Pravopis slova "rú" v Slovníku pravidiel slovenského pravopisu

nájdených 1291 výsledkov (11 strán)

  • rub ‑u m.; rubový
    rubač ‑a m.; rubačský
    rúbačka ‑y ‑čiek ž.
    rúbaň ‑e ‑í ž.; rúbaňový
    rúbanisko ‑a ‑nísk s.
    rubár ‑a m.
    rubáš ‑a m.
    rubaška ‑y ‑šiek ž.
    rúbať ‑e ‑u nedok.
    rubeľ ‑bľa m.; rubľový
    rubeola ‑y ž.
    rubikon ‑u m.; prekročiť rubikon (urobiť vážne rozhodnutie)
    Rubikon ‑u m. (rieka)
    rubín ‑a m.; rubínový
    rubný
    rubopis ‑u m.; rubopisový
    rubrika ‑y ‑rík ž.
    rúcať ‑a ‑ajú nedok.; rúcať sa
    ručať ‑í ‑ia nedok.
    rúči; rúče prísl.
    ručiť ‑í ‑ia nedok.
    ručiteľ ‑a mn. ‑ia m.; ručiteľka ‑y ‑liek ž.; ručiteľský
    rúčka ‑y ‑čok, ručička ‑y ‑čiek ž.
    rúčkovať ‑uje ‑ujú nedok.
    ručník ‑a m.; ručníček ‑čka m.
    ručný; ručne prísl.
    ruda ‑y rúd ž.; rudný
    rudimentárny; rudimentárne prísl.
    rudka ‑y ‑diek ž.
    rudnatý
    Rudolf ‑a mn. ‑ovia m.
    rúhať sa ‑a ‑ajú nedok.
    rúhavý; rúhavo prísl.
    ruch ‑u m.
    rúcho ‑a rúch s.
    ruina ‑y ruín ž.
    ruinovať ‑uje ‑ujú nedok.
    ruja ‑e ž.
    Rujana ‑y ž.; Rujančan ‑a mn. ‑ia m.; Rujančanka ‑y ‑niek ž.; rujanský
    rujný
    ruka ‑y rúk ž.
    rukáv ‑a m.; rukávový
    rukávce ‑ov m. pomn.
    rukavica ‑e ‑víc ž.; rukavička ‑y ‑čiek ž.
    rukavičkárstvo ‑a s.; rukavičkár ‑a m.; rukavičkárka ‑y ‑rok ž.; rukavičkársky
    rukojemník ‑a mn. ‑ci m.; rukojemníčka ‑y ‑čok ž.
    rukolapný; rukolapne prísl.; rukolapnosť ‑i ž.
    rukopis ‑u m.; rukopisný, skr. rkp.
    rukovať ‑uje ‑ujú nedok.
    rukoväť ‑i ‑í ž.; rukoviatka ‑y ‑tok ž.
    ruksak ‑a/‑u m.
    rula ‑y rúl ž.
    ruleta ‑y ‑liet ž.
    rum ‑u m.; rumový
    rumádzgať, rumázgať ‑a ‑ajú nedok.
    ruman ‑u m. (rastlina)
    rumanček ‑a m.; rumančekový
    rumba ‑y rúmb ž.; rumbový
    rumelka ‑y ‑liek ž.; rumelkový
    rumenec ‑nca m.
    rumenica ‑e ‑níc ž. (rastlina)
    rumovisko ‑a ‑vísk s.
    rumpál ‑u L ‑i mn. ‑y m.
    rumunčina ‑y ž.
    Rumunsko ‑a s.; Rumun ‑a m.; Rumunka ‑y ‑niek ž.; rumunský; rumunsky prísl.
    rumy ‑ov m. pomn.
    rúno ‑a s.
    rup, rups cit.
    rupnúť ‑e ‑ú ‑pol dok.
    ruptúra ‑y ‑túr ž.
    rúra ‑y rúr ž.; rúrový
    rúrka ‑y ‑rok ž.; rúrkový; rúročka ‑y ‑čiek ž.
    rúrkovať ‑uje ‑ujú nedok.
    rúrovitý, rúrkovitý
    rúrovňa ‑e ‑í ž.
    rus ‑a mn. N a A ‑y m. (hmyz)
    rusalka ‑y ‑liek ž.
    rusistika ‑y ž.; rusista ‑u m.; rusistka ‑y ‑tiek ž.; rusistický
    rusizmus ‑mu m.
    Rusko ‑a s.; Rus ‑a m.; Ruska ‑y ‑siek ž.; ruský; rusky prísl.
    rusofil ‑a mn. ‑i/‑ovia m.; rusofilský; rusofilstvo ‑a s.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV