Význam slova "spĺ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 169 výsledkov (2 strán)
-
nedok. splácať -a
-
spláchnuť, spláknuť -e -u -chol/-kol dok.
-
dok. špľachnúť, šplechnúť -e -ú -chol
-
špľachot, šplechot -u m. špliechanie: š. vody, vĺn, mora
-
špľachotať, šplechotať, špľachtať, šplechtať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. špliechať (význ. 1 – 3), čľapotať; fŕkať, striekať: vlny š-ú;
š. vodou// špľachotať sa, šplechotať sa, špľachtať sa, šplechtať sa pľačkať sa, čliapkať sa: š. sa vo vani
-
splachovač -a m. splachovací mechanizmus: tlakový, samočinný s.
-
splachovací príd.
1. určený na splachovanie (odpadu): s. mechanizmus
2. zariadený na splachovanie: s. záchod
-
nedok. splachovať, splakovať
1. k 1, 2
2. (o splachovacom zariadení) fungovať: záchod nes-je
-
špľachtanica -e -níc ž. expr. čľapkanica, pľačkanica, pľušť
-
splanírovať dok. hovor. k planírovať: s. park
-
splašene prísl.;
-
splašenosť -i ž.
-
splašený príd. kt. sa splašil: s-á črieda;
expr.: s. hlas;
s-é chlapčisko pojašené; -
splašiť dok.
1. naľakať, vystrašiť (do zdivenia): s. kone;
s. vtáky2. hovor. expr. zaobstarať, zadovážiť: kde si to s-l?
// splašiť sa
1. zdivieť od ľaku: stádo sa s-lo
2. expr. stratiť rozvahu, pojašiť sa: žena sa po výstrele s-la
-
splaškový príd.
-
splašky -ov m. pomn. voda odnášajúca nečistoty zo sídlisk; voda znečistená v domácnosti: kuchynské s.;
-
spľasnúť -e -ú -sol, spľasknúť -e -ú -kol dok.
1. (o plnom, nafúknutom ap. predmete) naraz zmenšiť objem, scvrknúť sa: balóniky s-li;
s-tá lopta;
s. ako (mydlová) bublina i pren. stratiť dôležitosť2. s. rukami, dlaňami prudko dať dovedna i fraz. (nad niekým, niečím) veľmi sa začudovať
● expr. s-l mu hrebeň stratil sebavedomie
-
splatiť dok.
1. vyrovnať dlh, zaplatiť (obyč. po častiach): s. pôžičku, s. dom, dlžoba je s-ená
2. odplatiť (sa): s. ochotu ochotou;
-
splátka -y -tok ž. suma, ktorou sa spláca dlh al. pôžička: splácať v ročných s-ach, kúpiť nábytok na s-y;
-
splátkový príd.
-
splatnosť -i ž.: s. faktúry
-
splatný príd. kt. sa má zaplatiť: s. šek, s-á suma, zmenka je už s-á;
-
splav -u m.
1. hrádza na vodnom toku, cez kt. preteká voda pri zvýšení hladiny
-
splaviť dok.
1. plavením dopraviť: s. drevo
2. plavením odstrániť: dažde s-li humus
3. plavením absolvovať: s. horný tok rieky;
-
splavniť dok. urobiť splavným: s-ená rieka
-
splavnosť -i ž.: s. Dunaja;
zaisťovať s. horného toku rieky -
splavný príd. umožňujúci pohyb plavidiel: s. kanál, s-á rieka;
-
nedok. splavovať
-
nedok. splavovať sa
-
splavový príd.
-
šplech -u m. subšt.
1. žart, vtip
2. táranina, hlúposť
-
splesnieť, splesnivieť -ie -ejú dok. stať sa plesnivým: rožky s-li a stvrdli;
s-nená/-ivená bielizeň -
spleť -i ž.
1. niečo vzájomne poprepletané (obyč. neprehľadne), spletenina: s. konárov, nití, s. uličiek
2. zmiešanina rozlič. javov, vecí ap.: s. povinností, udalostí, zvukov
-
spletenina -y -nín ž. spleť (význ. 1, 2): s. prútov a trávy;
s. slov, tónov -
spletito prísl.;
-
spletitosť -i ž.
-
spletitý príd. kniž. zapletený, zložitý, neprehľadný: s-á otázka, s-á situácia;
-
šplh -u m. tel. šplhanie: š. na lane, na žrdi
-
šplhadlo -a -diel s. tel. náradie na šplhanie
-
1. liezť kolmo nahor za pomoci rúk a nôh, škriabať sa, driapať sa: š. (sa) po lane, š. sa na skalu
2. expr. chodiť po namáhavom teréne (dohora): š. (sa) po vrchoch, š. sa do schodov
3. iba šplhať sa hovor. pejor. robiť kariéru; usilovať sa získať priazeň, vyťahovať sa: š. sa za vedúceho;
š. sa pred dievčaťom; -
dok. k 3 šplhnúť sa -e -ú -hol
-
šplhúň -a m. pejor. kto sa šplhá (význ. 3), karierista, štréber;
-
šplhúnsky príd. i prísl.;
-
šplhúnstvo -a s.
-
špliechať -a nedok.
1. (o tekutine) vydávať pleskotavý zvuk, čľapotať, šplechotať: voda š-a
2. (pri náraze) sa rozstrekovať, vystrekovať, striekať: vlny š-jú do člnka
3. rozstrekovať, striekať, fŕkať: deti š-jú vodu do tváre;
-
spliesť spletie spletú dok.
1. pletením spojiť do celku, upliesť: s. vlasy do vrkoča, cesnak s-ený do vencov
2. spletením spotrebovať: s. klbko vlny
-
nedok. k 1 splietať -a, spletať
// spliesť sa
1. prepletením sa spojiť: drôty, nite sa s-li
2. expr. urobiť si obyč. pochybnú ľúbostnú známosť: s-la sa so ženatým mužom
3. upadnúť do zmätku, pomýliť sa, popliesť sa: zavše sa s-ie a tára;
-
nedok. k 1, 2 splietať sa, spletať sa
// spliesť si omylom zameniť, pomýliť si, popliesť si: s-la si dcéru s matkou, s. si ulicu, adresu
-
splín, pôv. pís. spleen -u m. kniž. melanchólia spojená s nudou
□ mať s.
-
spln -u m. fáza Mesiaca, pri kt. je celý viditeľný: Mesiac v s-e, čas od novu po s.
-
nedok. spĺňať -a
// splniť sa stať sa skutočnosťou: nádeje sa jej s-li;
moje slová sa s-li mal som pravdu; -
nedok. spĺňať sa
-
splniť dok.
1. uskutočniť niečo sľúbené al. určené: s. sľub, plán práce, s. (si) záväzok
2. vyhovieť (požiadavke): s. podmienky skúšky, s. očakávanie;
-
splniteľnosť -i ž.
-
splniteľný príd. kt. sa dá splniť: s-á požiadavka, úloha;
-
splnomocnenec -nca m. kto je poverený konať v mene niekoho, zmocnenec: osobitný s., s. prezidenta, vymenovať za s-a
-
splnomocnenie -ia s. poverenie konať v mene niekoho, zmocnenie; tlačivo na takéto poverenie: s. na prevzatie platu
□ dať s. splnomocniť
-
splnomocniť dok. poveriť konaním v mene niekoho, zmocniť: s-ený zástupca, vyslanec;
-
splnomocniteľ -a mn. -ia m. kto niekoho splnomocňuje, splnomocnil, zmocniteľ;
-
splnomocniteľka -y -liek ž.;
-
splnomocniteľský príd.
-
splnomocňovací príd. kt. splnomocňuje: s. list
-
nedok. splnomocňovať
-
splodina -y -dín ž. (škodlivý) produkt nejakého procesu: jedovatá, biologická s., výfukové s-y
-
splodiť dok.
1. spôsobiť vznik ľudského jedinca: s. syna
2. expr. byť pôvodcom, vytvoriť (obyč. niečo nepodarené ap.): s. básničku, s. chaos, nedôveru
-
sploštene prísl.;
-
sploštenosť -i ž.
-
sploštený príd.
1. majúci stlačenú podobu, ploský: s. nos, s-á šošovka, guľa
2. expr. zjednodušený, nevýrazný: s-é zobrazenie života;
-
sploštiť -šť/-i! dok. urobiť splošteným (význ. 1, 2): s. guľu;
s-enie skutočnosti (v diele); -
nedok. splošťovať
// sploštiť sa stať sa splošteným (význ. 1, 2): pôvodný tvar sa s-l;
život sa mu s-l; -
nedok. splošťovať sa
-
splstnatieť -ie -ejú dok. stať sa plstnatým: vlna s-la
-
splyniť dok. tech. zmeniť na plyn: s-ený koks, tlakom sa tekutý plyn s-í;
-
nedok. splyňovať
splynovať nedok. i dok.
-
splynúť -ie -ú dok.
1. spojiť sa do jedného celku: prisťahovalci s-li s obyvateľstvom;
s-tie buniek -
nedok. splývať -a
1. k 1, 2
-
splývavo prísl.;
-
splývavosť -i ž.
-
splývavý príd. kt. splýva (význ. 1 – 3): s-é farby;
s-é šaty, vlasy, s. pohyb;
lingv. s-á výslovnosť; -
spáč -a m.
1. spiaci tvor: budiť s-a, hukot ruší s-ov
2. spachtoš: nepolepšiteľný s.;
-
spáchať -a dok.
1. vykonať (niečo zlé al. nedovolené), dopustiť sa: s. násilie, s. trestný čin, s. samovraždu, s-ná krivda;
s. hriech2. hovor. expr. vytvoriť (význ. 1), zostaviť: tie verše s-l priateľ;
kto s-l ten program? -
spáčka -y -čok ž.
-
spádnica -e -nic ž. odb. myslená čiara v smere najväčšieho sklonu terénu
-
spádovisko -a -vísk s. žel. naklonená plocha na spúšťanie vagónov
-
spádový príd. k 2: s-é koryto;
s-á obec v kt. sa sústreďuje št. správa, služby ap. pre okolité obce;
s-á nemocnica pre okolité obce -
spájací príd. určený na spájanie, spojovací: s. prvok, podklad, steh;
gram. s. výraz kt. má funkciu spojky (napr. opyt. zám.) -
spájadlo -a -diel s. spojivo: plastové, cementové s.;
s. deja -
nedok. spájať -a, spojovať
// spojiť sa
1. zlúčiť sa, splynúť: hlasy sa s-li s hukotom motora
2. nadviazať styk, kontakt: veliteľ sa s-l s raneným, dedinčania sa s-li s partizánmi
3. uzavrieť spojenectvo: s. sa proti nepriateľovi, s. sa do koalície
4. dostať sa do súvislosti: dávna udalosť sa jej s-la s dneškom;
-
nedok. spájať sa, spojovať sa
-
spájka -y -jok ž. zliatina použ. ako prídavný materiál na spájkovanie: tvrdá, mäkká s., hliníková s.;
-
spájkovač -a m. kto spájkuje
-
spájkovací príd. určený na spájkovanie: s. cín, s-ia lampa
-
spájkovačka -y -čiek ž. prístroj na spájkovanie: ručná, prenosná, elektrická s.
-
spájkovať nedok. pomocou spájky robiť nerozoberateľné spoje kovových predmetov: s. súčiastky
-
spájkový príd.: s. materiál
-
spálenina -y -nín ž.
1. popálenina: mať na tvári s-y
2. niečo spálené: páchnuť s-ou
-
spálenisko -a -nísk s. zhorenisko: zápach s-a
-
spáliť -i -ľ! dok.
1. zničiť ohňom al. žiarom: s. papier, odpad;
dedina s-ená do tla;
hovor. dať sa s. po smrti spopolniť2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo ap.): s. zásoby nafty, s. všetky kahance
3. účinkom tepla, mrazu, exhalátov ap. poškodiť, znehodnotiť: s. mäso, s-ené chryzantémy, hnojivo s-lo porast
4. popáliť (význ. 2): s. si jazyk, pery
5. upáliť (význ. 1): s. niekoho zaživa
6. publ. premárniť (istú výhodu): s. pokutový kop, šancu
● s. za sebou všetky mosty a) znemožniť si návrat b) zničiť dôkazy, stopy;
→ mráz žihľavu nes-i;
s. si prsty zasiahnutím do niečoho si spôsobiť ťažkosti; -
spáliteľný príd. kt. sa dá spáliť: ťažko s-á zmes
-
spálňa -e ž.
1. miestnosť určená na spanie: detská s.
2. nábytok do nej: svetlá, tmavá s.;
-
spálnička -y -čiek ž. zdrob.
-
spálňový príd.;
-
spánkový1 príd.
spánkový2 príd.: anat. s-á kosť
-
spánok1 -nku m. útlm činnosti organizmu, kt. ho chráni pred vyčerpaním, spanie: slabý, hlboký, ťažký s.;
zimný s. zníženie činnosti organizmu niekt. zvierat a rastlín v zime;
prebrať sa zo s-u● expr. spať s-om spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy;
spánok2 -nku obyč. mn. m. časť hlavy po bokoch čela, sluchy: udrieť sa do s-u, šediny na s-och;
-
spánombohom
I. cit.
1. hovor. zbohom: s., zostaňte zdraví
2. vyj. súhlas, rezignáciu: chceš byť futbalistom, s.
● expr. no s. vyj. iróniu
II. prísl. expr. preč: choďte si s.!
-
spása -y ž.
1. vyslobodenie z ťažkého položenia, záchrana: hľadať s-u (u niekoho);
čakať ako na s-u netrpezlivo -
nedok. spásať -a
-
spásny príd.: s-a myšlienka
-
spásonosne prísl.;
-
spásonosnosť -i ž.
-
spásonosný príd. kniž. prinášajúci spásu, spásny: s-á myšlienka;
-
spásť spasie spasú dok.
1. pasením spotrebovať, vypásť: s. ďatelinu;
-
späť prísl.
1. na pôv. miesto al. do pôv. stavu, naspäť, nazad, spiatky: položiť knihu s., ísť ta a s., cesta s.
2. do minulosti: vrátiť sa o rok s.
-
spätiť dok. prudko, náhle zastaviť, zavrátiť: s. bežiaceho;
s. ovce// spätiť sa prudko sa zastaviť, cúvnuť: žrebec sa pred prekážkou s-l
-
spätkovať nedok. expr.
-
spätne prísl.: s. pôsobiť na diváka