Význam slova "pos" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

poslušnosť -i ž.: slepá, otrocká p., odoprieť p. (vrchnosti)

□ vypovedať p. neposlúchať

poslušný príd. kt. poslúcha, počúvny: p-á dcéra, p. psík;

poslúžiť -i dok.

1. preukázať službu, obslúžiť niekoho: vstal p. chorému

2. stať sa osožným, pomôcť: tento objav p-i ľudstvu, pobyt na vzduchu vám p-i

3. poskytnúť, dať niečo: p. vodou, p. ďalšími údajmi;
čím (vám) môžem p.? (otázka v obchode ap.)

4. byť použitý: p. za vzor, výklad p-l ako zrkadlo;

pošmátrať -a dok. expr. trocha, chvíľu šmátrať: p-l si po vreckách

posmech -u m. znevažovanie vyjadrené smiechom, vtipom, výsmech: hovoriť o niekom s p-om

□ robiť si p. z niekoho posmievať sa;
obracať niekoho na p. zosmiešňovať;
byť, vyjsť na p. (sveta) zosmiešňovať sa, zosmiešniť sa

● kto má škodu, má i p.

posmeliť -ľ! dok. dodať smelosť, povzbudiť: jej slová ho p-li, byť p-ený úspechom;

nedok. posmeľovať

// posmeliť sa dodať si odvahy: p. sa pohárikom pálenky;

nedok. posmeľovať sa

posmeľujúci príd. dodávajúci smelosť, povzbudzujúci: povedať niekomu p-e slovo;

posmeľujúco prísl.

posmeškár -a m. posmešník;

posmeškársky príd. i prísl.: p. tón;
p. hovoriť;

posmeškárstvo -a s.

posmeškovať (koho), posmeškovať sa (komu) nedok. expr. robiť si posmešky, vysmievať sa: p. kolegov;
p. sa slabšiemu

posmešne prísl.;

posmešnica -e -níc ž.

posmešník -a mn. -ci m. kto sa rád posmieva, posmeškár: uštipačný p.;

posmešnosť -i ž.

posmešný príd. vyjadrujúci posmech, výsmešný, uštipačný: p-é poznámky, reči, p. pohľad;

posmešok -šku často mn. m. výsmech; úškľabok: znášať p-y;
pohrdlivý p. na tvári

□ robiť si p-y z niekoho vysmievať sa, posmievať sa

posmievač -a m. expr. posmešník: prváčik sa žaluje na p-ov;

posmievačik -a mn. -ovia m. zdrob.

posmievačka -y -čiek ž.;

posmievačne prísl.;

posmievačnosť -i ž.

posmievačný príd.

1. kt. sa rád posmieva: p. človek

2. posmešný, výsmešný: p. postoj;

posmievačský príd.;

posmievačstvo -a s.;

posmievať sa -a nedok. smiechom, posmeškami dávať najavo nesúhlas, opovrhovanie ap., vysmievať sa, uťahovať si z niekoho: deti sa jej p-li pre pehy, p-li sa mu, že sa bojí

pošmrdkávať -a nedok. expr. chvíľami šmrdkať: pes p-a chvostom

posmrdkávať -a nedok. expr.

1. trocha smrdieť: mäso už p-a

2. zaváňať (význ. 3): p-a to sabotážou

posmrkávať -a nedok. expr. trocha smrkať: je prechladnutý, p-a;
ženy p-li od dojatia

posmrtne prísl.

posmrtný príd. týkajúci sa toho, čo je po smrti: p-é oznámenie, p-á sláva, (ne)veriť v p. život;
p-á maska odliatok tváre zomretého;

pošmúrno, pošmúrne prísl. i vetná prísl.: vyznieť p.;
v izbe bolo p.;

pošmúrnosť -i ž.

pošmúrny príd. pochmúrny (význ. 1, 2): p-e počasie;
p-a nálada;

posmutnieť -ie -ejú dok. osmutnieť, zosmutnieť: oči mu p-li

pošmýkať sa -a dok. chvíľu sa šmýkať: p. sa na ľade

pošmyknúť sa -e -ú -kol dok.

1. pokĺznuť sa: p. sa na ľade, noha sa mu p-la;

2. skĺznuť sa, zošmyknúť sa: šatka sa jej p-la

pôsobisko -a -bísk s.

1. miesto účinkovania, pôsobenia (v povolaní, v zamestnaní): prvé p. po štúdiách, zmeniť p.

2. miesto, v kt. niečo pôsobí: fyz. p. sily

pôsobiť nedok.

1. byť príčinou, spôsobovať, robiť: p. niekomu žiaľ, radosť, ťažkosti

2. budiť dojem, zdať sa, pripadať nejaký: p. dobrým dojmom;
to p-í trápne, presvedčivo

3. mať vplyv, účinok, vplývať, účinkovať: fajčenie nep-í dobre na zdravie;
politicky p. na členstvo;
p-l na brata, aby sa učil

4. byť činný, zamestnaný, účinkovať: dlhé roky p-l ako predseda;
p-l na dedine

pôsobivo prísl.;

pôsobivosť -i ž.

pôsobivý príd. majúci účinok, účinný: p-á melódia, p. prejav;

pôsobnosť -i ž.

1. pôsobenie, účinnosť: pole, okruh p-i vysielača

2. oblasť, v kt. istá osoba, inštitúcia vykonáva činnosť; kompetencia: p. ministerstva, zasahovať do cudzej p-i

posol -sla mn. -i/-ovia m. osoba poverená doručiť správu: kráľovský p., rýchly, dôverný p.;

posoliť -ľ! dok. osoliť: p. jedlo, p-ená vozovka;

posolstvo -a -tiev s.

1. správa, oznámenie, odkaz (odovzdaný poslom): odovzdať, priniesť p.

2. nová, netradičná koncepcia v oblasti filozofie, náboženstva, umenia ap. so závažným dosahom, odkaz (význ. 2); príslušné učenie: evanjeliové p.;
Štúrovo p.

3. slávnostné, oficiálne vyhlásenie: novoročné p. prezidenta republiky

4. hromad. kniž. poslovia, delegácia: Rastislav vypravil p. do Carihradu

pošomrať, pošomrať si -e -ú -úc/-ajúc dok. expr.

1. šomraním prejaviť nespokojnosť: občas p-e na neporiadky

2. nezreteľne povedať, pomrmlať: p. si popod fúzy

pošomrávať -a nedok. expr.

1. chvíľami (trocha) šomrať, pohundrávať: p. na pomery, na deti

2. i pošomrávať si pohundrávať (si), pomrmlávať (si): neprestajne si čosi p-l

posošiť sa dok. hovor. expr.

1. vypnúť sa (význ. 3), narovnať sa, vystrieť sa: p-l sa na stoličke

2. napnúť sily, pochlapiť sa: p. sa v robote

posotiť dok. zľahka sotiť, postrčiť: p-l ho k dverám, p. si klobúk do čela

pospájať -a dok. distrib. k spájať: p. drôty, p. body do priamok

// pospájať sa

pospať -spí -spia dok. distrib. k spať: sedela pri deťoch, kým nep-li

// pospať si

1. chvíľu (s pôžitkom) spať: p. si zo dve hodiny

2. vyspať sa do vôle: v nedeľu ráno si ľudia chcú p.

pospevovať, pospevovať si nedok. chvíľami spievať (ticho, pre seba): mládenci popíjali a p-li;
p. si popod nos, pri robote

pospiačky prísl. pri spaní, v spánku: dieťa pilo (mlieko) p.;
trafil by domov aj p. vždy

pospiatky prísl. chrbtom dopredu: vyjsť p. z izby

pospínať -a dok. distrib. k spínať: p. spisy

pošpiniť dok.

1. zašpiniť, znečistiť: p. obrus, p. si šaty (blatom)

2. expr. zneuctiť, znevážiť: p. (dobré) meno niekoho (ohováraním)

// pošpiniť sa:

1. p. sa v maštali

2. expr. nechce sa p. úplatkárstvom

pospinkať si dok. det., expr. pospať si: p-aj si ešte trocha!

pospisovať dok. urobiť súpis, pozapisovať: p. umelecké pamiatky, p. chotárne názvy

posplácať -a dok. postupne splatiť, vyplatiť: p. dlh

pospletať -á, posplietať -a dok. pletením pospájať: p. hniezdo z trávy, zručne p-ná sieť, vzájomne p-né vzťahy

// pospletať sa, posplietať sa: všetko sa mu v hlave p-lo zamotalo

pospolitosť -i ž.

1. spoločnosť, verejnosť, spoločenstvo: národná p.;
široká p., pracovať v prospech p-i

2. spolupatričnosť: vedomie p-i

pospolitý príd. kniž.

1. jednoduchý, prostý: reč p-ého ľudu

2. všeobecný, verejný: p. život, p. majetok, p-á vec;

pospolu prísl. hovor. spolu, dovedna, pohromade: držať (sa) p.

pospomínať -a dok. distrib. k spomínať: p. známych

// pospomínať si

1. distrib. k spomínať si: p-l si na všetky mená

2. zaspomínať si: p. si na minulosť

pospratávať, pospratúvať -a dok. distrib. k spratávať, spratúvať: p. zo stola

pospúšťať -a dok. distrib. k spúšťať: p. rolety

// pospúšťať sa: chlapci sa p-li dolu brehom

pospytovať sa dok. povypytovať sa, povyzvedať sa: šiel sa p., ako sa to robí

pošramotiť dok.

1. chvíľu šramotiť: p. kľúčom vo dverách

2. expr. poškodiť, pokaziť: p. si zdravie;

posraný, posratý príd. hrub.

1. nesúci, naničhodný, mizerný

2. prestrašený, bojazlivý

posrať -serie -serú dok. hrub.

1. pošpiniť výkalmi

2. pokaziť

// posrať sa

1. nechtiac vypustiť výkaly

2. pokaziť sa

3. veľmi sa zľaknúť, prestrašiť sa

posrieniť -i dok. pokryť srieňom: p-ená tráva;

posrkávať -a, posrkovať -uje nedok. pomaly, s prestávkami srkať, upíjať: p. čaj

pôst -u m.

1. zdržiavanie sa (mäsitých) pokrmov, pôv. z náb. príčin: zachovávať prísny p.;

2. 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, cirk. pôstne obdobie;

post -u m. kniž. miesto, postavenie, stanovište (stráže ap.): zaujať svoj p., palebný p., p. stopéra

pošta -y pôšt ž.

1. inštitúcia starajúca sa o dopravu zásielok, peňazí, správ; jej budova: poslať list, balík, peniaze p-ou;
letecká p. dopravujúca zásielky lietadlom;
hlavná p.;
elektronická p. e-mail, mail

2. súhrn pošt. zásielok: redakčná p., roznášať p-u;
čakať p-u od niekoho list;

postačiť dok. stačiť (význ. 1 – 3): jedna miestnosť by nám p-la;
p-í spomenúť to hlavné;
p-í robiť za dvoch;

nedok. postačovať

postačujúci príd. vyhovujúci, dostatočný: p. doklad, p-e zásoby;

postačujúco prísl.: p. veľký

posťahovať dok.

1. distrib. k sťahovať: p. záclony;
p-li si opasky;
p. filmy z kín

2. stiahnuť (význ. 6, 7): p. balík povrazom;
p. čelo, vráskami p-ná tvár

// posťahovať sa

1. distrib. k sťahovať sa (význ. 3): partizáni sa p-li z hôr

2. stiahnuť sa (význ. 1, 2, 4): koža na ruke sa mu p-la;
tvár sa mu p-la

poštár -a m.

1. pošt. doručovateľ: vyzerať p-a

2. hovor. kto pracuje na pošte;

postarať sa dok.

1. pričiniť sa, obstarať, zabezpečiť: p. sa o náhradu škody, p. sa o ubytovanie, o zábavu je p-né

2. venovať starostlivosť, zaopatriť: p. sa o rodinu

poštárka -y -rok ž.;

postarší príd. hovor. už nie mladý, starší: p. chlap

poštársky príd.: p-a kapsa

pošťastiť sa iba 3. os. jedn. dok. podariť sa, mať šťastie: ešte sa mi nep-lo vyhrať

postať -e ž. kniž. základ, východisko: duchovná p. národa

postáť -stojí -stoja -stoj! -stál dok.

1. i postáť si (zastaviť sa a) ostať chvíľu stáť: pri prechádzke vše p-l, p. (si) s niekým na ulici, p. pred zrkadlom

2. ostať stáť, nesadnúť si: nesadnem si, p-m

3. v spoj. nechať p. (obyč. potraviny) nechať istý čas na pokoji, nehýbať: pridáme citrónovú šťavu a necháme p.;

pošťať -í -ia dok. hrub. pomočiť: p. plienku

// pošťať sa: p. sa od strachu

poštátniť -i dok. zoštátniť: p-enie priemyslu

postava -y -táv ž.

1. ľudské telo (jeho celková podoba): štíhla, územčistá p.;
hovor. má dobrú p-u je pekne urastený;
stratiť p-u stučnieť

2. človek, osoba (svojím zjavom): p. v bielom

3. ľudská osobnosť (najmä stvárnená v umení): historická, románová p.;

postávač -a m. expr. kto postáva, zaháľač: p-i na rohu ulice

postávať² -a, postávať si -a dok. distrib. k stávať (si): ľudia si p-li do radu

nedok. k 1 postávať¹ -a: ľudia p-jú pred vchodom

postávať sa -a dok. distrib. k stávať sa: p-li sa už horšie veci

postavenie -ia s.

1. rozmiestnenie, pozícia, poloha: zaujať výhodné p.;
voj. palebné p.;
šach. remízové p.;
šport. p. mimo hry ofsajd

2. stav, situácia, položenie: p. obyvateľstva, dostať sa do ťažkého p-ia

3. (významná) spoloč. úloha, funkcia: mať vysoké p., spoločenské p. ženy, človek s p-ím

4. zamestnanie, miesto: mať zaistené p., boj o dobré p.

postavička -y -čiek ž. zdrob.

postaviť dok.

1. dať, umiestniť (obyč. tak, aby to stálo): p. hrniec na stôl, p. figúrky na šachovnicu, p. slučky na zajace;

2. vzpriamiť, vztýčiť, zodvihnúť: p. rebrík, p. niekoho na nohy i fraz. pomôcť mu vzchopiť sa

3. dať variť: p. (vodu) na čaj

4. určiť miesto, úlohu, funkciu: p. stráž;
p. niekoho do čela, na vedúce miesto;
p. hlavné mesto na úroveň kraja

5. uviesť do istej situácie: p. niekoho pred závažnú úlohu, byť p-ený pred alternatívu

6. vybudovať, vystavať: p. dom, most;

7. založiť na niečom, oprieť, vystavať: p. niečo na pevný základ, svoju obhajobu p-l na pravde

8. kniž. určiť, vytýčiť, formulovať: p. (si) cieľ, plán;
vláda (si) p-la náročný program

9. utvoriť, zostaviť, zorganizovať: p. vojsko, p. družstvo;
p. hráča (do mužstva) zaradiť

10. vložiť do hry, staviť: p. (peniaze) v rulete;
p. všetko na jednu kartu i fraz. odvážne, ľahkomyseľne riskovať

□ p. niekoho pred súd obžalovať, súdiť;
kniž. p. otázku spýtať sa;
p. požiadavku požiadať

● p. (všetko) na hlavu a) uviesť do neporiadku b) dokázať opak, vyvrátiť;
p. niekoho k múru odstreliť;
p. niekoho pred hotovú vec nedať mu možnosť výberu

// postaviť sa

1. vstať (význ. 1): ranený sa s námahou p-l, žiak sa p-l v lavici;
p. sa na nohy i fraz. vzchopiť sa, zmôcť sa

2. zaujať miesto stojačky, zastať si, zaradiť sa: p. sa k obloku, p. sa do radu, p. sa do pozoru;
p. sa do cesty niekomu i fraz. prekaziť mu niečo;
p. sa chrbtom i fraz. prejaviť nezáujem, opovrhnutie;

3. zaujať stanovisko, vyjadriť postoj: p. sa (kladne, záporne) k návrhu, p. sa proti príkazu, p. sa za priateľa, p. sa na obranu zákona

4. vzoprieť sa: p. sa šéfovi

□ p. sa na odpor odporovať

● p. sa na vlastné nohy začať konať samostatne;
expr. môže sa aj na → hlavu p.

posťažovať sa, posťažovať si dok. zveriť sa niekomu so svojimi ťažkosťami, starosťami, vyžalovať sa: p-l sa na bolesti hlavy, nemá sa ani komu p., občas si p.

poste restante [-st- -nt-] neskl. s. (franc.) spôsob posielania zásielky, pri kt. si ju adresát sám vyzdvihne na pošte; takto poslaná zásielka

postekať dok. distrib. k stekať: voda p-la zo svahov

poštekliť dok.

1. spôsobiť šteklenie: p. niekoho pod pazuchou;

2. expr. (príjemne) podráždiť, vzrušiť, znepokojiť: vôňa jedál ho p-la, pieseň mu p-la srdce

posteľ -e ž. kus nábytku slúžiaci na spanie, na ležanie, lôžko: drevená, skladacia p., nemocničná p., ľahnúť si do p-e, vstať z p-e, ustlať, odostlať p.

● byť pripútaný na p. byť ťažko chorý;
ležať na smrteľnej p-i zomierať;

posteľný, posteľový príd.: p-ná bielizeň;
p-vé oddelenie lôžkové;

posteľovina -y -vín ž. často mn. textília na posteľné plachty a obliečky, lôžkovina

postenať, postenať si, postonať, postonať si -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc dok. občas, chvíľu stonať: sem-tam si p-á;
zavše postál, p-l

postenávať -a, postonávať -a nedok. chvíľami trocha stenať: chorý ticho p-a, p. v bolestiach, vo sne;

postenkať, postenkať si, postonkať, postonkať si dok. expr. trocha stonať: starká nad ňou p-la, zavše si p-la na počasie

postenkávať, postonkávať -a nedok. expr. chvíľami stonať, stonkať: chlapec v spánku p-a, p. od bolesti

poster -a/-u L -i mn. -y m. (angl.) odb. plagát, panel s krátkym písomným predstavením výsledkov počas vedeckého podujatia: diskusia pri p-och

postgraduál -u L -i m. hovor. postgraduálne vzdelávanie: robiť p.

postgraduálny príd. nasledujúci po skončení štúdia na vys. škole: p-e štúdium, absolvovať p. kurz

postgraduant -a m. účastník postgraduálneho vzdelávania: prednášať p-om

nedok. postielať -a

postieľka -y -ľok, postieľočka -y -čiek ž. zdrob.

poštiepať -a/-e -ajú/-u -aj/-štiep! -ajúc/-uc dok. štiepaním rozsekať: p. poleno na triesky