Význam slova "sý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 580 výsledkov (5 strán)

  • syčať -í -ia nedok. vydávať zvuk ako pri výslovnosti predĺženého s, sipieť: hus, had s-í;
    s-nie pary;
    s-í od bolesti;

  • sychravo prísl. i vetná prísl.: vonku je s.;

  • sychravosť -i ž.

  • sychravý príd. (o počasí) vlhký a chladný: s-á jeseň;

  • syčivo prísl.

  • syčivý príd. podobný syčaniu, sipivý: s. zvuk;

  • syenit -u m. hlbinná hornina navonok podobná žule;

  • syenitový príd.

  • syfilis -u m. lek. pohlavná nákazlivá choroba;

  • syfilitička -y -čiek ž.;

  • syfilitický príd.

  • syfilitik -a mn. -ci m. chorý na syfilis;

  • sykať nedok. syčať: s. od údivu, bolesti;

  • sykavka -y -viek ž. fon. sykavá spoluhláska (napr. s, z, c)

  • sykavo prísl.;

  • sykavosť -i ž.

  • sykavý príd. podobný sykaniu, syčivý: s. zvuk;
    fon. s-é spoluhlásky sykavky;

  • dok. syknúť -e -ú -kol

  • sýkorčí príd.: s-ie vajíčka

  • sýkorka -y -riek ž. drobný spevavý vták s farebným perím, zool. Parus;

  • sykot -u m. syčanie: s. pary, husí

  • sylabickosť -i ž.

  • sylabický príd. odb. slabičný: s. verš;

    sylabicky prísl.;

  • sylván, sylvánsky, správ. silván, silvánsky

  • symbióza -y -bióz ž. biol. navzájom prospešné spolužitie 2 al. viacerých druhov organizmov: s. rastlín a mikroorganizmov;

  • symbol -u m.

    1. niečo konkrétne, čo sa všeobecne uznáva za znak istej abstraktnej skutočnosti: s. Vianoc;
    holubica je s., s-om mieru;
    ľalia je s., s-om čistoty, nevinnosti

    2. v odb. textoch dohodnutý graf. znak pre vec, proces, kvalitu ap.: variabilný s. na účte

    3. výsostný znak (štátu, mesta ap.); erb: štátny s., s. mesta Bratislavy

    byť s-om symbolizovať;

  • symbolickosť -i ž.

  • symbolický príd.: s-á postava, s. význam;
    s-á značka;

    symbolicky prísl.: s. znázorniť, vyjadriť niečo;

  • symbolika -y ž.

    1. používanie symbolov, vyjadrovanie sa pomocou symbolov: náboženská, aritmetická s.

    2. symbolický význam, ráz: s. kvetov, farieb

  • symbolista -u m. stúpenec symbolizmu;

  • symbolistický príd.: s-á poézia

  • symbolizmus -mu m. umel. smer z prelomu 19. a 20. stor. usilujúci sa postihnúť relativitu a mnohovýznamovosť skutočnosti pomocou symbolov;

  • symbolizovať nedok. i dok. vyjadrovať, vyjadriť pomocou symbolov: zelená farba s-je nádej

  • symetrála -y -rál ž. geom. os súmernosti;

  • symetrálny príd.

  • symetria -ie ž. súmernosť: s. postavy;

  • symetrickosť -i ž. symetria

  • symetrický príd. súmerný: s-é usporiadanie (obrazca);

    symetricky prísl.: s. ukladať niečo;

  • symfónia -ie ž. cyklická orchestrálna skladba obyč. v 4 častiach;

  • symfonický príd.: s. orchester, s-á skladba

  • sympaťák -a mn. -ci m. subšt. sympatický človek; sympaťáčka -y -čok ž. sympatická žena

  • sympatia -ie ž. kladný citový vzťah k niekomu, niečomu, náklonnosť, op. antipatia: osobné s-ie, prejavovať s-iu k, voči priateľom

    mať s-ie k niekomu sympatizovať s niekým;

  • sympatickosť -i ž.

  • sympatický príd. budiaci sympatie: s. človek, s-é prostredie;

    sympaticky prísl.: vyzerať s.;

  • sympatizant -a m. kto sympatizuje s niekým, s niečím, stúpenec, prívrženec;

  • sympatizantka -y -tiek ž.

  • sympatizovať nedok. prejavovať, mať sympatie: s. s kolegom, s návrhom

  • sympózium -ia D a L -iu s.

    1. (medzinár.) porada odborníkov: lekárske s.

    2. (medzinár.) prac. stretnutie výtvar. umelcov: sochárske, sklárske s.

  • symptóm -u m. kniž. príznak: s. choroby;

  • symptomatický príd.: s-á črta príznačná;

    symptomaticky prísl.

  • syn -a v oslovení i synu mn. -ovia m.

    1. dieťa, priamy potomok muž. pohlavia: prvorodený s., oženiť s-a;
    náb. Boží S. Ježiš Kristus;

    2. s. môj fam. oslovenie mladého starším, chlapče: ako sa voláš, s. môj?

    je s-om smrti zomrie;
    aký otec, taký s.;

  • synagóga -y -góg ž. žid. modlitebňa;

  • synagógový príd.

  • synak -nka v oslovení i synku mn. synkovia m. expr. syn (význ. 1, 2): má dvojročného s-a;
    ako sa voláš s., s-u?

  • synátor -a m. hovor. expr. syn: nášmu s-ovi sa nechce učiť

  • synček, synáčik -a mn. -ovia m. hypok.

  • synchrónia -ie ž. odb. paralelnosť v čase, súčasnosť; prístup ku skúmaniu javov z hľadiska ich súčasného stavu, synchrónnosť, op. diachrónia;

  • synchronizácia -ie ž. kniž. al. odb. synchronizovanie: s. strojov;
    s. filmu synchrónne ozvučenie;

  • synchronizačný príd.

  • synchronizovane prísl.

  • synchronizovaný príd. odb. zladený: s-é plávanie šport. disciplína založená na cvičení vo vode s umel. a akrobatickými prvkami a s hud. sprievodom;

  • synchronizovať nedok. i dok. kniž. al. odb. uvádzať, uviesť do časovej zhody: s. film zlaďovať, zladiť obraz so zvukom

  • synchrónne, synchronicky prísl.;

  • synchrónnosť, synchronickosť -i ž.

  • synchrónny, synchronický príd.: s-é pohyby;
    s-na jazykoveda, op. diachrónna;

  • syndikát -u m.

    1. forma monopolu so spoločným odbytovým al. nákupným orgánom

    2. názov niekt. odborových organizácií;

  • syndikátový, syndikátny príd.

  • syndróm -u m. lek. súbor charakteristických príznakov choroby: abstinenčný s., s. imunitnej nedostatočnosti;

  • syndrómový príd.

  • synekdocha -y -doch ž. lit., lingv. prenášanie významu na zákl. zámeny časti celkom (al. naopak), rodu druhom (al. naopak) ap. (napr. Bratislava oslavuje); takto vzniknuté pomenovanie;

  • synekdochický príd.;

    synekdochicky prísl.

  • synergia -ie ž. odb. spolupráca, súčinnosť, spolupôsobenie;

  • synergický príd.: s. efekt;

    synergicky prísl.: pôsobiť s.

  • synkopa -y -kop ž. hud. rytmický útvar vznikajúci presunutím prízvuku z ťažkej doby na ľahkú;

  • synkopový, synkopický príd.: s. rytmus

  • synkretický príd.: s-é umenie

  • synkretizmus -mu m. kniž. al. odb. zlučovanie, zlúčenie, (z)miešanie rôznorodých prvkov (myšlienkových, jazykových ap.);

  • synoda -y -nod ž.

    1. zhromaždenie cirk. hodnostárov, cirk. snem: biskupská s.

    2. zákonodarný a najvyšší orgán ev. cirkvi;

  • synodálny, synodový príd.

  • synonymia -ie ž. lingv.

    1. jav jestvovania synoným v jazyku, rovnoznačnosť; súhrn týchto javov

    2. vzťah synonymických jednotiek;

  • synonymický príd.: s. rad, slovník

  • synonymický, synonymný príd.: s. vzťah;
    s-né slová rovnoznačné

  • synonymum -nyma -ným s. lingv. jazykový prostriedok (slovo, slovné spojenie ap.) s rovnakým al. blízkym významom, akoiný jazykový prostriedok;

  • synoptický príd. prehľadný, názorný: meteor. s-á mapa na ktorej sú zachytené poveternostné údaje zistené v istom okamihu na rozlič. miestach;
    bibl. s-é evanjeliá evanjeliá podľa Matúša, Marka a Lukáša, kt. sa dajú porovnávať obsahom a usporiadaním

  • synovec -vca m. bratov al. sestrin syn

  • synovský príd.: s-á vďačnosť;

    synovsky prísl.;

  • synovstvo -a s. synovský vzťah;

  • syntagma -y -giem ž. lingv.

    1. spoj. 2 nerovnorodých syntaktických jednotiek (vetných členov, viet), sklad: podraďovacia s.

    2. spoj. 2 al. viacerých rovnorodých syntaktických jednotiek: priraďovacia s.;

  • syntagmatický príd.: s-é vzťahy ktorými sú jazykové jednotky spojené v lineárnej (dynamickej) postupnosti, op. paradigmatické

  • syntaktický príd.: s. vzťah;
    s. rozbor;

    syntakticky prísl.

  • syntax -e ž. lingv. časť gramatiky zaoberajúca sa gram. a sémantickou stavbou viet a súvetí, skladba;

  • syntetickosť -i ž.

  • syntetický príd.: s-é dielo;
    s-á metóda;
    s-é vlákna umelé;
    s-á hudba vytváraná elektroakusticky;

    synteticky prísl.;

  • syntetizátor -a m. druh hud. nástroja s elektronickým tvorením tónov

  • syntetizovať nedok. i dok.

    1. kniž. (u)robiť syntézu: s. výsledky výskumu zhŕňať, zhrnúť

    2. odb. synteticky, umelo vyrábať, vyrobiť

  • syntéza -y -téz ž. zjednotenie (do celku), zovšeobecnené zhrnutie, op. analýza: s. vedeckých poznatkov;
    chem. získa(va)nie zložitých chem. látok z jednoduchších

    (u)robiť s-u syntetizovať;

  • sypáreň -rne ž. zastaráv. sýpka: plné s-e

  • sypať -e -ú nedok.

    1. nechať padať prúdom (niečo sypké, drobné): s. múku, zemiaky do vreca

    2. hovor. (o obilí) mať veľa zrna: pšenica (dobre) s-e;
    neos. toho roku hojne s-lo;

    3. expr. rýchlo, v hojnej miere vyslovovať: s-e chvály, nadávky

    s. → hrach na stenu;
    akobyhrach na stenu s-l;
    s. niečo ako z rukáva spamäti rýchlo odriekať;
    s. niekomu piesok do očí klamať, balamutiť;
    s. si popol na hlavu kajať sa;

  • opak. sypávať -a

    // sypať sa

    1. (o niečom sypkom, drobnom) hrnúť sa dolu, padať prúdom: z vreca sa s-e múka;
    sneh sa s-e veľmi sneží

    2. (o prezretom obilí) vypadúvať z klasov: pšenica sa už s-e

    3. expr. rýchlo, vo veľkom množstve nasledovať: na schôdzke sa s-li otázky;
    údery sa naňho s-li

    4. expr. rýchlo, vo veľkom množstve pribúdať, množiť sa: peniaze, pozvania sa mu s-ú

    5. expr. vo veľkom množstve sa pohybovať, hrnúť sa, valiť sa: ľudia sa s-ú z kina

    6. hovor. expr. brať sa preč, utekať: deti, s-te sa domov!

    expr. s. sa ako z deravého vreca hrnúť sa vo veľkom množstve;

  • opak. sypávať sa

  • sýpka -y -pok ž. budova, miestnosť na uskladnenie vymláteného obilia a iných poľnohosp. výrobkov

  • sypkosť -i ž.

  • sypkovina -y -vín ž. hustá tkanina, kt. sa používa ako obal na perie podušiek, perín ap.

  • sypký príd.

    1. kt. sa (ľahko) sype; kyprý (význ. 1): s-á hlina, s. sneh

    2. málo šťavnatý, rozsýpajúci sa: s-é zemiaky, jablká;

  • sypučký, sypunký príd. expr. sypký: s. sneh

  • syr -a m. potrav. výrobok z mlieka upraveného kvasnými procesmi: mäkký, tvrdý, topený, ementálsky s.

    expr. mať sa ako červík v s-e dobre;

  • syrár -a m. pracovník v syrárstve;

  • syráreň -rne ž. výrobňa syra;

  • syrárenský príd.: s-é zariadenie

  • syrárka -y -rok ž.;

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV