Význam slova "na" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

naúčtovať dok. započítať pri účtovaní, zaúčtovať: za dovoz mu n-li o sto korún viac

náuka -y -uk ž.

1. vedný odbor, vedná disciplína: n. o slovnej zásobe lexikológia;
hudobná n.

2. súhrn názorov, učenie; teória: scholastická n.;

naukladať dok. postupne uložiť viac vecí: n. tovar do regálov

náukovo prísl.

náukový príd.;

náušnica -e -níc ž. ozdoba, kt. sa pripevňuje na ušný lalôčik: zlaté, briliantové n-e;

náušnička -y -čiek ž. zdrob.

náustok -tka/-tku m. časť predmetu (nástroja ap.), kt. sa vkladá do úst: n. cigarety, fajky;
n. fujary

nauvažovať sa dok. veľa, často uvažovať: dosť sa už o veci n-l

naúzko -užšie prísl. tesne pri sebe, úzko: n. prižmúrené oči

● byť n. (s peniazmi, so zásobami ap.) mať nedostatok

navádzací príd. určený na navádzanie: let. n. prístroj, manéver

nedok. navádzať -a

nával -u m.

1. veľké nahromadenie ľudí, tlačenica: n. cestujúcich, v obchodoch je n.

2. veľké množstvo: n. zásielok, povinností

3. nápor, nahrnutie: n. krvi (do hlavy);
n. citov výbuch;
urobiť niečo v n-e hnevu, plaču

naváľať -a dok.

1. váľaním vo väčšom počte dostať niekam: n. kmene na voz

2. vo veľkom počte vyvaliť, zvaliť: víchricou n-né stromy

3. expr. naložiť (význ. 2), naklásť: n. hlinu na hromadu

4. hovor. expr. dať, prideliť, navaliť: n. veľa úloh;

navaliť -ľ! dok.

1. vychýliť, nakloniť: búrkou n-ený strom

2. expr. oprieť (význ. 1), pritlačiť: n. bremeno na múr

3. hovor. expr. dať, prideliť, uvaliť, naváľať: n. niekomu povinnosti, veľa úloh;

nedok. navaľovať

// navaliť sa

1. nachýliť sa, nakloniť sa: chalupa sa n-la nabok

2. expr. oprieť sa, pritlačiť sa: n. sa na dvere, na súpera

3. expr. nahrnúť sa, naváľať sa: krv sa mu n-la do hlavy, starosti sa n-li naňho, n-lo sa ľudí, snehu;

nedok. k 1, 2, 4 navaľovať

// naváľať sa

1. váľaním vo väčšom počte sa dostať niekam: kmene sa n-li do doliny

2. expr. nahrnúť sa, navaliť sa: n-lo sa mu roboty, n-lo sa snehu

nedok. k 1, 2 navaľovať sa

nedok. k 2 navárať -a, navarovať

navariť dok.

1. varením pripraviť, uvariť: n. obed, n. guláša, večera je n-ená;

2. zváraním pripevniť, privariť: n. držadlo

● n. niekomu kašu (-e) spôsobiť nepríjemnosť;
čo si kto n-í, nech si aj zje dôsledky vlastných činov treba znášať;

nedok. navážať -a

navážiť -i dok.

1. vážením odmerať (väčšie) množstvo: n. maku, mak do vreciek

2. vychýliť, nachýliť, nakloniť: n. bremeno dozadu;

navážka -y -žok ž.

1. navážanie: n. humusu

2. to, čo sa naváža: vysoké n-y na stavenisku

nedok. k 2 navažovať

// navážiť sa vychýliť sa, nachýliť sa, nakloniť sa: n-l sa na pravú stranu;
stromy n-ené nad vodou;

naväzovať, správ. nadväzovať

nedok. navažovať sa

navečer prísl. vo večernom čase, večer: n. začalo pršať

navečerať sa -ia -ajú dok. zjesť večeru: dobre sa n.

návej -a m. naviata vrstva: n. snehu, prachu

naveky prísl.

1. navždy, natrvalo: rozlúčka n.;
nič netrvá n.

2. hovor. ustavične, stále: n. doma sedí

naveľa čast. napokon, nakoniec, konečne: n. sa dal nahovoriť

● expr. n.-n. ťažko, horko-ťažko

naverbovať dok. (v min.) získať na voj. službu;

naverímboha prísl. hovor. expr. bez uváženia, naslepo: vybrať sa niekam n., ponechať niečo n. náhode

navešať -ia -ajú dok. postupne viac vecí zavesiť, povešať: n. v izbe obrazy (-ov);
obyč. pejor. n. na seba čačky, šperky príliš sa ozdobiť, ovešať sa

návesť -i ž. odb. opt. al. zvukové znamenie, signál (najmä v doprave);

návestidlo -a -diel s. žel. zariadenie, ktorým sa dáva návesť, semafor

návestný príd.: n-é svetlá

náveterný [-ť-] príd. vystavený vetru, op. záveterný: n-á strana (domu)

návetrie -ia s. miesto vystavené vetru, op. závetrie;

naviac, správ. navyše

naviať -veje -vejú dok.

1. viatím nahromadiť, nafúkať: vietor n-l piesok, piesku;
n-ta pôda

2. neos. viatím vniknúť, nafúkať: n-lo sneh, snehu (do dvora);

naviazať -že -žu dok.

1. viazaním zhotoviť, nahromadiť: n. uzly, n. vencov;
n. si do uzlíka nabrať

2. správ. nadviazať (význ. 1)

navidomoči prísl. viditeľne, zreteľne, očividne: sneh sa n. tratí

nedok. navierať -a

naviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. nahovoriť, zlákať (obyč. na niečo nenáležité): n-li ho na útek, aby sa opil;
nedá sa n. na šport

2. nasmerovať: n. raketu na dráhu, n. lietadlo na cieľ;

nedok. navievať -a

naviezť -vezie -vezú -viezol dok. priviezť isté množstvo, navoziť: n. drevo, n. hliny;

navigácia -ie ž.

1. vedenie plavidiel, lietadiel po určenej trati a určovanie ich polohy

2. vedenie správnym smerom v zložitej situácii: n. auta vo veľkomeste;
publ. n. spoločnosti;

navigačný príd.: n. prístroj

navigátor -a m. kto pracuje pri navigácii;

navigátorka -y -riek ž.;

navigátorský príd.

navíjač -a m. živ. kto niečo odborne navíja;

navíjač -a mn. -e m. neživ. navijak, navíjačka: železný n.

navíjačka -y -čiek ž.

1. žena, kt. niečo odborne navíja

2. navijak, navíjač: bubnová n.

navíjadlo -a -diel s. navijak

navijak -a m. zariadenie na navíjanie so zdvíhacou al. ťažnou silou: ručný, motorový n.;
n. s vlascom

● expr. zhltnúť niečo aj s n-om naivne niečomu uveriť

nedok. navíjať -a

// navinúť sa: lano sa mechanicky n-lo do kotúča;

nedok. navíjať sa

navinúť -ie -ú dok. ovíjaním umiestniť, upraviť, nakrútiť, namotať, naviť: n. niť na prst, okolo prsta, n. vlnu do klbka;

naviť -je -jú dok.

1. navinúť: n. (si) vlnu okolo prsta, na prst

2. postupne vitím zhotoviť väčšie množstvo: deti n-li vencov, vence

navláčiť -i dok. expr. nanosiť, naznášať: n. domov blata, n. zásoby

// navláčiť sa

1. veľa nosiť, naznášať: n. sa nákupov, n-l sa im darov

2. veľa sa vláčiť (význ. 3), mať dlhú známosť: dosť sa s ním n-la pred svadbou

3. (postupne) vniknúť, vojsť: do izby sa n-li deti

navlas prísl. hovor. úplne presne, celkom: n. podobný

návlek -u obyč. mn. návleky m. podkolienky al. pančuchy bez chodidla

navlhavý príd. hygroskopický: n-é látky

navlhčiť -č/-i! dok. urobiť (trocha) vlhkým, zvlhčiť: n. látku, n. si pery;

nedok. navlhčovať

navlhko, pís. i na vlhko prísl. vo vlhkom stave: n. žehlená košeľa

navlhnúť -e -ú -hol dok. stať sa vlhkým, zvlhnúť: šatstvo n-lo, n-tá zem

navliecť -vlečie -vlečú -vliekol dok.

1. posúvaním umiestniť, natiahnuť, nastoknúť: n. si prsteň (na prst), n. si rukavice

2. vtiahnuť do niečoho, vstrčiť: n. niť do ihly

3. pretiahnutím nite pripraviť (ihlu) na šitie: n. ihlu

4. expr. nastrojiť, narafičiť: n-ie to tak, aby nič nezbadali;

nedok. navliekať -a

návnada -y -nad ž. potrava na chytanie zvierat, vnadidlo: otrávená n. (na myši)

navnadiť dok. prilákať, zlákať, nalákať: n. na kúpu;

nedok. navnádzať -a, navnaďovať

// navnadiť sa dať sa zlákať: mačka sa n-la na slaninu, n. sa na sľuby

navnivoč prísl. iba v spoj. ísť, vyjsť, prísť, vychodiť n. (s)kaziť sa, (z)ničiť sa: potraviny vyšli n. nazmar;
vyniesť, obrátiť, obracať, priniesť n. (s)kaziť, (z)ničiť

návod -u m. poučenie, ako niečo robiť al. používať, inštruktáž: n. na používanie, pridržiavať sa n-u;
n. na spáchanie trestného činu navedenie

□ dať n. poradiť

navodiť dok. kniž. spôsobiť, vyvolať: n. potrebnú náladu, n. predstavu

navôkol prísl. (na)okolo: n. boli samé hory

navolať dok. nazvolávať: n. si hostí

navoňať -ia -ajú dok. navoňavkovať: n-né vlasy, n. sa parfumom

navoňavkovať dok. natrieť, postriekať ap. voňavkou: n-ná vreckovka, n. sa kolínskou

navonok prísl. z vonkajšej stránky, zvonka; naoko, zdanlivo: n. je všetko v poriadku;
n. pôsobil pokojne

navoziť dok. vozením (postupne) nahromadiť al. upraviť: n. tehly (na stavbu), n. dreva

nedok. navracať -ia -ajú

// navrátiť sa vrátiť sa (význ. 1 – 3): stratený čas sa nen-i, sily sa mu n-li;

nedok. navracať sa

návrat -u m. (na)vrátenie sa: n. domov;
n. k práci;
n. síl;

navrátenec -nca m. kto sa (na)vrátil (po dlhej neprítomnosti, z emigrácie ap.);

navrátenecký príd.: n-é problémy

navrátenkyňa -e -kýň ž.;

navrátiť -i dok. kniž. vrátiť (význ. 3), prinavrátiť: n-li mu zdravie;

návratka -y -tiek ž. potvrdenie pre odosielateľa, že adresát prijal zásielku

návratnosť -i ž.: n. investícií

návratný príd.: n. obal kt. sa vracia, op. nenávratný;

nedok. k 1 navrávať -a

// navravieť sa narozprávať sa, nahovoriť sa: koľko sa o tom n-l!

navravieť -í -ia dok.

1. nahovoriť (význ. 1, 2): n-l ho na odchod;
n-li mu, že je chorý;
n-l si, že vydrží

2. narozprávať (význ. 1): kto vám to n-l? n. veľa rečí;

navrch

I. prísl. na povrch niečoho, hore, op. naspodok: knihy dal naspodok, zošity n.;
masť vyšla n.

II. predl. s G vyj. umiestnenie na vrchnej časti, op. naspodok: dať n. tašky kabát

navrchu

I. prísl. na vrchnej časti, hore, op. naspodku: smotánka ostala n., n. v skrini

● byť n. mať prevahu

II. predl. s G vyj. umiestnenie na vrchnej časti, op. naspodku: n. skrine sú ozdoby

návrh -u m. myšlienka, plán predkladaný na prerokovanie, schválenie al. súhlas: n. zákona, n. na výzdobu;
predložiť, schváliť n.

□ (po)dať, urobiť n. navrhnúť;

návrhár -a m. pracovník v návrhárstve: odevný n., n. šperkov;

návrhárka -y -rok ž.;

návrhársky príd.: n-e oddelenie

návrhárstvo -a s. odbor zaoberajúci sa navrhovaním výrobkov;

navrhnúť -e -ú -hol dok. urobiť, (po)dať návrh: n. výzdobu, kandidáta, n. niekoho na odmenu, za predsedu;
n-l mu, aby prišiel;

nedok. navrhovať

navrhovateľ -a mn. -ia m. kto niečo navrhuje: n-ia zákona, súdneho konania;

navrhovateľka -y -liek ž.

návrhový príd.: n-á komisia

navrieť -ie -ú dok.

1. napuchnúť, nabehnúť (význ. 2): n-li mu žily, n-la mu hrča na čele

2. vytvoriť sa, objaviť sa: n-li mu mozole;

návršie -ia s. menší vrch, vŕšok: na n-í stojí zámok

navŕšiť -i dok.

1. naklásť do výšky, nakopiť: n. drevo (na hŕbu), n. skália

2. tak vytvoriť: n. kopec hliny;

nedok. navršovať

// navŕšiť sa nahromadiť sa do výšky, nakopiť sa: pri ceste sa n-li záveje;

nedok. navršovať sa

navrstviť dok.

1. uložiť na seba vo vrstvách: n. spisy, hlinu

2. tak vytvoriť: n. kopec (hliny), n. hrádzu;

nedok. navrstvovať

// navrstviť sa naukladať sa vo vrstvách: n-ený piesok;

nedok. navrstvovať sa

navŕtať -a dok.

1. trocha vyvŕtať, nie celkom prevŕtať: n. dosku

2. vŕtaním vytvoriť: n. otvor, n. diery, viac dier

3. vŕtaním uvoľniť, sprístupniť: n. ložisko nafty, liečivý prameň;

nedok. navrtávať -a

návšteva -y -tev ž.

1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y

2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla

3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;

návštevníčka -y -čok ž.

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;