Význam slova "vý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vy G, A, L vás D vám I vami zám. osob. 2. os. mn.

1. označ. skupinu dvoch a viacerých adresátov: je vás veľa, vy ste kamaráti;
povedz, čo je medzi vami;
obídeme sa aj bez vás, vy sebci! čo nového u vás (doma)?

2. označ. jednotlivého adresáta pri vykaní: pán učiteľ, vy ste nás kedysi učili;
vás nepoznám;
odpovedáme Vám na list

3. hovor. označ. všeobecnú 2. os., ktorou podávateľ citovo zainteresúva adresáta: zvuk tíchne, ale vám sa zdá, že stále znie

4. expr. D vám vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív): to vám bolo také smiešne! zrazu sa vám spustil lejak

● (ja) byť vami keby som bol na vašom mieste

vyabstrahovať dok. k abstrahovať: v. poučku, v-né zákonitosti

vyárendovať si dok.

1. zastaráv. prenajať si: v-né miestnosti

2. expr. vyhradiť (význ. 1, 2): rubrika v-ná pre čitateľov;
v. si právo ...

vyargumentovať dok. podložiť argumentmi: presvedčivo v., právne v-né obavy

vyasfaltovať dok. k asfaltovať: v. cestu

vybabrať -e -ú dok. hovor. oklamať (význ. 2), dostať, prekabátiť: škaredo s ním v-li

vybadať dok. vypozorovať; vytušiť: v. u dieťaťa vzdor;
z jeho reči v-l, že sa nevráti vyrozumel

vybagrovať dok.

1. bagrovaním odstrániť; takto získať: v. piesok;
v-ná zemina

2. bagrovaním vyhĺbiť: v. koryto rieky

vybájiť, vybájiť si -i -a dok. vymyslieť (si) (význ. 2); vysnívať (si): v-ené legendy;
v. si lepší svet

vybaliť -ľ! dok.

1. zbaviť obalu: v. tovar

2. zbaviť (obal) obsahu, vyprázdniť: v. kufre, debny;

nedok. vybaľovať

// vybaliť sa vybaliť si kufre, batožinu ap.;

nedok. vybaľovať sa

výbava -y -bav ž.

1. veci, kt. dostávajú deti (dcéry) od rodičov obyč. pri vstupe do manželstva: bohatá v. nevesty, chystať si v-u

2. výstroj, vybavenie: kompletná v. na stanovanie;

vybavenie -ia s. súhrn náležitostí, vystrojenie: moderné v. podniku, strojové v. družstva

vybavenosť -i ž. súhrn potrebných prostriedkov, ustanovizní ap., vybavenie, vystrojenie: technická v. vozidla;
občianska v. sídlisk

výbavička -y -čiek ž. zdrob.: detská v.

vybaviť dok.

1. postarať sa o získanie al. uskutočnenie niečoho (obyč. úr. postupom); vykonať, zariadiť: v. si potvrdenie, pas, dôchodok, v. niečo osobne, telefonicky, v meste nič nev-l;
v-li mu prijatie u ministra

2. uviesť do poriadku isté úr. veci (úkonmi vyplývajúcimi z prac. povinnosti): v. spis, agendu, posúriť v-enie žiadosti, nev-ená pošta;
v. stránky, v. cestujúcich

3. vystrojiť (potrebným): dobre v-ené sídlisko, televízor v-ený tranzistormi

● v. si s niekým (osobné) → účty;

vybavovačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor. vybavovanie: v-y po úradoch

nedok. vybavovať

// vybaviť sa

1. dokončiť (istý úkon, povinnosť ap.), odbaviť sa: na colnici sme sa rýchlo v-li

2. prísť opäť na myseľ, objaviť sa (v predstavách): v-la sa mu zabudnutá udalosť;

nedok. vybavovať sa

// vybaviť si vyvolať si opäť v mysli, prestaviť si: živo si v-l tú situáciu;

nedok. vybavovať si

výbeh -u m.

1. vybehnutie (význ. 1, 3)

2. ohraničený priestor umožňujúci voľný pohyb hosp. zvierat: v. pre kone, pre hydinu;

vybehať dok. expr. vybaviť (na viacerých miestach): v. si povolenie;

vybehávač -a m. expr. kto vybeháva, poslík: úradný v.;

vybehávačka -y -čiek ž.

nedok. vybehávať² -a

// vybehať sa

1. do vôle sa nabehať, unaviť sa behaním: deti sa musia v.

2. hovor. opotrebovať sa, vydrať sa: v-ný hriadeľ

vybehnúť -e -ú -hol dok.

1. behom sa dostať von, expr. vyjsť: v. z domu, v. na ulicu;
v-l len tak naľahko

2. takto sa dostať hore: v. na povalu, hore schodmi

3. začať bežať: šprintéri (ne)v-li naraz

4. expr. prudko vyrásť, vyhúknuť: burina za noc v-la, v-tý chlapec;

výbehový príd.

výber -u m.

1. možnosť vybrať si z istého množstva; vyberanie: (ne)mať na v., v. tovaru;
prísny v. uchádzačov;
biol. prirodzený v. selekcia

2. čo vzniklo vyberaním: v. poézie;
širší, užší v. (pretekárov)

3. hovor. tovar najlepšej akosti;

vyberač -a m. výberca: v. príspevkov, v. za plyn;

vyberačka -y -čiek ž.

vyberane prísl.: v. sa správať;

vyberanosť -i ž.

vyberaný príd.

1. starostlivo volený, jemný, vybraný: v-é výrazy, spôsoby

2. kt. je výbornej akosti: v. tovar, v-é jedlá;

nedok. vyberať

● nev-á slová hovorí a) otvorene b) hrubo;
kto veľa v-á, ten preberie

// vybrať sa vychystať sa, vydať sa (na cestu): v. sa na výlet, na návštevu, k lekárovi;

nedok. vyberať sa

výberca -u mn. -ovia m. kto vyberá (peniaze), vyberač: v. poplatkov;

výberkyňa -e -kýň ž.

výberový príd. k 1, 3: v-á škola;
v-é maslo

vybetónovať dok. pokryť vrstvou betónu; vystavať z betónu: v. chodník;
v. múr

výbežok -žku m. vybiehajúca časť niečoho: v-y pohoria, v-y kostí

vybičovať dok. do krajnosti vystupňovať, vydráždiť: v. fantáziu, nervy, v-ná pozornosť;

nedok. vybičúvať -a

nedok. vybiehať -a, vybehávať¹ -a, vybehovať

1. k 1 – 4

2. iba vybiehať tvoriť výbežok; smerovať: pevnina v-la do mora;
priamky v-jú zo stredu vychádzajú

vybieliť -i -ľ! dok. k bieliť (význ. 1, 2): v. plátno;
v-ené steny

vybíjaná ž. loptová hra, pri kt. hráč súpera zasiahnutý loptou odstupuje z hry

vybíjaný príd.

1. pokrytý drobnými vtĺkanými ozdobami: v. opasok

2. expr. prefíkaný, prešibaný, vybitý: v. huncút

nedok. k 2 – 7 vybíjať -a

● → klin klinom v.

// vybiť sa

1. stratiť elektr. náboj: batéria sa v-la

2. expr. dostať voľný priebeh, uvoľniť sa: zlosť sa nemá kde v.;

nedok. vybíjať sa

vybiť -je -jú dok.

1. zbiť (význ. 3), nabiť: bojí sa, že ho doma v-jú

2. (zabíjaním) vyhubiť: v. škodlivý hmyz

3. nárazom poškodiť, vyraziť, vytĺcť: v. obloky, pri bitke mu v-li zuby

4. bitím, nárazom vyznačiť, vyhĺbiť: v. značku do plechu;
v. jamu na ceste

5. takto poškodiť: v-tý asfalt

6. zbaviť elektr. náboja: v. akumulátor;
hovor. v. poistku spáliť

7. expr. dať voľný priebeh, uvoľniť: v. (si) vášeň

● expr. v. niekomu niečo z → hlavy;

vybito prísl.;

vybitosť -i ž.

vybitý príd. expr. prefíkaný, prešibaný, vybíjaný: v. špekulant;

vybľabotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. expr.

1. bľabotajúc vysloviť: ledva v-l pár slov

2. prezradiť (význ. 1), vyzradiť, vytárať: nemusíš hneď všetko v.

vybľakovať nedok.

1. expr. opakovane, veľmi bľačať: ovce v-jú

2. pejor. vykrikovať; vyspevovať: nev-j!

opak. vybľakúvať -a

vyblednúť -e -ú -dol dok. stať sa bledším, bledým: látka, pleť v-e

vybočiť dok. odkloniť sa od priameho smeru: v. z dráhy, z radu

● v. z normálnych koľají opustiť bežný postup;

nedok. vybočovať -uje, vybáčať -a

výboj -a m.

1. obyč. mn. ozbrojený výpad (s cieľom získať cudzie územie): koloniálne v-e;

2. uvoľnenie nahromadenej energie: v. blesku;
elektrický v. vedenie elektr. prúdu plynným prostredím

výbojka -y -jok ž. lampa využívajúca elektr. výboj ako zdroj svetla;

výbojkový príd.

výbojne prísl.;

výbojnosť -i ž.

výbojný príd. dobyvateľský, dobyvačný; útočný, agresívny: v-é kmene, v-é plány;
v-á povaha;

vybojovať dok.

1. bojom získať: v. si slobodu;
v. si (dobrú) pozíciu, v. loptu

2. uskutočniť, zviesť boj: v. rozhodujúci zápas;

nedok. vybojúvať -a, vybojovávať -a

výbor -u m. skupina ľudí zvolených z väčšieho celku s úlohou zastupovať a viesť ho, príp. vybavovať pridelenú agendu: výkonný, prípravný, revolučný v.;
ústredný v.;
v-y Národnej rady SR;
občiansky v.;
národný v. býv. orgán št. správy;
zasadanie v-u, člen v-u;

výborne

I. prísl.

1. k príd. výborný: v. odpovedať;
v. vyzerajúci

2. prvý st. prospechu v škol. klasifikácii

II. čast. hovor. vyj. uspokojenie, pochvalu, veľmi dobre, správne: no v., to nám vyhovuje

výborníčka -y -čok ž.;

výbornícky príd.

výborník -a mn. -ci m. hovor. člen výboru: zasadnutie v-ov;

výborný

I. príd. kt. má vynikajúcu akosť, úroveň ap., znamenitý, prvotriedny: v-é jedlá, v. žiak, v-á nálada, v-é výsledky

II. výborný m., výborná ž. 1. st. prospechu v škol. klasifikácii;

výborovka -y -viek ž. hovor. výborová schôdzka

výborový príd.: v-á schôdzka

vybozkávať -a dok. veľa ráz pobozkať: v. dieťa

vybrane prísl. k 1

vybraný príd.

1. vyberaný (význ. 1): v-á spoločnosť

2. škol. v-é slová kt. si treba pamätať (pre písanie y);

vybrať -berie -berú -bratý/-braný dok.

1. vyvoliť si z väčšieho množstva (rozlič. druhov): v. si niečo na pamiatku, v. si tanečnicu;
prosím, v-te si!

2. vziať, vytiahnuť (obsah niečoho): v. peniaze z peňaženky, šaty zo skrine

3. takto vyprázdniť: v. schránku

4. jednotlivo získať (peniaze), povyberať, zinkasovať: v. od každého po 50 korún (na dar), v. príspevky

5. vyžiadať, zobrať si na základe nároku: v. si dovolenku, výhru v športke

6. hovor. v. zákrutu prejsť, absolvovať ju (vozidlom)

● nevie, čo si má z toho v. ako tomu má rozumieť;

vybŕdnuť -e -u -dol dok. expr. vyviaznuť: v. z ťažkostí, z neistoty, z choroby

● v. z kaše zbaviť sa ťažkostí

výbrus -u m.

1. vybrúsenie (význ. 1), vybrusovanie; jeho spôsob: matný v., v. valcov;
v. briliantov

2. plocha vznikajúca brúsením: vyleštiť v.

vybrúsene prísl.;

vybrúsenosť -i ž.

vybrúsený príd.

1. brúsením opracovaný: v-é hrany

2. cibrením zdokonalený: v. sloh, v-é správanie;

vybrúsiť -i dok.

1. brúsením opracovať: v. drahokam, v. hrany

2. vycibriť, vypestovať, zjemniť: v. vkus, v. si reč;

nedok. vybrusovať

vybubnovať dok. v min. bubnovaním (význ. 1) vyhlásiť: dať v. oznámenie;

výbuch -u m.

1. náhle uvoľnenie veľkého množstva energie; silný zvuk takto vyvolaný, explózia, detonácia: v. bomby, v. parného kotla, banský v., v. sopky;
ozval sa otriasajúci v.

2. prudký prejav, prudký rast niečoho: v. zlosti, smiechu;

vybuchnúť -e -ú -chol dok.

1. náhle sa vznietiť, podľahnúť nadmernému tlaku ap., explodovať: mína nečakane v-la;
fľaša so šampanským v-la

2. expr. (o citoch, prejavoch) prudko sa prejaviť; (o človeku) prudko reagovať, vyskočiť, vyletieť: v sále v-l smiech;
je nervózny, hneď v-e

3. subšt. rušivo sa prejaviť, ukázať sa problematickým, nedostatočným: distribúcia v-la;
celkom sme v-li nemali sme úspech;

nedok. vybuchovať

výbuchový príd.

vybudovať dok. k budovať (význ. 1, 2): v. sídlisko, autostrádu, skleníky;
v. trhové hospodárstvo, v. školstvo na novom základe

vybúrať -a dok.

1. búraním odstrániť: v. priečku

2. búraním spôsobiť: v. dieru v stene

vyburcovať dok. expr.

1. vytrhnúť zo spánku, zburcovať: skoro ráno v-l celý dom

2. zaktivizovať, zburcovať: v. v niekom všetky schopnosti;
v. občanov z pasivity vyviesť

vybúriť sa -i dok.

1. uľaviť si v hneve, vyzúriť sa: v-i sa a stíchne

2. zbaviť sa prebytočnej energie (spôsobom života ap.): mládež sa musí v.

vybúšiť -i dok. kniž. vybuchnúť (význ. 2): hnev v-l nečakanou silou

výbušne prísl.;

výbušnina -y -nín ž. výbušná látka: sklad v-ín

výbušnosť -i ž.

výbušný príd.

1. kt. má schopnosť vybuchnúť, explozívny: v-á zmes, v-é látky

2. kt. prudko reaguje, prudký, explozívny: v. človek, v-á povaha;

vybúvať sa -a, vybuvinkať sa dok. det. vyspať sa (význ. 1 – 4)

vyčačkať dok. expr. vyzdobiť (lacnými ozdobami), vycifrovať: v-ný byt

vyčakávať -a nedok. nepríjemne dlho čakať: v. na stanici, dá na seba v.

vyčalúniť -i dok. čalúnením obložiť: v. dvere, nábytok

výčap -u m.

1. čapovanie (význ. 1): v. piva a vína

2. miestnosť, kde sa čapuje (význ. 1): sedieť vo v-e;

výčapníčka -y -čok ž.;

výčapnícky príd.

výčapník -a mn. -ci m. kto čapuje nápoje;

výčapný príd.: v-á miestnosť, v. pult

vyčaptať -ce -cú dok. expr. čaptaním vykriviť, vychodiť: v-né topánky

vyčarať, vyčarovať¹ dok. hovor. vymeniť (význ. 2): v. cennosti za potraviny, omylom si v-li kabáty

● je ako v-ný celkom sa zmenil (v správaní ap.)

vyčariť, vyčarovať² dok.

1. (akoby čarami) vyvolať, spôsobiť: v. úsmev na tvári, mráz v-l kvety na oblokoch

2. šikovne urobiť: v. hostinu zo skromných zásob;

nedok. vyčarúvať -a

vyčasiť sa dok. neos. vyjasniť sa (význ. 1): do rána sa v-lo

vycediť dok. do kvapky vyliať al. vypiť: v. zvyšok vína z pohára

● expr. v. krv za niekoho, niečo obetovať život;

vycementovať dok. pokryť, vyplniť cementom: v-ný chodník

vycengať dok. expr. nevhodne zverejniť, vyzradiť: už to museli všade v.

vycengúvať -a nedok. expr. vyzváňať (význ. 3): stále ktosi v-a

vycentrovať dok. uviesť do stredovej polohy: v. kolesá vozidla

vyceriť dok. expr. iba v spoj. v. zuby (na koho, na čo) ukázať (pri smiechu, hneve ap.);