Význam slova "park" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

park -u m.

1. väčšia (trávnatá) plocha upravená na prechádzky a oddych: anglický p.;
Tatranský národný p. chránené územie, zahŕňa Vys., Belianske a Záp. Tatry;
Horský p. (v Bratislave)

2. súhrn (motor.) vozidiel, strojov al. iných mechanizmov: automobilový, strojový, vozňový p.;

parket -u m. miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec: tanečný p.;

parketa -y -kiet obyč. mn. ž. doštička na vykladanie dlážky: ukladať p-y, brúsiť, leštiť p-y

● publ.: mať, nájsť si svoju p-u výhodnú pozíciu na realizovanie svojich schopností;
to (nie) je jeho p. v tom sa (ne)vyzná;

parketár -a m. kto parketuje;

parketáreň -rne ž. výrobňa parkiet

parketársky príd.

parketovať nedok. i dok. vykladať, vyložiť parketami: p-ná dlážka

parketový¹ príd.: pren. expr. p. lev skúsený, náruživý tanečník

parketový² príd.: p-á dlážka z parkiet

parkovací príd. určený na parkovanie, súvisiaci s parkovaním: p-ia plocha, p-ie predpisy, p-ie svetlá

parkovať nedok.

1. (o motor. vozidlách) stáť bez účasti na dopr. ruchu: p. na parkovisku, miesto na p-nie

2. (o osobách) nechávať vozidlo niekde stáť: tu nep-ujte!

parkovisko -a -vísk s. miesto na parkovanie: strážené p.

parkový príd. k 1: p-á úprava;

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát

parkúr -u m. šport.

1. jazdecká pretekárska dráha so skokovými disciplínami: byť prvý v p-e

2. skoková disciplína v jazdeckom športe: jazdiť p.;

parkúrový príd.: p-é skákanie