Význam slova "iľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

holučko, holučičko, holunko, holulinko prísl.

holučký, holučičký, holunký, holulinký príd. expr. holý;

horčicový, horčičný príd.: h-é semeno

horšiť sa -rš/-i! nedok.

1. zhoršovať sa: počasie sa h-í

2. zastaráv. hnevať sa, pohoršovať sa: h. sa nad nespravodlivosťou

hračička -y -čiek ž. zdrob. k 1

hračkáriť, hračkárčiť -i nedok. pejor. samoúčelne sa pohrávať s niečím: h-enie so slovami

hraničiť nedok.

1. mať spoločné hranice, susediť: náš štát h-í aj s Poľskom, pozemok h-í s horou

2. byť blízky, podobný niečomu: jeho správanie h-í s bezočivosťou

hrčiť sa nedok. expr. tisnúť sa dovedna, zoskupovať sa: deti sa h-ia okolo matky

hrdlačiť nedok. expr. lopotiť (sa), drieť, drhnúť: h. na poli, h. na cudzích ľudí

hrešiť nedok.

1. náb. prestupovať Boží zákon, páchať hriech(y)

2. prehrešovať sa, previňovať sa: h. proti svojim zásadám, proti zdraviu

3. dôrazne napomínať, karhať: matka h-í dieťa

4. preklínať, kliať, nadávať

● expr. h. ako pohan, ako kočiš veľmi;
expr. h-í, až sa hory zelenajú veľmi, mnoho;
kto spí, neh-í;

hromžiť nedok. nadávať, hrešiť, hromovať: h. na neporiadky

hrúžiť sa -i nedok. kniž. ponárať sa, noriť sa, potápať sa: h. sa do vĺn;

hubárčiť -i nedok. hovor. zbierať huby

i¹, í¹ neskl. s.

1. samohláska a písmeno

2. v skr. a zn.: a i. a iné, a iný, a inde;
o. i. okrem iného;
I rím. číslica 1

i²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah, aj; spája a) s dôrazom členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu: je lekárom i hudobníkom (zároveň);
i hanbí sa, i žiaľ cíti;
zem praská i studňa vysychá b) významovo usúvzťažnené slová na vyjadrenie úplnosti: starí i mladí všetci;
deň i noc stále;
telom i dušou c) opakované zámenné výrazy sem i tam, to i to, tu i tam, kt. vyj. sporadickosť

2. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba i, nielen – ale i;
pozerá sa, ba i pomáha;
nielen kričal, ale i nadával

3. odporovací vzťah, obyč. v spojení s ukaz. zám., ale: mal kocúra i ten zdochol

4. dôsledkový vzťah; nuž, a tak, preto: zdržali ho i prišiel neskoro

5. vysvetľovací vzťah obyč. vo výrazoch i tak, i to; aj tak, veď: nešiel nikam, i tak pršalo

B. podraď. i čo, i keby, i keď, čo i vyj. krajnú podmienku: i keby nechcel, musí poslúchnuť;
starel sa do toho, i keď nemusel

II. čast.

1. uvádza (oznam.) vetu: i rozplakal sa

2. obyč. vo výraze čo i len vyj. hodnotiaci postoj k výrazu poukázaním na krajnú možnosť, hoci (len), aspoň: keby si bol čo i len naznačil

3. zdôrazňuje pripojený výraz; aj: vrátil sa i druhý raz

III. aj í², íí cit. vyj. prekvapenie, údiv ap.: í, ty si to vedel?

iá [i-á] cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva somár

ión [i-ón] -a/-u m. fyz. elektricky nabitá častica vzniknutá z atómu al. molekuly ubratím al. pridaním elektrónu;

iónový príd.: i-á väzba

išpán -a m. hist.

1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

2. správca na majetku uhorských feudálov;

išpánsky príd.;

išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

jašiť sa nedok.

1. (o koňoch, dobytku) plašiť sa

2. expr. pochabieť sa, šalieť, blaznieť: deti sa pri hre j-ia

● žart. mať drobné j-enie vystrájať (pochabosti)

jazyčiť nedok. pejor. veľa al. ostro rozprávať al. klebetiť: ľudia, prestaňte j.!

ježišmaria, ježišmária cit. vyj. strach, hrôzu, začudovanie, prekvapenie ap.: j., čo sa stalo? j., kde sme sa dostali?

ježiť nedok. vzpriamovať do kolmej polohy: j. srsť, chlpy

// ježiť sa

1. vzpriamovať sa do kolmej polohy: vlasy sa mu j-ia

2. expr. hnevať sa, zlostiť sa

kačičiareň -rne ž. kačín

kačička -y -čiek ž. zdrob.

kaličiť nedok. robiť kalikou, mrzačiť: vojna k-í ľudí;

kašička -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. ku kaša: dať dieťaťu k-u

2. materská k. výlučok včiel pre včeliu matku použ. ako liek, v kozmetike ap.

každučký, každučičký zám. vymedz. expr. každý: k. deň

klbčiť sa nedok. expr. biť sa, zápasiť: chlapci sa k-ia (o loptu)

klíčiť -i nedok. vyháňať klíčky: zrno k-i, zemiaky k-ia;

kočiš -a m. kto poháňa záprah koní: panský, mestský k.;

kočišský príd.

končiť -nč/-i! nedok. robiť koniec, zakončovať, dokončievať, završovať: k. schôdzku, dnes k-me (robotu) skôr;

krčiť nedok.

1. robiť nepravidelné záhyby, krkvať, húžvať: k. si šaty

2. ohýbať, zohýbať: k. nohu v kolene

● expr. k. → nos(om) nad niečím;
k. plecami prejavovať nerozhodnosť, bezmocnosť ap.;

krepčiť nedok. expr. poskakovať (pri tanci); tancovať, dubasiť: veselo k.

krížiť -i nedok.

1. klásť krížom: k. šable

2. cieľavedome spájať pri rozmnožovaní zvieratá al. rastliny nerovnakých plemien, druhov: k. dobytok, k-enie odrôd pšenice

3. mariť, križovať: k. zámery niekoho

// krížiť sa

1. križovať sa (význ. 2): rebrá klenby sa k-ia

2. miešať sa; tvoriť hybridy: k-enie jazykov;
prirodzené k-enie rastlín

3. byť v rozpore, rozchádzať sa, križovať sa: ich plány sa k-ia

kročiť nedok. urobiť krok, stúpiť: niet kde k. i pren. je málo miesta

krúžiť -i nedok.

1. pohybovať v kruhu: k. zápästím;
k. zástavkami pri signalizácii ap.

2. pohybovať sa v (čiastočnom) kruhu: lietadlo k-i nad mestom

kupčiť nedok. priekupnícky obchodovať: k. s drevom;

kynožiť nedok.

1. hubiť, ni(vo)čiť, kántriť: k. burinu, hmyz;
expr. vojna k-í ľudí

2. (nadarmo) míňať, márniť: k. potraviny

kýšiť sa -i nedok. (o mlieku) kysnúť (význ. 1)

lajdáčiť -i nedok. pejor. byť lajdákom, správať sa ako lajdák: l. v robote, žiak l-i

leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie

lepšiť sa nedok. zlepšovať sa: počasie sa zo dňa na deň l-í

líčiť -i nedok.

1. natierať farbou, vápnom, bieliť (obyč. steny): l. izbu

2. farbiť, maskovať účinkujúcich (v divadle ap.): l. hercov, l. sa pred vystúpením

3. zastar. opisovať: l. dojmy

liečiť -i nedok.

1. zbavovať choroby, uzdravovať: l. chorých (na chrípku ap.)

2. liekmi, liečebnými opatreniami odstraňovať chorobu: l. angínu (penicilínom);

// liečiť sa podrobovať sa liečeniu: l. sa zo zranenia, l. sa v nemocnici;

líšiť sa -i nedok. odlišovať sa: l. sa veľkosťou;
jeden sa l-i od druhého;
l. sa navzájom

literárčiť -i nedok. hovor. obyč. pejor. byť literárne činný

lúčiť sa -i nedok. (s pozdravom) sa rozchádzať s niekým, opúšťať niekoho, niečo, odoberať sa: l. sa s priateľmi, s mladosťou;
l. sa bozkom;
ťažké l-enie

● l. sa so svetom, so životom chystať sa zomrieť

lumpáčiť -i nedok. hovor. expr. lumpovať

lúpežiť nedok. dopúšťať sa lúpeže, zbíjať

lyžička -y -čiek ž. zdrob.: kávová l.

● expr. v l-e vody by ho utopil nenávidí ho

mačička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1;

mäkčiť nedok.

1. zmäkčovať: m. vodu;
lingv. m-enie spoluhlások palatalizácia

2. hovor. mäkko vyslovovať

mäkušiť nedok. expr. mädliť, húžvať, žmoliť: m. v rukách čiapku

máličko, máličičko čísl. zákl. neurč. a prísl. expr. veľmi málo

maličký, maličičký

I. príd. expr. veľmi malý: m-é zrnko;

mátožiť nedok. expr.

1. strašiť, mátať: nočné tiene m-li;
čosi tu m-í;

2. znepokojovať, mátať: m-í ho zlá predtucha;
v hlave mu m-í otázka

mládenčiť nedok. hovor. prežívať al. využívať mládenecký vek

množiť nedok.

1. zväčšovať počet al. rozsah, rozmnožovať: m. slová, m. biedu

2. biol. zvyšovať počet jedincov, rozmnožovať: vegetatívne m-enie rastlín

// množiť sa

1. stávať sa početnejším, hromadiť sa, pribúdať: starosti, výdavky sa m-ia

2. biol. plodiť sa, rozmnožovať sa: bunky, baktérie sa m-ia

● m. sa ako huby po daždi veľmi

močiť nedok.

1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny; máčať: m. konope, ľan;
m. žemľu v mlieku;
m. si nohy (vo vode)

2. zried. (na)máčať: tráva m-la spodky nohavíc

3. vylučovať moč;

mračiť nedok. mraštiť, vraštiť, chmúriť: m. čelo, tvár

// mračiť sa

1. oblačiť sa, chmáriť sa, chmúriť sa, zaťahovať sa: obloha sa m-í;
neos. m-í sa

2. tváriť sa nevľúdne, chmúriť sa, zazerať: stále sa (na nás) m-í

mrzačiť nedok. robiť mrzákom, kaličiť: m-enie detí;
m. si nohy;

mučiť nedok.

1. spôsobovať bolesti ubližovaním na tele, týrať, trýzniť: m. väzňa, m. hladom niekoho

2. expr. sužovať, zožierať, trápiť, moriť: m-í ho neistota

// mučiť sa expr. trápiť sa, trpieť, sužovať sa, súžiť sa: m. sa pochybnosťami

nabažiť sa dok. expr. uspokojiť túžbu, mať dosť, nasýtiť sa: n. sa zábavy, nevie sa n. vnuka

nacvičiť dok.

1. cvičením naučiť: n. s deťmi tanec, n. hru

2. i nacvičiť sa, nacvičiť si cvičením si osvojiť, naučiť sa: žiaci n-li ľudový tanec, n. sa úlohu, n. si pohyby;

naddĺžiť -i dok. predĺžiť: n. sukňu

// naddĺžiť sa: tiene sa n-li

nádenníčiť -i nedok. expr. ťažko, tvrdo pracovať

nadľahčiť dok. nadvihnutím, uvoľnením urobiť ľahším: n. si bremeno, perinu;
n. sa v sedle;

nadložiť dok.

1. nadstaviť (význ. 1): n. dlaň, ruku;
nadlož tanier!

2. pridaním predĺžiť, zväčšiť: n. stoly;
aby skončil robotu, n-í večery;

nadšiť -je -jú dok. predĺžiť prišitím ďalšieho kusa materiálu: n. šaty;

nadskočiť dok. trocha vyskočiť, podskočiť: bicykel n-l na hrbolci;
tresol, až taniere n-li;

nadstrčiť dok. nadstaviť, nadložiť, nastrčiť: n. ruku, líce, tanier

● n. uši usilovať sa počuť;

nadužiť -je -jú dok. kniž. príliš využiť, zneužiť: n. dôveru, ochotu niekoho;

nafajčiť -jč/-i! dok. fajčením narobiť veľa dymu: v izbe je n-ené

nahučký, nahučičký príd. expr. nahý

naježiť dok. zježiť: n. srsť, fúzy

// naježiť sa: vlasy sa mu (od strachu) n-li;
expr. pre tie slová sa n-l

naklíčiť -i dok. poľnohosp.

1. trocha vyklíčiť: zrno, semeno n-lo

2. vyvolať začiatok klíčenia (pred siatím): n. pšenicu, zrno;

nakopčiť dok. kopcovito naplniť, nahrnúť, navŕšiť, nakopcovať: n. tanier rezancami;
n-ená zem

nalíčiť -i dok.

1. natrieť (bielou) farbou, vápnom, nabieliť: n. steny

2. namaľovať, namaskovať (účinkujúcich v divadle ap.): n. herca, n. sa pred vystúpením

naložiť dok.

1. umiestniť (s cieľom prepraviť), naklásť: n. uhlie na auto, do vagóna, n. si batoh na chrbát

2. dať, umiestniť, naklásť (v istom množstve): n. drevo do pece, n. si na tanier

3. naplniť nákladom: n. auto (uhlím), n. loď

4. konzervovať v roztoku: n. uhorky

5. prikázať, uložiť: n-l mu učiť sa, aby sa učil

6. urobiť niečo s niečím, zachovať sa istým spôsobom: n. s niekým, niečím podľa ľubovôle;
dobre n. s peniazmi

● expr. n-l mu na chrbát zbil ho;

namnožiť dok. množením zväčšiť počet, rozsah: n. stromčeky

// namnožiť sa: n-lo sa hmyzu

namočiť dok.

1. ponoriť do tekutiny: n. uterák do vody;
n. bielizeň (pred praním);
hovor. ide sa n. (do jazera) okúpať;

2. navlhčiť, omočiť, zamočiť: n. si pery (vo víne, do vína);

napaprčiť dok. expr. nahnevať, nazlostiť, najedovať, napáliť: odvrávanie ho n-lo

// napaprčiť sa: ľahko sa n-í

naplašiť dok. vyvolať strach, naľakať, poplašiť: n. deti

// naplašiť sa dostať strach, naľakať sa, poplašiť sa: ľudia sa n-li

naprášiť -i dok. spôsobiť zvírenie prachu a jeho usádzanie: n. pri zametaní;
je tu n-ené

// naprášiť sa neos.: n-lo sa mu do bytu, do očí napadal, vnikol prach

narafičiť dok. expr. pripraviť (význ. 1), nastrojiť: všetko n-l tak, aby uverili

naručiť dok. prikázať, nakázať: n-l mu odísť, aby odišiel;

narušiť dok. trocha, čiastočne porušiť; pokaziť: n. ticho, disciplínu;
n-ené zdravie;

našiť -je -jú dok.

1. šitím pripevniť na povrch, prišiť: n. vrecká, ozdoby

2. šitím pripraviť, nahromadiť (isté množstvo): n. uteráky, n. šiat;

naskočiť dok.

1. skokom sa dostať, vyskočiť: n. na vlak, do autobusu

2. odrazu sa objaviť: n-la mu hrča;
od zimy mu n-li zimomriavky

3. (skokom) zaútočiť, napadnúť: pes n-l naňho

4. hovor. začať fungovať: motor n-l;

nasršiť dok. expr. nahnevať, nazlostiť, najedovať, napajediť: n-í ho aj maličkosť

// nasršiť sa: n. sa pre hlúposť

nastrašiť dok. vyvolať strach, naľakať, prestrašiť: n-l deti, že ich potrestá

// nastrašiť sa: n-l sa, že stratil kľúče

nastražiť -í, nastrážiť -i dok.

1. nachystať (nástrahu), pripraviť: n. úklady, prekážky, n. pascu na myši

2. nastaviť (význ. 1), nadstaviť: pes n-l uši

● n. niekomu → pascu;
n. uši, oči zbystriť pozornosť

nastrčiť dok.

1. navliecť (význ. 1), natiahnuť, nastoknúť: n. si na ruku maňušku

2. nastaviť (význ. 1), nadložiť, natrčiť: n-l dlaň a pýtal peniaze

3. expr. dať namiesto náležitého niečo iné, podstrčiť (význ. 2): n. iného namiesto seba, n-ené dôkazy

● n. uši pozorne počúvať;
n-ená figúrka vykonávateľ vôle iného;

nasušiť dok. sušením upraviť, nahromadiť (väčšie) množstvo: n. sena, n. ovocie

natlačiť dok.

1. tlačením umiestniť, natisnúť, napchať: n. šaty do tašky, n. kapustu (do suda)

2. tlačou rozmnožiť isté množstvo, vytlačiť: n. učebnice, n. plagátov

3. tlačou umiestniť, vytlačiť: n. adresy (na obálky);

natočiť dok.

1. nakrútiť (význ. 1 – 3): n. vlasy (na natáčky);
n. exteriéry filmu;
n. prejav, pieseň

2. naliať, načapovať: n. pivo, piva (do pohára)

3. takto naplniť: n. pohár (piva);

natrčiť dok. otrčiť: n. ruku, dlaň, n. tanier;

naučiť dok.

1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť: n. (deti) písať, n. pravopis, n. po anglicky, n. hrať na klavíri

2. učením vštepiť návyk, vlastnosť, navyknúť na niečo: n. (deti) poriadku, na poriadok, n. poslúchať;
expr. veď ťa ja n-m! pohrozenie

● expr. n-m ťa po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku

// naučiť sa

1. učením si osvojiť vedomosti: n. sa počítať, tancovať, n. sa po rusky;
n. sa (báseň) naspamäť

2. učením získať návyk, vlastnosť, navyknúť si: n. sa poriadku, na poriadok, n-l sa pravidelne cvičiť

● čo sa zamladi n-š, na starosť akoby si našiel

navážiť -i dok.

1. vážením odmerať (väčšie) množstvo: n. maku, mak do vreciek

2. vychýliť, nachýliť, nakloniť: n. bremeno dozadu;

navidomoči prísl. viditeľne, zreteľne, očividne: sneh sa n. tratí

navláčiť -i dok. expr. nanosiť, naznášať: n. domov blata, n. zásoby

// navláčiť sa

1. veľa nosiť, naznášať: n. sa nákupov, n-l sa im darov

2. veľa sa vláčiť (význ. 3), mať dlhú známosť: dosť sa s ním n-la pred svadbou

3. (postupne) vniknúť, vojsť: do izby sa n-li deti

navlhčiť -č/-i! dok. urobiť (trocha) vlhkým, zvlhčiť: n. látku, n. si pery;

navŕšiť -i dok.

1. naklásť do výšky, nakopiť: n. drevo (na hŕbu), n. skália

2. tak vytvoriť: n. kopec hliny;

navýšiť -i dok. admin. slang. zväčšiť, zvýšiť: n-enie kapitálu

nažiť si -je -jú dok. žitím získať skúsenosti, poznatky ap., prežiť: čerpá z toho, čo si n-l;
mať to osobne n-té

naznačiť dok. náznakom dať najavo; nepriamo oznámiť, nadhodiť, napovedať: gestom n. bezradnosť;
n. postup práce;
n-l mu, aby mlčal;

nevražiť nedok. kniž. cítiť nepriateľstvo, nežičlivosť, nenávidieť: susedia n-ia na seba

nežičlivec -vca m. nežičlivý človek, neprajník

nežičlivo prísl.: n. sa správať;

nežičlivosť -i ž.

nežičlivý príd.

1. kt. nežičí inému (niečo dobré), neprajný; svedčiaci o tom: n. človek;
n. postoj

2. nepriaznivý, ťažký, neprajný: n-é pomery;

ničiť nedok.

1. spôsobovať skazu, poškodzovať, kaziť, nivočiť; pustošiť: n. knihy, šatstvo, n. si zdravie

2. zabíjať, hubiť, zneškodňovať: n. škodcov, hmyz;
zbrane hromadného n-enia

nivočiť nedok. obyč. expr. ničiť, pustošiť: n. prírodu, zariadenia

novinárčiť -i nedok. hovor. pracovať ako novinár

novučko, novunko, novučičko, novulinko prísl.

novučký, novunký, novučičký, novulinký príd. expr. veľmi nový: n. dom;
n. nový (pri zdôraznení);