Význam slova "zá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 2409 výsledkov (21 strán)
-
záverom prísl. na záver, nakoniec: z. dodať, povedať pár slov z.
-
nedok. zaverovať sa
-
záverový príd. k 3: fon. z-é spoluhlásky
-
záves -u m.
1. zavesený kus látky ap.: dekoračný z., zakryť okno z-om, predeliť izbu z-om, odhrnúť z.
2. súčiastka na zavesenie (pohyblivých) predmetov: okenný z.;
z. olovnice;
vybrať dvere zo z-ov3. vlek (význ. 1): traktor s vlečkou v z-e
□ byť v z-e nasledovať tesne za niečím, niekým;
-
zavesiť dok.
1. upevniť do visiacej polohy; upevniť do závesu (význ. 2), op. zvesiť: z. kabát na vešiak;
z-ený obraz;
z. dvere, okná2. hovor. položiť telefónne slúchadlo; tým skončiť telefonický rozhovor, zložiť: dopovedala a z-la
3. hovor. expr. dať zaucho: takú ti z-ím!
4. šport. slang. prudko streliť gól (vo futbale, hokeji, hádzanej)
● expr. z. niečo niekomu na nos prezradiť;
z. učenie ap. na klinec zanechať;
z. niekomu niečo, niekoho na krk dať na starosť; -
zaveslovať dok.
1. niekoľkokrát pohnúť veslom: občas z.;
2. veslovaním sa dostať: z. k brehu
-
závesný príd.
1. kt. sa môže zavesiť: z-á lampa
2. slúžiaci na zavesenie: z. hák, z-á konštrukcia;
šport.: z. klzák bezmotorové lietadlo, kt. sa pohybuje zmenou polohy tela pilota;
z-é lietanie na závesnom klzáku -
nedok. zavesovať
// zavesiť sa
1. zachytiť sa do visiacej polohy: z. sa na lano, na konár;
artistka bola z-ená nohou v kruhu2. pridržať sa rukou (-ami) pod pazuchou: z. sa do manžela;
išli z-ení do seba● z. sa niekomu na päty (pre)nasledovať ho;
-
nedok. k 1 zavesovať sa
-
závesový príd.: z-á látka
-
záveterný [-ť-] príd. kt. je v závetrí, op. náveterný: z-á strana (domu)
-
závetný príd.: z-é dedičstvo
-
závetrie -ia s. miesto chránené pred vetrom, op. návetrie: chlapi fajčili v z-í;
-
zavetriť dok.
1. (o zvieratách) zacítiť čuchom: pes z-l svojho pána
-
zaviať -veje -vejú dok.
1. začať al. krátky čas viať, zafúkať, zavanúť: z-l teplý vetrík;
neos. z doliny z-lo chladom2. začať al. krátky čas sa šíriť, zavanúť: zo záhrad z-la vôňa kvetov
3. viatím dostať niekam; tým zaniesť, zafúkať: vietor z-l papiere do kúta;
fujavice z-li cesty (snehom);
z-ty chodník4. viatím sa pohýbať: zástavy, vlasy z-li vo vetre
-
zaviazať -že -žu dok.
1. k viazať (význ. 1 – 3): z. (si) šnúrky (na mašličku);
z. (si) topánky;
z. (si) nohu nad ranou, z. balík2. obviazať (význ. 2): z. (si) ranu
3. dosiahnuť u niekoho záväzný sľub (ne)vykonať niečo: z-l ho mlčaním;
z-l ho prísahou, aby nezradil; -
zaviaznuť -e -u -zol dok. uviaznuť (význ. 1 3): kolesá z-li v blate;
-
závideniahodný príd. kt. hodno závidieť: z. život, (nie) z-é položenie
-
nedok. zavierať -a
-
nedok. zavierať sa
-
zaviesť -vedie -vedú -viedol dok.
1. vedením, sprevádzaním niekam dostať, priviesť, doviesť: z. hostí do izby, z. kravy na pašu
2. zapríčiniť, že sa niekto niekam, do niečoho dostane, priviesť, doviesť: povinnosti ho sem z-li;
fašizmus z-l ľudí do katastrofy3. vedením (význ. 2) dopraviť; inštalovať: z. do domu plyn, elektrinu;
z. telefón4. na inom základe usmerniť chod, činnosť; vniesť (význ. 2): z. do výroby poriadok, systém
5. uviesť do života, začať realizovať: z. letný čas, z. trestné konanie
6. založiť (význ. 5), zriadiť: z. chov ošípaných, z. modernú výrobu;
z. nové stroje uviesť do výroby● z. niekoho do slepej uličky dostať do bezvýchodiskovej situácie;
z. reč, rozhovor na inú koľaj, iným smerom zmeniť tému;
z. reč na niečo začať o niečom rozprávať; -
nedok. zavievať -a
-
zaviezť -vezie -vezú -viezol dok.
1. dopr. prostriedkom dopraviť, odviezť: z. chorého do nemocnice
-
nedok. zavíjať -a
-
závin -u m. múčnik s plnkou zavinutou do cesta: orechový, makový z.;
-
zavináč -a mn. N a A -e m.
1. zavinutý sleď so zeleninou v kyslom náleve al. v majonéze
2. inform. znak @ na klávesnici počítača; tento znak v emailovej adrese
-
nedok. zavíňať -a, zavinovať
// zavinúť sa skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa: špirála sa z-la, mačka sa z-la do klbka;
-
nedok. zavíňať sa, zavinovať sa
-
zaviniť dok. zapríčiniť niečo negatívne, spôsobiť: z. nehodu, z. si úraz;
práv. úmyselné, neúmyselné z-enie; -
zavinovačka -y -čiek ž. prikrývka na zavinovanie dojčiat
-
nedok. zaviňovať
-
závinový príd.: z-é cesto
-
zavinšovať dok. hovor. zaželať, zapriať: z. niekomu šťastia, zdravia, z. dobrú noc;
ísť z. priateľovi zablahoželať -
zavinúť -ie -ú dok.
1. skrútiť (význ. 1), zvinúť, stočiť: z. cesto;
z-tý rezeň;
z. si vrkoče do venca2. ovinutím (prikrývky) zabaliť, zakrútiť: z. dieťa do perinky, kôš z-tý v plachte;
-
zavíriť -i dok. začať al. krátky čas víriť: z. v tanci sukňami;
okolo z-l prach, bubny z-li;
myšlienky mu z-li v hlave -
zavírusovať dok. zaniesť vírusy; napadnúť vírusmi: inform. z-ný počítač
-
závisieť -í -ia nedok.
1. byť na niekoho, niečo odkázaný: z. od rodičov;
priemysel z-í od dodávky surovín2. byť niečím, niekým podmienený; záležať na niečom: výkon pretekára z-í od prípravy;
odo mňa nez-í, či budeš šťastný -
závisle, závislo prísl.;
-
závislosť -i ž.: vzájomná z., politická z. (od veľmocí);
z. od drog; -
závislý príd. kt. od niekoho, niečoho závisí: hospodársky z-é krajiny;
práv. z-á činnosť zárobková činnosť vykonávaná na základe prac. zmluvy□ byť z. závisieť: byť z. od drog, od alkoholu;
-
závisť -i ž. pocit nespokojnosti pri úspechu, šťastí ap. druhého, nežičlivosť: hľadieť na niekoho so z-ou;
ozelenieť, zblednúť od z-i -
závistlivec -vca m. závistlivý človek, nežičlivec, neprajník;
-
závistlivkyňa -e -kýň ž.
-
závistlivo prísl.;
-
závistlivosť -i ž.
-
závistlivý príd. pociťujúci závisť; svedčiaci o nej, nežičlivý, neprajný: z. človek;
z-é pohľady; -
zaviť -je -jú dok.
1. zavinúť (význ. 2): z. dieťa do perinky
2. vitím vpliesť; takto upraviť al. utvoriť, zapliesť: z. kvet do venca;
z. veniec;závit -u m.
1. špirálovito formovaná ryha al. výstupok: plytký z. na skrutke, vnútorný z., vyrezať z-y
2. niečo navinuté, zavinuté: z. na cievke;
mozgové z-y i pren. expr. mozog; -
zavítať -a dok. kniž.
1. prísť (význ. 1); navštíviť: po dlhom čase z-l domov;
vzácny hosť z-l na radnicu -
závitnica -e -níc ž.
1. špirála (význ. 1, 2)
2. tech. nástroj na (ručné) rezanie vonkajšieho závitu;
-
závitnicový príd. špirálový
-
závitník -a m. tech. nástroj na (ručné) rezanie vnútorného závitu
-
závitok -tka/-tku m. kuch. zavinutý plát mäsa al. list zeleniny obyč. s plnkou: hovädzí z.
-
závitovka -y -viek ž. odb. nekonečná skrutka prenášajúca pohyb hriadeľa na ozubené koleso;
-
závitovkový príd.: z. transportér
-
závitový príd.: tech. z-á fréza
-
zavláčiť -i dok. hovor. expr. zašpiniť: z. dlážku blatom
// zavláčiť sa: nohavice sa z-li pri práci
-
závlačka -y -čiek ž. súčiastka zabraňujúca uvoľneniu, posunutiu iných súčiastok: vytiahnuť z-u
-
zavládnuť -e -u -dol dok. nastať: z-lo ticho, v rodine z-la radosť;
v štáte z-l teror -
závlaha -y -lah ž. zavlažovanie: umelé z-y;
-
závlahár -a m. kto pracuje pri zavlažovaní pôdy: skupina z-ov;
-
závlahárka -y -rok ž.;
-
závlahársky príd.: z. technik
-
závlahový príd.: z. systém
-
zavlažiť dok. dodať vlahu: z. pôdu, polia;
-
zavlažovací príd. určený na zavlažovanie: z. kanál, systém
-
nedok. zavlažovať: umelé z-nie
-
zavliecť -vlečie -vlečú -vliekol dok.
1. vlečením dopraviť, odvliecť: z. kufre do izby
2. násilím zaviesť, odvliecť: z. zajatcov do väzenia
3. preniesť (význ. 4): z. si do rany nákazu
4. dostať do niečoho zlého, nepríjemného, vovliecť: z. národy do vojny;
-
nedok. zavliekať -a
// zavliecť sa expr. s námahou sa niekam dostať: pomaly sa z-l k lekárovi
-
zavlniť sa dok. začať al. krátky čas sa vlniť, zvlniť sa: pšenica sa z-la vo vetre, zástup sa z-l
-
závod -u m. jednotka vyvíjajúca istú hosp. činnosť, podnik; jeho organizačne samostatná časť: poľnohospodársky z., lesný z.;
odštepný z.; -
závodisko, správ. pretekárska dráha, pretekovisko; štadión; dostihovisko
-
závodiť, správ. pretekať, pretekať sa
-
závodník, závodníčka, správ. pretekár, pretekárka
-
zavodniť dok. priviesť do suchej oblasti vodu, op. odvodniť: z. púšť, polia;
-
zavodňovací príd. určený na zavodňovanie: z. kanál, z-ie práce
-
nedok. zavodňovať
-
závodný príd.: z. klub, z. lekár;
z. výbor odborovej organizácie, z-á stráž;
z-á rekreácia -
závody, správ. preteky
-
závoj -a m. splývajúca obyč. priesvitná látka zahaľujúca tvár, plecia ženy: svadobný z., smútočný z.;
-
závojček -a m. zdrob.
-
závojový príd.;
-
zavolať dok. k volať (význ. 1 – 3, 5): z. z plných pľúc zakričať;
z. hostí na svadbu, z. niekoho k telefónu, prísť bez z-nia;
z. na kamaráta zakričať;
z. deti domov;
hovor. zajtra ti z-ám zatelefonujem;
z. výťah privolať -
zavoňať -ia dok.
1. prejaviť sa vôňou: v izbe z-la káva;
neos. v hore z-lo živicou -
závora -y -vor ž.
1. prekážka prispôsobená na dočasné al. trvalé uzavretie cesty, priecestia ap.: železničná, hraničná z., zdvihnúť z-y
2. zasúvacia konštrukcia na dverách: zastrčiť z-u, zavrieť dvere na z-u;
-
závorový príd.: z-é brvno
-
zavoskovať dok.
1. pokryť voskom; tým znečistiť: z. svietnik
2. uzavrieť voskom: z. zátku na fľaši
-
závoz -u m. hlboko vyrytá poľná cesta: strmý, blatistý z.
● dostať sa do z-u do bezvýchodiskovej situácie;
-
závozníčka -y -čok ž.;
-
závoznícky príd.
-
závozník -a mn. -ci m. pomocník šoféra nákladného auta, kt. nakladá a skladá tovar;
-
závozový príd.
-
nedok. zavracať -ia
-
závrat -u m. pocit porušenia teles. rovnováhy: dostať z.;
chytá ho, zmocňuje sa ho z. -
zavrátiť -i dok.
1. zahnať späť (rozutekané zvieratá): z. statok
2. znemožniť pokračovanie: z-l ho v iniciatíve, z-li jeho snahu;
-
závratne prísl.;
-
závratnosť -i ž.
-
závratný príd.
1. spôsobujúci závrat: z-á hĺbka
-
nedok. zavrávať -a
-
zavravieť -í -ia dok. zahovoriť: zmierlivo z. hádku;
-
zavraždiť -žď/-i! dok. k vraždiť: zákerne ho z-li
-
zavrčať -í -ia dok.
1. (o zvieratách) vydať hrdelný zvuk (obyč. pri podráždení): pes z-l;
-
zavrešťať -í -ia -šť/-i! dok. zavrieskať: straka z-la zaškriekala;
píšťaly z-li;
expr. z. odpoveď -
zavrhnúť -e -ú -hol dok.
1. odmietnuť (ako nevyhovujúce): z. myšlienku, návrh;
mládež z-la staré spôsoby2. s opovrhnutím sa od niekoho odvrátiť: všetci známi ho z-li;
-
nedok. zavrhovať
-
zavrieskať -a dok. začať al. chvíľu vrieskať: opica z-la;
expr. v hneve z-l na deti -
zavrieť -ie -ú dok. zatvoriť (význ. 1 – 7): z. bránu;
z. byt;
z. knihu;
z. uzáver;
z. vodu;
z. tašku;
z. predajňu;
z. úrad;
z. zlodeja (do väzenia); -
zavŕšiť -i dok. zakončiť (význ. 1), skončiť: z. porážku nepriateľa;
z. reč, robotu; -
nedok. završovať
// zavŕšiť sa vyvrcholiť, skončiť sa: čas sa z-l;
život sa z-l; -
nedok. završovať sa
-
zavŕtať -a dok.
1. vŕtaním vniknúť: vŕtačka z-la do asfaltu
2. vŕtaním dostať dnu, tým umiestniť: z. skrutku do dreva;
expr. z. (si) hlavu do perín3. expr. zarýpať (význ. 3): z. do niekoho;
-
nedok. zavrtávať -a
// zavŕtať sa vŕtaním sa niekam dostať: krt sa z-l do zeme, larvy z-né v kôre;
-
nedok. zavrtávať sa
-
zavrtieť -í -ia dok. začať al. krátky čas vrtieť, zakrútiť, povrtieť: pes z-l chvostom, z. hlavou (na znak nesúhlasu)
// zavrtieť sa
1. začať al. krátky čas sa vrtieť, zakrútiť sa, povrtieť sa: z. sa v tanci
2. pohniezdiť sa, zahniezdiť sa, zamrviť sa: nerozhodne sa z-l na stoličke
-
zavržďať -í -ia -žď/-i! dok. chvíľu vržďať, zavŕzgať: sneh, piesok z-l pod nohami
-
zavŕzgať -a dok. chvíľu vŕzgať (význ. 1 5): drevené schody z-li;
z. stoličkou;
pejor. z. na husliach -
zavrznúť -e -ú -zol dok. privrznúť, priškripnúť, zacviknúť: z. psa medzi dvere
-
zavše prísl. niekedy (význ. 1, 2), chvíľami, občas, z času na čas: z. navštívi rodičov, z. sa obzrie