z. vietor3. expr. vášnivý (význ. 3), fanatický: z. nepriateľ;
z. rybár, poľovník, zberateľ; -
zúročiť dok.
1. zvýšiť o úroky, zúrokovať: z. vklad, pôžičku
2. uplatniť vo svoj prospech, využiť: z. (svoje) vedomosti, skúsenosti;
-
zúročiteľnosť -i ž.
-
zúročiteľný príd. kt. sa dá zúročiť: z-á pohľadávka;
-
nedok. zúročovať
// zúročiť sa zväčšiť sa o úroky;
-
nedok. zúročovať sa
-
zúrodniť dok. urobiť úrodnejším, úrodným: z. zem, pôdu, step;
z-ené polia; -
nedok. zúrodňovať: z-nie pôdneho fondu
-
zúrokovať dok. zúročiť (význ. 1)
// zúrokovať sa zúročiť sa
-
zútulnieť -ie -ejú dok. stať sa útulným: dom z-l
-
zútulniť dok. urobiť útulnejším, útulným: z. domov, izbu, prostredie;
-
nedok. zútulňovať
-
zúžene, zúženo prísl.: z. chápaná koncepcia;
-
zúženina -y -nín ž. zúžené miesto
-
zúženosť -i ž.
-
zúžený príd.
1. zmenšený v šírke: z-á cesta, z. kabát
2. zmenšený v rozsahu, počte: z. pohľad na udalosti, z-á právomoc, z. výber;
-
zúžiť -i dok.
1. urobiť užším, úzkym: z. chodník, nohavice, sukňu
2. zmenšiť v rozsahu, počte: z. problematiku výskumu, z. výber;
-
zväz -u m.
1. organizácia, združenie vzniknuté spojením osôb, čiastkových organizácií na zákl. spoločných záujmov, cieľov ap., spolok, spoločenstvo: futbalový, hokejový z.;
umelecké, odborové z-y;
kmeňový z.;
v názvoch štátov a inštitúcií: Z. sovietskych socialistických republík (skr. ZSSR) št. útvar v r. 1922 – 1991;
Slovenský z. záhradkárov, Slovenský z. ochrancov prírody a krajiny2. vyšší bojový útvar: bojový z., z. bombardovacích lietadiel;
-
zväzáčka -y -čok ž.;
-
zväzácky príd.: z-a košeľa
-
zväzák -a mn. -ci m. člen mládežníckeho zväzu v býv. Česko-Slovensku v r. 1949 – 1989;