Význam slova "rú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 154 výsledkov (2 strán)

  • rub -u m.

    1. opak (význ. 1): r. koberca, látky, mince

    2. opačná stránka javu, obyč. zlá, nepriaznivá: r. bohatstva,

    líce a rub niečoho;

  • rubač -a m.

    1. baník, kt. rúbe horninu

    2. drevorubač;

  • rúbačka -y -čiek ž. hovor.

    1. rúbanie (význ. 1)

    2. expr. bitka, ruvačka

  • rubačský príd.

  • rúbaň -e ž. rúbanisko;

  • rúbanisko -a -nísk s. vyrúbaná lesná plocha: r-á plné malín

  • rúbaňový príd.

  • rubár -a m. drevorubač;

  • rubársky príd.

  • rubáš -a m.

    1. v min. dlhé voľné rúcho, do kt. obliekali mŕtvych

    2. spodná súčasť žen. ľud. oblečenia

  • rubaška -y -šiek ž. rus. muž. košeľa s vys. golierom (voľného strihu)

  • rúbať -e -u nedok.

    1. pomocou sekery zrážať na zem, stínať, zotínať: r. stromy, les

    2. pomocou sekery deliť, kálať: r. drevo

    3. expr. biť, zabíjať (sečnou zbraňou): r. (do) nepriateľa, r-li sa plní nenávisti

    4. ban. uvoľňovať z ložiska, kopať, dobývať: r. uhlie

    vysoko r.;
    dať si na chrbte → drevo r.

  • rubeľ -bľa m. zákl. peňaž. jednotka a platidlo rus. meny

  • rubeola -y ž. lek. infekčná choroba prejavujúca sa ružovými vyrážkami, ružienka

  • rubín -a m. purpurová priesvitná odroda korundu (drahokam);

  • rubínový príd.: r. prsteň;
    r-á farba červená ako rubín

  • rubový príd.

  • rubrika -y -rík ž.

    1. stĺpec, riadok úr. listiny, tlačiva: vyplniť všetky r-y v žiadosti

    2. osobitná časť v časopisoch, novinách vyhradená istému žánru ap.: jazyková, kultúrna, športová r.

  • rúcať -a nedok. meniť na zrúcaniny, búrať, váľať: r. staré domy, r. mosty

    // rúcať sa

    1. meniť sa na zrúcaniny, rozpadávať sa, boriť sa: zámky sa r-jú;

    2. padať (význ. 1): skaly sa r-jú

  • ručať -í -ia nedok. vydávať hlasné ťahavé zvuky, ryčať: jelene r-ia, lev r-í;

  • rúče prísl.: r. robiť

  • ruch -u m.

    1. čulý a hlasný pohyb (ľudí, vozidiel ap.), zhon: r. v dome pred svadbou, pouličný r. veľkomesta, z izby sa ozýval r.

    2. usilovná činnosť, aktivita: všade vládne pracovný r., cestovný r.

  • rúcho -a rúch s. kniž. slávnostné, obradné oblečenie: svadobné r., kňazské r.;

    vlk v ovčom r-u pokrytec;
    byť v Evinom r-u nahá

  • rúči príd. obratný (význ. 1, 2), šikovný, súci, správny: r. mladík;

  • ručička -y -čiek ž.

    1. zdrob. k ruka (význ. 1): detské r-y, viesť dieťa za r-ku

    2. ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch: hodinová r., r. manometra

    netreba ho vodiť za r-u je samostatný

  • ručiť nedok.

    1. zaväzovať sa niesť následky za niečo, zaručovať sa: r-š mi, že bude všetko v poriadku;
    r. za bezpečnosť detí

    2. zaväzovať sa splniť cudzí fin. záväzok v prípade jeho nesplnenia dlžníkom: r. za výdavky, za škody;
    ísť r. priateľovi (pri pôžičke)

    3. ubezpečovať, uisťovať: r-m (vám) za to, že to bude;
    spoločnosť s r-ením obmedzeným, skr. spol. s r. o.

  • ručiteľ -a mn. -ia m. kto za niekoho al. za niečo ručí (význ. 1, 2): ísť niekomu za r-a pri vybavovaní pôžičky;

  • ručiteľka -y -liek ž.

  • rúčka -y -čok ž.

    1. zdrob. k ruka (význ. 1): dievčenská r.

    2. držadlo, rukoväť: r. pera, kladiva, kufra

  • rúčkovať nedok. tel. posúvaním rúk sa pohybovať vo vise al. v podpore

  • ručne prísl. k 1 – 4: r. plieť;
    r. vyšívaný obrus

  • ručníček -čka m.

    1. zdrob. k 1

    2. vreckovka

  • ručník -a m.

    1. šatka nosená na hlave al. na pleciach: hodvábny, vlnený r.

    2. vreckovka: utrieť si nos do r-a;

  • ručný príd.

    1. robený, vykonávaný rukami: r-é siatie, r-á sadzba, r-é vŕtanie, r-é práce, r-á masáž

    2. obsluhovaný, ovládaný rukami: r-á striekačka, r. mlynček, r-á brzda

    3. vyrobený rukami, op. strojový: r-á výšivka, r. výrobok

    4. určený na držanie v rukách: r-á batožina

    5. konajúci niečo rukami: r. sadzač;

  • ruda -y rúd ž. nerast, hornina, z kt. sa vyrába kov: železná, mangánová r., ťažba r-y;

  • rudimentárne prísl.

  • rudimentárny príd.

    1. kniž. základný (význ. 1): r-a krása krajiny, r-e štádium vývinu

    2. biol. nedokonale vyvinutý, zakrpatený: r-a vegetácia;

  • rudka -y -diek ž. červená hliníková farba na kreslenie

  • rudnatý príd. bohatý na rudu: r. kraj

  • rudný príd.: r-é bane, r. prieskum

  • rúhať sa -a nedok. hrubo urážať (niekoho vznešeného al. niečo posvätné): r. sa Bohu, r. sa nebu;
    ner-aj sa! i pren. nebuď nespokojný!

  • rúhavý príd. rúhajúci sa: r-é reči

  • ruina -y ruín ž. zrúcanina, rozvalina: r-y hradu, kostola;

  • ruinovať nedok. privádzať na mizinu, ničiť: konkurencia r-je drobných výrobcov, r. rodinu;
    r. si zdravie

  • ruja -e ž. párenie vys. zveri sprevádzané ručaním a zápasmi samcov; obdobie tohto párenia: jelenia r.;
    r. sa skončila;
    poľnohosp. párenie poľnohosp. zvierat

  • ruka -y rúk ž.

    1. ľudská horná končatina; jej časť od zápästia s prstami slúžiaca na prácu: pravá, ľavá r.;
    jemné, upracované r-y;
    detské r-y;
    vziať niečo do r-y;
    podať, stisnúť niekomu r-u;
    vopchať r-y do vrecák;
    niesť dieťa na r-ách;
    kráčať po pravej r-e niekoho po pravej strane;
    r-y hore! výzva vzdať sa;
    podpísať sa vlastnou r-ou;
    hlasovať zdvihnutím r-y;

    2. najspodnejšia časť predných končatín opíc

    3. predmet podobný ruke al. majúci funkciu ruky: r. návestidla;
    mechanická r. mechanizmus nahrádzajúci ruku;
    drevená r.

    4. rukopis, písmo: podľa ťahov spoznal otcovu r-u;
    ešte nevypísanú r-u

    mať → plné r-y práce, roboty;
    práca mu v r-ách, pod r-ami horí;
    priložiť r-u k dielu;
    mať → čisté r-y;
    podať niekomu → pomocnú r-u;
    držať, mať nad niekým ochrannú r-u;
    zveriť niekoho, niečo do niečích rúk pod ochranu niekoho;
    r-ami-nohami (držať sa, brániť sa ap.) všemožne, všetkými prostriedkami;
    prísť, odísť s prázdnymi r-ami nič nedoniesť, nič nedostať;
    sedieť so založenými r-ami nečinne;
    obratom r-y;
    vedieť, mať niečo z prvej r-y od pôvodcu;
    → z(o)dvihnúť na niekoho r-u;
    dať, vložiť za niekoho r-u do ohňa úplne mu dôverovať;
    r. r-u umýva spoločníci sa navzájom chránia;
    byť s niekým jedna r. zadobre;
    popýtať, požiadať niekoho o r-u uchádzať sa o ženu;
    už je r. v rukáve vec je už dohodnutá;
    byť na dosah r-y blízko;
    byť v dobrých r-ách byť dobre opatrený;
    radšej si dá r-u odťať, ako by to urobil neurobí to za nijakých okolností;
    byť od r-y na nevhodnom, vzdialenom mieste;
    žiť z r-y do úst biedne;
    zásielka do vlastných rúk adresátovi osobne;
    r. osudu osud;
    r. zákona zákon, zákonodarca

  • rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov;
    vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty

    (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť;
    už je → ruka v r-e

  • rukávce -ov m. pomn. krátka vrchná košieľka s naberanými rukávmi ako súčasť žen. ľud. oblečenia

  • rukavica -e -víc ž. časť oblečenia pokrývajúca ruku od prstov po zápästie: kožené, palcové r-e, pästiarske r-e

    hodiť niekomu r-u začať s ním boj;

  • rukavička -y -čiek ž. zdrob.

    zaobchádzať s niekým v r-ách

  • rukavičkár -a m. pracovník v rukavičkárstve;

  • rukavičkárka -y -rok ž.;

  • rukavičkársky príd.: r. priemysel

  • rukavičkárstvo -a s. (priemyselná) výr. rukavíc;

  • rukojemníčka -y -čok ž.

  • rukojemník -a mn. -ci m. (násilne zadržaná) osoba majúca zaručiť splnenie niečieho záväzku: byť odvedený ako r.;

  • rukolapne prísl.;

  • rukolapnosť -i ž.: r. dôkazov

  • rukolapný príd. zreteľný, očividný, jasný: r-é dôkazy, výsledky;

  • rukopis -u m.

    1. charakteristické črty písma istej osoby; to, čo napísala istá osoba, písmo: pekný, nečitateľný r.;
    tvoj r. poznám hneď;

    2. napísaný text (slovesného) diela pripravený do tlače: r. básne, slovníka, štúdie, vykonať úpravy v r-e

    3. stará, rukou pís. lit. pamiatka, najmä z obdobia pred vynájdením tlače: cenné stredoveké r-y, katalóg r-ov;

  • rukopisný príd.

    1. k 1 – 3: r-á osobitnosť;
    r. slovník;
    r-é pamiatky

    2. písaný rukou: r-é poznámky, úpravy

  • rukovať nedok. hovor. nastupovať do voj. služby

  • rukoväť -i ž.

    1. časť predmetu, za ktorú ho držíme, držadlo, rúčka: r. meča, dáždnika

    2. kniž. príručka (význ. 1): r. slovenskej literatúry;

  • rukoviatka -y -tok ž. zdrob. k 1

  • ruksak -a/-u m. hovor. plecniak

  • rula -y rúl ž. geol. metamorfózou vzniknutá hornina zložená z kremeňa, živca a sľudy

  • ruleta -y -liet ž.

    1. druh hazardnej hry

    2. otáčavý mechanizmus na určenie vyhrávajúceho čísla v tejto hre

  • rum -u m. liehovina vyrábaná pôv. destiláciou skvasenej melasy z trstinového cukru; jej napodobnenina z esencií: čaj s r-om;

  • ruman -u m. bylina s delenými listami a s bielymi al. žltými kvetmi, bot. Anthemis

  • rumanček -a m. poľná bylina s drobnými bielymi, vnútri žltými kvietkami, bot. Matricaria: r. kamilkový kamilka, harmanček;

  • rumančekový príd.: r-á vôňa

  • rumázgať, rumádzgať -a nedok. expr. (hlasno) nariekať, plakať: deti r-jú

  • rumba -y ž. rytmický spoloč. tanec stred. tempa

  • rumelka -y ž. ohnivočervené minerálne farbivo al. farba;

  • rumelkový príd.

  • rumenec -nca m. kniž. červeň1 (význ. 1): r. líc

  • rumenica -e -níc ž. bylina s chlpatou byľou i listami a so žltými kvetmi, bot. Onosma

  • rumovisko -a -vísk s. zrúcanisko, rozvaliny: z hradu ostalo len r.

  • rumový príd.

  • rumpál -u L -i mn. -y m. ručný navijak

  • rumunčina -y ž. rumunský jazyk

  • rumunský príd. k Rumun, Rumunsko: r. jazyk

  • rumy -ov m. pomn. zrúcaniny, rozvaliny: r-y hradu

  • rúno -a s. ovčia vlna s kožou

  • rup, rups cit.

    1. napodobňuje prasknutie, zlomenie, prudký náraz: r. a dvere sa vyvalili

    2. hej-rup! udáva rytmus pri spoločnej práci

  • rupnúť -e -ú -pol dok.

    1. vydať zvuk sprevádzajúci lámanie, pukanie, prasknúť: neos. r-lo mu v krížoch

    2. štud. slang. prepadnúť (význ. 7): v prvom ročníku r-l

  • ruptúra -y -túr ž. kniž. trhlina, zlom: v jeho vývine nastala r.

  • rúra -y rúr ž.

    1. duté teleso valcovitého tvaru na vedenie tekutín al. plynov: odkvapová, kanalizačná r.;
    z r-y sa dymí

    2. čo sa podobá rúre: zvinúť papier do r-y

    3. živočíšny orgán rúrkovitého tvaru: zažívacia r.

    4. konštrukcia na pečenie pokrmov (obyč. súčasť sporáka): plynová, elektrická r.;

  • rúrka -y -rok, rúročka -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2: detekčná, drenážna r.;

  • rúrkovať nedok. drenážovať

  • rúrkovitý príd. kt. má tvar rúrky: r-á časť prístroja

  • rúrkový príd.

  • rúrovitý príd. kt. má tvar rúry: r. otvor

  • rúrovňa -e ž. valcovňa rúr

  • rúrový príd.: r-é vedenie;

  • rus -a mn. N a A -y m. žltohnedý hmyz žijúci v ľudských príbytkoch, zool. Blatella

  • rusalka -y -liek ž. žen. rozpráv. vodná bytosť

  • rušať, rušať sa -ia -ajú nedok. kniž. al. expr. hýbať sa, pohýnať sa: ráno na svitaní (sa) r-li

  • rušeň -šňa m. koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: elektrický, dieselový r.;

  • rušič -a m. vysielač na úmyselné rušenie rádiolokátora

  • rušička -y -čiek ž. vysielač na úmyselné rušenie príjmu rozhlas. vysielania

  • rusista -u m. odborník v rusistike; poslucháč rusistiky;

  • rusistický príd.

  • rusistika -y ž. vedný a študijný odbor zaoberajúci sa rus. jazykom, literatúrou a históriou;

  • rusistka -y -tiek ž.;

  • rušiť nedok.

    1. zastavovať ďalšiu činnosť, platnosť, jestvovanie niečoho, zrušovať: r. prevádzku podniku, r. autobusové zastávky, r. nariadenie, rozsudok, r. sľub, slovo

    2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, mariť, kaziť: r. ticho, prístavba r-í vzhľad budovy;
    r. rozhlasový príjem

    3. zasahovať do pokoja niekoho (hlukom ap.), vyrušovať: zvuk stroja ma r-í pri práci;
    stíšili hlas, aby ner-li

  • rušiteľ -a mn. -ia m. kto niečo ruší: r-ia dobrého spolunažívania, nočného pokoja;

  • rušiteľka -y -liek ž.

  • rušivý príd. rušiaci (význ. 2, 3): r. vplyv;
    r-é zvuky

  • rusizmus -mu m. lingv. rus. jazykový prvok v inom jazyku

  • rúško -a -šok s.

    1. kniž. jemná tkanina zahaľujúca niečo, závoj: hodvábne r.

    2. lek. sterilná tkanina na ochranu pred infekciou, prachom ap.

  • ruský príd. k Rus, Rusko: r. jazyk, r. čaj, r-á vodka;

    rusky prísl.: hovoriť (po) r.

  • rušno vetná prísl.: na ulici je r.;

  • rušno, rušne prísl.: nový deň sa začal r.;

  • rušnosť -i ž.

  • rušňovodič -a m. kto vedie rušeň, strojvodca: r. osobného vlaku

  • rušňový príd.: r-á čata

  • rušný príd. plný ruchu, pohybu, hluku, živý: r-á schôdzka, r. hovor, r-é časy, r-é mesto;

  • rusofil -a mn. -i/-ovia m. milovník Rusov, stúpenec všetkého ruského;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV