Význam slova "odo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. odoberať

1. k 1 – 4

2. predplácať: o. noviny, tlač

// odobrať sa

1. odísť (význ. 1), pobrať sa, vybrať sa: o. sa na miesto, o. sa spať

2. rozlúčiť sa: o. sa od rodičov;
o-l sa a šiel

● zjemn. o. sa na večnosť zomrieť;

nedok. odoberať sa

odobierka -y -rok ž. odoberanie sa, lúčenie (spojené s obradom): svadobná o.

odobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať, zobrať (isté množstvo): o. krv;
z mlieka (trocha) o.;
o. vzorky;
o. chuť od niečoho znechutiť

2. vziať, zobrať (obyč. úradne): o. niekomu pas, vodičský preukaz

3. prevziať: o. susedovi balík

4. hovor. odviesť (význ. 3): o. za vojaka;

odobriť dok. uznať za dobré, schváliť: o-la všetko, čo urobil, o. návrh;

nedok. odobrovať

odohnať -ženie -ženú dok.

1. prinútiť vzdialiť sa, odpudiť: o. deti od seba, o. muchy

2. zbaviť sa, zapudiť, zahnať: o. trému, o. myšlienky;

odohrať -á -tý/-ný dok.

1. zohrať (význ. 1): o. zápas

2. zahrať (význ. 3): herec o-l veľa úloh

// odohrať sa stať sa, prihodiť sa: oslava sa o-la potichu;
čo sa tu o-lo?

nedok. odohrávať sa -a

odoka, pís. i od oka prísl. bez merania al. počítania, odhadom: urobiť čiaru o.

odolať dok. vydržať nátlak, nepodľahnúť, nepoddať sa, ubrániť sa: o. presile, pokušeniu;
veril, že o-á;
most o-l záťaži vydržal ju;

nedok. odolávať -a

odolnosť -i ž.: o. proti infekcii, mrazu

odolný príd. schopný odol(áv)ať: človek o. proti infekcii;
o-á rastlina;

odomknúť -e -ú -kol dok. kľúčom otvoriť (niečo zamknuté), op. zamknúť: o. dvere;
o-i! o-tá brána;

nedok. odomkýnať -a, odmykať, odomykať

odopnúť, odopäť -pne -pnú -pol/-päl dok. oddeliť niečo zapnuté, pripnuté: o. (si) gombíky, hodinky, lyže;

odoprieť -ie -ú dok. odmietnuť (význ. 1): o. učiteľovi poslušnosť, o. splniť sľub, nemôže mu o.;

odorať -orie -orú dok. oraním ubrať: o. brázdu, medzu;

nedok. odorávať -a

nedok. odosielať -a

odosielateľ -a mn. -ia m. kto odosiela (list, balík ap.);

odosielateľka -y -liek ž.

odoslať -šle -šlú dok. poslať, zaslať (na isté miesto): o. poštovú zásielku, o. žiadosť;

odosobniť sa dok. zbaviť sa osobného záujmu al. zaujatia: vedieť sa o.;
o-ený pohľad, prístup;

nedok. odosobňovať sa

nedok. odostielať -a

odostlať -stelie -stelú -steľ! -stlatý/-stlaný dok. upraviť (posteľ) na spanie: o-m vám v obývačke;

odôvodnene prísl.;

odôvodnenosť -i ž.

odôvodnený príd. podopretý, oprávnený, opodstatnený: o. postup, o-á obava;

odôvodniť dok. podoprieť dôvodmi, zdôvodniť, objasniť, vysvetliť: o. nesplnenie úloh;
o-enie žiadosti;

nedok. odôvodňovať

odovzdane prísl.;

odovzdanosť -i ž.

odovzdaný príd. kt. sa niečomu odovzdáva; svedčiaci o odovzdávaní sa, oddaný, pokorný: o. človek;
o. hlas;
o. osudu rezignovaný;

odovzdať dok.

1. povinne dať, odviesť: o. zbraň, o. dodávky načas;
o. nájdenú vec vrátiť

2. dať do správy, do ochrany ap., prenechať; vydať: dieťa o-li matke;
o-li ho súdu

3. dať ako sprostredkovateľ, postúpiť: o. pozdrav, odkaz

4. dať natrvalo: o. vyznamenanie, o. (byty) do užívania

● o. dušu Bohu umrieť;

nedok. odovzdávať -a

// odovzdať sa oddať sa, podľahnúť, podvoliť sa: o. sa myšlienkam, osudu;
náb. o. sa do Božej vôle i fraz. rezignovať;

nedok. odovzdávať sa

odozva -y -ziev ž. subšt. ohlas, ozvena; odpoveď

od, odo (v spoj. odo mňa a pred tvarmi slov dvere, deň, dvor, dno) predl. s G vyj.

1. priestorové al. časové východisko a východisko (poradia) vôbec, op. po: odísť od okna;
vpravo od cesty;
od rána, od mala, od kolísky;
od hlavy po päty, od začiatku do konca;
od svitu do mrku i fraz. stále

2. príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu: spievať od radosti;
platiť daň od garáže;
zdediť od rodičov;
poštípaný od včiel, báseň od Kraska

3. spôsob, prostriedok, prostredníka, mieru: povedať od slova do slova, zakresliť od oka, od ruky;
hovor. poslať odkaz od sestry;
zmeniť od základu

4. účel, cieľ: dobré od smädu, užívať od prechladnutia

5. zreteľ (často pri 2. st. príd. a prísl.): mladší odo mňa;
nie je to pekné od teba

6. väzbu (pri slovesách al. menách): očistiť od špiny, odlíšiť od podstaty, odučiť od zlozvyku, závisieť od podmienok;
závislosť od drog;
ústup od nárokov

● hovoriť od veci o nepodstatnom;
byť od → ruky