Význam slova "sý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

syčať -í -ia nedok. vydávať zvuk ako pri výslovnosti predĺženého s, sipieť: hus, had s-í;
s-nie pary;
s-í od bolesti;

sychravo prísl. i vetná prísl.: vonku je s.;

sychravosť -i ž.

sychravý príd. (o počasí) vlhký a chladný: s-á jeseň;

syčivo prísl.

syčivý príd. podobný syčaniu, sipivý: s. zvuk;

syenit -u m. hlbinná hornina navonok podobná žule;

syenitový príd.

syfilis -u m. lek. pohlavná nákazlivá choroba;

syfilitička -y -čiek ž.;

syfilitický príd.

syfilitik -a mn. -ci m. chorý na syfilis;

sykať nedok. syčať: s. od údivu, bolesti;

sykavka -y -viek ž. fon. sykavá spoluhláska (napr. s, z, c)

sykavo prísl.;

sykavosť -i ž.

sykavý príd. podobný sykaniu, syčivý: s. zvuk;
fon. s-é spoluhlásky sykavky;

dok. syknúť -e -ú -kol

sýkorčí príd.: s-ie vajíčka

sýkorka -y -riek ž. drobný spevavý vták s farebným perím, zool. Parus;

sykot -u m. syčanie: s. pary, husí

sylabickosť -i ž.

sylabický príd. odb. slabičný: s. verš;

sylabicky prísl.;

sylván, sylvánsky, správ. silván, silvánsky

symbióza -y -bióz ž. biol. navzájom prospešné spolužitie 2 al. viacerých druhov organizmov: s. rastlín a mikroorganizmov;

symbol -u m.

1. niečo konkrétne, čo sa všeobecne uznáva za znak istej abstraktnej skutočnosti: s. Vianoc;
holubica je s., s-om mieru;
ľalia je s., s-om čistoty, nevinnosti

2. v odb. textoch dohodnutý graf. znak pre vec, proces, kvalitu ap.: variabilný s. na účte

3. výsostný znak (štátu, mesta ap.); erb: štátny s., s. mesta Bratislavy

□ byť s-om symbolizovať;

symbolickosť -i ž.

symbolický príd.: s-á postava, s. význam;
s-á značka;

symbolicky prísl.: s. znázorniť, vyjadriť niečo;

symbolika -y ž.

1. používanie symbolov, vyjadrovanie sa pomocou symbolov: náboženská, aritmetická s.

2. symbolický význam, ráz: s. kvetov, farieb

symbolista -u m. stúpenec symbolizmu;

symbolistický príd.: s-á poézia

symbolizmus -mu m. umel. smer z prelomu 19. a 20. stor. usilujúci sa postihnúť relativitu a mnohovýznamovosť skutočnosti pomocou symbolov;

symbolizovať nedok. i dok. vyjadrovať, vyjadriť pomocou symbolov: zelená farba s-je nádej

symetrála -y -rál ž. geom. os súmernosti;

symetrálny príd.

symetria -ie ž. súmernosť: s. postavy;

symetrickosť -i ž. symetria

symetrický príd. súmerný: s-é usporiadanie (obrazca);

symetricky prísl.: s. ukladať niečo;

symfónia -ie ž. cyklická orchestrálna skladba obyč. v 4 častiach;

symfonický príd.: s. orchester, s-á skladba

sympaťák -a mn. -ci m. subšt. sympatický človek; sympaťáčka -y -čok ž. sympatická žena

sympatia -ie ž. kladný citový vzťah k niekomu, niečomu, náklonnosť, op. antipatia: osobné s-ie, prejavovať s-iu k, voči priateľom

□ mať s-ie k niekomu sympatizovať s niekým;

sympatickosť -i ž.

sympatický príd. budiaci sympatie: s. človek, s-é prostredie;

sympaticky prísl.: vyzerať s.;

sympatizant -a m. kto sympatizuje s niekým, s niečím, stúpenec, prívrženec;

sympatizantka -y -tiek ž.

sympatizovať nedok. prejavovať, mať sympatie: s. s kolegom, s návrhom

sympózium -ia D a L -iu s.

1. (medzinár.) porada odborníkov: lekárske s.

2. (medzinár.) prac. stretnutie výtvar. umelcov: sochárske, sklárske s.

symptóm -u m. kniž. príznak: s. choroby;

symptomatický príd.: s-á črta príznačná;

symptomaticky prísl.

syn -a v oslovení i synu mn. -ovia m.

1. dieťa, priamy potomok muž. pohlavia: prvorodený s., oženiť s-a;
náb. Boží S. Ježiš Kristus;

2. s. môj fam. oslovenie mladého starším, chlapče: ako sa voláš, s. môj?

● je s-om smrti zomrie;
aký otec, taký s.;

synagóga -y -góg ž. žid. modlitebňa;

synagógový príd.

synak -nka v oslovení i synku mn. synkovia m. expr. syn (význ. 1, 2): má dvojročného s-a;
ako sa voláš s., s-u?

synátor -a m. hovor. expr. syn: nášmu s-ovi sa nechce učiť

synček, synáčik -a mn. -ovia m. hypok.

synchrónia -ie ž. odb. paralelnosť v čase, súčasnosť; prístup ku skúmaniu javov z hľadiska ich súčasného stavu, synchrónnosť, op. diachrónia;

synchronizácia -ie ž. kniž. al. odb. synchronizovanie: s. strojov;
s. filmu synchrónne ozvučenie;

synchronizačný príd.

synchronizovane prísl.

synchronizovaný príd. odb. zladený: s-é plávanie šport. disciplína založená na cvičení vo vode s umel. a akrobatickými prvkami a s hud. sprievodom;

synchronizovať nedok. i dok. kniž. al. odb. uvádzať, uviesť do časovej zhody: s. film zlaďovať, zladiť obraz so zvukom

synchrónne, synchronicky prísl.;

synchrónnosť, synchronickosť -i ž.

synchrónny, synchronický príd.: s-é pohyby;
s-na jazykoveda, op. diachrónna;

syndikát -u m.

1. forma monopolu so spoločným odbytovým al. nákupným orgánom

2. názov niekt. odborových organizácií;

syndikátový, syndikátny príd.

syndróm -u m. lek. súbor charakteristických príznakov choroby: abstinenčný s., s. imunitnej nedostatočnosti;

syndrómový príd.

synekdocha -y -doch ž. lit., lingv. prenášanie významu na zákl. zámeny časti celkom (al. naopak), rodu druhom (al. naopak) ap. (napr. Bratislava oslavuje); takto vzniknuté pomenovanie;

synekdochický príd.;

synekdochicky prísl.

synergia -ie ž. odb. spolupráca, súčinnosť, spolupôsobenie;

synergický príd.: s. efekt;

synergicky prísl.: pôsobiť s.

synkopa -y -kop ž. hud. rytmický útvar vznikajúci presunutím prízvuku z ťažkej doby na ľahkú;

synkopový, synkopický príd.: s. rytmus

synkretický príd.: s-é umenie

synkretizmus -mu m. kniž. al. odb. zlučovanie, zlúčenie, (z)miešanie rôznorodých prvkov (myšlienkových, jazykových ap.);

synoda -y -nod ž.

1. zhromaždenie cirk. hodnostárov, cirk. snem: biskupská s.

2. zákonodarný a najvyšší orgán ev. cirkvi;

synodálny, synodový príd.

synonymia -ie ž. lingv.

1. jav jestvovania synoným v jazyku, rovnoznačnosť; súhrn týchto javov

2. vzťah synonymických jednotiek;

synonymický príd.: s. rad, slovník

synonymický, synonymný príd.: s. vzťah;
s-né slová rovnoznačné

synonymum -nyma -ným s. lingv. jazykový prostriedok (slovo, slovné spojenie ap.) s rovnakým al. blízkym významom, ako má iný jazykový prostriedok;

synoptický príd. prehľadný, názorný: meteor. s-á mapa na ktorej sú zachytené poveternostné údaje zistené v istom okamihu na rozlič. miestach;
bibl. s-é evanjeliá evanjeliá podľa Matúša, Marka a Lukáša, kt. sa dajú porovnávať obsahom a usporiadaním

synovec -vca m. bratov al. sestrin syn

synovský príd.: s-á vďačnosť;

synovsky prísl.;

synovstvo -a s. synovský vzťah;

syntagma -y -giem ž. lingv.

1. spoj. 2 nerovnorodých syntaktických jednotiek (vetných členov, viet), sklad: podraďovacia s.

2. spoj. 2 al. viacerých rovnorodých syntaktických jednotiek: priraďovacia s.;

syntagmatický príd.: s-é vzťahy ktorými sú jazykové jednotky spojené v lineárnej (dynamickej) postupnosti, op. paradigmatické

syntaktický príd.: s. vzťah;
s. rozbor;

syntakticky prísl.

syntax -e ž. lingv. časť gramatiky zaoberajúca sa gram. a sémantickou stavbou viet a súvetí, skladba;

syntetickosť -i ž.

syntetický príd.: s-é dielo;
s-á metóda;
s-é vlákna umelé;
s-á hudba vytváraná elektroakusticky;

synteticky prísl.;

syntetizátor -a m. druh hud. nástroja s elektronickým tvorením tónov

syntetizovať nedok. i dok.

1. kniž. (u)robiť syntézu: s. výsledky výskumu zhŕňať, zhrnúť

2. odb. synteticky, umelo vyrábať, vyrobiť

syntéza -y -téz ž. zjednotenie (do celku), zovšeobecnené zhrnutie, op. analýza: s. vedeckých poznatkov;
chem. získa(va)nie zložitých chem. látok z jednoduchších

□ (u)robiť s-u syntetizovať;

sypáreň -rne ž. zastaráv. sýpka: plné s-e

sypať -e -ú nedok.

1. nechať padať prúdom (niečo sypké, drobné): s. múku, zemiaky do vreca

2. hovor. (o obilí) mať veľa zrna: pšenica (dobre) s-e;
neos. toho roku hojne s-lo;

3. expr. rýchlo, v hojnej miere vyslovovať: s-e chvály, nadávky

● s. → hrach na stenu;
akoby → hrach na stenu s-l;
s. niečo ako z rukáva spamäti rýchlo odriekať;
s. niekomu piesok do očí klamať, balamutiť;
s. si popol na hlavu kajať sa;

opak. sypávať -a

// sypať sa

1. (o niečom sypkom, drobnom) hrnúť sa dolu, padať prúdom: z vreca sa s-e múka;
sneh sa s-e veľmi sneží

2. (o prezretom obilí) vypadúvať z klasov: pšenica sa už s-e

3. expr. rýchlo, vo veľkom množstve nasledovať: na schôdzke sa s-li otázky;
údery sa naňho s-li

4. expr. rýchlo, vo veľkom množstve pribúdať, množiť sa: peniaze, pozvania sa mu s-ú

5. expr. vo veľkom množstve sa pohybovať, hrnúť sa, valiť sa: ľudia sa s-ú z kina

6. hovor. expr. brať sa preč, utekať: deti, s-te sa domov!

● expr. s. sa ako z deravého vreca hrnúť sa vo veľkom množstve;

opak. sypávať sa

sýpka -y -pok ž. budova, miestnosť na uskladnenie vymláteného obilia a iných poľnohosp. výrobkov

sypkosť -i ž.

sypkovina -y -vín ž. hustá tkanina, kt. sa používa ako obal na perie podušiek, perín ap.

sypký príd.

1. kt. sa (ľahko) sype; kyprý (význ. 1): s-á hlina, s. sneh

2. málo šťavnatý, rozsýpajúci sa: s-é zemiaky, jablká;

sypučký, sypunký príd. expr. sypký: s. sneh

syr -a m. potrav. výrobok z mlieka upraveného kvasnými procesmi: mäkký, tvrdý, topený, ementálsky s.

● expr. mať sa ako červík v s-e dobre;

syrár -a m. pracovník v syrárstve;

syráreň -rne ž. výrobňa syra;

syrárenský príd.: s-é zariadenie

syrárka -y -rok ž.;