Synonymá slova "név" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 704 výsledkov (6 strán)
-
nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)
nevábny p. škaredý 1, nepríjemný
odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemný • protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť • hnusný • ohavný • ohyzdný • zlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutný • nemilý • expr.: bridký • bridivý • neskl.: brid • briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia • ošklivý • mrzký • škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie • odpudzujúci • odpudivý • nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatický • antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár • neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery • slizký: slizká tvár • príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť • expr.: obludný • príšerný • hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo • zried. sprotivený • pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec • kniž. odiózny: odiózne slová • mrzutý • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia
2. p. opačný 2
škaredý 1. ktorý nemá pekný vzhľad, vonkajšok (o človeku al. veci); ktorý na pohľad odpudzuje, vzbudzuje nepríjemný pocit (op. pekný) • ošklivý • nepekný: zo škaredého, ošklivého káčatka vyrástla krásavica; ošklivá, nepekná farba • mrzký • špatný • kniž. nevzhľadný • hovor. nevýstavný • hovor. expr. šeredný: na tvári mu zostala mrzká, špatná jazva; nevzhľadný, nevýstavný kus; býval v starom šerednom dome • nesvedčný • nevkusný • neestetický (bez zmyslu pre krásu, vkus): nesvedčné oblečenie; nevkusné, neestetické bytové zariadenie • nevábny • nepríťažlivý (ktorý nepriťahuje vonkajšou krásou): nevábna krajina, nepríťažlivá žena • odpudivý • odpudzujúci • nešeredný: odpudivý, odpudzujúci úškľabok • hnusný • odporný • obludný • ohavný • ohyzdný • potvorný (veľmi škaredý, vzbudzujúci odpor, až strach): hnusná, odporná, hnevom spotvorená tvár; obludný, ohavný, ohyzdný netvor • expr. nemožný • pren. expr. otrasný: nemožné, otrasné šaty • nár. pejor. rašmavý
2. p. nepríjemný 3. p. neslušný, hrubý 2
modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasý • kniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné pery • jasnomodrý • jasnobelasý • kniž.: blankytný • azúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová obloha • bledomodrý • bledobelasý • svetlomodrý • svetlobelasý • slabomodrý • slabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tiene • nebový • nebovomodrý • nebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkom • nevädzový • nevädzovomodrý • nevädzovobelasý • poet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látka • tmavomodrý • tmavobelasý • kniž.: temnomodrý • temnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblek • tuhomodrý • tuhobelasý • sýtomodrý • sýtobelasý • ultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové steny • indigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohavice • oceľový • oceľovomodrý • oceľovobelasý • kobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskom • slivkový • slivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostým • sivomodrý • sivobelasý • šedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírový • zafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperk • modrastý • modravý • namodrastý • namodravý • belastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádych • expr.: modručký • modrunký • modrulinký • belasučký
p. aj modrastý
nevädzí p. modrý
modro1 majúc modrú farbu; na modrú farbu, modrou farbou • belaso: modro, belaso sfarbená látka • namodro • nabelaso, pís. i na modro, na belaso: natrieť plot namodro, nabelaso • domodra • dobelasa, pís. i do modra, do belasa: udreté miesto sa sfarbilo domodra, dobelasa • bledomodro • bledobelaso • dobledomodra • dobledobelasa • nabledomodro • nabledobelaso, pís. i do bledomodra, na bledomodro atď. • nezábudkovo (so svetlým odtieňom modrej farby): bledomodro, nezábudkovo vymaľovaná izba • jasnomodro • jasnobelaso • nebovo • nevädzovo • kniž. azúrovo • blankytne (sýtou modrou farbou): jasnomodro, nebovo, nevädzovo sfarbené závesy; azúrovo, blankytne žiariace kvety • modrasto • modravo • belasisto • beláskavo (trochu modro): modrasto, belasisto namaľované viečka; plamienok horel modravo, beláskavo
porov. aj modrý
nevädzovo p. modro1
nevädzovobelasý p. modrý
nevädzovomodrý p. modrý
nevädzový p. modrý
neleniť neodkladať nejakú činnosť • neváhať • neotáľať • nemeškať: nelenil a pustil sa do práce; neotáľal s odpoveďou; Nemeškaj a choď!
neváhať p. neleniť
nevalne p. správ. slabo 1, 2
surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži • čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového dreva • mokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové dosky • nepálený (o tehlách) • neupravený • neuvarený • nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)
2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý • drsný • hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanie • neľudský • nehumánny: neľudský, nehumánny postup • neľútostný • bezohľadný • nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódy • vandalský: vandalský prístup k prírode • drastický • krutý • ukrutný • tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobom • brutálny • brachiálny • násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedky • bezcitný • chladnokrvný • krvilačný • sadistický • expr.: beštiálny • zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vražda • expr. krvavý: krvavý film • pren. expr.: gestapácky • esesácky • hyení • hyenský • kniž. sverepý • hovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšera • pejor.: rabiátny • rabiátsky
3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4
opovrhovať mať voči niekomu, niečomu opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj • pohŕdať: opovrhuje, pohŕda každým, kto mu nie je roveň • ohŕdať • zastar. povŕhať • kniž. zhŕdať: ohŕda, zhŕda jej citmi; povŕha nádherou, prepychom • fraz. expr. ohŕňať nos/pery/gamby • ohŕňať sa: ohŕňali nos, ohŕňali sa nad naším pohostením • fraz.: pozerať zvysoka/cez plece (na niečo, na niekoho) • nevážiť si (čo) • nestáť (o čo): neváži si možnosti, ktoré sa mu dali; nestojí o šťastie • pren. expr.: pľuť • pľuvať • kašlať • kašľať (na niečo): pľuje na svedomitosť, zodpovednosť
ľahkomyseľný ktorý koná bez rozvahy al. zodpovednosti; svedčiaci o nedostatku rozvahy al. zodpovednosti (op. uvážlivý) • ľahkovážny: si ľahkomyseľný, ľahkovážny, nestaráš sa o budúcnosť; ľahkovážny skutok • nerozvážny • neuvážený • neuvážlivý (bez uváženia, rozvahy; op. rozvážny): nerozvážny mladík; neuvážený, neuvážlivý risk • nezodpovedný (op. zodpovedný): mať ľahkomyseľný, nezodpovedný prístup k rodičovstvu • expr. ľahtikársky (bezstarostne ľahkomyseľný): viesť ľahtikársky život • hazardný • hazardérsky • riskantný (spojený s istým rizikom): hazardné, hazardérske, riskantné zahrávanie sa so zdravím • hýrivý • márnotratný (ľahkomyseľne utrácajúci): hýrivý, márnotratný mladík • zastar. nevážny: nevážne počínanie (Timrava) • dobrodružný
ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taška • nízky • malý • muší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhe • páperový (ľahký ako páper): padá páperový sneh • vzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkanina • nadýchaný • nadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatách • kyprý • pórovitý • riedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betón • tenký • jemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabát • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)
2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchý • prostý • nekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrod • pohodlný • bezstarostný • pren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzácia • pokojný • tichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavný • nenáročný • salónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladba • hladký • nerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh choroby • hravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážku • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)
3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • mierny • slabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malý • nepatrný • zried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotyk • neprízvučný • nedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba
4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétny • nemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlá • nekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava
5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvo • spotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel
6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný
nevážny 1. p. ľahkomyseľný 2. p. ľahký 3
vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulici • priľahlý: priľahlé územie
2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná trať • postranný: postranné uličky • pridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výroba • pobočný • filiálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanica • zastar. vicinálny: vicinálna trať
3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamný • nevýznamný • nedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vec • nepodstatný: nepodstatný rozdiel • nevážny: nevážna rana (Vajanský) • podradný (menej dôležitý): podradná otázka • podružný: podružný problém • druhoradý • nezávažný • pobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecami • bočný: bočný zárobok • odľahlý: odľahlý problém • okrajový: má to len okrajový význam • epizódny • epizodický: epizódna postava vo filme • druhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné suroviny • kniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina choroby • expr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadu • kniž. akcesorický: akcesorická úloha
p. aj nepodstatný
nevčasný p. nevhodný
nevhodný ktorý sa nehodí z hľadiska istej situácie al. istých požiadaviek; ktorý sa nedeje náležitým spôsobom (op. vhodný) • neprimeraný • nenáležitý: spoločensky nevhodné, neprimerané správanie; nevhodná, nenáležitá reakcia na obvinenie • nemiestny • kniž. nepatričný • zastar.: nepríležitý • nevčasný (nevhodný v danej situácii): nemiestna, nepatričná poznámka; nemiestne, nepríležité, nevčasné žarty • neprístojný (nevhodný z hľadiska spoločenských noriem): neprístojné správanie • nesprávny • nekorektný • nepravý (op. správny, korektný): zvoliť nesprávny, nekorektný postup; ísť nevhodnou, nepravou cestou • kniž. neadekvátny (ktorý nezodpovedá daným vlastnostiam a pod.; op. priliehavý): nepriliehavý názov výrobku; nevhodné, neadekvátne ocenenie • hovor. nešikovný (nesprávne odhadnutý, zvolený): klásť nevhodné, nešikovné otázky • nevyhovujúci • nepríhodný • neprijateľný (op. vyhovujúci, prijateľný): prísť v nevyhovujúcom, nepríhodnom čase; zvoliť si na rozhovor nepríhodnú chvíľu • neželateľný • nežiaduci • nepohodlný: stal sa pre nich neželateľnou, nepohodlnou osobou • zlý • nedobrý • pren. nezdravý • expr. nemožný (zle zvolený z hľadiska potrieb, požiadaviek a pod.): prijať zlé, nedobré riešenie; žiť v zlých, nezdravých pomeroch; zvoliť nemožné oblečenie na túto príležitosť (op. vhodné, vkusné) • nesúci • nespôsobilý (op. súci): konkurzom vyradili nesúcich, nespôsobilých kandidátov
nevďačnosť p. nevďak
nevďak nepreukázanie, zanedbanie vďačnosti • nevďačnosť
náročný 1. ktorý má veľké nároky, želania, požiadavky; svedčiaci o veľkých nárokoch (op. nenáročný, skromný) • neskromný: je náročný voči sebe aj ostatným; náročné, neskromné publikum; mať neskromné predstavy o živote • požadovačný (majúci veľké nároky v prospech seba): požadovačné dieťa
2. vyžadujúci veľa námahy, úsilia, zručnosti, času, peňazí a pod. (op. nenáročný, jednoduchý) • ťažký • neľahký: podarilo sa vyriešiť náročný, ťažký problém; ťažká, neľahká práca • zložitý • komplikovaný: variť zložité, komplikované jedlá; zložitá, komplikovaná úloha • nevďačný (prinášajúci úspech až po veľkej námahe): náročná, nevďačná práca • zried.: náročivý • náročitý (Šoltésová, Rysuľa)
nevďačný p. nepríjemný
mimovoľne bez vlastnej vôle, bez úmyslu, bez uvažovania, bez rozmýšľania (op. úmyselne, vedome, zámerne) • nevdojak: mimovoľne, nevdojak sa obrátil k dverám • nevoľky • zried. mimovoľky • zastar.: nevoľne • nevoľno: nevoľky, mimovoľky zastal uprostred cesty • nechtiac • nechtiačky • nechcene: pohľad mu nechtiac, nechtiačky padol na otvorenú knihu; nechcene siahol rukou na boľavé miesto • bezmyšlienkovite: bezmyšlienkovite si pretrel čelo • nevedomky • nevedome • podvedome • neuvedomene • zastar.: neuvedomele • nepovedome • bezpovedome (neuvedomiac si, bez účasti vedomia): mimovoľne, nevedomky, nevedome si prešla rukou po vlasoch; podvedome, neuvedomene strčil ruku do vrecka • neúmyselne • inštinktívne • reflexívne • reflexne: mimovoľne, neúmyselne sa zamiešal do rozhovoru; inštinktívne, reflexívne, reflexne zdvihol ruku na obranu • samovoľne • spontánne: samovoľne, spontánne z neho vyletelo, čo sa mu nepáči • automaticky • mechanicky: automaticky, mechanicky zatiahol ručnú brzdu • nenáročky • nezámerne • zried. neschválne (bez osobitného zámeru): mimovoľne, nenáročky, nezámerne zamieril do lesa
porov. aj mimovoľný
nevdojak p. mimovoľne
mimovoľný ktorý nie je usmerňovaný vôľou, vedomím (op. úmyselný, vedomý, zámerný) • neúmyselný • nezámerný • nechcený: spôsobiť mimovoľné, neúmyselné, nezámerné ublíženie na tele; neúmyselný, nezámerný, nechcený pohyb • neuvedomený • nevedomý • zastar. nepovedomý: neuvedomený, nevedomý čin; nepovedomé konanie • samovoľný • spontánny • automatický • mechanický • samočinný (uskutočňovaný bez vonkajšieho al. vnútorného úmyselného pôsobenia): útlak vyvolal mimovoľnú, samovoľnú, spontánnu nenávisť; urobiť automatické, mechanické gesto; samočinný obranný reflex • podvedomý (iba nejasne uvedomovaný): ovládol ho podvedomý pocit úzkosti • pudový • inštinktívny • reflexívny • reflexný (podvedome usmerňovaný pudom, inštinktom al. reflexom): pocítil k nemu pudový, inštinktívny odpor; na teplo reagujeme reflexívnym, reflexným myknutím • živelný (uskutočňovaný rýchlo, bez účasti vedomia, obyč. pod vplyvom ohrozenia): panika vyvoláva živelné konanie • náhodný • zastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou): na tvári sa jej objavil náhodný, náhodilý úsmev • nevdojaký • zastar. nezradný (uskutočnený nevdojak, znezrady): ovládla ho nevdojaká túžba po domove
nevdojaký p. mimovoľný
subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny) • osobný • vlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názor • individuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpoklady • zaujatý • predpojatý • neobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritika • jednostranný • nevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty
nevedecký ktorý nezodpovedá kritériám vedeckosti (op. vedecký): nevedecký výklad pojmu • pseudovedecký • tiežvedecký • kniž. pejor. pavedecký (budiaci zdanie vedeckosti): pseudovedecký názor, pavedecké teórie • neodborný • nekvalifikovaný • pejor. diletantský • hovor. pejor. fušerský (nie odborne vzdelaný v istom vednom odbore): neodborná, nekvalifikovaná fušerská štúdia; nekvalifikovaná, diletantská diskusia
veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho • dôverovať: verí, dôveruje synovi • kniž. zastar. verovať
2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho • dúfať • mať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazíme • kniž. nádejať sa • kniž. zastar. verovať
3. hovor. (v zápore) nebyť schopný • nemôcť • nevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin
ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti • nevedno: ktovie, nevedno, či príde • nevie sa • nie je známe • nik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy prídu • hovor. ktohovie • hovor. expr.: ktoževie • ktožehovie • ktožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončí • hovor. expr.: bohvie • bohhovie • pánbohvie • pánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vráti • hovor. expr.: čertvie • čerthovie: čert(ho)vie, čo chcel • hovor. expr.: paromvie • paromhovie • paromžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslel • nár. ktozná • nár. expr.: ktohozná • ktožezná • ktožehozná • bohzná: kto(že)zná, ako to bolo
nevedno p. ktovie
ktovieako 1. pís. i ktovie ako hovor. expr. vyjadruje neurčitosť spôsobu so záporným citovým hodnotením • expr. nevedno ako • hovor. expr.: ktohovieako • ktožehovieako, pís. i ktohovie ako, ktožehovie ako: ktovieako, kto(že)hovieako to urobil • hovor. expr.: bohvieako • bohhovieako • čertvieako • čerthovieako, pís. i bohvie ako, bohhovie ako, čertvie ako, čerthovie ako: bohvie ako sa dostal na vysokú školu; čerthovie ako prišiel k toľkým peniazom
2. hovor. expr. v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastnosti a pod. • veľmi • osobitne • mimoriadne: nie je ktovieako krásna; nechcem, aby ho tam veľmi, osobitne preháňali • hovor. expr.: bohvieako • čertvieako: nebude ktovieako, bohvieako vysoký (veľmi)
ktoviedokedy, pís. i ktovie dokedy vyjadruje neurčitosť koncovej časovej hranice • ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokiaľ: ktoviedokedy, ktoviedokiaľ budú preč • nevedno dokedy • nevedno dokiaľ: nevedno dokedy opravia cestu • hovor.: ktohoviedokedy • ktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľ • hovor. expr.: ktožehoviedokedy • ktožehoviedokiaľ • bohviedokedy • bohviedokiaľ • čertviedokedy • čertviedokiaľ, pís. i ktožehovie dokedy, bohvie dokedy atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviedokedy, čertviedokedy tam zostanú; bohviedokiaľ, čertviedokiaľ to spravia
ktoviekade, pís. i ktovie kade vyjadruje neurčitosť smeru al. miesta, ktorým prechádza dej • ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kadiaľ • nevedno kade • nevedno kadiaľ: dostal sa sem ktoviekade, ktoviekadiaľ, nevedno kade • hovor.: ktohoviekade • ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľ • hovor. expr.: ktožehoviekade • ktožehoviekadiaľ • bohviekade • čertviekade • bohviekadiaľ • čertviekadiaľ, pís. i ktožehovie kade, bohvie kade, čertvie kade atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): túla sa bohviekade, čertviekade; bohviekadiaľ, čertviekadiaľ ta preliezol
ktoviekde, pís. i ktovie kde 1. vyjadruje neurčitosť miesta • nevedno kde: ktoviekde, nevedno kde si zabudol kabát • hovor. ktohoviekde, pís. i ktohovie kde • hovor. expr.: ktožehoviekde • bohviekde • čertviekde, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde, čertvie kde (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktoviekde, bohviekde, čertviekde teraz trčí
2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania • ktoviekam, pís. i ktovie kam • nevedno kde • nevedno kam: ktoviekde, ktoviekam, nevedno kam sa vybral • hovor. ktohoviekde • ktohoviekam, pís. i ktohovie kde, ktohovie kam • hovor. expr.: ktožehoviekde • ktožehoviekam • bohviekde • bohviekam • čertviekde • čertviekam, pís. i ktožehovie kde, bohvie kde atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): takto sa bohviekde, čertviekam dostaneme
ktoviekedy, pís. i ktovie kedy vyjadruje neurčitosť časového úseku al. časového bodu • nevedno kedy: ktoviekedy, nevedno kedy sa sem znova dostaneme • hovor. ktohoviekedy, pís. i ktohovie kedy • hovor. expr.: ktožehoviekedy • bohviekedy • čertviekedy, pís. i ktožehovie kedy, bohvie kedy, čertvie kedy (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekedy, čertviekedy sa ten vráti
ktoviekoľko, pís. i ktovie koľko 1. vyjadruje neurčitosť počtu al. množstva • nevedno koľko: ktoviekoľko, nevedno koľko korún za to dostaneme • hovor. ktohoviekoľko, pís. i ktohovie koľko • hovor. expr.: ktožehoviekoľko • bohviekoľko • čertviekoľko, pís. i ktožehovie koľko, bohvie koľko, čertvie koľko (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviekoľko, čertviekoľko toho za ten čas nahrabal; nemá toho bohviekoľko, čertviekoľko (veľa)
2. p. veľa
ktoviekto, pís. i ktovie kto vyjadruje neurčitosť osoby • nevedno kto: ktoviekto, nevedno kto mu stále pomáha • hovor. ktohoviekto, pís. i ktohovie kto • hovor. expr.: ktožehoviekto • bohviekto • čertviekto, pís. i ktožehovie kto, bohvie kto, čertvie kto (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehoviekto, bohviekto, čertviekto sa sem mohol dostať; myslí si o sebe, že je bohviekto, ktoviekto (niekto významný)
ktovieodkiaľ, pís. i ktovie odkiaľ vyjadruje neurčitosť východiska al. pôvodu • ktovieskade • ktovieskadiaľ, pís. i ktovie skade, ktovie skadiaľ • nevedno odkiaľ: ktovieodkiaľ, ktovieskade, ktovieskadiaľ to sem priniesol; nevedno odkiaľ sa s ním pozná • hovor.: ktohovieodkiaľ • ktohovieskade • ktohovieskadiaľ, pís. i ktohovie odkiaľ atď. • hovor. expr.: ktožehovieodkiaľ • ktožehovieskade • ktožehovieskadiaľ • bohvieodkiaľ • bohvieskade • bohvieskadiaľ • čertvieodkiaľ • čertvieskade • čertvieskadiaľ, pís. i ktožehovie odkiaľ, bohvie odkiaľ atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohvieodkiaľ, bohvieskade prišli; bohvieskadiaľ, čertvieskade to má
ktovieprečo, pís. i ktovie prečo vyjadruje neurčitosť príčiny al. dôvodu • nevedno prečo: ktovieprečo, nevedno prečo neprišli • hovor. ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečo • hovor. expr.: ktožehovieprečo • bohvieprečo • čertvieprečo, pís. i ktožehovie prečo, bohvie prečo, čertvie prečo (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehovieprečo, bohvieprečo, čertvieprečo zasa mešká
nevedome 1. porov. nevedomý 2. p. mimovoľne
nevedomec p. nevzdelanec
nevzdelanec obyč. pejor. nevzdelaný človek • pejor. nevedomec: prejavil sa ako nevzdelanec, nevedomec • expr. analfabet: ekonomický analfabet • pejor.: barbar • ignorant
nevedomky p. mimovoľne
nevedomosť p. neznalosť
neznalosť nedostatok poznania • nevedomosť: z neznalosti, z nevedomosti sa dopustiť niečoho
automatický 1. vykonávajúci nejakú činnosť al. úkony vlastnou silou, vlastným mechanizmom, bez účasti, zásahu človeka; založený na tomto princípe • plnoautomatický • plnoautomatizovaný: automatická, plnoautomatická, plnoautomatizovaná výrobná linka • samočinný • samochodný • samohybný: automatická, samočinná kontrola výrobkov; samočinné vypínanie magnetofónu; samochodný, samohybný stroj • automatizovaný (vykonávaný automaticky): automatizované zariadenie, automatizované ovládanie prevádzky
2. konaný automaticky, u človeka bez účasti vôle, vedomia (o prejavoch človeka al. iného živého tvora) • mimovoľný • samovoľný: automatický, mimovoľný, samovoľný pohyb, reflex • neuvedomený • nevedomý (bez účasti ľudského vedomia; op. uvedomený, vedomý): neuvedomená, nevedomá reakcia • podvedomý • pudový • inštinktívny: podvedomá, pudová, inštinktívna obrana • reflexný • reflexívny: reflexné, reflexívne prejavy organizmu • zmechanizovaný • mechanický • zautomatizovaný (robený bez rozmýšľania, automaticky, ako stroj; obyč. o pohyboch pri manuálnej práci) • bezmyšlienkovitý: bezmyšlienkovitá práca, bezmyšlienkovité úkony
p. aj bezduchý 1
neskúsený ktorý nemá dostačujúce skúsenosti (op. skúsený) • nezrelý: neskúsený začiatočník; neskúsený, nezrelý pracovník • expr.: neostrieľaný • nepodkutý: neostrieľaný, nepodkutý právnik • začiatočnícky • nováčikovský (bez praxe): začiatočnícky, nováčikovský prístup k robote • expr.: dnešný • dneskajší: iba vo frazeologickom spoj. už nie som dnešný, dneskajší • pejor.: sopľavý • usmrkaný • usoplený: sopľavý, usmrkaný, usoplený učeň • zastar. nevedomý: je v tomto remesle ešte nevedomý • pren. expr.: holobradý • holopyský
p. aj mladý
neúmyselný (vy)konaný bez úmyslu, bez zámeru (op. úmyselný) • nechcený: neúmyselný, nechcený čin • neplánovaný • náhodný: neplánované, náhodné stretnutie • mimovoľný • nevedomý • podvedomý • spontánny (riadený podvedomím): mimovoľné, spontánne konanie; nevedomá, podvedomá reakcia • zried. nevypočítaný (op. schválny): nevypočítaný priebeh akcie • nezavinený (uskutočnený bez vlastnej al. inej viny): nezavinené poškodenie zákazníka
nevedomý 1. ktorý nie je s niečím oboznámený, nevediaci o niečom • neznalý • nezasvätený: treba poučiť všetkých nevedomých, neznalých, nezasvätených ľudí; robiť sa nevedomým, neznalým
2. p. mimovoľný 3. p. nevzdelaný; neskúsený
nevzdelaný ktorý nemá potrebné vzdelanie (op. vzdelaný): nevzdelaný výrastok • negramotný (ktorý nevie čítať a písať): u nás niet negramotných ľudí • neučený • neškolený • hovor. zastaráv. neškolovaný (ktorý nenavštevoval školy): hoci je neškolený, neškolovaný, je to múdry človek • obyč. pejor. primitívny: je to primitívny hlupák • obmedzený (s ohraničenou duševnou, rozumovou úrovňou; op. rozhľadený): obmedzený pracovník • prostý (ktorý nemá vysoké vzdelanie): starý otec bol nevzdelaný, prostý človek • zaostalý • pejor. barbarský • zastar. nevedomý (na nízkej úrovni poznania): zaostalý, nevedomý, barbarský ľud • nekultúrny (na nízkej kultúrnej úrovni) • nekultivovaný (bez vzdelania, školenia v istej oblasti): nekultúrne, nekultivované obecenstvo
p. aj sprostý 1
málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trocha • trochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostí • neveľa • nemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákov • koľko-toľko • riedko • hovor. poriedko • zried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedko • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúpo • niečo • dačo • voľačo • čosi: zostalo nám iba niečo, čosi chleba • niekoľko • hovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázku • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: má máličko, málinko priateľov • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • skromnučko • skromnunko • skromnulinko • štipka • štipku • byľka • byľku • kvapka • kvapku • kvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mlieka • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korún • primálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcov • fraz.: za náprstok • ako kvapka v mori
2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trocha • trochu: málo, trocha si pospal • neveľa • nemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnoho • koľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľko • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladba • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izba • zľahka: zľahka sa usmiala • slabo • expr.: biedne • úboho • mizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábal • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračil • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • štipku • byľku • kvapku • kvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľavilo • expr. skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko sa najedol • nepatrne • mizivo • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímalo • primálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinu • chvíľu • hovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal
3. p. zriedkavo
neveľa p. málo 1, 2, trocha1 1, 2, neveľmi, niekoľko
neveľmi vyjadruje okolnosť menšej miery, intenzity, menšieho rozsahu a pod. • neveľa • nepríliš: za posledný rok neveľmi, neveľa podrástol; nepríliš dbal o poriadok na pracovisku • hovor. nebárs: nebárs sa staral o to, čo s ním bude • nie veľmi • nie príliš • pomerne málo: matke nie veľmi, pomerne málo pomáhal; neveľmi, nie príliš pokojne sledoval vývoj situácie • málo • trocha • trochu (vyjadruje okolnosť malej miery): v druhom polčase sa iba neveľmi, málo, trocha zlepšili
niekoľko označuje obyč. menší neurčitý počet • dakoľko • voľakoľko • koľkosi: vzala si niekoľko, dakoľko korún navyše; pred domom stálo voľakoľko, koľkosi zvedavcov • neveľa • nemnoho • viacero: na konferenciu prišlo neveľa, nemnoho odborníkov zo zahraničia • hovor.: pár • zopár • koľko-toľko: (zo)pár, koľko-toľko pomocníkov si ešte nájde • málo: iba málo domov zostalo nepoškodených • trocha • trochu • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: v koši zostalo trocha, troška zemiakov • dačo • niečo • čosi • voľačo (o veciach): našiel aj dačo, voľačo jahôd
trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochu • málo: vypil trocha, trochu, málo mlieka • neveľa • nemnoho • niekoľko • koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákov • riedko • hovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedko • skúpo • kniž. sporo • zried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý strom • skromne • hovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedla • niečo • dačo • čosi • voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chleba • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávy • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vody • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapka • kvapôčka • skromnučko • skromnunko • skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vína • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak
2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochu • málo: trocha, málo si privstal • neveľa • nemnoho • koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohli • nepatrne: nepatrne sa usmiala • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomohol • skromne • poskromne: skromne, poskromne si oddýchol • slabo • chabo • skúpo • kniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izba • jemne • ľahko • zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasoch • hovor. ako-tak: ako-tak si polepšil • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bála • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšil • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástla • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak
3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochu • chvíľu • chvíľku • expr. chvíľočku • hovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuť • nachvíľu • nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostať • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskoril • fraz. na skok: prišla iba na skok
malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť • drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy • nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty • neveľký • nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat • nezreteľný • nebadaný • nebadateľný • nevýrazný • neviditeľný • miniatúrny • mikroskopický • hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik • úzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka • krátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky • plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama • nedostačujúci • nedostatočný • slabý • chabý • expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha • zakrpatený • nedorastený • i expr. krpatý • pren. expr.: trpasličí • piadimužícky • škriatkovský • kolibričí • liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy • skromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plat • tesný • obmedzený • stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký • kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu • zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma • expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa • mizivý • nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie • nepočetný: malá, nepočetná skupinka • bagateľný • blšací • blší • expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk • hovor. pomenší: pomenšia izba • koľký-toľký • aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie • expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy • expr.: pramalý • primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo • expr.: maličký • maličičký • malinký • malilinký • malunký • malulinký • malučký • malučičký • zried. malučenký • nár. malušký
2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelý • práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí • mladý: mladý vlčiak • hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!
p. aj nedospelý
3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný
mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysoký • neveľký • nízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trest • ľahký • slabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrný • nenápadný • nevýrazný • zanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavy • tichý • jemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenie • znesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalý • pozvoľný • voľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanie • nenáhlivý • nenáhly (o tempe) • nevtieravý • diskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlo • nár.: úložný • úložitý • úložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stráne • zastar. temperovaný
2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernený • pokojný • krotký • tichý • nevýbojný • nebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavoch • pren. holubičí: holubičí národ • jemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámy • mierumilovný • zmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči
3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmy • zdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pití • pren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)
nepatrný 1. sotva zbadateľný, veľmi malý množstvom, veľkosťou, intenzitou a pod. (op. viditeľný, zreteľný) • nebadaný • nebadateľný: umlčal ho nepatrným, nebadaným gestom; všimli si nebadateľnú zmenu • nenápadný • nepozorovaný (op. očividný): nastalo nenápadné, nepozorované zlepšenie zdravotného stavu • neveľký (op. veľký): nepatrné, neveľké zvýšenie platu • nevýrazný (op. výrazný): nevýrazný, názorový posun • zanedbateľný • mizivý (ktorý nestojí za povšimnutie): dosiahnuť zanedbateľné, mizivé percento zisku • malý • slabý (op. veľký, citeľný): dostať malú, slabú podporu; nastalo slabé ochladenie (op. silné) • ľahký • mierny: pofukoval ľahký, mierny vetrík (op. silný)
p. aj drobný
2. p. bezvýznamný, nepodstatný
neveľký p. malý 1, nízky 1, 2, nepatrný 1
nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopec • nevysoký • neveľký • hovor.: ponižší • pomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porast • krátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohami • územčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavu • krpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pes • nízkokmenný • zákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloň • drobný (o zvieratách): nízka, drobná zver • prízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučký • nizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izba • expr. prinízky
2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlo • nepatrný • zanedbateľný • bagateľný • sotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energie • slabý • úbohý • nedostatočný • podpriemerný • podnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudí • nevysoký • neveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nároky • zlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálka • primitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinu • zvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášne • expr. prízemný: prízemné správanie
3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý
skúpy 1. ktorý nerád dáva zo svojho (op. štedrý): nikdy neponúkne zo svojho, je skúpy • lakomý (ktorý zo svojho nedáva, ale zato túži po veciach, majetku iných): lakomému človeku nikdy nie je dosť • pejor.: žgrlošský • držgrošský • skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský, skuhravý starý mládenec • nár. expr. škrhľavý: škrhľavý starý otec (Timrava) • pren. macošský: macošská príroda • priskúpy (príliš skúpy)
2. ktorého je málo, nepostačujúci (op. štedrý) • slabý • malý • nízky • biedny: skúpa, slabá, malá pláca; nízky, biedny zárobok • skromný • sporý: skromné, sporé lúče slnka • neveľký • nevýdatný • chabý: neveľká úroda (op. bohatá, hojná); nevýdatný, chabý dážď • priskúpy (príliš skúpy)
slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)
p. aj chudý
2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký
3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)
4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý
5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2
úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširoký • tenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužka • štíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázy • priliehavý: priliehavé rukávy • rovný • hladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňa • podlhovastý • pretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvár • expr. uzučký • uzunký • uzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený
2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesný • malý • obmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciu • jednostranný • úzkoprsý • zúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známych • užší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výber • priúzky
3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontakt • blízky • bezprostredný • priamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosť • priúzky
nevera porušenie (obyč. manželskej) vernosti • nevernosť • cudzoložstvo (mimomanželská súlož)
ateista stúpenec ateizmu • neverec • neveriaci • bezverec: byť presvedčeným ateistom; počet neveriacich klesá • obyč. pejor. bezbožník (z hľadiska veriaceho) • expr. pohan • expr. bohaprázdnik (Timrava) • hovor. expr.: neznaboh • neznajboh
neverec p. ateista
ateistický vychádzajúci z ateizmu, založený na ateizme popierajúcom náboženské učenie o existencii Boha (op. teistický): ateistické presvedčenie • neverecký • neveriaci (v náboženskom zmysle; op. veriaci): neverecké knihy; neveriaci, ateistický človek • nenáboženský (op. náboženský) • expr. bezbožný: nenáboženská, bezbožná výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský: neznabožská, neznajbožská mládež • materialistický (zdôrazňujúci hmotnú podstatu sveta a druhotnosť vedomia; op. idealistický): ateistický, materialistický svetonázor; ateistické, materialistické videnie
bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriaci • neverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihy • ateistický (op. teistický): ateistická výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský • expr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svet • bohapustý • bohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutky • rúhavý • rúhačský • bohorúhavý • bohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské reči • hriešny • nemravný • nehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný život • skazený (mravne): skazený svet • svätokrádežný
neverecký p. ateistický, bezbožný
ateizmus myšlienkový smer popierajúci existenciu Boha • neverectvo: hlásanie ateizmu; komunizmus šíri neverectvo • obyč. pejor. bezbožnosť • expr. bohaprázdnosť • hovor. expr.: neznabožstvo • neznajbožstvo
neverectvo p. ateizmus
dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere • blízky • zried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osoba • intímny • súkromný • osobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné veci • familiárny • rodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenie • odb. hypokoristický (o slovách)
2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom • tajný • neverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spis • diskrétny: diskrétny rozhovor
neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľ • domácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba mena • nenútený • dôverný • súkromný • familiárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tón • neverejný • kuloárový • kuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovania • nezákonný • svojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predaj • nelegálny • ilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosť • pokútny • tajný • skrytý • čierny • pren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja
neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanie • tajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informácia • dôverný • diskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správy • fraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dverami • súkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí al. dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovor • osobný • privátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore) • neúradný (op. úradný): neúradný prejav
tajný1 ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromf • tichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfa • utajený • expr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľ • nemenovaný • neznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdroja • zatajený • zatajovaný • tajený • utajovaný • maskovaný: meno informátora je zatajené, zatajované • nepozorovaný • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín) • šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmo • lingv.: argotový • argotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečou • dôverný • neverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždenie • postranný • bočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslov • podzemný • ilegálny • nelegálny • pokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňami • zákulisný • kuloárny • kuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovor • kniž. ezoterický
malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný) • kniž. malomyseľný • zastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché reči • neveriaci • maloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistom • kniž. defetistický • pejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postoj • bojazlivý • ustráchaný • ustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľad • skľúčený • skormútený • kniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá nálada • zúfalý • beznádejný • bezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku
nedôverčivý ktorý len veľmi ťažko niečomu verí, uverí; často pociťujúci al. vyjadrujúci nedôveru, pochybnosti al. podozrenie (op. dôverčivý) • pochybovačný: nedôverčivý, pochybovačný človek; v odpovedi zaznel pochybovačný tón • neveriaci • maloverný • kniž. skeptický (ktorý skoro ničomu neverí; op. aj naivný): mamin neveriaci pohľad; mať skeptické názory na budúcnosť • podozrievavý • upodozrievavý (pociťujúci al. vyjadrujúci podozrenie): klásť podozrievavé, upodozrievavé otázky
neveriaci1 p. nedôverčivý
neveriaci2 p. ateista
nedôverčivo s pocitom nedôvery, pochybností a pod.; prejavujúc nedôveru, pochybnosti • s nedôverou • zried. nedôverivo: nedôverčivo, s nedôverou pristúpila k sediacemu chlapcovi • neveriacky • neveriaco • kniž. skepticky: pri mužových slovách sa tvárila veľmi neveriacky, neveriaco • pochybovačne • zried. pochybujúco: nedôverčivo, pochybovačne krútil hlavou nad tým, čo sa stalo • podozrievavo • upodozrievavo: podozrievavo, upodozrievavo sa pozerala na prichádzajúcich • maloverne (veľmi nedôverčivo): maloverne hľadela na svoju budúcnosť • nár.: neveriacne • neveriacno
neveriacky, neveriaco, neveriacne, neveriacno p. nedôverčivo
neveriť p. pochybovať
pochybovať prejavovať, vyslovovať pochybnosť, neistotu • mať pochybnosť: pochyboval, mal pochybnosť, či vlak stihne • nemať istotu • nebyť si istý • byť neistý: nemá istotu, nie si je istá, či skúšku spraví • nedôverovať • neveriť (silno pochybovať): nedôveruje, neverí jeho rečiam
neverník kto porušuje vernosť • cudzoložník (kto sa dopúšťa cudzoložstva)
zradca kto zradil, zrádza • vierolomník • zastar. vierolomca (Kalinčiak): zradca vlasti, zradca vlastného svedomia • neverník (kto porušil vernosť) • odrodilec (kto sa odrodil, obyč. národu) • odpadlík • zried. odbehlík (kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, rodine a pod.) • pejor.: judáš • janičiar • renegát • zapredanec • publ. pejor. kvisling (zradca vlastného národa)
nevernosť p. nevera
neverný ktorý nedodržiava sľuby (vernosti), záväzky; ktorý prestáva byť (citovo) oddaný (op. verný) • vierolomný: neverný, vierolomný manžel; je neverný svojim zásadám • cudzoložný (spojený s cudzoložstvom): cudzoložná žena • kniž. perfídny (podlo neverný): perfídny človek • zradný (zrádzajúci sľuby vernosti, oddanosti): neverný, zradný sluha • falošný (obyč. v citoch, láske)
vierolomný ktorý zradil dôveru; svedčiaci o zrade • zradný: vierolomný, zradný človek; zradný čin • neverný (ktorý porušuje vernosť): neverný partner • kniž. perfídny • podlý (ktorý je morálne nízky; svedčiaci o tejto vlastnosti): podlí ľudia, podlé skutky • bezcharakterný (ktorý nemá pevný charakter; svedčiaci o tom): bezcharakterný lump, bezcharakterné správanie • nečestný (ktorý nekoná čestne, ktorý je v rozpore s čestnosťou): nečestný obchodník, nečestné konanie • bezzásadový (ktorý nemá pevné zásady): bezzásadová politika
neveselý p. smutný, vážny1 1
skeptický ktorý je založený na skepse, nedôvere, ustavičných pochybnostiach; pre ktorého je príznačná skepsa; svedčiaci o skepse • nedôverčivý • pochybovačný: skeptický, nedôverčivý, pochybovačný človek; nedôverčivé, pochybovačné slová • pesimistický (ktorý má sklon vidieť všetko z horšej stránky; op. optimistický): pesimistický pohľad na svet, pesimistická predpoveď • negativistický (z princípu odmietavý, záporný): zakorenil sa v ňom negativistický postoj • nihilistický (pre ktorého nemá nič zmysel; ktorý všetko odmieta, popiera): nikto sa nevyzná v jeho nihilistickom svete • neveselý • neradostný (ktorý neveští nič dobré, príjemné): vízia budúcnosti je neveselá, neradostná • pochmúrny • pošmúrny: pochmúrne, pošmúrne myšlienky
smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)
vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povaha • neveselý: neveselá nálada • prísny: prísny pohľad • dôstojný: dôstojné správanie • zdržanlivý • odmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlas • chladný: chladný úsmev • strohý: strohá odpoveď • subšt. dospelácky
2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problém • dôležitý: dôležitý návrh • významný • význačný: významná, význačná udalosť • dôrazný: dôrazné upozornenie
3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosť • naozajstný • ozajstný • opravdivý: naozajstný, ozajstný vedec • skutočný: skutočný ľúbostný vzťah • hodnotný: hodnotné vedecké dielo • cenný: cenný človek • solídny: solídny obchodník
4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný čin • nebezpečný: nebezpečná choroba • ťažký: utrpieť ťažkú porážku • povážlivý • zastar. povážny: povážlivá situácia • kritický: chorý je v kritickom stave • krízový: krízové obdobie
5. p. vážený
nevesta žena, ktorá sa vydáva al. má pred svadbou • mladucha • vyvolená
nevestinec dom prostitúcie • verejný dom • vulg. bordel