Význam slova "cín" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čin -u m. skutok; konanie: hrdinský, revolučný, vlastenecký, umelecký č.;
spáchať trestný č., prichytiť niekoho pri č-e

● muž č-u rozhodný, energický;
mať sa k č-u konať;
takým(to) č-om tak(to);
nejakým č-om nejako;
nijakým č-om nijako;
so všetkým č-om so všetkým, úplne

cín -u m. striebrolesklý kovový chem. prvok, zn. Sn;

činčila -y -číl ž.

1. druh juhoamer. hlodavca so vzácnou kožušinou, zool. Chinchilla

2. hovor. kožušina z neho;

činčilový príd.: č. kožuch

činel [-n-] -a L -i obyč. mn. činely -ov m. bicí hud. nástroj z dvoch kovových kotúčov

cing, cink cit. napodobňuje zvuky vznikajúce nárazmi kovových al. sklených predmetov: c., ozval sa zvonček

cingi-lingi cit. napodobňuje zvuk zvončeka

činidlo -a -diel s. chem. látka, ktorou sa zisťujú iné látky, reagens

činiť nedok.

1. arch. robiť, konať: č. dobré skutky

2. kniž. (pri počítaní) rovnať sa, predstavovať, byť: to č-í 60 %, náklady č-ia 180 mil. Sk

□ č. pokánie kajať sa;
č. si nárok nárokovať si

● (ne)mať do č-nia s niekým, s niečím (ne)mať niečo (nič) spoločné

// činiť sa usilovne pracovať, usilovať sa, snažiť sa: všetci sa č-ia

činiteľ -a mn. -ia m. živ. kto vykonáva spoločensky dôležitú funkciu: verejní, politickí, kultúrni, zodpovední č-ia;

činiteľ -a D -u/-ovi A -a L -i mn. -e/-ia A -e/-ov m. neživ. pôsobiaca sila, okolnosť, faktor: hospodársky, kultúrny, časový č., objektívny, subjektívny č., prírodné, škodlivé č-e;

činiteľka -y -liek ž.;

činiteľský príd.: lingv. č-é mená s význ. činiteľa (napr. prekladateľ, opravár)

činka -y -niek obyč. mn. ž. telocvičné, šport. náčinie tvorené dvoma závažiami na držadle: cvičiť s č-ami

cinkať nedok.

1. vydávať jasné zvonivé zvuky podobné cit. cin(k): peniaze, poháre c-jú

2. spôsobovať takéto zvuky: c. zvončekom na bicykli;

dok. cinknúť -e -ú -kol: telefón c-l, sklo c-lo

činne prísl.

činnosť -i -í ž.

1. vykonávanie práce, povolania, záujmu ap., aktivita: verejná, politická, vedeckovýskumná, publikačná, zárobková č., trestná č.

2. chod, fungovanie (mechanizmu, organizmu ap.): č. strojov;
č. srdca;
sopečná č.

□ byť v č-i, uviesť do č-i

činný príd. vyvíjajúci činnosť (význ. 1); kt. je v činnosti (význ. 2): verejne, politicky, publikačne, zárobkovo č.;
č-á služba aktívna;
č-á sopka, op. vyhasnutá;
gram. č. rod aktívum, op. trpný rod;

činoherec -rca m. člen činohry (význ. 2)

činoherný príd.: č. súbor, č-é predstavenie

činohra -y -hier ž.

1. div. hra

2. umel. súbor hrajúci div. hru; budova, v kt. sa hrá div. hra: člen č-y SND;

činorodo prísl.: č. pracovať;

činorodosť -i ž.

činorodý príd. kniž. prejavujúci sa činmi, tvorivý; aktívny: č-á práca, č. život, č-é vlastenectvo;
č. muž;

činovať -e ž. druh domácky vyrobenej tkaniny z prírodných vláken (ľanu, konopí, bavlny);

cínovať nedok. i dok. spájať, spojiť cínom; poťahovať, potiahnuť vrstvou cínu: c. riad;
c-ná nádoba

činovaťový príd.: č. obrus

činovník -a mn. -ci m. arch. pracovník spolku, organizácie, funkcionár: č-i družstva

cínový príd.: c-á ruda, c. riad

čínsky príd. k Číňan, Čína: č. čaj, hodváb, jazyk;
č. múr stará ochranná hradba i pren. izolovanosť;

čínsky prísl.: hovoriť (po) č.

čínština -y ž. čínsky jazyk

cintľavka -y -viek ž. expr. krehká, slabá, neduživá osoba

cintľavý príd. expr. slabý, krehký, dengľavý: c-é dieťa;
c-á, bledá dievčina

cintorín -a m. miesto na pochovávanie mŕtvych: mestský c.;
pochovať niekoho na c-e, do c-a;
Národný c. v Martine

● ticho ako na c-e celkom, úplne;

cintorínsky príd.

cinzano [čindzáno/-záno] -a s. tal. druh sladkého vína (použ. ako aperitív)

činžiak -a m. hovor. nájomný dom: bývať v č-u

počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi;
počítal prítomných p. od posledného radu;