Význam slova "hor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hora -y hôr ž.

1. väčší súvislý porast stromov, les: ihličnatá, buková, hustá h.;
zablúdiť v h-e

2. vrch (obyč. porastený stromami): vysoká h., ísť sa lyžovať do hôr;

● rásť ako → drevo v h-e;
chlap ako h. urastený;
nosiť → drevo do h-y;
→ láska h-y prenáša;
za h-ami za dolami ďaleko;
sľubovať hory-doly všetko, veľa;
ako sa do h-y volá, tak sa z h-y ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu;
expr. (hreší, klame,) až sa h-y zelenajú veľmi;

horák -a m. zariadenie na spaľovanie kvapalinových al. plynných palív: h. lampy, plynový h.

horár -a m. pracovník, kt. má na starosti istú časť hory;

horáreň -rne ž. príbytok horára (obyč. pri/v hore)

horárka -y -rok ž.

1. k horár

2. hovor. horárova žena;

horársky príd.;

horárstvo -a s. zamestnanie horára

horčica -e ž.

1. úžitková rastlina so žltými kvetmi pestovaná pre semeno, bot. Sinapis

2. pochutina vyrábaná zo semien tejto rastliny: klobása s h-ou;

horčicový, horčičný príd.: h-é semeno

horčík -a m. magnézium;

horčíkový príd.

horčina -y ž. horká látka, horkosť: h. chmeľu;
mať h-u v ústach

horcový príd.

horda -y hôrd ž.

1. kmeň al. skupina lúpežiacich kočovníkov: tatárske h-y;

2. pejor. násilnícka skupina, banda: h. chuligánov

hore

I. prísl.

1. na vyššie položenom mieste, navrchu, op. dolu: h. na kopci, izba je h. na poschodí

2. hovor. na hierarchicky, hodnostne vyššej úrovni, op. dolu: návrh sa rieši h. vo vedení

3. smerom k vyššiemu miestu, dohora, nahor, op. dolu, nadol: ísť, vyliezť h. (na kopec ap.), pozerať sa h.

4. hovor. smerom k vyššej hodnote, pozícii ap., dohora, nahor, op. dolu, nadol: ceny idú h. stúpajú;
postúpiť vec h. nadriadenému orgánu;
vyšvihnúť sa h. urobiť kariéru;
ruky h.! výzva vzdať sa

□ dať h. vyložiť

● → hlavu h.! byť (dlho) h. nespať, bdieť;
hore sa, kniž. hor' sa (do roboty)! výzva (do činnosti);
chodiť h.-dolu nepokojne, z jedného miesta na druhé;
expr. pliesť h.-dolu tárať

II. predl. s I vyj. smerovanie zdola nahor, k hornej časti niečoho, op. dolu: ísť h. kopcom, dolinou, plávať h. prúdom, obrátiť pohár h. dnom

● niečo je h. nohami a) naopak b) v neporiadku, zmätku;
obrátiť (niečo, všetko) h. nohami urobiť neporiadok, zmätok

horec -rca m. horská liečivá rastlina s modrým kvetom, encián, bot. Gentiana;

horekovať nedok. expr. nariekať, bedákať, božekať: h. nad stratou niečoho;
ľudia h-jú

horenos -a m. pejor. namyslený človek, nafúkanec

horeznačky, horeznak prísl. zadnou časťou tela dolu, naznak, op. doluznačky: ležať, padnúť h.

horibilný príd. kniž. veľmi veľký, ohromný: h-á suma

horička -y -čiek, hôrka -y -rok ž. zdrob.

horieť -í -ia nedok.

1. spaľovať sa, byť stravovaný, ničený ohňom; planúť ohňom: drevo, dom h-í;
neos. v peci h-í;
neos. h-í! poplašné upozornenie na požiar;
chem. h-enie prudké zlučovanie 2 látok, pri kt. vzniká teplota a svetlo, spaľovanie

2. svietiť, žiariť: lampa h-í;
expr. oči (mu) h-ia

3. byť rozpálený: uši, líca mu h-ia;
h. od horúčky

4. expr. pociťovať silné vzrušenie, zaujatie: h. láskou, nadšením, hnevom, h. od zvedavosti, za pravdu

5. červenieť sa: zore h-ia

● h-í ako fakľa a) prudko b) expr. červená sa;
h-í mu za pätami niečo ho súri;
robota mu h-í pod rukami rýchle pracuje;
→ strecha mu h-í nad hlavou;
to neh-í nie je to súrne;
niečo (napr. termín, plán) h-í niekomu hrozí nedodržanie;

opak. horievať -a

horizont -u m. obzor (význ. 1, 2): slnko je nad h-om;

horizontála -y -tál ž. geom. horizontálna priamka

horizontálne prísl.

horizontálny príd. vodorovný: h-a čiara, poloha, h. prierez;

horkasto prísl.

horkastý príd. kt. má trocha horkú príchuť: h. likér;

horknúť -e -ú -kol nedok. stávať sa horkým: mak h-e

horko prísl. k 1, 2: h. chutiť;
h. plakať;

horko-ťažko prísl. expr. s veľkou námahou, ťažko: h. vydržal

horkokrvný, správ. prudký, prchký, výbušný, vznetlivý

horkosť -i ž.

II. horké s., horká ž. horkastý likér

III. horký, horkýže, horkýžetam čast. hovor. expr. vyj. zápor, popieranie, pochybovanie, kdeže: dosť som zjedol – h. dosť!

horký

I. príd.

1. majúci chuť ako blen, palina: h-á chuť, h. liek;
h-á káva nesladená

2. bolestný, trpký, ťažký: h. žiaľ, život, h-é sklamanie, slzy

3. expr. (obyč. v menných vetách) žiadny, nijaký: h. jeho pokoj, h-á jeho pomoc

● zhltnúť h-ú → pilulku;
→ vypiť kalich horkosti (až do dna);

horľavina -y -vín ž. horľavá látka: ropa je h.

horľavosť -i ž.

horľavý príd. ľahko zápalný: h-é látky;
benzín je h.;

horliť nedok.

1. horlivo sa zasadzovať za niekoho, niečo: h. za spravodlivosť

2. rozhorčovať sa, rozčuľovať sa (v reči): h. proti neporiadku

horliteľ -a mn. -ia m. kniž. kto za niečo horlí: h. za národné práva;

horliteľka -y -liek ž.

horlivec -vca m. horlivý človek, nadšenec: národný h.

horlivo prísl.;

horlivosť -i ž.

horlivý príd. plný nadšenia, usilovnosti, príčinlivý, zápalistý; svedčiaci o tom: h. obdivovateľ, hlásateľ niečoho;
h-á práca;

hormón -u m. biol. látka pôsobiaca na fyziol. pochody organizmu: rastový h.;

hormónový, hormonálny príd.: h-ový výťažok;
h-lna žľaza;
h-lna liečba hormónmi

hornatina -y -tín ž. hornatá krajina, nižšie pohorie

hornatosť -i ž.

hornatý príd. bohatý na hory (význ. 2), kopcovitý, vrchovitý: h. kraj, terén;

horniačka -y -čok ž.;

horniacky príd. i prísl.

horniak -a mn. -ci m. obyvateľ sev. krajov (oproti juž. krajom) Slovenska, op. dolniak;

horník -a mn. -ci/-ky m. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi dolníkom a kráľom)

hornina -y -nín ž. látka zložená z nerastov tvoriaca podst. časť zemskej kôry: usadené h-y

hornouhorský príd. hist. k Horné Uhorsko: h-é mestá

hôrny príd.: h-e jahody horské;
h-i chlapci zbojníci;

horný príd. ležiaci, umiestnený hore, vyššie, vrchný, op. dolný: h-é zuby;
h. koniec dediny vyšný;
odb. h-é končatiny ruky;
h-á hranica maximálna;
h. tok rieky bližšie k prameňu;
hist. H-é Uhorsko približne dnešné Slovensko;
(britská) H-á snemovňa (lordov)

● h-ých desaťtisíc najbohatšia vrstva spoločnosti

horolezec -zca m. športovec lezúci v prír. skalnom, ľadovcovom, snehovom al. kombinovanom teréne s istým st. obťažnosti;

horolezecký príd.: h-á výprava;

horolezectvo -a s. šport. disciplína

horolezkyňa -e -kýň ž.;

horor -u m.

1. umel. žáner s námetom úmyselne vyvolávajúcim hrôzu: filmový, televízny h.

2. hovor. niečo strašidelné, hrozné: zažiť h.;

hororový príd.: h. príbeh

horoskop -u m. astrologická predpoveď budúcnosti, osudu podľa postavenia planét; toto postavenie

horotvorný príd. geol. súvisiaci so vznikom horstiev: h-é pohyby zemskej kôry

horšiť sa -rš/-i! nedok.

1. zhoršovať sa: počasie sa h-í

2. zastaráv. hnevať sa, pohoršovať sa: h. sa nad nespravodlivosťou

horský príd.: h. vzduch, h. hrebeň;
H-á služba (vo Vys. Tatrách);
h-é slnko žiarič ultrafialových lúčov;
h. bicykel silnou konštrukciou prispôsobený horskému terénu;
h-á cyklistika jazda na horských bicykloch; príslušná šport. disciplína;

horstvo -a -tiev s. súvislé pásmo vrchov, pohorie

hortenzia -ie ž. ozdobná rastlina kvitnúca v guľovitých kvetenstvách, bot. Hydrangea

horúčava -y -čav ž.

1. horúce počasie, povetrie, horúčosť, spara: letná h. páľava;
v izbe je h.

2. pocit veľkého tepla (na tele): obliala ho h., h. mu udrela do tváre

horúci príd.

1. majúci veľkú teplotu, vrelý, rozpálený: h-a káva, pec, h-e čelo, h. prameň, deň;

2. vrúcny, vrelý, op. chladný: h. cit, h-e objatie

● → chodiť okolo niečoho ako mačka okolo h-ej kaše;
h-a hlava prudký a nerozvážny človek;
mať h-u krv byť temperamentný;
→ šiť h-ou ihlou;
mať h-u pôdu pod nohami byť v kritickej situácii;
expr. posielať niekoho do h-eho pekla a) preklínať b) zaháňať;
→ kuť železo, kým je h-e;
h. zemiak nepríjemný, háklivý problém;

horúčka -y -čok ž. telesná teplota nad 38° C: mať vysokú h-u, h. stúpa, klesá;
svalová h. napätie svalov po veľkej námahe;

horúčkovito, horúčkovite prísl. k 2: h. premýšľať;

horúčkovitosť -i ž.

horúčkovitý príd.

1. sprevádzaný horúčkou; ako v horúčke: h. stav;
h-é oči

2. veľmi horlivý, zaujatý, náhlivý: h-á činnosť, h-é zbrojenie;

horúčkový príd.: h-é ochorenie

horúco, horúce prísl. i vetná prísl. k 1: h. ľúbiť;
je tu h.;
je mu h. i fraz. je v kritickej situácii

horúčosť -i ž. horúčava (význ. 1, 2): h. letného dňa;
tvár blčí h-ou

úhorí príd.

za horúca → zahorúca;

záhorácky príd. hovor. záhorský: z-a kapusta, z-e vtipy;

záhorácky prísl.: hovoriť (po) z.

záhoráčtina -y ž. hovor. záhorčina

záhorčina -y ž. nárečie Záhoria (na záp. Slovensku)