Synonymá slova "zah" v Synonymickom slovníku slovenčiny

zaháčiť p. zachytiť 2, zapnúť 1

zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržať • chytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamy • uchopiť • podržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podrží • pozachytávať (postupne zachytiť)

2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiť • pridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkou • upevniť • pripevniť • odb.: fixovať • zafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkom • expr.: zakvačiť • zakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕnia • hovor. zaháčiť: zaháčiť do dverí • hovor. expr. zahačkať • pozachytávať (postupne zachytiť)

3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiť • zasiahnuť • začiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúť • stihnúť • chytiť • dostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihla • zadržať • zastaviť • pristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosť • zadržať • prichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri čine • zastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť

zapnúť, zapäť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabát • zopnúť • zopäť • upnúť • upäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krku • pripnúť • pripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierko • dopnúť • dopäť (celkom zapnúť) • pozapínať • pozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachty • hovor.: zaháčiť • zaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicu • zagombičkovať • zagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu

2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť) • dať do chodu • zapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do siete • spustiť • pustiť: spustiť magnetofón • prepnúť • prepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motor • pozapínať • pozapájať (postupne zapnúť)

zavesiť 1. upevniť niečo do visiacej polohy al. do závesu (op. zvesiť): zavesiť obraz na stenu, zavesiť dvere do pántov • expr.: zakvačiť • zakvačkať: zakvačiť, zakvačkať uterák na vešiak • hovor.: zaháknuť • zahákovať (zavesiť na hák): zaháknuť dvierka • hovor. zaháčiť (zavesiť na háčik): zaháčil sako za uško • vyvesiť (roztiahnuť a zavesiť): vyvesiť bielizeň • hovor.: obesiť • zried. ovesiť: v rýchlosti si šaty obesila, ovesila na stoličku • pozavesovať • povešať • vyvešať • porozvesovať • porozviešať • porozvešiavať (postupne, viac vecí): fotografie povešala, porozvesovala po celej izbe • expr. pozakvačovať (postupne zakvačiť) • prevesiť (zavesiť cez niečo al. na iné miesto): prevesila si kabelku cez plece

2. hovor. dať telefónne slúchadlo do pôvodnej polohy (a tým prestať telefonovať) • zložiť • položiť: volaný zdvihol telefón, ale hneď zavesil, zložil, položil

3. p. zauškovať

zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť sa • prichytiť sa • zadržať sa • pridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, obloka • zastaviť sa: pri páde sa zastavil na strome • uchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skale • zavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličku • expr. zakvačiť sa • zakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárov • expr.: zaháčiť sa • zakosíliť sa • zried. zasídliť sa (Dobšinský) • uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

2. nájsť oporný bod • oprieť sa • uchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieť • utkvieť • kniž. spočinúť • zastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí

zavesiť sa zachytiť sa do visiacej polohy, expr. pevne sa chytiť: netopiere zavesené dolu hlavou; expr. zavesiť sa do spoločníka • expr.: zaháčiť sa • prilepiť sa • nalepiť sa • ulepiť sa: zaháčiť sa niekomu pod pazuchu; chlapci sa nalepili, ulepili na vozík • expr. oblepiť sa (okolo niečoho) • expr. obesiť sa: dieťa sa obesilo matke na krk

zaháčkovať p. zapnúť 1, zatvoriť 1

zamknúť kľúčom zatvoriť • uzamknúť: (u)zamknúť komoru • zaprieť (zatvoriť na závoru): zaprieť dvere • zahasprovať • zahaspriť (zavrieť na haspru) • zaháčkovať (zavrieť háčikom) • zavrieť • uzavrieť • zatvoriť • uzatvoriť (na kľúč) • pritknúť • primknúť (obyč. na chvíľu zamknúť): pritknúť dvere; Nezabudni bránku primknúť! • pozamykať • pozamkýnať (postupne, na viacerých miestach zamknúť)

zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieť • uzatvoriť • uzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaň • zamknúť • uzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvky • zahasprovať • zahaspriť • hovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vráta • zaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnice • zried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovala • expr.: zaplesnúť • zaplesknúť • zapleštiť • zatresnúť • zatresknúť • zacapiť • začapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere) • hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmykla • zabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosom • zacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožík • hovor. zaklopiť • hovor. expr.: zachlopiť • zachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brány • expr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnou • sklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písanku • sklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnik • privrieť • priprieť • pribuchnúť • hovor. expr.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť • priplesnúť • priplesknúť • pricapiť • pričapiť • priraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnák • pozatvárať • pozavierať • pouzavierať • pouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

2. dať do väzenia • uväzniť • zavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva roky • hovor. expr.: zabasnúť • zavrznúť • privrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzli • expr.: chlopnúť • čapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatvárať • pozavierať • pozatýkať (postupne, viacero osôb)

3. p. skryť 1 4. p. zrušiť

mystika 1. náboženský svetonázor uznávajúci možnosť priameho spojenia s božstvom • mysticizmus

2. vlastnosť niečoho al. niekoho navodzujúca atmosféru iracionálnosti • mystérium • mysteriozita • mysterióznosť • mysticita • mystickosť: mystika, mystérium, mysteriozita smrti • tajomnosť • tajuplnosť • záhadnosť • tajomstvo • záhada: tajomnosť, tajuplnosť, tajomstvo, záhadnosť, záhada pohanských obradov

problém 1. niečo zložité, čo treba riešiť • otázka: problém, otázka výživy ľudstva • úloha: výskumná úloha, šachová úloha • hádanka • záhada: jeho správanie bolo preňho vždy hádankou, záhadou • hovor. rébus: stál pred rébusom • hovor. háčik (skrytý problém): má to jeden háčik • hovor. hlavolam (zložitý problém) • pren.: oriešok • otáznik

2. p. starosť¹ 1

tajomstvo 1. niečo neznáme, ťažko poznateľné, záhadné: tajomstvo života • záhada • tajomnosť: usilovať sa odkryť tajomstvá, záhady prírody • kniž. taj: taje vesmíru • kniž. zastar. tajina (Kukučín) • mystika • kniž. mystérium: mystika, mystérium smrti

2. niečo nevysvetlené • hádanka • záhada: ostalo to pre mňa tajomstvom, hádankou, záhadou do smrti • rébus: jeho správanie je pre nás rébusom

3. niečo, čo nemá byť prezradené, čo má ostať skryté: redakčné, vojenské tajomstvo; zveriť niekomu tajomstvo • tajnosť: nemať pred nikým nijaké tajnosti • intimita • intímnosť • dôvernosť • kniž. zastar. tajina (Šoltésová)

záhada 1. niečo nepochopiteľné, tajomné • záhadnosť • tajomstvo: záhady ľudskej existencie; metafyzické záhadnosti; záhada, tajomstvo vesmíru, života • kniž. taj: taje prírody • tma: tma neznáma • temnota • temnosť: temnota minulosti • kniž.: temno • mystika: mystika smrti • kniž. mystérium: mystérium kríža

2. niečo nepoznané, nevysvetlené al. zložité na riešenie: to je záhada, ako sa tak rýchlo uzdravil; riešiť záhady obrázkového písma • hádanka: bola preňho vždy hádankou • problém: problémy fyziky • hovor. rébus: jeho správanie je pre mňa rébus

záhadnosť p. záhada 1

čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • zvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny strom • divný • podivný • podivuhodný • podozrivý • znepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce ticho • čudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky život • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • expr.: čudesný • prečudesný • prečudný • predivný • prepodivný • prapodivný • prazvláštny • expr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocit • nepochopiteľný • záhadný • tajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symboly • nevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz

neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasný • rozmazaný • rozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúry • nepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveď • nezreteľný • kniž. ambivalentný: ambivalentné správanie • pren.: hmlistý • zahmlený • matný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienky • nevyhranený • expr. bezfarebný • kniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýl • nedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocit • nevýrazný • bezvýrazný • pejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľad • beztvarý • beztvárny: beztvará, beztvárna masa • kniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojem • hovor.: (taký) nijaký • ani taký, ani onaký • fraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslaná • expr.: tajomný • záhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu

nevyriešený ktorý (zatiaľ) nemá riešenie (op. vyriešený) • nezodpovedaný • záhadný: nevyriešený, nezodpovedaný problém; nevyriešený, záhadný prípad vraždy • nejasný • nevyjasnený: nejasná spoločenská situácia • neuzavretý • otvorený: bytová otázka zostala otvorená, neuzavretá • nerozhodnutý • pren.: nerozseknutý • nerozťatý (bez konečného rozhodnutia): nerozhodnutý, nerozťatý spor

nevyspytateľný 1. ktorého reakcie sa nedajú vopred určiť, predvídať • záhadný • tajomný: nevyspytateľný, záhadný človek; nevyspytateľný, tajomný osud

2. p. neočakávaný

nevysvetliteľný ktorý sa nedá vysvetliť • záhadný: nevysvetliteľná, záhadná príčina smrti • tajomný (spätý s tajomstvom): tajomný prírodný úkaz • neodôvodnený • nepochopiteľný (na ktorý nie je rozumný dôvod): zmocnil sa ho neodôvodnený, nepochopiteľný smútok

neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsi • nejaký • voľajaký • dajaký • hovor.: voľáky • dáky • kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík • cudzí • zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny • bezmenný • anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznaný • neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra • neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola • tajomný • záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo • tajný • skrytý • utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste • neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý • nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit • poet. neznaný (Sládkovič)

tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný • tajuplný • záhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosť • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčania • zastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osud • nepoznaný • neznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna sila • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanu • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský) • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféra • okultný • okultistický • nadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • expr.: temný • tmavý

záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomný • tajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hrad • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľad • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný jav • šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • temný • tmavý: mať temnú, tmavú minulosť • nepoznaný • neznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľky • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávok • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféra • okultný • nadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)

2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápis • nejasný • nezreteľný • dvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metafory • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: neurčité, hmlisté spomienky • nepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolov • čudný • divný: je to čudný, divný prípad • kniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumie • kniž.: rébusový • rébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatický • kniž. spletitý • hovor. expr.: zapletený • spletený • zamotaný • pomotaný • zmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh

3. p. zvláštny 1

zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnosti • kniž. nezvyklý: nezvyklý úkaz • nevšedný • netradičný • netypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situácia • jedinečný • unikátny • výnimočný • originálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečením • cudzí: odpovedal cudzím hlasom • mimoriadny • nevídaný • nápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné meno • exotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krása • kuriózny: kuriózny prípad • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • čudný • divný • podivný • záhadný • podivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný život • neopísateľný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • nevysloviteľný • nedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stave • nejasný • nezrozumiteľný • nepochopiteľný • nevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný jav • čudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný

obhádzať hádzaním navrstviť niečo na povrch niečoho al. okolo niečoho • obhodiť • ohádzať • ohodiť: obhádzali, obhodili hrob kvetmi; ohádzať, ohodiť bunker zemou • expr.: okydať • obkydať • opackať • opáckať (obhádzať obyč. niečím nečistým): priečelie domu o(b)kydané, opackané blatom • expr. obcapkať: tortu obcapkala krémom • zahádzať (hádzaním pokryť) • omietnuť • hovor.: ovakovať • okožovať (obhádzať omietkou): zvonka ešte neomietnutá, neovakovaná, neokožovaná vila

prepchať 1. dostať cez niečo úzke, tesné • prestrčiť: prepchať, prestrčiť ruku cez škáru • prevliecť • pretiahnuť: cez dierku pretiahnuť, prevliecť šnúrky do topánok • pretlačiť • pretisnúť: pretlačiť, pretisnúť skriňu cez úzky otvor • prestoknúť: cez ucho hrnca prestokla drúk

2. tlačením, pchaním príliš naplniť • preplniť: prepchať perinu perím • expr. nabiť • natrieskať: nabiť, natrieskať kufor šatstvom • natlačiť • napchať • natisnúť (nad únosnú mieru): ľudia natlačení, natisnutí v električke; vrece napchaté handrami • zanosiť • zahádzať (hádzaním, nosením pokryť, naplniť): stôl zanosený, zahádzaný knihami

zahádzať p. zasypať 1

zakopať 1. kopaním zakryť: zakopať zdochlinu • zahrabať (hrabaním zakryť): pes si zahrabal uchmatnutú kosť • zahrnúť • zasypať • zahádzať (hrnutím, sypaním, hádzaním zakryť): jamu, šachtu zahrnuli, zasypali zeminou; zahádzať studňu • vkopať (kopaním vsadiť do zeme): vkopať kôl do zeme • expr.: zakutať • zakutrať: zakut(r)ať niečo do zeme • pozakopávať • pozahrabávať (postupne zakopať)

2. p. zničiť 1, zahubiť

zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminou • zahrabať • zastaráv. zahriebsť • zahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zeme • zavaliť • privaliť • prisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminou • expr.: zarúcať • zarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútilo • expr. al. hrub.: zakydať • prikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strecha • poet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav) • posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľou • pozasýpať • pozasypávať • pozahrabávať • pozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúť • prihrabať • prihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou

2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúť • obsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskou • počastovať: počastovali nás nadávkami • obklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťou • uštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy) • napádať: kríva, napáda na pravú nohu • nár. napadúvať • zried. chrámať: chráme na jednu nohu • expr. krivkať • pokrivkávať • pokrivovať • pokrivkovať • expr.: pochromkávať • badkať • nár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domu • zakášať • zahadzovať (nohou) • pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohou • expr.: čaptať • šmatlať • šmatlať sa (krívať al. pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť) • nespis. kuľhať

vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľou • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zem • expr.: prášiť • šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať blesky • zahadzovať • odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zem • metať • vmietať • miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tváre • nár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1

zahadzovať 1. porov. zahodiť 2. p. krívať

čaptať expr. pri chôdzi klásť nohy krivo, nepekne • šmatlať • šmatlať sa: dieťa začalo čaptať, šmatlať • zried. čaptať sa • zakášať • zahadzovať (nohou) (robiť nohou polkruhový oblúk): pravou nohou zakášal, zahadzoval • krívať • expr. chrámať (napádať na jednu nohu)

zahadzovať sa p. zaoberať sa

zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.) • zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovaním • zamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si dom • expr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavami • expr.: opletať sa • babrať sa • piplať sa • paprať sa • prplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babrať • nár. expr. škavdať sa (Timrava) • expr.: oštarovať sa • oškliviť sa • špiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasiec • kniž. zastar. oberať sa (Kukučín, Sládkovič) • zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovaním • pestovať: pestuje hudbu a šport

zavýskať vydať výskot, prenikavý hlas • zavýsknuť • zvýsknuť • zvýskať: od radosti z(a)výskala, zvýskla • kniž. zvyskotať • expr. zaujúkať (vysloviť pritom citoslovce ujú) • expr. zahahákať (vysloviť pritom citoslovce hahá): zaujúkať, zahahákať na niekoho z druhého brehu

zahajduchovať si p. zatancovať si

zatancovať si s chuťou istý čas (obyč. kratší) tancovať; nasýtiť sa tancom • potancovať (si): poďme si večer zatancovať, potancovať • expr.: zaskočiť si • poskočiť si • zakrepčiť si • zadrobčiť si • zadrepčiť si • zadupkať si • zahopkať si • zadubasiť si: zaskočiť si, zakrepčiť si rezkú polku • expr. zried. zadubančiť si (Urban) • vyzvŕtať sa • vyvrtieť sa • vykrútiť sa (do vôle) • expr. zahajduchovať si: chlapci si zahajduchovali odzemok • slang.: zabaletiť si • zadžemovať si

ohradiť oddeliť ohradou • zahradiť • obhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbami • oplotiť (plotom): oplotiť záhradu • obohnať • obkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múrom • zatarasiť • zastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu

zahájiť¹ p. ohradiť, zatarasiť

zahájiť² p. správ. začať 1, otvoriť 2

zatarasiť zasunutím al. nahromadením utvoriť prekážku • zahatať • zahatiť • zahradiť: víchricou polámané stromy zatarasili, zahatali cestu; autá zahradili východ z ulice • zabarikádovať (zatarasiť barikádou, expr. aj inými prekážkami): vlastnými telami zabarikádovali budovu; vchod zabarikádovaný haraburdami • zablokovať • zapchať • zastaviť: zablokovanie, zapchatie, zastavenie premávky • hovor. expr. zapratať (väčším množstvom niečoho príliš zaplniť): zapratať predizbu skriňami • zaťať • zarúbať (zatarasiť prekážkou, obyč. zoťatými stromami) • založiť (obložiť niečo mnohými vecami): založiť stôl knihami • zried. zapriečiť (zatarasiť priečkou, prekážkou) • zahájiť (nedovoliť prístup niekam): zahájiť cestu

zaháknuť, zahákovať p. zavesiť 1

oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrak • mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak • chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore • expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava

2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrak • mračno: oblaky, mračná dymu • kúdol • kúr: zvírený kúdol, kúr prachu • expr.: kúrňava • kundol: zdvihla sa kúrňava piesku • roj (o hmyze): roje, oblaky komárov • zried. záhal (Figuli)

záhal p. oblak 2

lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovať • daromník • zried. leňošník (Tajovský) • povaľač • zaháľač • záhaľkár • hliviak • expr.: darebák • trúd • postávač • pejor.: darmošľap • hniliak • hniloš • hniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkách • pejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdák • pejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúch • pecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliak • zdochlina • hovor. pejor.: ulievač • ulievak • subšt. flákač • expr. vysedávač

zaháľač p. lenivec

zahalačiť p. zaspievať

zaspievať spevom predviesť: zaspievať pieseň • zanôtiť (aj bez slov): zanôtiť známu melódiu • predniesť: Dusíkovu pieseň predniesol umelec veľmi precítene • hovor. zatiahnuť (ťahavým hlasom): dievčence zatiahli trávnice • potiahnuť (ťahavo zaspievať): láska, bože láska – potiahol mládenec • expr. vynôtiť (do vôle): do rána sme vynôtili všetky známe piesne • zaintonovať (udať tón) • kniž. zahúsť (s citom zaspievať al. predniesť na hudobnom nástroji): nežne zahúsť do uška • odspievať: odspievali ešte tri verše • expr.: zahalačiť • zahalákať (nahlas) • expr., obyč. pejor. zahulákať (nahlas) • pejor.: zakikiríkať • zabľačať • zakotkodákať • zabliakať (hlasne, falošne)

zaháľačstvo p. záhaľka

záhaľka trávenie času v nečinnosti: jeho cieľom bola práca, nie záhaľka • zaháľačstvo • povaľačstvo • postávačstvo • expr. darebáctvo • ničnerobenie • hovor. expr.: ulievačstvo • ulievačka • ulievanina • slang. veget

zahalákať p. zaspievať

zahalaškovať (si) p. zažartovať (si)

zažartovať (si) povedať niečo al. urobiť niečo ako žart, zo žartu; zabaviť sa žartovaním • požartovať (si): zažartovať si, požartovať si na cudzí účet • zavtipkovať (si) • povtipkovať (si) (obyč. slovne) • hovor.: zašpásovať (si) • pošpásovať (si) • zahalaškovať (si) • pohalaškovať (si): rád si zašpásoval, pohalaškoval s dievčatami • zafigľovať (si) • pofigľovať (si) • zavystrájať si • zašantiť si • zanezbedníčiť si • zavyvádzať si (fígľami, vystrájaním, šantením, nezbedami si skrátiť chvíľu) • poprekárať (žartom podpichnúť): poprekáral dievčence

leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľať • hovor.: daromníčiť • lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľu • expr.: darebáčiť • hlivieť • halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez roboty • pejor.: hniť • lajdáčiť • nár. daromnikovať: žiak lajdáči • zried. fašiangovať • fraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okien • váľať sa • povaľovať sa • polihovať • zried. povaľkávať sa • pejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihuje • fraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom • obrastať tukom • vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupok • ponevierať sa • subšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len poneviera • postávať • obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postáva • nudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovať • vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videu • fraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľu • fraz. expr.: ruky si plekať • uhly podopierať

povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po dome • expr. povaľkávať sa (Dobšinský) • postávať • obstávať: postáva, obstáva na ulici • expr.: daromníčiť • darebáčiť: daromníči celý deň • zaháľať • leňošiť • hlivieť • expr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie doma • hovor. lažírovať • expr.: halaškovať • ulievať sa • subšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákal • fraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okien • fraz. kraj. ruky si plekať

p. aj túlať sa, leňošiť

2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byte • ležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky

ulievať sa hovor. expr. vyhýbať sa povinnostiam, práci • subšt. flákať sa: teší sa, keď sa môže v robote ulievať, flákať • postávať • obstávať (namiesto práce al. počas nej venovať sa zábave, rozptýleniu): chlapi už od desiatej postávajú, obstávajú, debatujú • zaháľať • leňošiť • expr. hlivieť (byť nečinný): celý deň zaháľa, leňoší, hlivie • fraz.: ruky si plekať • postávať so založenými rukami

zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňoší • povaľovať sa • ponevierať sa • zried. povaľkávať sa • postávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri robote • expr.: hlivieť • darebáčiť • daromníčiť • hniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčil • nár.: heverovať (Timrava) • oblieňať (Timrava) • vylihovať • vylihúvať • polihovať • polihúvať • expr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihuje • fraz. podopierať uhly

lenivý 1. ktorý má nechuť k práci; pracujúci s nechuťou; vyhýbajúci sa práci (op. usilovný) • darebný • darobný • daromný: leniví, darební ľudia; darebný, darobný aj myslieť; darobná, daromná gazdiná • záhaľčivý • zried. zaháľavý (ktorý sa venuje záhaľke): záhaľčivá mládež • pohodlný (ktorému sa nechce vynakladať námahu): leniví, pohodlní zaháľači; dieťa je príliš lenivé, pohodlné do učenia • menej časté nerobotný • hovor. pejor. hnilý: nerobotné dievky sa nevydajú; byť hnilý do akejkoľvek roboty • pejor. povaľačský

2. p. pomalý 1

zaháľavý, záhaľčivý p. lenivý 1

skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytý • schovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schované • skrývaný • utajovaný • tajený • zastieraný • potláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavy • expr. tutlaný • poet. stajený (Horov, Rázus) • tajný • utajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láska • zastretý • zahalený • maskovaný • zamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryt • tichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protest • neviditeľný • neznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miesta • nepozorovaný • odb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákaza • postranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmysel • nepriamy • vnútorný • odb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texte • expr. zakuklený: zakuklený nepriateľ • nenápadný • expr.: zastrčený • zapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kút • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý

zahalený p. skrytý

obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku

2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami

3. p. zahrnúť 2

pokryť 1. dať na niečo kryt, prikrývku • zakryť • prikryť: pokryť, zakryť dlážku linoleom; pokryť, prikryť stôl obrusom • zastrieť • kniž. zahaliť: tvár má zastretú, zahalenú smútočným závojom • vyložiť • povykladať • obložiť • poobkladať (poklásť povrch niečím): steny vyložili, povykladali, obložili kachličkami

2. utvoriť vrstvu na povrchu niečoho (obyč. o drobných čiastočkách niečoho) • usadiť sa • usadnúť sa (na niečom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nábytku • rozprestrieť sa (po niečom) • rozložiť sa (nad niečím): mraky sa rozprestreli po oblohe; dym sa rozložil nad mestom • sadnúť: na stromy sadla osuheľ • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): na dne sa pousádzal kameň

3. p. skryť 1 4. p. uspokojiť 3

zahaliť p. zastrieť 1, 2, zakrútiť 2

zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškou • skrútnuť • stočiť • skrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľava • zavrtieť • zvrtnúť • otočiť • potočiť • pokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesom • zakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom

2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúť • poviť • zaviť • ukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavu • zabaliť • expr.: zababušiť • zababúliť • zabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uteráka • zamotať • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcať • pozavíjať • pozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálom • zried. zaokrútiť

3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiť • skrútiť • stočiť • zvinúť • zavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrky • zmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlny • zrolovať (do šúľka) • postáčať • poskrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nití • expr.: zašúľať • zošúľať • ušúľať (cigaretu)

zakryť 1. položiť na niečo prikrývku al. inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť) • prikryť • pokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlou • zastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvár • prihodiť: prihodila dieťa dekou • kniž. zahaliť: zahaliť sochu • prekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechom • priklopiť: plameň priklopila pokrývkou • poprikrývať • pozakrývať • poukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti

2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel al. nevedel • ukryť • skryť • prikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcov • zastrieť: zastrela chyby večera úsmevom • zakukliť: všetko zakuklí • utajiť • zatajiť • potlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiech • zahladiť • zamaskovať • hovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tom • pren. retušovať: retušovať nedostatky • hovor. expr.: zatutlať • ututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlať • pozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby

zamotať 1. motaním, neobratným zaobchádzaním poprekrúcať; expr. uviesť do zmätku, neporiadku, urobiť neprehľadným, nejasným • pomotať: zamotať, pomotať bavlnky, nite, drôtiky; expr. všetko vždy zamotá, pomotá • expr. zamotkať (jemne): sponku si mi zamotkala do vlasov • domotať (vo veľkej miere) • popliesť • expr. zmotať: celú úlohu poplietol, zmotal • expr.: zachlpiť • schlpiť • pochlpiť • zakudliť • skudliť • pokudliť • zachumliť: vlasy zachlpené, zakudlené, zachumlené do chumáča • expr. zapantať: dieťa si zapantalo nohy do dlhej košele • zauzliť • zakosíliť (urobiť uzol, uzly): motúz zauzlil, zakosílil tak, že ho nemohol rozmotať, kniž. zauzliť situáciu, príbeh • hovor. expr. zašmodrchať: všetko vždy zašmodrchá • zapliesť • vtiahnuť (niekoho do niečoho): zamotal, zaplietol, vtiahol nás do špinavej aféry • hovor. skomoliť (reč, text) • zried. pomiasť

2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu al. s iným cieľom) • zakrútiť • zavinúť • ukrútiť: zamotať, zakrútiť, zavinúť si hlavu do uteráka • zabaliť • expr.: zapantať • zachumlať • zachuchliť (ledabolo, neporiadne) • pozamotávať • pozakrúcať • pozavíňať (postupne) • kniž. zahaliť • zried. zaokrútiť

zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryť • prikryť • pokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľad • kniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnom • obostrieť • obotkať: stromy obostrela, obotkala inoväť • zried. postrieť (Hviezdoslav) • pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky

2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryť • skryť • ukryť • zatajiť • utajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútok • potlačiť: iba ťažko potlačila žiaľ • zahladiť • hovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činom • expr.: ututlať • zatutlať: škandál ututlali • obostrieť • kniž. zahaliť • zahmliť • znejasniť • zamaskovať • expr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečami • zaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slov • expr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery

obaliť sa celý sa pokryť vrstvou niečoho • obložiť sa: telo sa obalilo, obložilo tukom • kniž.: zahaliť sa • zastrieť sa: jazero sa zahalilo, zastrelo hmlou • zaobaliť sa: stromy sa zaobalili do snehovej pokrývky

záhaľkár p. lenivec

prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatie • zabrániť • zamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchu • zahatať • zahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnosti • zmariť • pokaziť: zmariť niekomu plány • hovor. zaraziť • hovor. expr. zatrhnúť • zakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem! • hovor. zahamovať • zabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývin • zablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autám • hovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatrenia • paralyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť strany • skrížiť • prekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu

spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilo • zvoľniť • stíšiť • zmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilo • pribrzdiť • zbrzdiť • hovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovať • zdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu sena • zabrzdiť • hovor.: zahamovať • zhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečoho • zried. zhatiť • utlmiť • stlmiť • zoslabiť (rýchlosť, tempo)

zahamovať 1. p. zastaviť 1 2. p. spomaliť, prekaziť

zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádo • pristaviť: vonku ma pristavil cudzinec • staviť: plynutie času sa nedá staviť • zastar. predstať: predstali ho zbojníci • zaskočiť: zaskočiť niekoho na ceste • hovor. zahamovať • zabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies stroja • zried. zhatiť: zhatiť nepriateľa • subšt. zhaltovať (Beňo) • prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robote • likvidovať • zlikvidovať • zrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobu • práv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť plat • pozastavovať • popristavovať (postupne, viacerých jedincov)

2. prestať postupovať • zastaviť sa • zastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastal • uviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!

3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahatať • zahatiť • zahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východ • pozastavovať • pozahatávať • pozahrádzať (postupne)

p. aj zatarasiť

zdržať 1. zabrániť v zamýšľanom odchode • zadržať: hostí sme ešte na chvíľu zdržali, zadržali • zabaviť • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): u susedov ma zabavili, pribavili dobrú pol hodinku; pridržali ma ešte, aby som neodišiel

2. spôsobiť oneskorenie niekoho, niečoho v nejakej činnosti • zabrzdiť • zhamovať • zahamovať: dopravná nehoda zdržala, zabrzdila, z(a)hamovala náš príchod • zhatiť: zhatiť vojsko pri ústupe • spomaliť (spôsobiť pomalší priebeh): spomaliť tempo žatvy • subšt. zhaltovať (Beňo) • kniž. retardovať (nedok.): retardovať vývin

3. vôľou prekonať (city, telesné stavy) • zadržať • premôcť • potlačiť • ovládnuť: ledva z(a)držala, premohla, potlačila slzy; nemohol ovládnuť smiech • zahatať: chcel zahatať príval reči • zatajiť • zakryť: zatajiť, zakryť plač

duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnať • štvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zver • vyháňať • odháňať: matka vyháňala deti z izby • vháňať • zaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiara • expr.: pratať • badúriť • badurkať • buntošiť • hovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1

hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3

zaháňať p. duriť 1, hnať 2

pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmi • uponížiť • zried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky duše • potupiť • pohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom mieste • zahanbiť • znevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmi • hovor. zhodiť • hrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkými • uraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcť • podmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestá • zvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

porov. aj podrobiť (si)

prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcť • zmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľa • zdolať • zvládnuť • prevládnuť • prevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolať • kniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumenia • zlomiť • prelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detí • zried. predolieť (Rázus) • zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťou • prežiť • prestáť • expr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákali • podstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strach • prejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťami • odležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku

2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúť • prevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normu • predbehnúť • hovor. expr.: pretromfnúť • tromfnúť • pretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnem • zvíťaziť (nad kým, čím) • poraziť • premôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstra • expr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť iným • zatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiach • prerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra

zahanbiť p. pokoriť 1, prekonať 2

zatieniť 1. urobiť niečomu tôňu, clonu • zacloniť • zatôniť: zatieniť, zacloniť si oči pred silnou žiarou; zatônená strana domu • zastrieť • zakryť (tienidlom): výhľad mu zastrel, zakryl strom • stemniť • zatemniť • zatmiť (urobiť temným, tmavým): roletami stemniť, zatemniť izbu; miestnosť treba zatmiť • poet. stieniť • zried. zatmaviť (Gabaj): zlosť mu zatmavila tvár

2. dosiahnuť oveľa väčší výkon v niečom v porovnaní s iným • zatôniť • prevýšiť • predstihnúť • prekonať: hereckým majstrovstvom zatienil, zatônil, prevýšil, predstihol, prekonal ostatných • predbehnúť • hovor. expr.: pretromfnúť • tromfnúť: v skoku do výšky (pre)tromfol všetkých • zahanbiť: nedať sa zahanbiť inými

zahanbovať p. zosmiešňovať

zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmech • obracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech iných • ironizovať • kniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomery • karikovať • parodizovať • parodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politika • kniž. persiflovať • hovor. blamovať • zahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťou • uťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievať • osmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievali • strápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými

hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutok • podlý • nízky • mrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzké • zahanbujúci • neprístojný • zastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanie • škandálny • škandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivý • pohoršujúci • poburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článok • kniž. profánny • znesväcujúci • zneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiech • neslýchaný • opovrhnutiahodný • subšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmysel • kniž. infámny

p. aj podlý, nehanebný

2. p. potupný

zahanbujúci p. hanebný 1

zahaprovať p. zlyhať

zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť • zastať • zastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastavil • uviaznuť • zaviaznuť • zachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na strome • zaseknúť sa • zadrhnúť • zadrhnúť sa • hovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaproval • zaraziť sa • zapätiť sa • zháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v reči • pozastavovať sa • popristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali

2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať • staviť sa • pristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstave • zried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás! • ohlásiť sa • nazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičom • zotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tvári • pozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme

zlyhať prestať (dobre) fungovať, prestať byť funkčný (o mechanizmoch, orgánoch a pod.) • vypovedať (službu): motor zlyhal, vypovedal; zrak mu často zlyhal; zmysly mu vypovedali • vysadiť • vynechať (prerušiť činnosť): motor vynechal, vysadil • zastaviť sa: srdce sa mu zastavilo • zadrhnúť sa • zaseknúť sa: stroj sa z času na čas zadrhne, zasekne; hlas sa od dojatia zadrhol, zasekol • preskočiť (o hlase): v rozrušení jej hlas preskočil, zlyhal • hovor. expr. zahaprovať: doprava zahaprovala • subšt. kiksnúť • sklamať: nervy sklamali; sklamať v rozhodujúcej chvíli • kniž. stroskotať • nevydariť sa: plán stroskotal, nevydaril sa; ich vzťah rýchlo stroskotal

osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť sa • vyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzal • hovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj! • expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiť • vyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočil • expr.: pustiť sa • nanosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňa • napadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravdu • okríknuť • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová) • skríknuť • zakričať (na niekoho) • expr.: zrevať • zarevať • zahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľub • hovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčali • expr.: vybrechnúť • vyšteknúť • zhavknúť (na niekoho)

zahartusiť p. osopiť sa

zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu ulice • skríknuť • skričať • kríknuť • vykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolesti • expr.: zakríknuť • zarevať • zrevať • zavrieskať • zavrešťať • zvriesknuť • zvresknúť • vriesknuť • vresknúť • zvrešťať • zvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohli • vyvresknúť • vyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvreskla • expr.: zrúknuť • zahučať • zhučať • zhúknuť • zahúknuť • zahúkať • húknuť • zahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč) • expr.: zahrmieť • zahrmotať • zhrmieť • zhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčať • zryčať • zaručať • zručať • ryknúť • zryknúť • vyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapať • ziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekať • zaškrečať • zajačať • zabľačať • zabliakať • zbliaknuť • zbľačať • vybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sa • hovor. expr.: zhurtovať • zahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiť • privolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

hasiť 1. zabraňovať horeniu • dusiť: hasiť, dusiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zhášať, zahášať, uhášať zvyšky pahreby

2. p. tíšiť 2 3. p. biť 2

zahášať p. dusiť 5, hasiť 1

utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiť • uspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakov • uchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísať • ukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmi • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezliví • zried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustila • utešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešili • pren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiť • stlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smäd • zmierniť • umierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracovisku • schladiť • skrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiť • zahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasí • zahlušiť • prehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitím • kniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní

zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesady • zahrdúsiť • zadrhnúť • zaškrtiť • uškrtiť • expr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mača • zadláviť • zagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v dave • zried. zdusiť: burina všetko zdusila • pridusiť • priškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhať • podrhnúť • podusiť • poškrtiť • podláviť • pogniaviť (postupne)

2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiť • zhasiť • udusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampu • uhasiť: požiar nemohli uhasiť • expr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigarety • pridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

3. vôľou al. silou prekonať • udusiť • potlačiť • premôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťa • zadržať • zahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlosti • zlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch

zahasiť 1. zastaviť, prerušiť horenie (op. zapáliť) • zadusiť: požiar sa podarilo rýchlo zahasiť, zadusiť • uhasiť • udusiť: pahrebu uhasili, udusili vodou • zhasiť • zhasnúť (op. zasvietiť, zapáliť): z(a)haste, zhasnite luster • vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť oheň • prihasiť (čiastočne zahasiť) • pozahášať • pozhášať • pozadúšať (postupne zahasiť)

2. p. utíšiť 2, zmierniť

zhasnúť 1. prestať vydávať žiaru, plameň, svetlo; pren. prestať jestvovať • vyhasnúť: lampa zhasla, vyhasla • kniž. pohasnúť: plameň pohasol • poet. vytlieť (zhorieť do tla) • dohorieť • vyhorieť (prestať horieť): sviečka už vyhorí • kniž. utuchnúť: pahreba utuchla • oslabnúť (takmer prestať jestvovať) • zaniknúť (prestať jestvovať): túžba naraz oslabla, zanikla

2. prerušiť horenie, svietenie (op. zapáliť) • zhasiť • zahasiť • uhasiť: zhasnúť sviečku; z(a)hasiť plameň, svetlo; uhasiť cigaretu • vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť pahrebu • zastar. potuchnúť (Vajanský, Vansová) • pozhášať • pozhasínať (postupne)

zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiť • oslabiť • znížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslu • stíšiť • zjemniť • stlmiť • zmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenie • utíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnev • zried. umierniť: umierniť svoju zlosť • ochladiť • schladiť • zried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnev • expr.: zahasiť • uhasiť • zahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domove • spomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)

zahaspriť, zahasprovať p. zatvoriť 1

záhať p. zátarasa

zátarasa umelá al. prirodzená prekážka v priestore: drôtené zátarasy na hraniciach; zosunuté balvany tvorili zátarasy na ceste • zásek (zátarasa zo zoťatých stromov): narobiť záseky • barikáda (narýchlo postavená zátarasa pri pouličných bojoch): bojovať na barikádach • záhať • záhatie (prekážka zastavujúca vodný tok)

predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatných • predhoniť: predhonil ma na pol ceste • predstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihne • anticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin

2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániť • zamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziť • prekaziť • znemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedení • zmariť • zahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranie • nedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety

3. p. predbehnúť 1, 2