Synonymá slova "iľ" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 3090 výsledkov (26 strán)
-
íl p. zem 4, pôda 1
pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem • hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zemina • kniž. prsť • pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok
2. zemský povrch • zem • pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu • súš: cestovať po súši
3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
ilegalita tajená, existujúcim zákonom nedovolená činnosť osôb, skupín a organizácií; stav spojený s touto činnosťou • podzemie: pracovať v ilegalite, v podzemí; vyjsť z ilegality, z podzemia • disent
ilegálne p. tajne
tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večer • potajme • potajmo • zastar.: potajne • potajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningy • ukradomky • kradmo • pokradomky • pokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robia • skryto • skryte • nepozorovane • nebadane • nenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domu • utajene • zatajene • inkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mesta • fraz.: za zatvorenými/zamknutými dverami • pod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dverami • fraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želať • konšpiračne • konšpiratívne • sprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vlády • nezákonne • protizákonne • nelegálne • ilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranice • pokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letáky • zastar.: pokryjomky • pokryjomne • pokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli)
porov. aj tajný
ilegálny skrývaný pred zákonom, zákonom nedovolený (op. legálny) • nelegálny • tajný: ilegálna, nelegálna tlač • podzemný: podzemná organizácia • protizákonný • nezákonný: protizákonné, nezákonné prekročenie hraníc
nedovolený ktorý zákony, predpisy, normy a pod. nedovoľujú, zakazujú (op. dovolený) • nepovolený • neprípustný: ísť nedovolenou, neprípustnou rýchlosťou; zápasník použil nedovolený, nepovolený hmat • zakázaný (na ktorý je vydaný zákaz): priekupníctvo je zakázaný spôsob obživy • nezákonný • protizákonný • protiprávny (neobsiahnutý v zákonoch, porušujúci zákony; op. zákonný): nezákonný, protizákonný úradný postup; protizákonné odňatie majetku • nelegálny • ilegálny (bez povolenia zákonom): nedovolené, nelegálne prekročenie hraníc; nelegálna, ilegálna politická organizácia • tajný • hovor. pokútny • pren. čierny (porušujúci zákony, predpisy, a preto konaný neverejne): tajný, pokútny predaj drog; pokútne prerušenie ťarchavosti; pristihli ho pri nedovolenej, čiernej jazde • zastar.: zabránený • zapovedaný: zabránený prístup
neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľ • domácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba mena • nenútený • dôverný • súkromný • familiárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tón • neverejný • kuloárový • kuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovania • nezákonný • svojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predaj • nelegálny • ilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosť • pokútny • tajný • skrytý • čierny • pren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja
nezákonný ktorý je v rozpore so zákonom (op. zákonný) • protizákonný • protiprávny • mimozákonný: nezákonný, protizákonný spôsob nadobudnutia majetku; použiť protizákonný, protiprávny postup • protiústavný (ktorý je v rozpore so základným zákonom štátu): protiústavné nariadenia • nelegálny • ilegálny (nepovolený zákonom; op. legálny): nelegálna, ilegálna organizácia • neoprávnený • pokútny (bez potrebného oprávnenia, povolenia): neoprávnené, pokútne obchody so zbraňami • bezprávny • bezzákonný (ktorý je bez zákonov, bez právnych noriem): bezprávny, bezzákonný stav v parlamente; bezprávny štát • nelegitímny • ilegitímny (zákonom neuznaný) • zastar. nezákonitý: nelegitímna, nezákonitá manželka • nemanželský (o dieťati, ktoré nemá zákonitého otca)
tajný1 ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromf • tichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfa • utajený • expr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľ • nemenovaný • neznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdroja • zatajený • zatajovaný • tajený • utajovaný • maskovaný: meno informátora je zatajené, zatajované • nepozorovaný • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín) • šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmo • lingv.: argotový • argotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečou • dôverný • neverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždenie • postranný • bočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslov • podzemný • ilegálny • nelegálny • pokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňami • zákulisný • kuloárny • kuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovor • kniž. ezoterický
ilegitímny p. nezákonný
ílovina p. zem 4, pôda 1
iluminácia p. svetlo1 1
svetlo1 1. viditeľná časť elektromagnetického žiarenia vychádzajúca z prirodzených al. umelých zdrojov: denné, slnečné svetlo • svit: mesačný svit • jas (silné biele svetlo): jas lámp • kniž. prísvit: prísvit večera • žiara (svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom): oslepujúca žiara; žiara reflektorov • osvetlenie (svetlo pôsobiace v istom priestore): pracovať pri umelom osvetlení • kniž. iluminácia: slávnostná iluminácia • zastar. svetlosť: elektrická svetlosť (Kukučín) • det. žiža
2. p. svietidlo
iluminovaný p. podnapitý
podnapitý trocha, mierne opitý • hovor.: pripitý • podpitý: podnapitý, pripitý, podpitý človek • expr.: chytený • frcnutý • drgnutý • hrknutý • podfrcnutý • podgurážený • rozgurážený • potrundžený • zried. potrunčený: vrátila sa z oslavy chytená, frcnutá, podfrcnutá, podgurážená, potrundžená, potrunčená • expr. zried. podveselený • zried. koštovaný (Timrava) • hovor. iron. iluminovaný (Urban)
p. aj opitý
iluminovať p. ožiariť
ožiariť žiarou, svetlom zaliať • osvietiť • osvetliť: mesiac ožiaril, osvetlil nočnú krajinu • oslniť (prudkým svetlom, obyč. na chvíľu): oslnili nás reflektory auta • kniž.: ozlatiť • pozlátiť • poet. ozoriť: slnce ozlatilo, pozlátilo kopce • vysvietiť • iluminovať (slávnostne osvetliť): iluminovať sieň • prežiariť • presvietiť • presvetliť (žiarou, svetlom celkom preniknúť): slnečné lúče prežiarili les; presvietená, presvetlená scéna • poosvetľovať (postupne, viac vecí): poosvetľovať všetky kúty dvora
rozžiariť spôsobiť, že niečo začne žiariť • rozsvietiť • rozjasniť: blesk rozžiaril, rozjasnil oblohu • osvietiť • ožiariť • osvetliť: prudké svetlo ožiarilo scénu • rozjagať • rozjagotať • roztrblietať • rozligotať • rozblýskať (rozžiariť prerušovaným svetlom): slnko rozjagalo okenné tabule • iluminovať (slávnostne osvetliť): iluminovať výstavnú sieň
doklad 1. preukazná listina: osobné doklady • dokument: predložiť dokumenty • osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve • potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení • potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou • preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz • preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného • legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia • vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie • certifikát: zdravotný certifikát • zastaráv. písmo: mať písma v poriadku • hovor. papier: osobné papiere • kniž. zastar. svedectvo • zastar. kvitancia • hovor. pejor. bumážka
2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti • potvrdenie • prejav: prejav lásky • dokument: dokument priateľstva • ilustrácia: uviesť ako ilustráciu • kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti
ilustrácia 1. p. kresba 1 2. p. doklad 2
kresba 1. niečo zobrazené čiarami: kresba ceruzou • ilustrácia (kresba súvisiaca s textom): ilustrácia detskej knihy • obrázok (menšia kresba) • perokresba (kresba urobená perom)
2. p. opis1
ilustratívny ktorý je určený na ilustrovanie, osvetlenie; objasňujúci • ilustračný: ilustratívny, ilustračný príklad
názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad • zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladu • inštrukčný • inštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovania • obrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výklad • prístupný • zreteľný • presvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciu • ukážkový • vzorový • živý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupu • ilustračný • ilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovanie • demonštračný: demonštračný sprievod prednášky • odb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda
ilustrovať p. objasniť
objasniť urobiť niečo jasnejším, jasným, zreteľnejším • osvetliť: objasniť, osvetliť sporné body návrhu • vyjasniť • ujasniť (odstrániť čiastočnú nejasnosť niečoho): tu treba vyjasniť, ujasniť pojmy • vysvetliť • vyložiť • kniž. explikovať (uvedením bližších okolností predstaviť niečo ako pochopiteľné): vysvetliť žiakom učivo; vyložil, explikoval nám svoj postup • kniž. ozrejmiť (urobiť zrejmým, jasným): treba ozrejmiť vaše stanovisko • hovor. expr. vytmaviť: nakoniec vytmavil, o čo ide • demonštrovať • ilustrovať (objasniť na príklade) • sprístupniť (urobiť prístupným) • fraz. postaviť do nového svetla (novo objasniť) • priblížiť (objasniť príkladom a pod.): problém vám priblížim z inej strany • expr. posvietiť si (dôkladne objasniť): polícia si na prípad posvietila • odôvodniť • zdôvodniť • podoprieť • podložiť (uviesť dôvody pri objasňovaní niečoho): pred kolektívom odôvodniť, zdôvodniť, podoprieť svoje konanie • zastar. spovedomiť (Timrava) • poobjasňovať • poosvetľovať • poozrejmovať • povyjasňovať • povysvetľovať • povykladať (postupne, viac vecí)
halucinácia klam zmyslov: sluchové halucinácie • vidina: bola to iba vidina • zdanie: pokladal zdanie za skutočnosť • prelud: prenasledovali ju preludy • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. mámor (Vajanský) • videnie: mať videnie • kniž. vízia: básnické vízie • fikcia • ilúzia (klamný obraz o skutočnosti): stratil všetky ilúzie • fatamorgána (svetelný úkaz na púšti, pren. klamná predstava): fatamorgána bohatstva • fantóm: fantóm slávy • kniž.: chiméra • fantazmagória • fantazma (Vajanský) • kniž.: omam (Podjavorinská) • omar (Figuli)
ilúzia vnem nezhodujúci sa so skutočnosťou • vidina • prelud: chorobné ilúzie, vidiny; oddávať sa ilúziám, preludom • sen: mať veľké sny • klam: optický klam • zdanie: bolo to iba zdanie • halucinácia: všetko je to iba halucinácia • utópia: sociálna utópia • predstava (fantáziou v mysli vytvorený obraz): predstavy o budúcnosti • fantóm: fantóm slávy
klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam? • zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdanie • predstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmíre • vidina: bola to len vidina • ilúzia: žiť v ilúziách • prelud: vo sne ho prenasledovali preludy • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. vízia • videnie: mať videnie • kniž. mámor (Vajanský) • halucinácia: zrakové halucinácie • fikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikcia • fantóm: fantóm moci • fatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastia • kniž.: chiméra • fantazmagória • fantazma (Vajanský) • omam (Podjavorinská) • omar (Figuli) • šaľba
2. predstieranie niečoho • klamstvo • podvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvode • lož: šíriť lož • luhárstvo • hovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostaneš • lesť • úskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokom • pretvárka • neúprimnosť • pokrytectvo • pejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosť • hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ • hovor. bluf: je to obyčajný bluf • faloš: človek bez falše • hovor. expr. podfuk • expr. luhanina • hovor. pejor.: šudiarstvo • šudierstvo • pejor.: šarlatánstvo • eskamotáž • kniž. šaľba
kúzlo 1. šikovný výkon kúzelníka • eskamotáž • kaukliarstvo: diváci tlieskali predvádzanému kúzlu, predvádzanej eskamotáži • ilúzia (kúzelnícka produkcia)
2. p. čaro
utópia fantastická, vysnívaná, neuskutočniteľná predstava o niečom: politická, hospodárska utópia; ten plán je utópia • ilúzia • vidina (klamná predstava o skutočnosti): oddávať sa ilúziám, vidinám • fantázia: fantázia sa mení na skutočnosť • sen: sen o veľkom šťastí • ideál (ťažko dosiahnuteľný cieľ): ideál večného mieru
zdanie 1. čo sa zdá, čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť: to všetko bolo iba zdanie, skutočnosť bola celkom iná • dojem: je to iba sluchový dojem • efekt: vypočítať niečo na efekt • predstava (klamlivý obraz): fantastické predstavy o vesmíre • vidina: bola to len vidina • klam (obraz nezodpovedajúci skutočnosti): optický klam • prelud: vo sne ho prenasledovali preludy • ilúzia: všetko sú iba ilúzie • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. vízia: prorocké vízie • kniž. mámor (Vajanský) • videnie: mať videnie • zjavenie • halucinácia: zrakové halucinácie • sen: uskutočniť svoj sen • fikcia (klamný obraz o skutočnosti): prišiel o všetky ilúzie • fatamorgána: fatamorgána šťastia • fantóm: fantóm slávy • kniž.: chiméra • fantazmagória • kniž.: fantazma (Vajanský) • omam • marivo (Podjavorinská) • omar (Figuli)
2. minimálne vedomosti: má o veci iba matné zdanie • potucha • poňatie • pochop: nemať ani potuchy, poňatia, pochopu o niečom • hovor. šajn (iba v istých spojeniach): mať o niečom šajn
iluzionista 1. p. rojko 2. p. kúzelník
kúzelník artista predvádzajúci kúzla, obyč. v cirkuse: vrcholné číslo kúzelníka • čarodejník (kto robí čary): je z neho hotový čarodejník • eskamotér • kaukliar (artistický kúzelník) • iluzionista (estrádny umelec predvádzajúci ilúzie) • fakír (kúzelník mimoriadne ovládajúci svoje telo a pocity) • kniž. mág
rojko kto sa oddáva rojčeniu: zamilovaný rojko • fantasta (človek s prepiatou fantáziou): je to odvážny fantasta • romantik (kto niečo príjemne prežíva v mysli): naivný romantik • idealista • vizionár (kto sa oddáva víziám) • iluzionista (kto sa oddáva ilúziám) • expr. blúznivec: nadšený, nepraktický blúznivec • expr. donkichot
iluzívne 1. porov. neskutočný 1, klamný 2. p. zdanlivo
zdanlivo vzbudzujúc zdanie, nie v skutočnosti, nie naozaj (op. skutočne, naozaj) • naoko • navonok • očistom: zdanlivo, naoko je s výsledkom spokojný; navonok, očistom súhlasil s návrhom • kniž.: domnele • domnelo: iba domnelo je všetko v poriadku • fiktívne • iluzórne • iluzívne: do spolupráce sa zapája iba fiktívne, iluzórne • kniž. imaginárne: pohybuje sa iba tak imaginárne • práv. prezumptívne • nár.: naprezrok • naprezrek (Mináč) • fraz.: (len) pre formu • pro forma • (iba) na pohľad
iluzívny p. neskutočný 1, klamný
klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivý • zried.: klamavý • oklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvuky • zdanlivý • neskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidiny • iluzívny • iluzórny • skreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavy • pren. krivý: krivé zrkadlo • mámivý • fatamorganický • zried. šalebný • poet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na lásku • preludný: preludná radosť (Šoltésová) • expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka) • šialivý (Jesenská) • kniž. lichý: liché nádeje • nepravdivý • nepravý • pejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobody • podvodný • kniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politika • falošný • nesprávny • bludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnosti • mylný • mystifikujúci: mylné, mystifikujúce informácie • menej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestály • premenlivý • hovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)
neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny) • nereálny • kniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpoklad • neživotný • nerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnosti • abstraktný • nekonkrétny • kniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témy • neuveriteľný • absurdný • kniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmi • utopický • utopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnosti • vymyslený • fantastický: vymyslený, fantastický dej knižky • legendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbeh • mýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavy • kniž.: imaginárny • fiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavy • simulovaný • virtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realita • rozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdina • knižný • schematický • pejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdina • snový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia sveta • zdanlivý • iluzórny • iluzívny • kniž.: domnelý • pomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrť • fatamorganický • chimérický • halucinačný • preludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazy • klamlivý • klamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtucha • nadprirodzený • nadpozemský • nadzemský • kniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásy • pren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférach • nadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť
2. p. neprirodzený 1
zdanlivý založený na zdaní, vidine, ilúzii • iluzórny • iluzívny: zdanlivý, iluzórny pokoj • kniž. domnelý: zdanlivá, domnelá zrada • klamlivý • klamný (založený na klame): bola to len klamlivá nádej; klamná predstava • kniž. kvázi: kvázi pomoc • údajný (pokladaný za niekoho, niečo na základe istých údajov): údajný nepriateľ, vrah • fiktívny: fiktívna jednota • kniž. pomyselný: pomyselný priestor
p. aj neskutočný
iluzórne 1. porov. neskutočný 1, klamný 2. p. zdanlivo
iluzórny p. neskutočný 1, klamný
a 1. vyjadruje priraďovací zlučovací vzťah • i • aj: brat a sestra; drevo porúbal a uložil v drevárni; povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim; ponúkal syr, mlieko aj slaninu • jednak (v rámci dvojčlennej spojky jednak – jednak, jednak – a jednak): poruchy štítnej žľazy liečia jednak v ústavnom ošetrení, jednak ambulantne • ako aj • ako i (vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah): otec, ako aj matka mu pomáhali pri úlohách • plus (pri spočítavaní; op. mínus): dva plus tri
2. p. ale 1 3. p. ach 1 4. p. aha 1
ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ách • áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo • a • á • áá: Á, to ste vy? • bác: bác, to som si mohol myslieť • ejha: ejha, to je prekvapenie • fíha • fiha • fí • fú: fí(ha), to sa ti podarilo • ha • há • hah • hach • haj • háj • huh • huch: hah, či som sa zľakol • hí • híí • hjaj • hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je • i • í • íí: í, veď ten nás vypráši • íha: íha, také čosi ešte nevidel • jé • jej • jéj • joj • jojoj • jój • juj: jej, jój, či si vyrástol • oh • óh • och • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo
2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme? • eh • ech • ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil • och • oj • joj • juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády
3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť • au: au, to bolí • ih • íh • oh • och • óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom • jaj • jáj • joj • jój • juj • júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe • jajaj • jojoj • jujuj • jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý
4. p. eh 1
aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú • ba • ba aj • ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke • ba ešte • ba ešte aj • ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie • a ešte • a ešte aj • i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel • ale aj • ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách • ba až • ba dokonca • ba dokonca aj • ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal
2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol • tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež? • takisto • kniž. taktiež • rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá
3. p. a 1 4. p. áno
fíha vyjadruje obdiv, prekvapenie, údiv, zhrozenie a pod. • fiha • fí • fi • hí • híí • híha: fíha, fí, to je výkon; híha, ale si vyrástol • í • íí • iha • íha: Í, íha, už si sa vrátil? • ejha • ha: ejha, ha, ten je rýchly • ó • óó • oh • óh • óha • och: ó, óha, och, však je to krásne • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: oj, ojej, to je výška • thí • ťhí • tí • tíha: thí, tí, tíha, pozri, koľkí idú
i 1. p. a 1 2. p. aj 1, 2 3. p. teda 3, tak 2 4. p. ach 1
tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarí • natoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľať • expr.: takhľa • taktohľa: takhľa, taktohľa to urob • nár. ľaľatak
2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tak • preto • a preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľahol • teda • a teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavil • nuž: odmietol som, nuž sa nahneval • i: chytili ho pri špehovaní, i zbili ho • takže • že (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať
3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nuž • no • teda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný? • hovor. takže: takže prídeš
4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríklad • povedzme • hovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali
5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno
teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy
2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy
3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy
4. p. no 3
absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovať • vychodiť • skončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním
2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonať • zúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rok • odbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných
dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiť • ukončiť • zakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácu • kniž.: dokonať • zakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátom • prestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večer • dotiahnuť • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielo • korunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiu • absolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničí • dohotoviť • dorobiť • dobudovať • dotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obraz • skoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkou • slang.: odkrútiť (si) • dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinu • nár. pokončiť (Kukučín)
prerušiť 1. dočasne nepokračovať v istej činnosti; zastaviť priebeh niečoho al. porušiť istý celok • pretrhnúť: prerušiť, pretrhnúť čítanie, dodávku vody; prerušenie spánku • expr.: preseknúť • preťať (náhle prerušiť): smiech detí presekol, preťal výstrel; prerušiť, preseknúť, preťať kábel, telefonický hovor • hovor. expr. vypriahnuť (prerušiť robotu): načas musíte vypriahnuť • expr. rozťať (rázne, prudko prerušiť): rozťať reč, mlčanie • pretrhať (trhaním prerušiť): pretrhané sny • poprerušovať • spretŕhať • spretrhať • spopretŕhať • spopretrhávať • popretrhávať • popretŕhať • popretrhovať • popresekávať • popretínať (viac ráz, na viacerých miestach a pod.): poprerušované, spretŕhané spojenie; popretŕhať styky; popretínať káble • kniž. zastar. prervať (Vajanský, Jesenský) • skočiť do reči (prerušiť reč): rečníkovi viac ráz skočili do reči, viac ráz ho prerušili
2. urobiť koniec niečomu • skončiť • ukončiť: prerušiť, skončiť mlčanie; prerušenie, skončenie, ukončenie ťarchavosti • skoncovať (s niečím, niekým nepríjemným, neželateľným a pod.): skoncovať so stykmi, spormi • zastaviť: treba ho v reči zastaviť; zastaviť, prerušiť prúd nenávisti • prestať (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím): prestať robiť, prestať s robotou
prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo
2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal
skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiť • ukončiť • zakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátom • kniž.: dokonať • zakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiť • nár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín) • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavou • korunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympózium • absolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvoval • skoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkami • prerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosť • prestať: prestať, skončiť s robotou
2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovať • dogazdovať • doskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ
3. p. umrieť
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriť • uzavrieť • zavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútik • zapchať: zapchať otvor • prehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotom • pozatvárať • pouzatvárať • pozavierať • pouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky obloky • blokovať • zablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letisko • zabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy
2. urobiť súvislým • uzavrieť • spojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh
3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieť • zakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodou • kniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo života • skončiť • dokončiť • zavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil
4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvo • dohodnúť • dojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu
5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybný • dedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne
vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiť • spraviť • uskutočniť • realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazy • kniž. učiniť: učiní všetko, čo treba • odbaviť • vybaviť • zastar. odbyť • hovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútil • absolvovať • skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlani • zložiť (nejaký úkon): zložiť sľub • zriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevu • podniknúť: podniknúť útok na niekoho • zastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastane • povykonávať • porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim
2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesť • expr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil! • vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojili • povykonávať • povystrájať • povyčíňať • expr.: povyvádzať • postvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávať • navystrájať • navyčíňať • expr.: navyvádzať • nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali! • expr.: napáchať • popáchať • pošarapatiť
3. p. vybaviť 1, 2
zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiť • kniž.: zvŕšiť • zakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obrubou • kniž. dokonať: dokonať svoje dielo • uzavrieť • uzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednášku • dokončiť • dovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiť • skončiť • ukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasne • korunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmena • absolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výborne • zried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)
zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu • odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie • odrieknuť • odriecť • nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub • anulovať: výsledok zápasu anulovali • práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať • zlikvidovať • odstrániť • subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval • odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť • skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií • zavrieť • zatvoriť • uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku • pozrušovať • poodvolávať • poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia • rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer
zúčtovať 1. vybaviť účty • vyúčtovať: dovezený tovar treba zúčtovať, vyúčtovať • zrátať • spočítať (počítaním zistiť účet): zrátajte, spočítajte si všetko a my zaplatíme • vyrovnať sa • vyrovnať si účty/účet (zaplatiť veriteľovi): Kedy sa vyrovnáme? Kedy si vyrovnám s tebou účet?
2. uviesť do poriadku niečo problematické, nepríjemné, zaujať k tomu zásadný, definitívny postoj • expr. porátať sa: zúčtovať s minulosťou; porátať sa so zradcami • vyrovnať sa • vyrovnať si účty: nevedel sa vyrovnať, nevedel si vyrovnať účty s minulosťou • skoncovať • skončiť (urobiť koniec niečomu neželateľnému): skoncovať, skončiť s neporiadkami, so zradcami • zanechať • opustiť: zanechať, opustiť hnevy
alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarm • robiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiari • expr.: burcovať • buntošiť • buntovať • balušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíte • plašiť: správa nás plašila do obozretnosti
budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzať • prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek • expr.: duriť • durkať • búriť • burcovať • buntošiť • buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním • nár. bútoriť
2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovať • prebúdzať • vyvolávať • podnecovať • vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie • odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie
buntošiť 1. p. búriť 1, alarmovať 2. p. budiť 1
búriť 1. dávať podnet na vzburu al. povzbudzovať vôbec do činnosti • poburovať • znepokojovať: búri, znepokojuje verejnosť • mobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odpor • hovor. expr.: buntošiť • buntovať • expr. surmovať (zvoniť na poplach) • expr.: balušiť • burcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie
2. p. budiť 1 3. p. búriť sa 2
duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnať • štvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zver • vyháňať • odháňať: matka vyháňala deti z izby • vháňať • zaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiara • expr.: pratať • badúriť • badurkať • buntošiť • hovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne
2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1
balušiť 1. p. blúzniť 1 2. p. búriť 1, znepokojovať 3. p. strašiť 2
blúzniť 1. bez zmyslu a nezrozumiteľne hovoriť, najmä v spánku, v horúčke al. v agónii • expr. balušiť: má zimnicu a blúzni; nevie o sebe, iba baluší • expr. bľabotať • zried. bľabotiť • expr. baláchať • hovor. fantazírovať: od hladu už fantazíruje • halucinovať (nezmyselne hovoriť obyč. pri psychickej poruche)
2. p. rojčiť, snívať
plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu
2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti
strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátať • expr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani
2. naháňať strach • ľakať • desiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaru • expr.: mátať • mátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu • plašiť • znepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontu • expr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrť • pren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle
3. p. vyhrážať sa
tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať • tliapať • trieskať • plieskať • búchať • kvákať • hrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúposti • expr.: pliesť • motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš? • expr.: mlieť • trkotať • drkotať • rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciach • pejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť • rependiť • klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťoch • expr.: bľabotať • ľapotať • ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačom • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkou • expr.: baláchať • balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do sveta • expr.: brblať • brbotať • frfotať: Prestaňte už frfotať! • subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valí • fraz.: strieľať/hovoriť dve na tri • hovoriť, čo slina na jazyk donesie • púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku • mlátiť prázdnu slamu
znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť
ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami
2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!
3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt
4. p. asi 1 5. p. ba 1
alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • či • a či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedem • buď • buďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abo • poet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka) • nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)
2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1
či 1. p. alebo 1 2. p. ale 2 3. p. prípadne 1 4. p. vari 1 5. p. že 7
prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotu • eventuálne • respektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádrž • možno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeň • alebo • či: pošli matku, prípadne, alebo, či otca • zastar.: poťažne • poťažmo
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúť • eventuálne: eventuálne mu napíšem • azda • vari • hoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičia • zastar.: poťažne • poťažmo
vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var' • variže: Vari, variže sa ho bojíš? • azda • hádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť? • či • čo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var' • možno • azda • hádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čias • asi • pravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomohol • tuším • nebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpil • menej vhodné snáď • zastar. čajsi
3. p. prípadne 2
že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu
2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebo • pretože • hovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučná • keďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si
3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • až: tak ju vykrútil, že, až topánky stratila • čo: tak robil, čo sa celý spotil
4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nech • expr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem ruky • čo: podaj mi pero, čo sa podpíšem • aby • žeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu
5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takže • tak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieť • a preto • a tak • a teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho
6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš! • kiež: Kiež múdro vykoná!
7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!
8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vraj • údajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty
9. p. veru
čiže 1. vyjadruje priraďovací vzťah, vzťah totožnosti medzi dvoma členmi, z ktorých druhý istým spôsobom vysvetľuje, objasňuje význam prvého člena • to jest (skr. t. j.): nastáva znehodnotenie papierových peňazí, čiže, t. j. inflácia • teda • totiž • totižto: v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, teda v období medzi dvoma vojnami; cez víkend, totiž, totižto v sobotu pôjdeme na výlet • a to • nespráv. a síce: zdravý človek má vyvinutých päť zmyslov, a to zrak, sluch, hmat, čuch a chuť • alebo: import alebo dovoz by mal byť nižší ako vývoz
2. p. ale 2
totiž pripája vysvetlenie, spresnenie, doplnenie • totižto: je totiž, totižto sám na všetko • vlastne: poznáme sa, sme vlastne krajania • aspoň: aspoň čo sa mňa týka, je to pravda • čiže • hovor. ako: on, čiže, ako náš otec, sa o nás dobre stará
amerikanizovať sa prispôsobiť sa americkému spôsobu života • poameričtiť sa • hovor. poamerikánčiť sa: po dvoch rokoch v USA sa celkom amerikanizoval, poamerikánčil, poameričtil
aspoň 1. vyjadruje želanie podávateľa, pobádanie prijímateľa z hľadiska krajnej miery, situácie a pod. • expr. aspoňže: aspoň(že) nám napísal; aspoňže sa vrátil • čo len • čo i len: keby mi čo (i) len kvety priniesol • prinajmenej • prinajmenšom: musí sa o to prinajmenej, prinajmenšom pokúsiť • minimálne • najmenej: mal by sa jej minimálne ospravedlniť; na to musí mať najmenej strednú školu • nár. balen
2. vyjadruje spodnú hranicu približnosti číselných a iných výrazov, pred ktorými stojí • najmenej • prinajmenej • prinajmenšom: vrhli sa na neho aspoň, najmenej piati; na strome zostalo prinajmenej, prinajmenšom päť kíl čerešní • minimálne • hovor. minimum: na túto prácu potrebuje minimálne, minimum týždeň
3. p. totiž
babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu
2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa
3. p. zaoberať sa
čičrať sa p. babrať sa 1
babušiť expr. priveľmi, teplo obliekať • hovor. baliť: babušia, balia deti do periniek • zakrúcať • zamotávať: babušiť, zakrúcať dieťa nie je zdravé
báči, báčik, báčino, báčinko p. ujo 1, dedo 2
bakšiš 1. p. obslužné 2. p. úplatok
báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí
2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti
strašiť sa p. báť sa 1
baviť 1. poskytovať zábavu • zabávať • rozveseľovať • obveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosť • rozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi
2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiť • zaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať
3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávať • zdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri práci • oberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!
tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiť • oblažovať • potešovať • obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňoval • baviť • zaujímať • hovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujíma • upútavať: všetko nové ho upútava • lahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí
2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovať • utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví
bažiť p. túžiť
lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiť • dychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchode • expr.: pachtiť sa • zháňať sa • pejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárči • byť lakomý • lipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch
lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch • expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť • kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke • ľúbiť • mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy • túžiť • bažiť • dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch
2. p. lepiť sa 1
túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa
bdieť 1. v noci byť bez spánku • nespať • byť hore: bdela, nespala, bola hore celú noc
2. prejavovať konkrétnu starostlivosť o niekoho, niečo • bedliť • dávať pozor: bdejú, bedlia nad čistotou parku; dávať pozor na svoje zdravie, bdieť nad svojím zdravím • starať sa • dbať: starať sa, dbať o to, aby všetko bolo v poriadku • dozerať • dohliadať: dozerá, dohliada na pracovníkov • strážiť: stráži hranice
dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakov • dávať pozor • mať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatni • prizerať • bdieť • bedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detí • hovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšie • varovať • opatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobe • kontrolovať • robiť kontrolu • robiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravín • hovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovať • chrániť • ochraňovať • strážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiál • hovor. zastar. vartovať • kniž. striezť • zastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu
hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sad • hovor. expr. vartovať: vartuje hrozno • dohliadať • dozerať • chrániť: dohliada na zver v lese, chráni ju • držať stráž • mať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revíre • hovor. hájničiť (byť hájnikom)
2. p. brániť 1, stáť1 4
chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom
p. aj šetriť 3