Význam slova "rú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 964 výsledkov (9 strán)
-
rub -u m.
1. opak (význ. 1): r. koberca, látky, mince
2. opačná stránka javu, obyč. zlá, nepriaznivá: r. bohatstva,
-
rubač -a m.
1. baník, kt. rúbe horninu
2. drevorubač;
-
rúbačka -y -čiek ž. hovor.
1. rúbanie (význ. 1)
2. expr. bitka, ruvačka
-
rubačský príd.
-
rúbaň -e ž. rúbanisko;
-
rúbanisko -a -nísk s. vyrúbaná lesná plocha: r-á plné malín
-
rúbaňový príd.
-
rubár -a m. drevorubač;
-
rubársky príd.
-
rubáš -a m.
1. v min. dlhé voľné rúcho, do kt. obliekali mŕtvych
-
rubaška -y -šiek ž. rus. muž. košeľa s vys. golierom (voľného strihu)
-
rúbať -e -u nedok.
1. pomocou sekery zrážať na zem, stínať, zotínať: r. stromy, les
2. pomocou sekery deliť, kálať: r. drevo
3. expr. biť, zabíjať (sečnou zbraňou): r. (do) nepriateľa, r-li sa plní nenávisti
-
rubeola -y ž. lek. infekčná choroba prejavujúca sa ružovými vyrážkami, ružienka
-
rubín -a m. purpurová priesvitná odroda korundu (drahokam);
-
rubínový príd.: r. prsteň;
r-á farba červená ako rubín -
rubový príd.
-
rubrika -y -rík ž.
1. stĺpec, riadok úr. listiny, tlačiva: vyplniť všetky r-y v žiadosti
2. osobitná časť v časopisoch, novinách vyhradená istému žánru ap.: jazyková, kultúrna, športová r.
-
rúcať -a nedok. meniť na zrúcaniny, búrať, váľať: r. staré domy, r. mosty
// rúcať sa
1. meniť sa na zrúcaniny, rozpadávať sa, boriť sa: zámky sa r-jú;
2. padať (význ. 1): skaly sa r-jú
-
ručať -í -ia nedok. vydávať hlasné ťahavé zvuky, ryčať: jelene r-ia, lev r-í;
-
rúče prísl.: r. robiť
-
ruch -u m.
1. čulý a hlasný pohyb (ľudí, vozidiel ap.), zhon: r. v dome pred svadbou, pouličný r. veľkomesta, z izby sa ozýval r.
2. usilovná činnosť, aktivita: všade vládne pracovný r., cestovný r.
-
rúcho -a rúch s. kniž. slávnostné, obradné oblečenie: svadobné r., kňazské r.;
● vlk v ovčom r-u pokrytec;
byť v Evinom r-u nahá -
rúči príd. obratný (význ. 1, 2), šikovný, súci, správny: r. mladík;
-
ručička -y -čiek ž.
1. zdrob. k ruka (význ. 1): detské r-y, viesť dieťa za r-ku
2. ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch: hodinová r., r. manometra
● netreba ho vodiť za r-u je samostatný
-
ručiť nedok.
1. zaväzovať sa niesť následky za niečo, zaručovať sa: r-š mi, že bude všetko v poriadku;
r. za bezpečnosť detí2. zaväzovať sa splniť cudzí fin. záväzok v prípade jeho nesplnenia dlžníkom: r. za výdavky, za škody;
ísť r. priateľovi (pri pôžičke)3. ubezpečovať, uisťovať: r-m (vám) za to, že to bude;
→ spoločnosť s r-ením obmedzeným, skr. spol. s r. o. -
ručiteľ -a mn. -ia m. kto za niekoho al. za niečo ručí (význ. 1, 2): ísť niekomu za r-a pri vybavovaní pôžičky;
-
ručiteľka -y -liek ž.
-
rúčka -y -čok ž.
1. zdrob. k ruka (význ. 1): dievčenská r.
-
rúčkovať nedok. tel. posúvaním rúk sa pohybovať vo vise al. v podpore
-
ručne prísl. k 1 – 4: r. plieť;
r. vyšívaný obrus -
ručníček -čka m.
1. zdrob. k 1
2. vreckovka
-
ručník -a m.
1. šatka nosená na hlave al. na pleciach: hodvábny, vlnený r.
-
ručný príd.
1. robený, vykonávaný rukami: r-é siatie, r-á sadzba, r-é vŕtanie, r-é práce, r-á masáž
2. obsluhovaný, ovládaný rukami: r-á striekačka, r. mlynček, r-á brzda
3. vyrobený rukami, op. strojový: r-á výšivka, r. výrobok
4. určený na držanie v rukách: r-á batožina
5. konajúci niečo rukami: r. sadzač;
-
ruda -y rúd ž. nerast, hornina, z kt. sa vyrába kov: železná, mangánová r., ťažba r-y;
-
rudimentárne prísl.
-
rudimentárny príd.
1. kniž. základný (význ. 1): r-a krása krajiny, r-e štádium vývinu
2. biol. nedokonale vyvinutý, zakrpatený: r-a vegetácia;
-
rudka -y -diek ž. červená hliníková farba na kreslenie
-
rudnatý príd. bohatý na rudu: r. kraj
-
rudný príd.: r-é bane, r. prieskum
-
rúhať sa -a nedok. hrubo urážať (niekoho vznešeného al. niečo posvätné): r. sa Bohu, r. sa nebu;
ner-aj sa! i pren. nebuď nespokojný! -
rúhavý príd. rúhajúci sa: r-é reči
-
ruinovať nedok. privádzať na mizinu, ničiť: konkurencia r-je drobných výrobcov, r. rodinu;
r. si zdravie -
ruja -e ž. párenie vys. zveri sprevádzané ručaním a zápasmi samcov; obdobie tohto párenia: jelenia r.;
r. sa skončila;
poľnohosp. párenie poľnohosp. zvierat -
ruka -y rúk ž.
1. ľudská horná končatina; jej časť od zápästia s prstami slúžiaca na prácu: pravá, ľavá r.;
jemné, upracované r-y;
detské r-y;
vziať niečo do r-y;
podať, stisnúť niekomu r-u;
vopchať r-y do vrecák;
niesť dieťa na r-ách;
kráčať po pravej r-e niekoho po pravej strane;
r-y hore! výzva vzdať sa;
podpísať sa vlastnou r-ou;
hlasovať zdvihnutím r-y;2. najspodnejšia časť predných končatín opíc
3. predmet podobný ruke al. majúci funkciu ruky: r. návestidla;
mechanická r. mechanizmus nahrádzajúci ruku;
drevená r.4. rukopis, písmo: podľa ťahov spoznal otcovu r-u;
má ešte nevypísanú r-u● mať → plné r-y práce, roboty;
→ práca mu v r-ách, pod r-ami horí;
→ priložiť r-u k dielu;
mať → čisté r-y;
podať niekomu → pomocnú r-u;
držať, mať nad niekým ochrannú r-u;
zveriť niekoho, niečo do niečích rúk pod ochranu niekoho;
r-ami-nohami (držať sa, brániť sa ap.) všemožne, všetkými prostriedkami;
prísť, odísť s prázdnymi r-ami nič nedoniesť, nič nedostať;
sedieť so založenými r-ami nečinne;
→ obratom r-y;
vedieť, mať niečo z prvej r-y od pôvodcu;
→ z(o)dvihnúť na niekoho r-u;
dať, vložiť za niekoho r-u do ohňa úplne mu dôverovať;
r. r-u umýva spoločníci sa navzájom chránia;
byť s niekým jedna r. zadobre;
popýtať, požiadať niekoho o r-u uchádzať sa o ženu;
už je r. v rukáve vec je už dohodnutá;
byť na dosah r-y blízko;
byť v dobrých r-ách byť dobre opatrený;
radšej si dá r-u odťať, ako by to urobil neurobí to za nijakých okolností;
byť od r-y na nevhodnom, vzdialenom mieste;
žiť z r-y do úst biedne;
zásielka do vlastných rúk adresátovi osobne;
r. osudu osud;
r. zákona zákon, zákonodarca -
rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov;
vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty● (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť;
už je → ruka v r-e -
rukávce -ov m. pomn. krátka vrchná košieľka s naberanými rukávmi ako súčasť žen. ľud. oblečenia
-
rukavica -e -víc ž. časť oblečenia pokrývajúca ruku od prstov po zápästie: kožené, palcové r-e, pästiarske r-e
● hodiť niekomu r-u začať s ním boj;
-
rukavička -y -čiek ž. zdrob.
● → zaobchádzať s niekým v r-ách
-
rukavičkár -a m. pracovník v rukavičkárstve;
-
rukavičkárka -y -rok ž.;
-
rukavičkársky príd.: r. priemysel
-
rukavičkárstvo -a s. (priemyselná) výr. rukavíc;
-
rukojemníčka -y -čok ž.
-
rukojemník -a mn. -ci m. (násilne zadržaná) osoba majúca zaručiť splnenie niečieho záväzku: byť odvedený ako r.;
-
rukolapne prísl.;
-
rukolapnosť -i ž.: r. dôkazov
-
rukolapný príd. zreteľný, očividný, jasný: r-é dôkazy, výsledky;
-
rukopis -u m.
1. charakteristické črty písma istej osoby; to, čo napísala istá osoba, písmo: pekný, nečitateľný r.;
tvoj r. poznám hneď;2. napísaný text (slovesného) diela pripravený do tlače: r. básne, slovníka, štúdie, vykonať úpravy v r-e
3. stará, rukou pís. lit. pamiatka, najmä z obdobia pred vynájdením tlače: cenné stredoveké r-y, katalóg r-ov;
-
rukopisný príd.
1. k 1 – 3: r-á osobitnosť;
r. slovník;
r-é pamiatky2. písaný rukou: r-é poznámky, úpravy
-
rukovať nedok. hovor. nastupovať do voj. služby
-
rukoväť -i ž.
1. časť predmetu, za ktorú ho držíme, držadlo, rúčka: r. meča, dáždnika
2. kniž. príručka (význ. 1): r. slovenskej literatúry;
-
rukoviatka -y -tok ž. zdrob. k 1
-
ruksak -a/-u m. hovor. plecniak
-
rula -y rúl ž. geol. metamorfózou vzniknutá hornina zložená z kremeňa, živca a sľudy
-
ruleta -y -liet ž.
1. druh hazardnej hry
2. otáčavý mechanizmus na určenie vyhrávajúceho čísla v tejto hre
-
rum -u m. liehovina vyrábaná pôv. destiláciou skvasenej melasy z trstinového cukru; jej napodobnenina z esencií: čaj s r-om;
-
ruman -u m. bylina s delenými listami a s bielymi al. žltými kvetmi, bot. Anthemis
-
rumanček -a m. poľná bylina s drobnými bielymi, vnútri žltými kvietkami, bot. Matricaria: r. kamilkový kamilka, harmanček;
-
rumančekový príd.: r-á vôňa
-
rumázgať, rumádzgať -a nedok. expr. (hlasno) nariekať, plakať: deti r-jú
-
rumelka -y ž. ohnivočervené minerálne farbivo al. farba;
-
rumelkový príd.
-
rumenec -nca m. kniž. červeň1 (význ. 1): r. líc
-
rumenica -e -níc ž. bylina s chlpatou byľou i listami a so žltými kvetmi, bot. Onosma
-
rumovisko -a -vísk s. zrúcanisko, rozvaliny: z hradu ostalo len r.
-
rumový príd.
-
rumpál -u L -i mn. -y m. ručný navijak
-
rumunčina -y ž. rumunský jazyk
-
rumunský príd. k Rumun, Rumunsko: r. jazyk
-
rumy -ov m. pomn. zrúcaniny, rozvaliny: r-y hradu
-
rúno -a s. ovčia vlna s kožou
-
rup, rups cit.
1. napodobňuje prasknutie, zlomenie, prudký náraz: r. a dvere sa vyvalili
-
rupnúť -e -ú -pol dok.
1. vydať zvuk sprevádzajúci lámanie, pukanie, prasknúť: neos. r-lo mu v krížoch
2. štud. slang. prepadnúť (význ. 7): v prvom ročníku r-l
-
ruptúra -y -túr ž. kniž. trhlina, zlom: v jeho vývine nastala r.
-
rúra -y rúr ž.
1. duté teleso valcovitého tvaru na vedenie tekutín al. plynov: odkvapová, kanalizačná r.;
z r-y sa dymí2. čo sa podobá rúre: zvinúť papier do r-y
3. živočíšny orgán rúrkovitého tvaru: zažívacia r.
4. konštrukcia na pečenie pokrmov (obyč. súčasť sporáka): plynová, elektrická r.;
-
rúrka -y -rok, rúročka -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2: detekčná, drenážna r.;
-
rúrkovať nedok. drenážovať
-
rúrkový príd.
-
rúrovitý príd. kt. má tvar rúry: r. otvor
-
rúrovňa -e ž. valcovňa rúr
-
rúrový príd.: r-é vedenie;
-
rus -a mn. N a A -y m. žltohnedý hmyz žijúci v ľudských príbytkoch, zool. Blatella
-
rusalka -y -liek ž. žen. rozpráv. vodná bytosť
-
rušať, rušať sa -ia -ajú nedok. kniž. al. expr. hýbať sa, pohýnať sa: ráno na svitaní (sa) r-li
-
rušeň -šňa m. koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: elektrický, dieselový r.;
-
rušič -a m. vysielač na úmyselné rušenie rádiolokátora
-
rušička -y -čiek ž. vysielač na úmyselné rušenie príjmu rozhlas. vysielania
-
rusistický príd.
-
rusistika -y ž. vedný a študijný odbor zaoberajúci sa rus. jazykom, literatúrou a históriou;
-
rusistka -y -tiek ž.;
-
rušiť nedok.
1. zastavovať ďalšiu činnosť, platnosť, jestvovanie niečoho, zrušovať: r. prevádzku podniku, r. autobusové zastávky, r. nariadenie, rozsudok, r. sľub, slovo
2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, mariť, kaziť: r. ticho, prístavba r-í vzhľad budovy;
r. rozhlasový príjem3. zasahovať do pokoja niekoho (hlukom ap.), vyrušovať: zvuk stroja ma r-í pri práci;
stíšili hlas, aby ner-li -
rušiteľ -a mn. -ia m. kto niečo ruší: r-ia dobrého spolunažívania, nočného pokoja;
-
rušiteľka -y -liek ž.
-
rušivý príd. rušiaci (význ. 2, 3): r. vplyv;
r-é zvuky -
rúško -a -šok s.
1. kniž. jemná tkanina zahaľujúca niečo, závoj: hodvábne r.
2. lek. sterilná tkanina na ochranu pred infekciou, prachom ap.
-
ruský príd. k Rus, Rusko: r. jazyk, r. čaj, r-á vodka;
rusky prísl.: hovoriť (po) r.
-
rušno vetná prísl.: na ulici je r.;
-
rušnosť -i ž.
-
rušňovodič -a m. kto vedie rušeň, strojvodca: r. osobného vlaku
-
rušňový príd.: r-á čata
-
rušný príd. plný ruchu, pohybu, hluku, živý: r-á schôdzka, r. hovor, r-é časy, r-é mesto;
-
rusofil -a mn. -i/-ovia m. milovník Rusov, stúpenec všetkého ruského;