Synonymá slova "pos" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1163 výsledkov (10 strán)

  • posacovať p. strkať 2


    posúvať 1. robiť niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať: posúvať, posunovať figúrky na šachovnicisunúť: sunie ruku pomaly k vypínačupomkýnať: pomkýnať pohár k sebepotískaťpotláčaťpotlačovať: pomaly potíska, potláča vozík pred seboupostrkávaťpostrkovaťzried. posacovať (posúvať ľahkým úderom, nárazom): postrkáva, posacuje dieťa k dverámpohýnať: jemne pohýnať, posúvať páku dopreduhovor. šibovať: šibovať vlakovú súpravu

    2. porov. preložiť


    strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

    2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


    posadať (si) p. sadnúť (si) 1


    sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu • usadnúťposadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličkyexpr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravenádet.: hačnúť sihačkať si: Pekne si hačkaj!expr.: ľapnúť silofnúť silopnúť sitrocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zemzasadnúťusadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stolaprisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňurozložiť saexpr.: uvelebiť sausalašiť sarozvaliť sa (pohodlne si sadnúť al. aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom miesteexpr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo fotelikniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukeposadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatryexpr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníkyposadnúťpoposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu

    2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku • nasadnúťnastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta!vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč

    3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho • usadiť sausadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla

    4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším • usadnúťusadiť sauľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahlapoklesnúť: piesok poklesol na dnokľaknúť: hlina kľaklaprepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol

    5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho • doľahnúťdosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň

    6. p. usadiť sa 1 7. porov. prenasledovať 2 8. iba sadnúť p. pristať 2


    posadiť 1. spôsobiť, aby si niekto sadol, aby sedel, vyzvať niekoho, aby si sadol, aby sedel • usadiť: posadiť, usadiť hosťa vedľa sebapousadzovaťpousádzaťporozsádzaťporozsadzovať (postupne, viacerých, na viaceré miesta): pohodlne pousádzali všetky deti

    2. umiestniť niečo niekam (obyč. na hlavu) • položiť: posadiť si, položiť si klobúk na hlavuvsadiť: vsadil princovi korunu na hlavunasadiť: nasadil si klobúk, čiapku nakrivoposádzať: posadiť, posádzať, vsadiť chlieb do pece

    3. dať do zeme isté množstvo semena, priesad a pod. • zasadiťnasadiť: zemiaky sme už posadili, zasadili; husto nasadené stromčekyposiaťzasiať (zrno, semeno): posiate, zasiate hriadky, záhonypovysádzať (postupne)

    4. p. uviesť 7


    uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domuzaviesťpriviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovneumiestiťumiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

    2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiťvoviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácieoboznámiťzoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

    3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybupriviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

    4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehuuplatniť: uplatniť mechanizáciu

    5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hrupredviesťzahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniupremietnuť (film)

    6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udaťpovedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytkuvymenovať: vymenoval všetky výnimkyspomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípaduzacitovaťodcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politikapoudávaťpouvádzať (postupne)

    7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkciedosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníkazastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón


    vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránkystrčiťvstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vreckazastrčiťzasunúťvsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložkuvopchaťvpraviťvprataťvtlačiťvtesnaťexpr.: vodžgaťvteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vrecavmestiťpomestiťhovor.: vpasovaťzapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný obloknaložiťnastrkaťnaprataťnapchaťnatlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky oblekynabaliťhovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do taškyexpr.: šupnúťšuchnúťvšupnúťvšuchnúťvšustnúťvchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiekvsadiťnasadiťposadiťzasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekeryexpr. vpašovaťzried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do taškyvkomponovaťzakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do dielapovkladaťpostrkaťpopchať (postupne, viac vecí)

    2. porov. vkladať 2, 3


    vsadiť 1. pevne vsunúť, vložiť, vtesnať niečo niekam • vpraviť: vsadiť, vpraviť briliant do prsteňazasadiťzapraviť: do výklenka zasadili, zapravili sošku; zasadiť, zapraviť rúru do steny, porisko do nástrojazapustiť: zapustiť pilier na dno riekyvmontovať (vsadiť montovaním): nábytok vmontovaný do stenyhovor.: vpasovaťzapasovať: vpasovať, zapasovať súčiastku do stroja; zapasovať klin medzi doskyvkliniť (vsadiť na spôsob klina) • zried. vseknúť

    2. dať do pece • posadiťvložiť: vsadiť, posadiť chlieb do peceposádzať (postupne, viac chlebov a pod.)

    3. p. správ. staviť 1


    vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrinevypratať: vyprace z pivnice nepotrebné vecivyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneruvystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcovvyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľupovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

    2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôlvysadiťposadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňanaložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na vozvyniesť: vyniesť debnu na pôjdpovykladaťponakladať (postupne, viac vecí)

    3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkamiobložiťobklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmipovykladaťpoobkladať (postupne, viac plôch)


    zasadiť 1. sadením umiestiť do zeme: zasadiť cibuľunasadiťposadiťvysadiťpovysádzať (väčšie množstvo, obyč. postupne): na slnečnú stranu sme nasadili zeleninu; zemiaky sme už posadilipresadiť (inde, na iné miesto): presadiť kvety do črepníkovzasiaťvysiaťnasiať (semeno): zasiať jačmeň; vysiať, nasiať mrkvu, makposiať (zasiať všetko semeno): oziminy sú posiatepozasievať (postupne zasiať)

    2. p. vsadiť 1 3. p. nasadiť1 1


    uväzniť za trest pozbaviť slobody a umiestniť vo väzení • dať do väzeniazatvoriťzavrieť: za krádež ho uväznili, dali do väzenia na dva roky; zatvorili ho, zavreli ho za poburovaniehovor. expr.: zabasnúťzavrznúťprivrznúťexpr.: chlopnúťprichlopnúť (chytiť a uväzniť): už ho chloplisubšt. čapnúť • fraz.: posadiť do väzenia/do temnicedať za mrežehovor. expr. dať do basyfraz. žart. dať do chládku

    p. aj zaistiť


    posadiť sa p. sadnúť (si) 1


    posádka 1. skupina vojska trvale al. dočasne usadená na istom mieste • zastar. garnizóna: v meste je veľká posádka, garnizóna

    2. personál niektorých dopravných prostriedkov • osádka: posádka, osádka lietadla, tanku


    posadkať (si) p. sadnúť (si) 1


    chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť salapiť saprichytiť sazachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sachvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

    2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sazachvátiťzasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

    3. zapustiť korene • ujať saprijať sauchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť savkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

    4. začať horieť • zapáliť sarozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuťzbĺknuťzblčaťkniž.: vzplanúťsplanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť savzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

    5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


    ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

    2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

    3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


    posadnúť1 1. p. ovládnuť 1 2. p. zmocniť sa 2


    posadnúť2 p. sadnúť (si) 1


    zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyťopanovaťovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiťuchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiťzlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

    2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiťpochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuťopanovaťzaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúťopantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcťzmôcťpreniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsťnadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojaťjať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

    3. p. zvládnuť 1, 2


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilnýpríčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povahaoduševnenýnadšený: oduševnený, nadšený organizátorzapálenýzápalistýkniž. zanietenýrozhorlenýrozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutérhorúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanieveľkýexpr.: silnýtuhýtvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenecfanatickýprepiatyexpr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmuprihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátorexpr. prehorlivý (veľmi horlivý)


    náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí • vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatímnadšenýoduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným) • horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienoksilnýtuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý al. oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého vekukniž.: zapálenýzanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusiefanatickýprepiaty (neznášanlivo al. nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník

    2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni • vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľadžiadostivýchtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé očiohnivýplamennýhorúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkamirozohnenýrozpálenýrozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou

    p. aj vášnivý 1


    posadnutý p. bláznivý 1


    vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatímnadšenýoduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudbyhorlivýzápalistý: horliví prívrženci futbalusilnýtuhý: silní, tuhí fajčiariohnivýkniž.: zapálenýzanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciufanatickýprepiaty: fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý: je posadnutý za autamiexpr. zúrivý: zúrivý zberateľ

    2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človekprudkývýbušný: prudká, výbušná povahatemperamentnýohnivý: temperamentný rečníkrozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení divácibúrlivý: búrlivá debataneskrotnýnespútaný: neskrotný hnevkniž. eruptívny (Vajanský)kniž.: maniackymanickýmaniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie

    p. aj výbušný 2

    3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatiežiadostivý: žiadostivé pohľadyhorúciplamennýohnivý: horúce, plamenné bozkyrozohnenýrozpálenýrozvášnenýroztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec

    p. aj náruživý


    posádzať 1. p. vsadiť 2 2. p. posadiť 2


    soliť 1. dávať soľ do niečoho (obyč. na dochutenie jedla) • osáľať: solí, osáľa si polievkupresáľať (príliš soliť): jedlo vždy presáľaposáľať (soliť na povrchu) • prisáľaťdosáľať (dodatočne pridávať soľ): zo zvyku si všetko prisáľa, dosáľa

    2. konzervovať soľou • zasáľaťzasoľovať: solia, zasáľajú na zimu slaninu


    pošarapatiť p. vyviesť 1


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé al. nezvyčajné, žartovné a pod. • vykonaťexpr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatilizried. vyčiniťexpr.: povyvádzaťpovykonávaťpovyčíňaťpostváraťpovystrájaťpopáchaťpošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostíexpr.: navyvádzaťnavystrájaťnavyčíňaťnastváraťnapáchať (vyviesť vo veľkom množstve)

    2. p. zaviesť 1 3. p. vyvetrať 2


    otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrachexpr.: okmásaťskmásaťošklbaťodriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristiošarpaťpošarpaťexpr. orafaťnár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvetyzrafať: zrafať, orafať čučoriedkyobtrhaťpoobtŕhaťpoobtrhávaťexpr.: obkmásaťobšklbaťobdriapať (z viacerých strán, dookola)


    doteraz označuje prítomnosť ako koncovú hranicu (deja); do tejto chvíle, do tohto času, do súčasnosti (op. odteraz) • dosiaľposiaľ: až doteraz, dosiaľ bol medzi nimi pokoj; dosiaľ, posiaľ sa nevrátil z prácedoposiaľzried. poteraz: doposiaľ, poteraz sa im nepodarilo vyhraťzastar. potiaľto (Timrava, Vajanský)zatiaľ (ukazuje, odkazuje na koncovú časovú hranicu): zatiaľ robila už v troch podnikochdodnespodneshovor. dodneška (do dnešného dňa, do súčasnosti): dodnes, podnes sme ho ešte nevideli; dodneška nevrátil knihynár.: dovčuľdovčuľkadosaváďposaváďdoposaváď


    posaváď p. doteraz


    vzísť 1. (o rastline) dostať sa von zo zeme • vyjsťhovor. zísť: pšenica čoskoro vzíde, vyjde, zídevyrásť (zo zeme): čosi tu zo semena vyrástlovzklíčiťvyklíčiť (vyhnať klíček): tráva vzklíči, vyklíči rýchloposchádzaťposchodiť (postupne)

    2. p. vzniknúť


    zísť1 1. dostať sa dolu (chôdzou, na dopravnom prostriedku a pod.) • zostúpiť: zísť, zostúpiť z vyhliadkovej veže; zísť, zostúpiť na lyžiach do doliny; auto zišlo do jarkuzbehnúť (rýchlo, obyč. behom zísť): do doliny zbehol za pol hodinyexpr. zletieť (rýchlo): zletel po schodoch ako strelazliezť (namáhavo al. lezením zhora zísť): zliezť z vrchu, zo stromuexpr. zvliecť sa (obyč. z ležiacej polohy ťažko zísť): zvliecť sa z lavicezosadnúťvysadnúť (zísť z vyvýšeného sedadla, miesta): zosadnúť z koča, z koňaexpr.: steperiť sazošmotlať sasterigať sasťarbať sazmechriť sazredikať sastrepať sa (namáhavo, pomaly, nešikovne a pod. zísť): kým sa z kopca zredikali, bola tma; Strep sa už z tej povaly!expr. zošuchtať sa (šuchtavo zísť): ledva sa po schodoch zošuchtala do pivniceexpr. zošiplať sa (pomaly zísť) • poschádzaťposchodiť (postupne)

    2. p. odbočiť 1 3. p. zmiznúť 3, zlieniť sa 2 4. p. minúť sa 2


    zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sastretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromusústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvoreexpr.: zbehnúť sazhŕknuť sazhrčiť sazhuknúť sazhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnuzletieť sazlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vranypozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sazdružiť saspojiť saexpr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladíhovor. zgrupovať sapejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudízried. skopiť sa (F. Hečko)hovor. expr.: strepať sazbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopynahromadiť sanakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sálynahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izbyposchádzať saposchodiť sazried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nászasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od ránanaschádzať sanaschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

    2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sanahromadiť sanakopiť sanavŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po oblokyexpr.: zhuknúť sazhluknúť sazhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémynaakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci


    poschádzať sa, poschodiť sa p. zhromaždiť sa 1


    poschádzať, poschodiť 1. p. zísť1 1 2. p. vzísť 1


    vyschnúť 1. celkom stratiť vlhkosť, stať sa celkom suchým • vysušiť sa: pôda na slnku a vetre vyschla, vysušila sa; korene stromu vyschli, vysušili sauschnúťusušiť sa (stratiť vlhkosť): kvety vo váze rýchlo uschli; vlasy sa na slnku usušili, uschlikniž. vyprahnúť (veľmi, nadmieru vyschnúť): vyprahnutá pláňobschnúťoschnúťosušiť sa (trocha stratiť vlhkosť): skosená tráva už o(b)schlapreschnúťpresušiť sa (dôkladne al. čiastočne stratiť vlhkosť): dobre preschnuté, presušené drevo; dala bielizeň preschnúť na radiátorzahorieťvyhorieť (vyschnúť vplyvom páľavy): obilie zahorí; paša celkom vyhorelaposchnúťposušiť sapovyschýnaťpovysychaťpovysúšať sapouschýnaťpousychať (postupne vyschnúť, uschnúť) • mumifikovať sa (chorobne vyschnúť): mumifikovaný plodzried. strudovatieť (stať sa veľmi suchým a tvrdým): jazyk mu strudovatel (Podjavorinská)vyhynúť (o rastlinách)

    2. stratiť vodu, ostať bez vody • vypariť saodpariť sa: voda v potoku vyschla; rosa vyschla, vyparila sa, odparila sa

    3. p. schudnúť


    poschodie časť domu na niektorom podlaží nad prízemím • kniž. zastar. etáž: bývať na treťom poschodí, na tretej etážisubšt. štok


    vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

    2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

    p. aj veľký

    3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

    4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele


    odložiť 1. položiť nabok • dať nabokodsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunulodstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniecrezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytkuušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetrilpoodkladaťpoodsúvať (postupne, viac vecí)

    2. dať na miesto, kde vec patrí • uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrineschovaťuschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoruuprataťzložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere)poodkladaťpoukladaťposchovávaťpoupratovaťpoodpratúvaťposkladať (postupne, viac vecí)

    3. určiť na iný čas • odsunúťoddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeňodtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtrakniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročilipresunúťpreložiť: termín, skúšku si presunul, preložilpoodkladaťpoodsúvaťpoodďaľovaťpopresúvaťpoprekladať (postupne, viac vecí)


    poschovávať p. skryť 1


    skryť 1. dať na tajné miesto; zakryť pred očami iného • schovaťuschovaťukryť: skryť, schovať sladkosti pred deťmi; peniaze dobre uschovala; ukryť si tvár pred zvedavými očamiprekryťkraj. preschovať: prekryť, preschovať utečenca; prekryli, preschovali mi peňaženkuzatvoriť (pred niekým): zatvorila zaváraninu do špajzesubšt.: zašiť • zdekovať: zašili, zdekovali ho do komoryposkrývaťpokryťposchovávaťpoukrývaťpoprekrývať (postupne al. viac vecí): darčeky vždy poskrýva, poschováva, poukrýva, aby bola radosť väčšiaexpr. popratať (dať preč spred očí): šaty rýchlo poprace do skrineprechovávať (nedok.; tajne al. protizákonne skrývať): prechovávajú hľadanú osobu, zbrane

    2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil • zakryťukryťzastrieť: skryť, zakryť, zastrieť svoje obavy, strachutajiťzamaskovať (urobiť tajným, nepozorovaným): utajiť, zamaskovať vchod do budovy

    p. aj utajiť


    nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


    zhrnúť 1. hrnutím dať na kopu, na jedno miesto • schrániť: zhrnúť, schrániť lístie, snehzmiesťzmietnuť (metlou): zmiesť, zmietnuť rozsypané zrnozhrabať (hrabľami) • zhrabnúť (jedným pohybom): zhrabať, zhrabnúť slamu, plevy (na kopu)expr. pozhrabkať: pozhrabká smetipozhŕňaťpozháňaťposchraňovaťpozhrabávaťpozhrabúvať (postupne) • nazhŕňaťnazháňaťnaschraňovať (postupne a veľa)

    2. urobiť uceleným, uviesť v hlavných črtách • kniž.: sumovaťzosumovaťsumarizovaťzosumarizovaťzosumírovaťhovor. sumírovať: zhrnúť, sumarizovať svoje vedomostikniž. syntetizovať (urobiť všeobecné zhrnutie): syntetizovať svoje poznatkyrekapitulovaťzrekapitulovaťzopakovať (zhrnúť do krátkej prehľadnej podoby): (z)rekapitulujem postup udalostí ešte razkniž. rezumovať (podať prehľadný výťah, výstižný obsah niečoho)


    skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavusklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečkanakloniťnachýliťnahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekaťohnúťzohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prútzhrbiťzhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telozvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok vozaposkláňaťposchyľovať (postupne, jeden za druhým)


    pozbierať zbieraním (postupne) zhromaždiť na jedno miesto (obyč. niečo porozsýpané, roztrúsené al. rozptýlené, roztratené) • zozbierať: pozbierať, zozbierať zvyšky jedla, zošity, prihláškyvyzbierať (dôkladne, všetko): deti vyzbierali odpadky v lese; pozbierať, vyzbierať opadané ovociepooberať (drobné plody): pooberá egreš, jahodysústrediť (zbieraním): smeti treba sústrediť do kútapozhŕňať (zhromaždiť hrnutím): pozhŕňať rozsypané drobnéposchytávaťposchytať (náhlivo, úchytkom zobrať, pozbierať): poschytávala, poschytala zo šnúry bielizeňvybrať (pozbierať peniaze na nejaký cieľ): vybrať na kostolpozobaťvyzobaťexpr.: pozobkaťvyzobkať (pozbierať zobaním)


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    poschytať, poschytávať p. pozbierať, vziať 5


    posčitovať p. spočítať


    spočítať počítaním zistiť súčet • sčítaťzrátať: s(po)čítajte, zrátajte knihy, či sú všetkyporátať (obyč. postupne): porátať prítomnýchposčitovaťpozratúvať (viac osôb, vecí): posčitovať, pozratúvať všetkých, čo sedia za stolomodpočítaťodčítaťodrátať (počítaním odmerať, určiť): odpočítala desať najkrajších kusov a položila do tašky; od(po)čítať, odrátať do desať a štartovaťprepočítaťprerátať (znova spočítať): prepočítať si, prerátať si vrátené peniazeúčt. saldovať (spočítať sumu na každom liste účtovnej knihy) • zosumovaťzosumírovať (určiť sumu): zosumovať položkyzúčtovať (počítaním zistiť, vybaviť účet): všetko si zúčtovali, ba ešte aj pridali


    scvrknúť sa vysychaním, ochladzovaním stratiť na objeme, plnosti • zmraštiť sazvraštiť sazmŕštiť sa: ovocie na stromoch sa od sucha scvrklo, zmraštilo, zvraštilo; pleť sa časom scvrkla, zmŕštila; šípky sa mrazom zmŕštili, zvraštilizvráskavieť (vplyvom vysýchania sa stať vráskavým): pokožka zvráskavelazosušiť sazoschnúť (sa) (schnutím zmenšiť objem): drevo sa zosušilo, zoschlozošúveriť sa (pôsobením sucha, veku sa skrútiť, skriviť): doska sa zošúverila; starenka sa celá scvrkla, zošúverilaspľasnúťspľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem): balón spľas(k)olzraziť sazbehnúť sasprať sa (o tkaninách): košeľa sa po praní zrazila, zbehla; sukňa sa spralaposcvrkávať saposcvrkovať sa (postupne): hrušky sa poscvrkávali

    p. aj zmenšiť sa


    poscvrkávať sa, poscvrkovať sa p. scvrknúť sa


    posedačky p. sediačky


    sediačky v sediacej polohe, sediac • posediačky: zaspal sediačky, posediačkyv sede: cvičiť v sedenár.: sedačkyposedačky


    sedieť 1. mať zadnú spodnú časť tela položenú na pevnej podložke: sedieť na lavičke, za stolom, s prekríženými nohamiexpr. zjemn. sedkať (si): spokojne si sedkajúdet.: hačaťhačkaťexpr., trocha hrub. ľapieť: ľapí tam už hodinuposedávaťposedúvať (po chvíľkach, s prestávkami): po lavičkách posedávali turistiexpr. posedkávať (si) (chvíľami sedieť) • vysedávaťvysedúvať (často, dlho nečinne niekde sedieť): vysedáva po krčmách

    2. hovor. byť dobre umiestnený, byť priliehavý • byť namiestehovor. pasovať: nábytok do izby sedí, pasuje; výčitka, pochvala je tu namieste, sedíhodiť sapriliehaťzapadať: kľúč sa do zámky hodí, kľúč do zámky zapadáhraťhovor.: štimovaťšikovať sa (byť v poriadku): niečo tu nesedí, nehrá, neštimuje

    3. p. pristať 2 4. p. úradovať


    posedávať, posedúvať p. sedieť 1


    posedenie priateľské stretnutie, obyč. s pohostením • posiedkabeseda: v sobotu mávame posedenie, posiedku, beseduhovor. žúr (stretnutie v súkromí spojené s pohostením): pozvať niekoho na žúrslang. mejdán

    p. aj beseda 1


    schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdzazasadnutiezasadanierokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboruhovor. sedenie: zajtra máme sedenieexpr. seansa: seansa trvala až do večerazastar. sesia (Kalinčiak)porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná poradarada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovizhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždeniepubl. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský mítingmanifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestáciazastar. tábor: tábor ľuduaktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferenciasympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzíliumkolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrovzjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd stranykongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológovsnem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína

    2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľomhovor. randekniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na randezraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod.posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenínzried. postretnutiepoet. postret (Hviezdoslav)


    posediačky p. sediačky


    belieť stávať sa belším, bielym • obelievaťzbelievať: plátno na slnku belie, obelievašedivieťsivieť (najmä o vlasoch, hlave; nadobúdať šedivú, neurčitú farbu): vlasy mu belejú, šedivejú; látka na slnku šedivie, obelievapobelievaťpošedivievať (trocha, postupne): fúzy mu pobelievajú, pošedivievajú


    pošedivievať p. šedivieť


    šedivieť nadobúdať šedivú, sivú farbu (o vlasoch) • sivieť: vlasy mu na sluchách šedivejú, sivejúobelievaťzbelievaťpobelievaťpošedivievať (trocha, postupne): hlava mu obelieva; šedivie, obelieva ako holub; fúzy mu zbelievajú, pobelievajúblednúťexpr. prašivieť (strácať pôvodnú farbu): látka na slnku bledne, prašivie


    posedkávať (si) p. sedieť 1


    pohrýzť 1. zubami rozdrviť na kúsky, rozhrýzť: umelým chrupom ťažko pohryzie, rozhryzie tvrdé mäsopožuťpožuvaťrozžuťrozžuvať (žutím spracovať potravu): jedlo treba dobre požuť, rozžuťexpr.: požviakaťrozžviakať: požviakaná kosťexpr.: pochrúmaťpochrúpaťschrúmaťschrúpať (pohrýzť niečo tvrdé a krehké): pochrúmať jablko zdravými zubamiexpr.: pochrumkaťschrumkať (jemne pohrýzť) • obyč. expr. posekať (obyč. o hlodavcoch): myši posekali pokrovcezried. zhrýzť

    2. zraniť zubami • uhryznúťpohryznúť: pes pohrýzol, uhryzol zlodejaexpr.: seknúťrafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť


    posekať sekaním podeliť na kusy • rozsekať: nadrobno posekať, rozsekať uvarené vajíčkanasekať (sekaním pripraviť, nahromadiť): mäso nasekať na kúskydosekaťzosekať (sekaním, obyč. zubami veľmi poškodiť): myši dosekali, zosekali vrece, kukuricupohrýzť (posekať zubami) • poroztínaťpopretínať (ťatím podeliť na väčšie kusy): poroztínať, popretínať polená


    rozťať 1. ostrým nástrojom rozdeliť (prudkým pohybom) • rozseknúť: rozťať poleno, povraz, reťaz; rozsekol si kosťpreťaťpretnúťpreseknúť: preťal, presekol si rukurozštiepiťrozštiepaťrozkálať (rozťať po dĺžke): rozštiepal drevo na trieskyrozrúbaťprerúbaťporúbaťdorúbať (sekerou a viacerými pohybmi): rozrúbali nábytokrozsekaťposekaťdosekať (rozťať na viacero kusov): chlapi dosekali ľad na riekerozčesnúťhovor. expr. rozfakliť (naraz, prudko rozťať): blesk rozčesol, rozfaklil stromhovor. expr.: roztranšírovaťroztrančírovať (rozťať na kusy) • poroztínaťpopretínaťpopresekávať (postupne, viac vecí)

    2. p. rozdeliť 1 3. p. prerušiť 1


    pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou • expr.: potĺcť sapomlátiť sastĺcť sazmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátiliexpr.: poklbčiť saposekať sapoprať sasprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievčaporuť saporuvať saexpr.: zruť sazruvať saporúbať sazrúbať sazosekať sa (veľmi sa pobiť) • expr. pokasať sa (Ondrejov)expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytífraz.: pustiť sa za pasypustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba


    pohádať sa vymeniť si názory s nekritickým presadzovaním mienky a obyč. s hnevom • poškriepiť sa: pohádali sa, poškriepili sa pre majetokpopriečiť sa: hneď sa pre všetko popriečiatrocha expr. pohašteriť saexpr. poharkať sa (obyč. pre bezvýznamné veci) • expr. poharušiť sa: poharušiť sa so susedompodohadovať sa: často sa s mužom podohadovali, keď prišiel domov neskoropovadiť saposekať sa (ostro, prudko sa pohádať) • zvadiť savyvadiť sa (veľmi sa pohádať) • kniž. posváriť sa (zároveň si navzájom od seba niečo vymáhať) • pochytiť sazraziť sa: pochytia sa, zrazia sa pre každú maličkosťexpr. pokasať sanár. požúriť sa (Podjavorinská)pohnevať sa (pohádať sa a ostať v hneve) • nezhodnúť sa (mať medzi sebou nezhodu, roztržku)


    posekať sa 1. p. pobiť sa 2. p. pohádať sa


    poradiť poskytnúť radu, (priateľské) ponaučenie • dať radu: poradili nám, dali nám radu, aby sme boli opatrnínaradiť: naradili nás na správnu cestuodporučiť (poradiť ako možnosť, návrh): odporučil mi nemiešať sa do vecipošepnúťpošepkaťpošeptaťpošuškaťnašepnúťnašepkaťnašuškať (tajne, potichu): pošepkala, pošuškala kamarátke, aby si dávala pozor; čert mi našepkal, aby som ta šiel


    pošepkať povedať pošepky (potichu, nezvučne), často dôverne al. ako radu • pošeptať: pošepkať, pošeptať niekomu do ucha novinupošepnúťzašepnúťšepnúť (obyč. krátko): (po)šepol susedovi, aby nič neprezradilpošuškať: nechcel hovoriť o veci nahlas, iba mi to pošuškalzašepkaťzašeptaťzašepotať (ticho povedať): zašepká mame do ucha prosbunašepkaťnašeptaťnašuškať (potichu poradiť niekomu, čo má povedať): našepkať žiakovi odpoveďnapovedať (našepkať v škole)


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    zašepkať šeptom, ticho povedať • zašeptaťzašepotať: zašepkal, zašep(o)tal svoju prosbuzašuškaťzašušotať: Čo si mu zašuškal?zašepnúťšepnúť (krátko): (za)šepol niečo mame do uchapošepkaťpošuškaťpošepnúť: suseda mu pošepkala, pošuškala, pošepla novinuexpr.: zašemotiťzašomrať (ticho a nezrozumiteľne povedať): namiesto pozdravu iba čosi zašemotil, zašomral


    zatriasť trocha, krátky čas triasť • potriasťstriasť: zatriasť, potriasť hlavou; kôň striasol hrivou; neos. zatriaslo, striaslo hozatrepaťpotrepať: liek treba najskôr zatrepať, potrepaťzatrepotať: zatrepotať rukami, krídlamizalomcovaťzlomcovať (silno zatriasť): vietor z(a)lomcoval korunou stromuzamykaťpomykaťnár. posepkaťexpr.: podrmaťpotrmaťzadrmaťzadrmancovaťzatrmaťzašklbaťpokmásať: pomykal, podrmal spiaceho, aby sa zobudil; dieťa zadrmalo matku za sukňu; zašklbať niekoho za rukávzachvieť (spôsobiť chvenie): zachvela ním zimazmrviťzdrviť: chlad ho zmrvil, zdrvil


    mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbaťtrhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukávexpr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovaťdrgaťvirgať: drmal, trmal, virgal dveramiexpr.: hegaťmrdaťkmásaťometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavamihovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťexpr. zried. drgoliťexpr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecomnár. omykať (J. Chalupka)sepkať (Dobšinský)trepaťsekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukamipotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpohadzovaťpoťahovaťpošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za uchoexpr. pošklbkávaťnár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdoulomcovaťtriasťnatriasaťotriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíkuexpr. drgľovaťnár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľalanár. namykávať (Timrava)


    posepkávať p. mykať


    šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne al. tajnostkársky; op. kričať) • šeptaťšuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorýexpr. šepotaťhovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas!expr.: šušúkaťšepoliťšipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepoliapošepkávaťpošeptávaťpošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci

    2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.) • šuškaťnašepkávaťnašeptávaťnašuškávaťnapovedaťnavrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať!

    p. aj nabádať


    pošepkávať, pošeptávať p. šepkať 1


    pošepky p. šeptom


    šeptom veľmi tichým hlasom • šepmošepkomšepky: šeptom, šepmo jej čosi vravel do ucha; zhovárali sa šepkom, šepkypošepkyhovor. pošušky: pošepky, pošušky sa ho spytuje, čo má urobiťšeptavošepotavo: šeptavo, šepotavo sa modlilahovor.: šuškomšuškavo: hovorili medzi sebou šuškom, šuškavotichopotichu: ticho, potichu sa prihovára dieťaťuexpr.: tichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunky


    ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnocinečujnenehlučnebezhlučnebezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotnebezhlasnebezzvučnenehlasnenezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala peraminepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výškešeptomšepkompošepkyhovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vraveltlmenepridusene: tlmene, pridusene na nás zavolalhud. pianoexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotíškunár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnostizastar.: neslyšneneslyšateľnenespráv. sticha

    2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichubez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do ránamlčkymlčanlivozried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobomnemomĺkvozamĺknutozmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimiexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkyexpr. zried. čuškynár. expr. čučky

    3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepoholnerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinouexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinko

    4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokojpokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeječitčtpst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!expr. ani mukani škrkani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujemhovor.: kuškušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud


    pošepnúť, pošeptať p. pošepkať


    posero p. zbabelec, slaboch


    slaboch človek slabej vôle, zriedkavejšie aj fyzicky slabý človek: je to slaboch, nedá sa naňho spoľahnúťexpr.: mäkkýšmľandravecpejor.: zdochliakzdochlinavecheťexpr. chriašteľ (fyzicky slabý človek) • pejor. chabec (Kukučín)pejor. onucazgrgoň (Urbánek)hniličkahovor. pejor. handrahrub.: sraľosráčposerosubšt. slabinger (najmä fyzicky) • zbabelec (človek prejavujúci nedostatok odvahy): ujsť ako zbabelec


    zbabelec zbabelý človek: ušiel ako zbabelecustrašenecbojazlivec (bojazlivý človek) • trocha expr. bojkoexpr.: trasorítkastrachopudstrachošstraškopejor.: poserobaba: Nebuď baba!hrub.: sraľosráč


    posestriť sa p. spriateliť sa 1


    spriateliť sa 1. nadviazať al. uzavrieť priateľstvo s niekým • skamarátiť sa: vedel sa rýchlo spriateliť, skamarátiť s ľuďmisubšt. skamošiť sa • zblížiť sa (na základe vzájomného porozumenia, sympatií, spolupráce a pod. nadviazať bližší, blízky vzťah): hoci pracovali vedľa seba, nezblížili sazbratať sazried. pobratať sa (vstúpiť do bratského, priateľského zväzku): bolo by dobre, keby sa všetky národy zbratali, pobrataliposestriť sa (o dievčatách, ženách) • kniž. spriazniť sa (nadviazať blízky vzťah obyč. na základe rovnakého zmýšľania, duchovnej blízkosti) • hovor. expr.: skmotriť sapokmotriť saznôtiť sa: skmotrili sa, znôtili sa pri piveexpr.: porodiniť sazosvatať sazošvagriť sa

    2. prijať niečo po istom zdráhaní, zanechať odpor a prijať niečo ako nevyhnutné • zmieriť sa: už sa spriatelila, zmierila s predstavou, že bude babkouvyrovnať sa (zaujať reálny, správny postoj k niečomu): ťažko sa vyrovná s tvrdou skutočnosťounavyknúť sizvyknúť si (prijať niečo po častom opakovaní, dlhom trvaní ako zvyk; o niečom negatívnom): navykol si na neúspechy, prehry


    pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavoupohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkouexpr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístímpomknúťpomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňapotisnúťpotlačiťposunúťpošinúťpošuchnúťhovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňupostrčiťposotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)

    2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • maťkniž. primaťpriviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikaťprinútiťdonútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevuexpr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporuexpr.: poduriťpodurkaťpopohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusupovzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval

    3. p. dojať 1


    poševeliť p. pohnúť 1


    dodnes do dnešného dňa • podnes: stratil reč, dodnes, podnes sa mu nevrátilahovor. dodneška: dodnes, dodneška som na to nezabudoldoteraz (do tohto času): dodnes, doteraz mi nevrátil peniazedosiaľposiaľdoposiaľ: až dosiaľ, posiaľ, doposiaľ sa mu darilo


    ešte 1. vyjadruje rozmnožovanie, zväčšovanie počtu niečoho, zvyšovanie miery deja a pod. • okrem tohoďalejpotom: nazbierali dubáky, masliaky a ešte, okrem toho, ďalej kuriatka a rýdziky; zostal tam Jano, Jožo, Fero, potom Juro a Mišoviacviacej: Čo chceš viac, viacej?navyše: navyše si zlomil nohukniž. zastar. item

    2. vyjadruje trvanie deja • stáleďalejnaďalej: ešte, stále je zima; ďalej, naďalej študujezastar. diaľ

    3. v zápornej vete vyjadruje nezačatie deja • doterazdosiaľposiaľdoposiaľ: ešte, doteraz nám nezaplatili; dosiaľ, posiaľ, doposiaľ nevedia písať

    4. p. dokonca 1 5. p. možno 2 6. p. navyše 2 7. p. vôbec 1


    posiaľ p. doteraz, dodnes


    zatiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu v súčasnosti; do tohto času, do súčasnosti • dosiaľposiaľdoposiaľ: zatiaľ, dosiaľ bol všade pokoj; posiaľ, doposiaľ sa mu darilodoterazdodnespodnes: doteraz sme mu nemuseli pomáhať; dodnes, podnes bolo všetko v poriadkukniž. zastar. pozatým (Hviezdoslav)nespis. prezatým

    2. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu; do toho času, do tých čias • dotiaľdovtedypotiaľ: zatiaľ, dotiaľ určite ešte podrastie; dovtedy sa isto vráti; dovtedy, potiaľ bude dobiedzať, kým nedostane

    3. ukazuje al. odkazuje na časový úsek • medzitýmmedzičasom: zatiaľ, medzitým stihla navariť; medzičasom si môžeš pospaťza ten časzried. medzičím

    4. v tomto čase, do istého času • naterazteraz: zatiaľ, nateraz sa musíme uskromniť; nechaj ho teraz, zatiaľ na pokojidočasnenačasprechodne: dočasne, načas môže byť skriňa v chodbe


    obsiať opatriť (pole, hriadky a pod.) semenom • osiaťzasiaťvysiať: o(b)siať, zasiať, vysiať lány pšenicouposiať (obyč. postupne al. husto obsiať): pole posiali ďatelinou; lúka posiata kvetminasiať (dať isté množstvo semena do pôdy): nasiali sme do záhrady makuvysadiť (sadením pokryť istý priestor): hriadku vysadiť cibuľoules. zasemeniť (obsiať semenami): zasemeniť pláň


    posiať 1. p. zasadiť 1, posadiť 3 2. p. obsiať


Pozri výraz POS v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: gmd, upk, sat, udo, ä es, erec, nan, lnc, nsy, av, shc, bek, hdi, viz, uov
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV