Význam slova "s" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

š [i eš] neskl. s. spoluhláska a písmeno

s¹ [i es] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: s. strana, stránka;
s sekunda;
S siemens

s² ([z] pred znelými a zvučnými spoluhláskami a samohláskami okrem spojení s ním, s ňou, s nimi, s nami, s vami), so ([zo] okrem spojenia so mnou) predl. s I vyj.

1. spojenosť, zlučovanie (vzťahy rovnoznačné s priraďovaním), styk s niekým, vzájomnú činnosť, vzájomnosť, op. bez: rodičia s deťmi, brat so sestrou, ísť s priateľom, ľudia s ľuďmi, hory s horami

2. pripájanie veci, kt. tvorí obsah, súčasť ap. niečoho, op. bez: obálka s peniazmi, rezance s makom, skriňa so šatami

3. vlastnosť, stav, kvalitu ap. niekoho, niečoho, op. bez: dievča s ľanovými vlasmi, s pekným menom;
chodiť s holou hlavou, odísť s ťažkým srdcom;
žena s titulom, látka s farebným vzorom

4. spôsob deja, op. bez: piť a jesť s chuťou, sledovať so záľubou, vítať s otvoreným náručím, pracovať s úspechom, splácať aj s úrokmi

5. súčasnosť s iným dejom, javom ap., zároveň s: budiť sa s lastovičkami, chodiť spať so sliepkami, rásť s bratom na dedine

6. podmienku (blízku časovému význ.), op. bez: s množstvom rastie chuť, cítiť sa s rodičmi dobre, so suchým i mokré zhorí

7. účel (pri slovesách pohybu): ísť so zubami k lekárovi, obrátiť sa s prosbou na vedúceho, prísť s rozkazom

8. zried. príčinu: ležať s chrípkou

9. zreteľ: byť dobre so zdravím, je to s ním zlé

10. väzbu pri slovesách a menách: pobiť sa s kamarátom, namáhať sa s robotou, stačiť s dychom, hospodáriť s devízami, výmena kníh s odborníkom

● s prepáčením (vsuvka s ospravedlnením obyč. pred vyslovením nenáležitého slova)

s cieľom predl. s inf. vyj. cieľ, účel: odišiel s c. vybaviť povolenie na vstup;

s ohľadom na predl. s A: s o. na súčasný stav vzhľadom;

s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca

sa bez N;
G seba D si A sa L sebe I sebou, po predl. a pri dôraze D sebe A seba

I. zám. zvrat. zákl.

1. označ. predmet totožný s pôvodcom deja: češe sa, pozerá sa pred zrkadlom, dá na seba čakať, má pred sebou ťažký deň, nedá si povedať;
mne nekupuj, sebe kúp!

2. pri živ. podmete v mn. označ. vzájomnosť, obapolnú činnosť: súrodenci sa majú radi, bijú sa, žiarlia na seba;
želajú si zdravie, prisahali si vernosť, pristanú k sebe

3. iba D vyj. prospech al. neprospech (prospechový D): nájsť si dievča, zariadiť si byt, objednal im pivo a sebe malinovku

4. iba D vyj. privlastňovanie (privl. D); svoj: hľadá si rodičov, roztrhol si košeľu

5. iba D vyj. cit (etický D): nech si ide svojou cestou, zaspievať si (do vôle), užiť si sveta

● prísť k sebe spamätať sa;
byť (úplne) bez seba a) v bezvedomí b) rozrušený, zmätený;
(zasa) sú v sebe hádajú sa, bijú sa ap.

II. sa

A. ako samostatná tvarotvorná morféma je súčasťou

1. zvrat. pasíva: hľadá sa vinník, tráva sa kosí v júni, televízia sa pozerá do noci;
do omáčky sa pridá korenie má sa pridať

2. neos. zvrat. tvaru osob. slovies: pracovalo sa od rána do noci, nakupuje sa v samoobsluhe;
chodí sa po pravej strane má sa chodiť

B. používa sa

1. ako samostatná slovotvorná morféma na tvorenie zvrat. slovies s význ. a) stavu al. zmeny stavu: dovŕšiť sa, ochladiť sa, hnevať sa b) prejavovania sa nejakým: černieť sa, košatieť sa, strmieť sa c) pohybu: hodiť sa, valiť sa, niesť sa d) obrátenia deja na jeho pôvodcu: dať sa (do služieb), zjaviť sa, nájsť sa e) rozlične modifikujúcim význ. pôv. slovesa: držať sa, pustiť sa, prosiť sa, naťahovať sa f) neúmyselného deja: utopiť sa, zabiť sa (pri havárii), poraniť sa

2. ako súčasť slovotvorného postupu v spoj. s predponou: nalietať sa, dočítať sa, prekopať sa, navečerať sa, rozhorieť sa, zahovoriť sa, vyzúriť sa

3. ako samostatná slovná morféma (pri čisto zvrat. slovesách): báť sa, smiať sa, ujať sa, páčiť sa, ponosovať sa, usilovať sa, zaoberať sa, obšmietať sa

III. si používa sa

1. ako samostatná slovotvorná morféma na tvorenie zvrat. slovies: spomenúť si, vzdychnúť si, (vy)myslieť si, predstaviť si, poradiť si

2. ako súčasť slovotvorného postupu v spoj. s predponou na tvorenie slovies s význ. a) primeranej miery a intenzity deja: zarečniť si, zapochodovať si, zajesť si, zatancovať si b) uspokojivej, zväčša malej miery deja: pohundrať si, poplakať si, pospať si, postáť si, upiť si

3. ako samostatná slovná morféma (pri čisto zvrat. slovesách): oddýchnuť si, predsavziať si, uvedomiť si, potrpieť si, všímať si, ťažkať si, trúfať si

IV. sa čast. hovor. (v eliptických vetách) zdôrazňuje povzbudzovanie, výzvu do činnosti: sem sa, chlapci! nože sa do toho!

sabat -u m. u židov siedmy, sviatočný deň v týždni pripadajúci na sobotu

šábes -u m. hovor. sobota ako sviatočný deň židov;

šábesový príd.

šabľa -e -bieľ/-blí ž. sečná a bodná zbraň s ostrím na jednej strane: ostrá, turecká š.;
nosiť š-u, biť sa š-ami;
šport. šerm š-ou;

šabliarka -y -rok ž. pobrežný vták blízky bocianovi, zool. Recurvirostra

šablička -y -čiek ž. zdrob.

šablóna -y -lón ž. forma, vzor, pomôcka na zhotovovanie al. kontrolu rovnakých predmetov: maliarska, meracia, rysovacia š., plechová š.;
vyrábať podľa š-y;

šablónka -y -nok ž. zdrob.

šablónovací príd. určený na šablónovanie: š-ia forma

šablónovito, šablónovite prísl.;

šablónovitosť -i ž.

šablónovitý príd. urobený podľa šablóny, stereotypný, schematický: š-á fabula, š-é postavy románu;

šablónový príd.;

šabľovito, šabľovite prísl.;

šabľovitosť -i ž.

šabľovitý príd. podobajúci sa šabli: š. list;

šabľový príd.: š. tanec so šabľami;

sabotáž -e ž. organizované narúšanie plynulosti výr., ver. akcií ap., záškodnícka činnosť: hospodárska s.

□ robiť s. sabotovať;

sabotážnický príd.: s-á skupina, s-é živly

sabotážnik -a mn. -ci m. sabotér, záškodník;

sabotážny príd.: s-a činnosť

sabotér -a m. kto robí sabotáž, sabotážnik, záškodník;

sabotérsky príd. i prísl.: s-e úmysly;
s. postupovať;

sabotérstvo -a s. záškodníctvo

sabotovať nedok. robiť sabotáž; sabotážou znemožňovať: s. výstavbu, plán;
nahovárali nás s.

nedok. k 1 sácať -če -ču, socať -ia -ajú

šach¹ -a mn. -ovia m. v min. titul panovníka v Perzii, v Iráne

šach² -u m.

1. hra založená na premiestňovaní bielych a čiernych figúrok po šachovnici: hrať š.

2. iba jedn. napadnutie kráľa v tejto hre: dať š.

3. šachovnica so šachovými figúrkami: cestovný š.;
rozložiť š.

● → držať niekoho v š-u;

sacharid -u m. chem. sacharidy org. zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka, glycidy, cukry;

sacharidový príd.

sacharín -u m. syntetické sladidlo: sladiť, konzervovať s-om;

sacharínový príd.: s-é tabletky

sacharóza -y ž. chem. repný al. trstinový cukor;

sacharózový príd.

šachista -u m. hráč šachu;

šachistka -y -tiek ž.

šachor -a m. vodná úžitková rastlina s podlhovastými listami, bot. Cyperus;
jej usušené listy a byľ: pokryť chalupu š-om;

šachorina -y -rín ž. šachorový porast

šachorový príd.

šachovito, šachovite prísl. na spôsob šachovnice: š. sa rozostaviť

šachovitý príd. šachovnicový: š. vzor;

šachovnica -e -níc ž. štvorcová plocha so 64 dvojfarebnými políčkami použ. pri šachovej hre: stolík so š-ou;
figúrky na š-i i pren. osoby ovládané pri istej činnosti;

šachovnicový príd. podobný šachovnici: š-á zástava

šachový príd.: š. krúžok, turnaj, stolík, š-á hra

šachta -y šácht/šachiet ž.

1. zvislá, hlboko pod povrch vyhĺbená jama: hĺbiť, vykopať š-u;
ban. zvislá banská chodba

2. hut. horná časť vys. pece

3. stav. vymurovaný zvislý otvor: vetracia, čistiaca, odtoková, výťahová š.;

šachtový príd.: š-á pec, š-é čerpadlo

sací príd., vhodnejšie nasávací: s-ie potrubie, vhodnejšie nasávacie

sáčik -a, sáčok -čka m. subšt. vrecko, vrecúško; sáčikový, sáčkový príd. vreckový, vrecúškový

sáčko -a -čok s. zdrob.

sáčkovať nedok. subšt. vreckovať

šacovať nedok. hovor. odhadom určovať cenu, hodnotu niečoho, niekoho, odhadovať, oceňovať: š. majetok;
š. spolupracovníkov

sad -u m.

1. záhrada s ovocnými stromami: broskyňový, čerešňový s.;
ovoc. materský s. na rozmnožovanie podpníkov;
založiť, vysadiť s.

2. park (význ. 1): mestský, verejný s.;
S. J. Kráľa (v Bratislave);

sadať sa nedok. (o tekutinách) zrážať sa (význ. 4), tuhnúť: krv sa s-á, mlieko sa s-á;

nedok. k 1 – 5 sadať, sadať si, k 6, 7 iba sadať

sadba -y -dieb ž. odb.

1. sadenie mladých rastlín al. hľúz: hustá, hniezdová s.;
s. zemiakov, lesných stromčekov

2. mladé rastlinky al. hľuzy na sadenie: ušľachtilá, pokusná s.;

sadbový príd.: s. materiál

sadenica -e -níc ž. odb. mladá rastlina na sadenie al. už zasadená: škôlkovaná s., tabakové s-e, produkcia s-íc;

sadenička -y -čiek ž. zdrob.

sadenicový príd.;

sadenisko -a -nísk s. odb. vysadená plocha

sadielko, sadielce -a s. zdrob. expr.

sadík -a m. zdrob.

sadista -u m. človek konajúci pod vplyvom sadizmu;

sadistický príd.: s-á vášeň, s-é konanie;

sadisticky prísl.

sadistka -y -tiek ž.;

sadiť nedok.

1. vkladať (mladú rastlinu, hľuzu, semeno) do zeme, vysádzať: s. stromčeky, kvety, zemiaky, hrach;
s. do štvorca

2. sadením zakladať, vysádzať: s. vinicu

sadivo -a s. rastlinky, semeno ap. na sadenie: morené, triedené s., zošľachťovanie s-a;

sadivový príd.: s-é zemiaky

sadizmus -mu m. zvrátenosť prejavujúca sa krutosťou k ľuďom al. zvieratám; takto sa prejavujúca pohlavná úchylka;

sádka -y -dok ž. ryb. nádrž s prítokom čistej vody použ. na chov rýb;

sadkať si dok. expr. sadnúť si

sádkový príd.

sadlo -a -diel s.

1. živočíšny tuk: hovädzie, kačacie s.

2. usadený tuk na tučnom človeku: s-om pokryté telo

● expr. zaväzovať s. odpočívať po jedle;
obrastať s-om lenivieť;

sadlový príd.;

dok. sadnúť sa: s-té mlieko

sadnúť, sadnúť si -e -ú -dol dok.

1. zaujať sedaciu polohu: s. (si) za stôl, k obloku, do kresla;
prosím, s-te si! s. (si) k jedlu začať jesť;
s. (si) za volant zaujať miesto vodiča;
hovor. ísť si niekde s. posedieť si v kaviarni ap.

2. kniž. usadiť sa niekde: s. (si) na trón;
s-l (si) na otcovo miesto

3. hovor. začať prenasledovať: učiteľ si s-l na žiaka

4. nastúpiť do dopr. prostriedku: s. (si) do auta, na rýchlik

5. (o vtákoch, hmyze) zastaviť sa po skončení letu: bociany (si) s-li na lúku, mucha (si) s-la na lampu

6. iba sadnúť (o malých čiastočkách hmoty) usadiť sa na povrchu; pokryť: na stromy s-la hmla, na dedinu s-e tma;

7. iba sadnúť klesnúť (význ. 1): kameň v rieke s-l na dno, stavba po čase s-la, zem s-la uľahla sa, usadla

8. iba sadnúť hovor. byť dobre umiestnený; hodiť sa, pristať: úder s-l na hlavu;
oblek mu s-l, prezývka mu presne s-la

● s. (si) do hotového bez námahy získať výhodné postavenie;
s. niekomu na lep naivne uveriť, naletieť;
expr. niečo mu s-lo na nos hnevá sa (pre maličkosť);
→ mucha mu s-la na nos;

sadovnícky príd. i prísl.: s-a úprava, s-e stredisko;
s. ošetrovaná zeleň

sadovníctvo -a s. odvetvie záhradníctva zamerané na zakladanie a ošetrovanie okrasných drevín, kvetov ap.;

sadovník -a mn. -ci m. pracovník v sadovníctve;

sadový príd.: s. porast, s-á plocha;

sadra -y ž. jemne rozomletý vypálený sadrovec, gyps: modelovacia, štukatérska s., zatrieť niečo s-ou, odliať niečo do s-y;
hovor. mať ruku v s-e v sadrovom obväze;

sadrokartón -u m. kartón spevnený sadrou ako stav. materiál;

sadrokartónový príd.: s-á doska, priečka

sadrovať nedok. vypĺňať, zatierať sadrou: s. diery v stene

sadrovcový príd.

sadrovec -vca m. miner. hornina, z kt. sa získava sadra;

sadrový príd.: s. odliatok, obväz

sadza -e ž. čierna čiastočka uhlíka vzniknutá spaľovaním horľavín: zotrieť s-u z tváre, zašpinený od s-í;
čierny ako s.;

sadzač -a m. odborník zhotovujúci sadzbu z rukopisov, typograf: strojový, ručný s.;

sádzač -a m. stroj na sadenie plodín, vysadzovač: s. zemiakov

sádzací príd. použ. na sádzanie al. vpravovanie materiálu: s. stroj, s-ia pec, lopata

sadzačka¹ -y -čiek ž.;

sadzačka² -y -čiek ž. odb. druh cibule al. repy na sadenie

sadzačský príd.: s-é chyby;

sadzačstvo -a s. povolanie sadzača

sádzať -dže -džu -uc -uci nedok.

1. klásť, umiestňovať niekam: s. chlieb, koláče do pece;
s. halušky dávať do vriacej vody

2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: s. časopis, s. malým typom písma, s. rukopis

sadzba² -y -dzieb ž. typ.

1. sádzanie textu v tlačiarni: slovník je v s-e

2. vysádzaný text: lámať s-u, korigovanie s-y;

sadzba¹ -y -dzieb ž. admin. určený poplatok al. peňaž. úhrada za úr. výkon, prácu: mzdová, daňová, úroková s.;
práv. trestná s. výmer trestu;
fin. diskontná s. úroková miera, ktorú komerčné banky platia za peňaž. prostriedky z centrálnej banky;

sadzbový² príd.

sadzbový¹, sadzobný príd.: s-á položka

sadziareň -rne ž. miestnosť, kde sa sádžu rukopisy;

sadziarenský príd.

sadzička -y -čiek ž. zdrob.

sadziť nedok. vytvárať sadze pri neúplnom spaľovaní

sádzka -y -dzok ž. hut. vsádzka

sadzobník -a m. kniha, listina, v kt. sú uvedené určené sadzby: mzdový, daňový s.;
s. honorárov;
s. pokút, trestov

sadzový príd.;

safaládka -y -dok ž. údenina z mletého mäsa v krátkom hrubšom čreve

šafár -a m.

1. hosp. správca na veľkostatku

2. kto niečo spravuje, kto na niečom hospodári, gazda, hospodár, správca: dobrý, starostlivý, zlý š.;

šafáriť -i nedok.

1. v min. byť niekde šafárom

2. hovor. hospodáriť, gazdovať: dobre, zle š.

3. pejor. zle, svojvoľne hospodáriť: š. s majetkom, nezodpovedné š-enie

šafárka -y -rok ž.;

šafársky príd.