Význam slova "poã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pošiť -je -jú dok.

1. distrib. k šiť: p. deťom košieľky

2. našiť na povrch: čiapka p-tá ozdobami;

nedok. pošívať -a

pošklbať -e -ú dok.

1. potrhať, rozšklbať: p. list na kúsky

2. expr. (viackrát) potiahnuť, pomykať: p. niekoho za vlasy;
neos. občas mu p-lo bradou

3. šklbaním oddeliť, pooddeľovať: kôň p-e trávu

pošklbávať -a nedok. chvíľami (trocha) šklbať: p. plecami, p. si fúzy;
neos. okolo očí mu p-lo

pošklbkať dok. expr. slabo, jemne pošklbať

pošklbkávať -a nedok. expr. chvíľami šklbkať: p. niekoho za rukáv;
neos. od dojatia mu p-lo perami

pošklbnúť -e -ú -bol dok. expr. trocha šklbnúť: p. niekoho za ruku, p. nohou

// pošklbnúť sa: kútiky úst sa mu p-li

poškodená ž.

poškodenec -nca m. kto bol poškodený (telesne, hmotne): vojnový p.

poškodený

I. príd.

1. na ktorom je niečo pokazené, chybný: p. motor, p. tovar

2. ktorému sa stala škoda, krivda ap.: p. občan;
práv. p-á strana

II. poškodený m. k 2: práv. výpoveď p-ého;

poškodiť dok.

1. spôsobiť škodu na niečom; pokaziť: p. stroj, p. si zdravie

2. spôsobiť niekomu škodu, ublížiť: sudca p-l hosťujúce mužstvo, svojím konaním p-l priateľa, priateľovi

3. spôsobiť ujmu na zdraví, uškodiť: mastné jedlo mu p-lo;

nedok. k 1, 2 poškodzovať

// poškodiť sa pokaziť sa (význ. 1): stroj sa p-l;

nedok. poškodzovať sa

poškolský príd. nasledujúci po povinnej škol. dochádzke: p-á výchova

poškrabať -e -ú, poškriabať -e -u dok.

1. pošúchať, potrieť (svrbiace miesto): p. si hlavu, p. sa za uchom, p. psa

2. škr(i)abaním poškodiť, podriapať: p. niekoho po tvári, p-né sklo

// poškrabať sa, poškriabať sa: p. sa na rukách (rozbitým sklom)

poškrabček -a m. zdrob.

poškrabkať dok. expr. slabo, jemne poškrabať: p. psa za ušami, p. sa na ruke

poškrabkávať -a nedok. expr. chvíľami škrabkať: p. si brucho, p. sa za uchom

poškrabok -bku/-bka m. neživ.

1. čo sa ako zvyšok naškriabe (obyč. cesto): p-y cesta;

2. postruhník: chrumkavý p.;

poškrabok -bka mn. -ovia m. živ. expr. posledné, s časovým odstupom narodené dieťa: p. rodiny;

poškriepiť sa -i dok. pohádať sa, pohašteriť sa: p. sa s priateľom (pre dievča, o maličkosť)

poškrtiť dok. distrib. ku škrtiť: tchor p-l sliepky

poškuľovať nedok.

1. trocha škúliť: pravé oko mu p-je

2. expr. nenápadne pozorovať: p-l na hodinky, (kútikom oka) p. po niekom

3. expr. nenápadne sa zaujímať: p. po cudzom, p. za dievčaťom

poškvrna -y -vŕn ž. kniž.

1. poškvrnenie, chyba: jeho pamiatka zostane bez p-y

2. pohana, potupa: zbaviť sa p-y

poškvrniť dok.

1. znečistiť škvrnami, zašpiniť: p. čistý obrus;
p. si ruky krvou i fraz. spôsobiť niečiu smrť

2. kniž. znevážiť, potupiť, zhanobiť: p. česť, meno, pamiatku niekoho;

nedok. poškvrňovať

// poškvrniť sa kniž.:

1. p. sa farbou

2. p-l sa pred rodinou;

nedok. poškvrňovať sa

pošľahať dok. viac ráz šľahnúť, pošibať: p. kone bičom

pošliapať -e -u dok.

1. šliapaním stlačiť, ušliapať, zašliapať: p-ná tráva, zem, p. kvety;
p. červíka zadláviť

2. kniž. zneuctiť, znevážiť, porušiť: p. zákon, česť, pravdu;

nedok. pošliapavať -a

pošmátrať -a dok. expr. trocha, chvíľu šmátrať: p-l si po vreckách

pošmrdkávať -a nedok. expr. chvíľami šmrdkať: pes p-a chvostom

pošmúrno, pošmúrne prísl. i vetná prísl.: vyznieť p.;
v izbe bolo p.;

pošmúrnosť -i ž.

pošmúrny príd. pochmúrny (význ. 1, 2): p-e počasie;
p-a nálada;

pošmýkať sa -a dok. chvíľu sa šmýkať: p. sa na ľade

pošmyknúť sa -e -ú -kol dok.

1. pokĺznuť sa: p. sa na ľade, noha sa mu p-la;

2. skĺznuť sa, zošmyknúť sa: šatka sa jej p-la

pošomrať, pošomrať si -e -ú -úc/-ajúc dok. expr.

1. šomraním prejaviť nespokojnosť: občas p-e na neporiadky

2. nezreteľne povedať, pomrmlať: p. si popod fúzy

pošomrávať -a nedok. expr.

1. chvíľami (trocha) šomrať, pohundrávať: p. na pomery, na deti

2. i pošomrávať si pohundrávať (si), pomrmlávať (si): neprestajne si čosi p-l

pošpiniť dok.

1. zašpiniť, znečistiť: p. obrus, p. si šaty (blatom)

2. expr. zneuctiť, znevážiť: p. (dobré) meno niekoho (ohováraním)

// pošpiniť sa:

1. p. sa v maštali

2. expr. nechce sa p. úplatkárstvom

pošramotiť dok.

1. chvíľu šramotiť: p. kľúčom vo dverách

2. expr. poškodiť, pokaziť: p. si zdravie;

pošta -y pôšt ž.

1. inštitúcia starajúca sa o dopravu zásielok, peňazí, správ; jej budova: poslať list, balík, peniaze p-ou;
letecká p. dopravujúca zásielky lietadlom;
hlavná p.;
elektronická p. e-mail, mail

2. súhrn pošt. zásielok: redakčná p., roznášať p-u;
čakať p-u od niekoho list;

poštár -a m.

1. pošt. doručovateľ: vyzerať p-a

2. hovor. kto pracuje na pošte;

poštárka -y -rok ž.;

poštársky príd.: p-a kapsa

pošťastiť sa iba 3. os. jedn. dok. podariť sa, mať šťastie: ešte sa mi nep-lo vyhrať

pošťať -í -ia dok. hrub. pomočiť: p. plienku

// pošťať sa: p. sa od strachu

poštátniť -i dok. zoštátniť: p-enie priemyslu

poštekliť dok.

1. spôsobiť šteklenie: p. niekoho pod pazuchou;

2. expr. (príjemne) podráždiť, vzrušiť, znepokojiť: vôňa jedál ho p-la, pieseň mu p-la srdce

poštiepať -a/-e -ajú/-u -aj/-štiep! -ajúc/-uc dok. štiepaním rozsekať: p. poleno na triesky

poštípať -e -u -uc/-ajúc dok.

1. prstami ap. silno (bolestivo) stisnúť pokožku: p. niekoho na ruke, za líce

2. (obyč. o hmyze) bodnutím, pohryzením spôsobiť bolesť, poraniť, uštipnúť: včela, vretenica ho p-la;
p-li ho komáre

3. ošľahnúť chladom, mrazom: mráz mu p-l uši, trnky p-né mrazom

poštipkať dok. expr. slabo, jemne poštípať (význ. 1): p. dieťa na tvári

poštipkávať -a nedok. expr. chvíľami štipkať (význ. 1, 2): p. niekoho za líce;
p. si z tvarohu

poštopkať dok. štopkaním opraviť, zaštopkať: p. pančuchy

poštovné s. poplatok za pošt. dopravu, porto

poštový príd.: p. úrad, p-á schránka, p-á známka, p-é smerovacie číslo, p. doručovateľ;
P-á banka

poštrngávať -a, poštrngávať si -a nedok. chvíľami zľahka štrngať: p. (si) peniazmi, ostrohami

poštuchať dok. expr. viac ráz štuchnúť (význ. 1, 2): potiahla ho za rukáv, p-la;
chlapci sa p-li medzi sebou;
p. si v uchu

poštuchnúť -e -ú -chol dok. expr. (slabo) štuchnúť (význ. 1): p. niekoho do boka

poštúrať (čo, v čom), poštúrať sa (v čom) -a dok. expr. chvíľu štúrať: p. pahrebu, p. (sa) v motore, p. si v uchu

poštvať -e -ú dok. štvaním popudiť, nahnevať: p. ľudí proti vrchnosti, p. psa na niekoho

poštvornožky prísl. hovor. štvornožky: liezť p.

pošúchať -a, pošuchať -á dok. chvíľu šúchať: p. niečo v dlani, p. si čelo, p. sa po hlave

pošuchávať -a, pošuchovať nedok. chvíľami (trocha, jemne) šúchať (význ. 1, 2): p. dieťa po brušku;
expr. jednou nohou p-l

pošuchnúť -e -ú -chol dok. trocha šuchnúť: p. kameň do kúta

// pošuchnúť sa: p-l sa na kraj lavičky

pošúľať -a dok. chvíľu šúľať, povaľkať: p. cesto

pošumievať -a iba 3. os. nedok. slabo šumieť: hora p-a

pošuškať dok. pošepkať: p. niekomu tajnosť do ucha;
p-li si niečo medzi sebou

pošuškávať -a nedok.

1. pošepky rozprávať, pošepkávať (si): p. si s niekým;
nehovoril nahlas, iba čosi p-l

2. expr. šepkať (význ. 3), pošepkávať: dôverne, po kútoch si p.;
ľudia p-jú, že ...;
p-a sa neverejne sa hovorí, pošepkáva sa

pošušky prísl. hovor.

1. potichu, šeptom: rozprávať sa p.

2. neverejne, potajme: zatiaľ o tom len p.!

pošva -y -šiev ž.

1. puzdro na čepeľ sečnej, bodnej zbrane: p. kordu, dýky, zasunúť šabľu do p-y

2. puzdro: bot. listová, koreňová p.;
anat. p. šľachy

3. anat. svalová trubica rodidiel, vagína;

pošvička -y -čiek ž. zdrob.

pošvovitý príd. kt. má podobu pošvy: p. list

pošvový príd.;

poťah -u m. povlak z látky, kože ap.: kožený p. (nábytku, sedadiel auta), gumový p. (valca);

poťahať dok. viac ráz potiahnuť, zaťahať: p. niekoho za vlasy

poťahovačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor. expr. nepríjemnosť, naťahovačky, opletačky: mať p-y so súdmi

nedok. poťahovať

// potiahnuť sa pokryť sa povlakom: obloha sa p-la mračnami;

nedok. poťahovať sa

poťahový príd.: p-á látka

poťapkať dok. expr.

1. potľapkať: p. syna po pleci, p. sa po bruchu

2. viac ráz potľapkať, utľapkať: p. cesto

3. pochodiť, pošliapať: p. (nohami) po blate

poťapkávať -a nedok. expr. zľahka ťapkať, potľapkávať: p. koňa;
p. cesto

poťažkať dok. podržaním, nadhadzovaním ap. určiť (približnú) hmotnosť niečoho: p. v ruke balík;

poťažkať si dok. hovor. požalovať sa, posťažovať sa: p. si na život, na deti;

nedok. poťažkávať -a

nedok. poťažkávať si

nedok. poúčať -a, poučovať

// poučiť sa získať poučenie, ponaučiť sa, vzdelať sa: p. sa z literatúry, p. sa z vlastných chýb;

nedok. poúčať sa, poučovať sa

poúčavo prísl.: p. hovoriť

poúčavý príd. kt. poúča: p. tón reči;

požadovačne prísl.;

požadovačnosť -i ž.

požadovačný príd. veľa požadujúci, náročný: p-é dieťa;

požadovať nedok. žiadať, vyžadovať: p. odmenu za prácu;
p-jú od neho, aby nahradil škodu;
zaplatiť p-nú sumu

požalovať sa dok. posťažovať sa, vyžalovať sa: (ne)mať sa komu p.;
p-la sa matke na muža

požaluje bud. k žalovať

požartovať, požartovať si dok. zažartovať si: p. (si) s dievčencami

požať -žne -žnú dok. pokosiť (význ. 1, 2): p. obilie;
p. lúku

požehnane prísl.

požehnanie -ia s.

1. šťastie, dobro; Božia priazeň: práca je preňho p.;
Božie p.

2. želanie dobra, šťastia ap., v náb. úkonoch sprevádzané znakom kríža: dať, udeliť niekomu p.;
dostať rodičovské p.

3. cirk. úkon, obrad al. pobožnosť, pri ktorých sa požehnáva: p. krstnej vody;
eucharistické p.;
Áronovské p. jedna zo záverečných častí ev. služieb Božích

požehnaný príd.

1. prinášajúci šťastie, dobro, priaznivý, blahodarný: p. deň, p. dážď

2. kniž. bohatý, hojný: p-á zem, p. vek vysoký;
p. stav ťarchavosť;

požehnať dok.

1. (podľa náb.) obdariť, zahrnúť priazňou: Boh ho p-l piatimi deťmi

2. dať požehnanie (význ. 2, 3): rodičia ho p-li;
p. dom, úrodu;

nedok. požehnávať -a

poženiť dok. postupne oženiť: synov už p-l

// poženiť sa: všetci kamaráti sa p-li

požiadanie -ia s. žiadosť (význ. 1): písomné p.;
urobiť niečo na p.

požiadať -a dok. vyjadriť (aj písomne) žiadosť, požiadavku: p. o pomoc;
p. o rozvod;
p. dievča o ruku

požiadavka -y -viek ž.

1. naliehavo formulovaná žiadosť: vysloviť, predložiť p-u;
splniť p-y;
nové p-y na plynulý prísun dreva

2. nevyhnutný predpoklad, potreba: p-y doby;
spĺňať p-y modernej kuchyne

□ klásť p-y na niekoho vyžadovať od neho

požiar -u L -i mn. -e m. veľký ničivý oheň: p. v dome, vypukol p., hasiť p., nebezpečenstvo p-u;

požiarisko -a -risk s. miesto požiaru al. po požiari

požiarnička -y -čiek ž.;

požiarnický príd.: p-é vozidlo;

požiarnictvo -a s.

požiarnik -a mn. -ci m. hasič;

požiarny príd.: p-a hliadka;
p-a ochrana proti požiaru

požiarovosť -i ž. počet, množstvo požiarov za isté obdobie: nepriaznivý vývin p-i

požiarový príd.: p-é pásmo;

požičať -ia dok. poskytnúť niekomu (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: p. priateľovi peniaze, knihu;
p-aj mi ceruzku

● aký p-aj, taký vráť;

nedok. požičiavať -a

// požičať si vyžiadať si od niekoho na istý čas na dočasné používanie, vypožičať si: p. si knihy z knižnice;
p. si pero od suseda;

nedok. požičiavať si

požičovňa -e ž. podnik, v kt. sa niečo požičiava: p. člnkov, p. filmov