Význam slova "strú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

strúchnivieť -ie -ejú dok. spráchnivieť: s-ené drevo

strúčik -a m. zdrob.

1. ku struk: hrachový s.

2. dielik cesnakovej hlávky

stručne prísl.: s. odpovedať;

stručnosť -i ž.

stručný príd. obsahujúci iba podst. veci, úsporný v slovnom vyjadrení, krátky, jadrný, zhustený, op. obšírny: s-á správa, podať s-é vysvetlenie;

štrúdľa -e -dieľ/-dlí ž. hovor.

1. závin

2. expr. rad (význ. 1), zástup: š. áut;

štrúdľový príd.: š-é cesto

struha -y -rúh ž. menšie umelé vodné koryto, jarok: zavodňovacia s.;

strúhací príd. určený na strúhanie: s. nôž

strúhadielko -a -lok s. zdrob.

strúhadlo -a -diel s.

1. kuchynský nástroj s drsnými výčnelkami na rozdrobenie potravín, struhák, strúžik: s. na zemiaky, na chren

2. nástroj na orezávanie ceruzky

● ruky ako s. drapľavé;

strúhadlový príd.;

struhák -a m.

1. nástroj na opracúvanie strúhaním: stolársky s.

2. strúhadlo (význ. 1), strúžik: postrúhať uhorky na s-u

strúhanka -y -niek ž.

1. nastrúhané suché pečivo: obaliť rezne v s-e

2. strúhané cesto ako závarka do polievky: zavariť s-u;

strúhankový príd.

strúhaný príd. postrúhaný na kúsky, na kašu: s-é zemiaky, s. syr

strúhať -a nedok.

1. rozdrobovať na strúhadle: s. syr

2. orezávať na povrchu, zastruhávať: s. ceruzky

3. vyrezávať (význ. 3): s. dreveného koníka

4. hovor. expr. (horlivo) robiť (význ. 2), vytvárať: s. figúry pri tanci, s. poklony, grimasy;
s. (si) vtipy, žarty z niekoho

● expr.: s. parádu parádiť sa;
s. verše veršovať;
s. mrkvičku robiť niekomu prstami posmešné posunky; posmievať sa;
s. kyslú, vážnu, nevinnú ap. tvár tvárou vyjadrovať nevôľu, vážnosť, nevinu ap.;

opak. strúhavať -a;

dok. struhnúť -e -ú -hol hovor. expr.

1. k strúhať (význ. 4): s. niekomu poklonu

2. udrieť (význ. 1), seknúť, fľasnúť: otec s-l (jednu) synovi

3. hodiť (význ. 1), šmariť: chytil skalu a s-l ju doňho

struk -u m.

1. podlhovastý plod majúci v (pukavom) puzdre viac semien: fazuľový, hrachový s., s. papriky

2. odb. cecok (na vemene): s-y dojníc;

strukovina -y -vín obyč. mn. ž.

1. poľnohosp. plodina pestovaná pre struky a semená, napr. fazuľa, hrach: kŕmne s-y, zber s-ín

2. jedlé semená týchto plodín, obyč. fazuľa, šošovica, hrach, sója;

strukovinový príd.

strukový príd. k 1;

štruktúra -y -túr ž.

1. spôsob zloženia, (vnútorné) usporiadanie nejakej látky: š. dreva, pôdy, nerastu;
chem. vzájomná väzba atómov al. atómových skupín

2. usporiadanie prvkov, zložiek istého celku a ich vzájomných vzťahov, stavba; súbor týchto vzťahov: š. jazyka, básne

3. vnútorné usporiadanie spoloč. útvarov, organizácia: š. spoločnosti, priemyslu, š. výroby

4. obyč. vplyvná skupina inštitúcií, organizácií, ľudí ap.: západoeurópske š-y;
publ. príslušník takejto skupiny: pejor. stará š. bývalý (komunistický) funkcionár;

štrukturalista -u m. stúpenec štrukturalizmu;

štrukturalistický príd.: š-á metóda;

štrukturalisticky prísl.: š. orientovaná veda

štrukturalistka -y -tiek ž.;

štrukturalizácia -ie ž. odb. tvorenie, budovanie štruktúr

štrukturalizmus -mu m. ved. postup skúmajúci javy ako štruktúru;
filoz. smer skúmajúci štruktúru objektov s dôrazom na celok a vzťahy medzi prvkami daného systému;

štrukturalizovať nedok. i dok. odb. vytvárať, vytvoriť štruktúru: š. dialóg, š-né údaje

štruktúrne, štrukturálne prísl.;

štruktúrnosť, štrukturálnosť -i ž.

štruktúrny, štrukturálny príd.: š-rny opis, š-rna jazykoveda;
š-álne premeny;
š-álna psychológia;

štruktúrovane prísl.;

štruktúrovanosť -i ž.

štruktúrovaný príd. štruktúrne usporiadaný, organizovaný: š. celok, systém, organizmus;

struma -y ž. lek. zväčšená štítna žľaza, hrvoľ

struna -y -rún ž.

1. pružné pevné vlákno, kt. napnuté na hud. nástroji pri rozochvení vydáva tón: silonová s., husľové s-y, s-y klavíra;
napínať, ladiť s-y

2. pružina, pero, spruha: oceľová s.;
s-y (tenisovej) rakety výplet

● byť (pružný, rovný) ako s.;
udierať, brnkať niekomu na (citlivú) s-u pôsobiť na citlivé miesto;
udrieť, trafiť niekomu na pravú s-u ulahodiť mu;

strunga -y -rúng ž. ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce

strunisto prísl.: s. kráčať

strunistý príd. pružný (význ. 2), svižný, hybký: s-é telo, s. krok;

strunka -y -niek ž. zdrob.;

strunôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

strunový príd.: s. hudobný nástroj;
s. betón predpätý oceľovými drôtmi;

strúsiť -i dok. striasť (význ. 1), zosypať: s. omrvinky z obrusa

// strúsiť sa: sneh sa s-l z konárov

strúžik -a m. (menšie) strúhadlo (význ. 1), struhák: strúhať cibuľu na s-u

stružka -y -žiek ž. zdrob.: kanalizačná s.

stružlikať nedok. expr. (z dreva) vyrezávať (význ. 3), strúhať, vystruhávať (obyč. pomaly, zo zábavy): s. varešku

stružlikovať nedok. expr. stružlikať

stružlina -y obyč. mn. stružliny -lín ž. tenké (skrútené) odrezky pri rezaní, hobľovaní, hobliny: drevené, kovové s-y

str., s. skr. strana, stránka

nedok. strácať -a

// stratiť sa

1. ocitnúť sa na neznámom mieste (ukradnutím, vytratením ap.): s-li sa mi kľúče;
dieťa sa v meste s-lo

2. stať sa neviditeľným, zmiznúť; zaniknúť: s. sa v dave, z dohľadu;
oblaky sa s-li, bolesť sa s-la;
expr. strať sa (mi z očí)! odíď, nechcem ťa vidieť!

3. hovor. nenápadne odísť, zmiznúť: ide otec, s-me sa!

● expr.: s. sa ako duch, ako dym, ako gáfor, s. sa ako lanský sneh nebadane al. chytro;
nes-í sa vo svete uplatní sa;

nedok. strácať sa

stráchať sa -a nedok. expr. strachovať sa: s-li sme sa o vás

strádať -a nedok., vhodnejšie

1. biediť, živoriť

2. trpieť, znášať

stráň -e ž. úbočie, svah: strmá, slnečná s.;
na s-i sa pasú ovce

strániť sa -i nedok. vyhýbať sa, bočiť, obchádzať: s. sa ľudí, s-ia sa ho pre jeho správanie

stránka -y -nok ž.

1. strana (význ. 3): posledné s-y knihy;
na s-ach novín sa dočítame veľa zaujímavého v novinách

2. vlastnosť, črta človeka, veci, javu z istého hľadiska: kladná, záporná s. (povahy), obsahová, zvuková s. (predstavenia), vyhovovať zo všetkých s-ok;
z organizačnej s-y je všetko v poriadku;
z tejto s-y čo sa toho týka

3. strana (význ. 7); občan vo vzťahu k inštitúcii, s kt. prichádza do styku: s-y sa dohodli na spoločnom postupe;
úradné hodiny pre s-y

● to je jeho silná s. v tom vyniká;
to je jeho slabá s. a) v tom je slabý, nevyniká b) to je jeho záľuba, má to rád;

stránkovací príd. určený na stránkovanie: s. stroj

stránkovať nedok. označovať poradie stránok v publikácii, tlačive ap.: chybne s-ná kniha

stránkový príd. k 1, 3: s-á korektúra;
s-é hodiny, dni pre stránky

stránočka -y -čiek ž. zdrob. expr. k 3;

strápene prísl.: vyzerať s.;

strápenosť -i ž.

strápený príd. vysilený trápením, utrápený, usužovaný, zmorený; svedčiaci o trápení: s-í rodičia;
s-á tvár;

stráviť² -i dok. zotrvať (niekde) istý čas; prežiť: s. noc v hoteli, príjemne s. dovolenku;
s. čas čítaním

stráviť¹ -i dok.

1. rozložiť a zažiť potravu v tele: s. pokrm

2. kniž. zničiť (význ. 1), spáliť: plamene s-li dom;

stráviteľnosť -i ž.

stráviteľný príd. kt. sa dá stráviť (význ. 1): ľahko s-é, nes-é jedlo;

stráž -e ž.

1. stráženie, hliadka: stáť na s-i;
byť na s-i i fraz. dávať (si) pozor, byť ostražitý

2. ozbrojený strážca, strážcovia: vojenská s.;
závodná s.;
telesná, čestná s.;
výmena s-í i pren. publ. výmena vedúcich hosp., polit. ap. osobností

□ mať, držať s. robiť strážnu službu, strážiť

strážca -u mn. -ovia m. kto stráži, stráž: nočný s. strážnik;
s. zákona;
náb. anjel s. i pren. expr. ochranca;

strážca m. neživ. odb. mechanizmus, kt. zisťuje a signalizuje existenciu niečoho: s. plameňa, prietoku vzduchu

opak. strážievať -a

strážiť -i nedok. dávať pozor (, aby sa niečo nestalo, nestratilo ap.), byť na stráži, mať stráž; dozerať, ochraňovať: s. hranice;
pes s-i dom;
s. deti;
s-ené parkovisko;
poverili ho s-ením materiálu

● s. niekoho, niečo ako oko v hlave starostlivo;

strážkyňa -e -kyň ž.;

strážmajster -tra m. 2. st. hodnosti práporčíkov v policajnom zbore;

strážmajsterka -y -riek ž.

strážnica -e -nic ž. miestnosť, budova strážnika, stráže: požiarna s.

strážnička -y -čiek ž.

strážnik -a mn. -ci m. kto (služobne) stráži, strážca: nočný s.;
uniformovaný policajt: mestský, dopravný s.;

strážny

I. príd.

1. konajúci stráž: s. oddiel;
náb. s. anjel i pren. ochranca

2. určený na stráženie, strážcom: s. pes, s-a veža;
s. domček, s-a búdka (pri trati)

II. strážny m. voj. strážca, stráž

strčiť dok.

1. sunutím vložiť, vopchať: s. si ruku do vrecka, s. si prst do úst;
hovor. s. hlavu do dverí nazrieť, vyzrieť

2. hovor. dať (do ruky), podať, vopchať: s-l jej do ruky kyticu, s-l mu balík, aby ho podržal

3. prudkým nárazom postrčiť, sotiť: s. niekoho z chodníka

4. úderom, nárazom zasiahnuť, sotiť, buchnúť, drgnúť: s-l doňho lakťom

5. hovor. expr. vynaložiť, vložiť (obyč. peniaze): do domu s-l veľké peniaze

6. hovor. expr. dostať niekam (obyč. násilím), umiestniť, vopchať: s-ia ho do väzenia

● expr.: všade musí nos s. je zvedavý;
s. niekoho do vrecka, do vačku prevýšiť ho;
môže si to s. za klobúk;

strémovať dok. hovor. spôsobiť trému: s. recitátora pred vystúpením

// strémovať sa dostať trému, podľahnúť tréme: s-ný žiak

strídža -aťa mn. -ence -niec s. mláďa strigy (v rozprávkach);

strítbal, pôv. pís. streetball -u m. šport. pouličný basketbal hraný na jeden kôš;

strítbalista -u m. hráč strítbalu;

strítbalistka -y -tiek ž.

strítbalový príd.: s. turnaj;

strýc -a mn. -ovia m.

1. otcov brat

2. hovor. dospelý muž, strýko, ujo (obyč. v oslovení deťmi);

strýčko -a mn. -ovia m. hypok.

strýčny príd. zastaráv.: s. brat bratanec;
s-a sestra sesternica

strýko -a mn. -ovia m. hovor.

1. strýc (význ. 1); matkin brat, ujec

2. dospelý muž, ujo (obyč. v oslovení deťmi)

3. obyč. pejor. príliš vážny, usadlý človek;

strž -e ž. strmý výmoľ, roklina

stržeň -žňa m.

1. (zo zeme trčiaci) koreň, kmeň ap.

2. prostredná časť, prostriedok niečoho: s. vredu;
bot. jadro rastlinnej osi;

stržňový príd.

zástrčka -y -čiek ž.

1. závora (význ. 2): zasunúť z-u na dverách

2. vidlica s vodičom, kt. sa zapája do zásuvky: trojkolíková z., z. elektrickej šnúry;

zástrčkový príd.: z. spoj

zo stránky predl. s G kniž. vyj. zreteľ, čo sa týka: zo s-y úpravy nevyhovuje;