Význam slova "víď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vid -u m.

1. odb. obmena, modifikácia: v-y uhlíka;
lingv. slovesný v. lexikálno-gram. kategória, kt. vyj., že slovesný dej sa uvedomuje ako plynúci al. uzavretý jav

2. kniž. podoba (význ. 2): človek pekného v-u;
v. nerastu lesk, farba ap.

3. iba v hovor. spoj. ani v-u, ani slychu ani stopy; nič nevidieť ani nepočuť;

opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú

// vidieť sa

1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé;
tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem

2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í

videnie -ia s.

1. vnímanie zrakom: stereoskopické v.;
poznať niekoho z v-ia;
do v-ia → dovidenia

2. chápanie skutočnosti, pohľad, nazeranie: realistické v. vecí

3. náb. vnímanie skutočností zjavených Bohom: prorocké v.

4. vidina, prelud, halucinácia: mať v.

video -ea D a L -eu s. hovor.

1. videorekordér: kúpiť si nové v.

2. videonahrávka, videokazeta, videofilm: nakrútiť v., premietať si v.;
svadbu má nahratú na v-eu

videofilm -u m. film, kt. prostredníctvom videoprehrávača možno premietať na telev. obrazovke

videokamera -y -mier ž. ručná kamera na magnetický záznam obrazu a zvuku

videokazeta -y -ziet ž. magnetická páska so záznamom obrazu a zvuku

videoklip -u m. videopesnička, klip; telev. šot: nakrútiť nový v.

videomagnetofón -u m. hovor. videorekordér

videonahrávač -a m. prístroj na magnetický záznam obrazu a zvuku

videonahrávka -y -vok ž. nahrávka relácie, filmu, udalosti ap. na videokazete

videopáska -y -sok ž. magnetická páska na záznam relácie, filmu, udalosti ap. a na ich reprodukciu prostredníctvom videoprehrávača na telev. obrazovke

videopesnička -y -čiek ž. obrazové stvárnenie pesničky, videoklip;

videopesničkový príd.

videopožičovňa -e ž. požičovňa videokaziet s nahrávkami

videoprehrávač -a m. prístroj na reprodukciu záznamu obrazu a zvuku

videoprogram -u m. program zložený z videonahrávok

videoprojekcia -ie ž. projekcia videonahrávok

videorekordér -a L -i mn. -y m. prístroj na magnetický záznam a reprodukovanie telev. signálu, obrazu i zvuku, odb. magnetoskop

videotechnický príd.

videotechnika -y ž. súbor prostriedkov, prístrojov a zariadení na záznam a reprodukciu obrazu a zvuku;

videotéka -y -ték ž. zbierka videokaziet s telev., film. ap. záznamami

videotelefón -u m. telefón umožňujúci prenos zvukového aj obrazového signálu medzi dvoma účastníkmi

videozáznam -u m. záznam urobený videokamerou: amatérsky v.

vidiečan -a mn. -ia m. obyvateľ vidieka;

vidiečanka -y -niek ž.

vidiecky príd.: v-e obyvateľstvo, v-e sídlo, v-a turistika

vidiek -a m. oblasť, kraj mimo (hlav., veľkého) mesta: bývať na v-u;

vidieť -í -ia nedok.

1. mať schopnosť vnímať zrakom: dobre, slabo v-í, dravce v-ia aj v noci, na jedno oko nev-í

2. zrakom vnímať: v. z vlaku krajinu;
je tma, nič nev-m;
v. sa v zrkadle;
berie, čo v-í všetko;
v-l kus sveta veľa cestoval;
to som ešte nev-l i pren. s tým som sa ešte nestretol;
odtiaľto nev. Tatry;
bolo v., že družstvo prosperuje

3. vybavovať si v mysli, predstavovať si: v. pred sebou celý svoj život;
v. sa olympijským víťazom

4. stret(áv)ať (sa), vída(va)ť (sa): dosiaľ sa v-li každý deň;
dávno sme sa nev-li;
do v-enia → dovidenia

5. chápať (význ. 1), posudzovať: v. veci komplexne, ja to v-m takto

6. zisťovať, konštatovať; badať, všímať si; mať možnosť postihnúť: v-m, že sa usiluje;
čo na ňom v-š? nik nesmie v. jeho sklamanie;
už v-í, čo je za tým

7. pokladať, považovať: v. v niekom (ne)priateľa, v-m v tom zradu

8. brať ohľad, dbať: v. len seba;
je bezohľadný, nikoho nev-í

9. obyč. v spoj. (ne)rád v. niekoho, niečo (ne)mať rád;
rád, ochotne v-l každého;
nerád v-í, keď sa niekto oneskorí

10. v tvaroch 2. os. v-š, v-te má význ. blízky cit. al. čast. a) upozorňuje na niečie konanie, na situáciu ap.: v-š (ho), ako sa rozhadzuje! v-te, čo som povedal! b) obracia pozornosť osloveného (napr. pri dohováraní ap.): v-š, v-š, prečo neposlúchneš?! c) vyj. spamätanie sa, naozaj: v-š, to je dobrý nápad;
v-te, skoro som zabudol

● nev-í pre oči a) nezbadá, čo je nablízku b) je nepozorný, roztržitý;
expr.: nev-í si ďalej od nosa je obmedzený, nemá rozhľad;
v-l všetkých svätých, všetky hviezdy veľmi ho zabolelo;
v. sa v niekom mať ho nekriticky rád;
radšej by som sa nev-l a) som zúfalý b) som v trápnej situácii;
expr. máš ho v.! vyj. pochybnosť, zápor;
v → cudzom oku v-í smeť, a v svojom brvno nev-í;
v. všetko čierne byť pesimista;
v. všetko ružovo, v ružovom svetle byť optimista;
robí, čo jej na očiach vidí všetko;
nedá na sebe nič v. ovláda sa;
v. niekomu (až) do duše, expr. do žalúdka dobre ho poznať;
v. niekomu do karát poznať jeho zámery;

vidina -y -dín ž. predstava niečoho neskutočného; zmyslový klam: chorobné v-y, v. úspechu

□ mať v-y

viditeľne prísl.: v. označiť;
v. podráždený;

viditeľnosť -i ž.: dobrá v.

viditeľný príd.

1. kt. možno vnímať zrakom: v-é stopy, obrysy;
fyz. v-é žiarenie

2. očividný, zrejmý, zjavný, badateľný: v-é úspechy, v. pokrok;

vidlica -e -líc ž.

1. nástroj, náčinie (obyč. s dvoma hrotmi) na napichovanie niečoho: (drevená) v. na uhorky

2. rozvetvený (dvojramenný) útvar; takáto súčasť nejakého (prí)stroja: v-e konárov;
v. bicykla, telefónu;

vidlička -y -čiek ž.

1. zdrob. k vidlica (význ. 1)

2. náčinie s niekoľkými hrotmi na napichovanie pokrmov: jesť v-ou a nožom;
dezertná v.

vidlicovito, vidlicovite prísl.: v. rozvetvený

vidlicovitý príd. kt. má podobu vidlice: v-é zakončenie, v-á súčiastka;

vidlicový príd.: v-á ladička;

vidly -diel ž. pomn. hosp. náradie zakončené dlhými hrotmi na naberanie (krmu, hnoja ap.): železné v-y

vidno

I. -a s. jasné, denné svetlo, op. tma: prísť domov za v-a, pri v-e sa vec zdá krajšia

II. vetná prísl.

1. jasno, svetlo, op. tma: v lete je dlho v.;
v izbe bolo v. ako vo dne bola dobre osvetlená

2. je viditeľné, badateľné: v., že v dome vládne poriadok;
nev. na ňom únavu;
ledva, sotva ho v. od zeme je malý

vidovať nedok. i dok. po prezretí podpisom overovať, overiť: v. školské úlohy

vidový príd.: v-á dvojica (slovies)

aktív -u m.

1. prac. schôdzka členov al. funkcionárov organizácie

2. súbor aktivistov

akuzatív -u m. gram. 4. pád (v skloňovaní);

aperitív [-t-] -u m. alkoholický nápoj použ. pred jedlom: podávať a.

archív -u m. zbierka písomností, dokumentov; inštitúcia na ich opatrovanie: literárny a., mestský a.;
štátny a.;

bezšvíkový, bezšvový príd. nemajúci švík, šev: b-é pančuchy;
tech. b-é rúry

čvíkota -y -kot ž. spevavý sťahovavý vták, zool. Turdus

datív -u m. gram. 3. pád (v skloňovaní);

detektív -a m. civilný vyšetrovateľ kriminálnych, nevysvetlených ap. prípadov;

diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;

fixatív -u m. ustaľovač (farby, kresby ap.)

genitív -u m. gram. 2. pád (v skloňovaní);

háv -u m. kniž. al. hovor. expr. oblečenie, šaty: oblečený v slávnostnom h-e

imperatív -u m.

1. gram. rozkazovací spôsob

2. kniž. príkaz, požiadavka: kategorický i.;

indikatív -u m. gram. oznam. spôsob;

infinitív -u m. gram. neurčitok;

kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;

koložvársky príd. ku Koložvár (maď. názov mesta Kluž): k-a kapusta jedlo z kapusty, mäsa a ryže

komparatív -u m. lingv. 2. (porovnávací) st. pri príd. a prísl. utvorený príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. vyšší, múdrejšie)

kultúrno-výchovný príd. týkajúci sa kultúry a výchovy: k-á práca

lajtmotív, leitmotív [lajd-] -u m. (nem.) lit., hud. vedúci motív, zákl. myšlienka slovesného al. hud. diela

masív -u m. mohutný zemský útvar; mohutný celok niečoho: horský, sopečný m., kontúry m-u;
m. domov

motív -u m.

1. podnet na vedomé konanie: m. činu;
v jeho postoji prevažujú osobné m-y

2. najjednoduchší tematický prvok umel. diela: baladický, ľúbostný m. románu;
pieseň na ľudové m-y;

návšteva -y -tev ž.

1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y

2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla

3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;

návštevníčka -y -čok ž.

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

návštevnosť -i ž. počet návštevníkov: n. knižnice, kín

návštevný príd. k 1: n. deň pre úr. návštevy;

negatív -u m. predmet s obráteným pomerom vypuklín: n. reliéfu;
fot., film. obraz, na kt. rozdelenie svetla a tieňa, resp. (doplnkových) farieb je opačné ako v skutočnosti, op. pozitív: vyvolať n.;

nešvár -u m. publ. neporiadok, neprístojnosť; zlozvyk: bojovať s n-om, s n-mi

nominatív -u m. gram. 1. pád (v skloňovaní);

normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma

objektív -u m. sústava šošoviek v opt. prístrojoch utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu

nedok. oprávňovať

pansláv -a mn. -i m. panslavista; z hľadiska vládnucich vrstiev v Uhorsku v 19. – 20. stor. každý uvedomelý Slovák, Slovan;

páv -a mn. N a A -y m. vták s veľkým vejárovitým chvostom ind. pôvodu chovaný na okrasu, zool. Pavo

● chodiť ako p. pyšne;

páví príd.: p. chvost;
p-ie oko a) pestrofarebná kruhovitá kresba na pávom chvoste b) motýľ, zool. Saturnia;

pozitív -u m.

1. obraz, predmet, kt. vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania ap.;
fot., film. obraz, na ktorom rozdelenie svetla a tieňa al. farieb zodpovedá skutočnosti, op. negatív

2. lingv. prvý st. pri stupňovaní príd. m. a prísl.;

prezervatív -u m. muž. antikoncepčný prostriedok

primitív -a m.

1. primitívny (význ. 1) človek: umenie p-ov

2. pejor. nekultúrny človek: správať sa ako p.;
v hudbe je p.

recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu

rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov;
vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty

● (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť;
už je → ruka v r-e

s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca

nedok. sproduktívňovať

statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja

superlatív -u m. lingv. 3. st. pri príd. a prísl. utvorený zo základu predponou naj- a príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. najvyšší, najmúdrejšie);

šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y

● je ako š. dotieravý;
zaliezť ako š. dobre sa skryť

švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
š. kameň do vody

nedok. švácať -a

// švacnúť sa

1. š. sa o skalu

2. š. sa do postele;

nedok. švácať sa

švárny príd. pekný (význ. 1), driečny: š. mládenec, š-e dievča

švédčina -y ž. švédsky jazyk

švédsky príd. k Švéd, Švédsko: š. jazyk;
š-a oceľ;
š-a misa obložená;

švédsky prísl.: hovoriť (po) š.

švíček -čka m. zdrob. expr.

švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.;

švíkový príd.;

technicko-výrobný príd. výrobný z hľadiska techniky: t-é normy

teleobjektív -u m. fyz. objektív na fotografovanie vzdialených al. neprístupných predmetov

úväzok -zku m. prac. povinnosti, záväzok: pracovať na plný, polovičný ú.

v¹ [i vé] neskl.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: v. r. vlastnou rukou;
V a) zn. pre objem telesa b) zn. pre volt c) zn. prvku vanádium d) rím. číslica 5

v², vo predl.

A. s L vyj.

1. miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, prostredie al. všeob. priestorový význ.: sedieť v aute;
pohyb vo voľnej prírode;
mať slzy v očiach;
obraz v ráme;
ostalo mu to v pamäti

2. oblasť prac. al. iného záujmu: pracovať v priemysle, súťaž v orbe, majstrovstvá vo futbale

3. čas priebehu deja, počas, cez, za: vo dne, v zime, v živote, v školskom roku, (zahynul) v prvej svetovej vojne, v tomto momente

4. stav: motor je v chode, byť v nebezpečenstve, ostať v hanbe, (ne)mať veci v poriadku

5. spôsob, mieru, prostriedok al. prostredníctvo: dĺžka v metroch, odmena v naturáliách, stáť v pozore;
v plnom rozsahu

6. sprievodné okolnosti: v núdzi poznáš priateľa

7. zreteľ, vzhľadom na, pokiaľ ide o: zmeny vo vývine, vynikať v učení, byť verný v láske

8. väzbu pri slovesách a menách: vyznať sa v problémoch, sklamať sa v priateľovi, záľuba v športe

B. s A vyj.

1. časový údaj: v nedeľu, vo štvrtok, v deň svadby, (ešte) v to isté leto

2. miesto al. smer deja, na; do: oziaba ho v ruky, hľadí v tú stranu;
poet. poberať sa v šíru diaľ

3. účinok, výsledok: sneženie prechádza v dážď

4. väzbu pri slovesách a menách: dúfať v to najlepšie, viera vo víťazstvo

C. je súčasťou predl. výrazov a druhotných predl.: v porovnaní, v súvislosti s, vo vzťahu, v pomere k, v závislosti od, (zrážky) vo forme (snehu), v rámci (osláv), v priebehu, v čase (žatvy), v prípade (požiaru)

v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...

v duchu predl. s G kniž. vyj. spôsob, v zmysle, podľa: návrh v d. schválených princípov;
postupovať v d. zákonnosti

v mene predl. s G vyj. zástupnícky vzťah: v mene zákona;

v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé

v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;

v priebehu predl. s G počas: v p. rokovania

v prípade predl. s G: v p. nebezpečenstva stlačte gombík

v prospech predl. s G vyj. cieľový vzťah: zahraničná služba v p. štátu;

v rámci predl. s G: v r. úsporných opatrení;
v r. daných možností

v spojení s predl. s I: riešiť úlohu v s. s programom vzdelávania

v spojitosti s predl. s I: v s. s nedávnymi udalosťami

v súhlase s predl. s I kniž.: v s-e s požiadavkami

v súlade s predl. s I podľa: (konať) v s-e s predpismi;

v súvise s predl. s I: v s-e s cestou do zahraničia

v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami

v úlohe predl. s G vyj. funkciu, zaradenie: vystupoval v ú-e hostiteľa ako hostiteľ

v ústrety predl. s D vyj. cieľový vzťah, smerovanie: ísť, kráčať v ú. (ne)šťastiu