Význam slova "sklad" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sklad -u m.

1. priestor na uloženie tovaru, surovín, materiálu ap., skladisko: príručný s., s. uhlia

2. odb. zloženie niečoho: hláskový s.;
lingv. syntagma

3. zahnutie (význ. 2), záhyb: s. na sukni

□ mať na s-e skladovať

● bez ladu a s-u neporiadne, bez poriadku;

skladací príd. kt. sa dá skladať: s. dáždnik, s-ia stolička, s-ie puzdro

skladačka -y -čiek ž. hovor.

1. vec na skladanie: detská s. skladacia hračka;
obrázková s.

2. skladanka, leporelo: farebná s.

skladanka -y -niek ž. det. obrázková knižka z lepenkových listov, skladačka, leporelo

skladaný príd. uložený do vrstiev, záhybov ap.: s. koláč, s-á sukňa

nedok. skladať

● s. účty niekomu zodpovedať sa

// zložiť sa

1. (bezvládne) klesnúť (význ. 1), spadnúť: z. sa do kresla, na zem

2. vykonať medzi sebou zbierku, poskladať sa: z. sa na víno

3. odložiť si vrchné šatstvo, batožinu ap.: zlož sa a sadni si

4. ubytovať sa, usadiť sa niekde: z-l sa na týždeň u priateľa;

nedok. skladať sa

1. k 1 – 4

2. byť zostavený z niečoho, pozostávať: dielo sa s-á z 5 kapitol

skladateľ -a mn. -ia m. tvorca hud. diel, komponista: s. piesní, opier;

skladateľka -y -liek ž.;

skladateľský príd.

skladba -y -dieb ž.

1. štruktúra (význ. 1 – 3), zloženie: s. obyvateľstva, pôdy, programu

2. hud. al. lit. dielo: tanečná s.;
básnická s.

3. lingv. syntax

4. hud. náuka o tvorbe hud. diel, kompozícia;

skladbička -y -čiek ž. zdrob. k 2

skladbový, skladobný príd.: s. postup, s-á technika;

skladisko -a -dísk, skladište -ťa -díšť s. sklad (význ. 1): s. potravín;

skladiskový, skladištný príd.: s. priestor

skládka -y -dok ž.

1. skladanie: zapojiť sa do s-y tovaru

2. zložený materiál; miesto jeho uloženia (obyč. na otvorenom priestranstve): s. dreva, repy, odpadu;
divá s. (domového odpadu) nepovolená;

skládkovať nedok. ukladať na skládke: s-nie domového odpadu

skládkový príd.: s. priestor, s. odpad

skladné s. poplatok za uschovanie v sklade

skladníčka -y -čok ž.;

skladnícky príd.

skladník -a mn. -ci m. pracovník skladu: hlavný, pomocný s.;

skladný príd.

1. zaberajúci málo priestoru, spratný: s. nábytok

2. umožňujúci ľahké uskladnenie, uloženie: s-á taška

skladovací príd. určený na skladovanie: s-ie priestory

skladovať nedok. mať na sklade, uskladňovať: s. potraviny, s-nie materiálu

skladový príd. k 1: s. list, s-é priestory