Význam slova "hó" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

horkosť -i ž.

II. horké s., horká ž. horkastý likér

III. horký, horkýže, horkýžetam čast. hovor. expr. vyj. zápor, popieranie, pochybovanie, kdeže: dosť som zjedol – h. dosť!

horký

I. príd.

1. majúci chuť ako blen, palina: h-á chuť, h. liek;
h-á káva nesladená

2. bolestný, trpký, ťažký: h. žiaľ, život, h-é sklamanie, slzy

3. expr. (obyč. v menných vetách) žiadny, nijaký: h. jeho pokoj, h-á jeho pomoc

● zhltnúť h-ú → pilulku;
→ vypiť kalich horkosti (až do dna);

horľavina -y -vín ž. horľavá látka: ropa je h.

horľavosť -i ž.

horľavý príd. ľahko zápalný: h-é látky;
benzín je h.;

horliť nedok.

1. horlivo sa zasadzovať za niekoho, niečo: h. za spravodlivosť

2. rozhorčovať sa, rozčuľovať sa (v reči): h. proti neporiadku

horliteľ -a mn. -ia m. kniž. kto za niečo horlí: h. za národné práva;

horliteľka -y -liek ž.

horlivec -vca m. horlivý človek, nadšenec: národný h.

horlivo prísl.;

horlivosť -i ž.

horlivý príd. plný nadšenia, usilovnosti, príčinlivý, zápalistý; svedčiaci o tom: h. obdivovateľ, hlásateľ niečoho;
h-á práca;

hormón -u m. biol. látka pôsobiaca na fyziol. pochody organizmu: rastový h.;

hormónový, hormonálny príd.: h-ový výťažok;
h-lna žľaza;
h-lna liečba hormónmi

hornatina -y -tín ž. hornatá krajina, nižšie pohorie

hornatosť -i ž.

hornatý príd. bohatý na hory (význ. 2), kopcovitý, vrchovitý: h. kraj, terén;

horniačka -y -čok ž.;

horniacky príd. i prísl.

horniak -a mn. -ci m. obyvateľ sev. krajov (oproti juž. krajom) Slovenska, op. dolniak;

horník -a mn. -ci/-ky m. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi dolníkom a kráľom)

hornina -y -nín ž. látka zložená z nerastov tvoriaca podst. časť zemskej kôry: usadené h-y

hornouhorský príd. hist. k Horné Uhorsko: h-é mestá

hôrny príd.: h-e jahody horské;
h-i chlapci zbojníci;

horný príd. ležiaci, umiestnený hore, vyššie, vrchný, op. dolný: h-é zuby;
h. koniec dediny vyšný;
odb. h-é končatiny ruky;
h-á hranica maximálna;
h. tok rieky bližšie k prameňu;
hist. H-é Uhorsko približne dnešné Slovensko;
(britská) H-á snemovňa (lordov)

● h-ých desaťtisíc najbohatšia vrstva spoločnosti

horolezec -zca m. športovec lezúci v prír. skalnom, ľadovcovom, snehovom al. kombinovanom teréne s istým st. obťažnosti;

horolezecký príd.: h-á výprava;

horolezectvo -a s. šport. disciplína

horolezkyňa -e -kýň ž.;

horor -u m.

1. umel. žáner s námetom úmyselne vyvolávajúcim hrôzu: filmový, televízny h.

2. hovor. niečo strašidelné, hrozné: zažiť h.;

hororový príd.: h. príbeh

horoskop -u m. astrologická predpoveď budúcnosti, osudu podľa postavenia planét; toto postavenie

horotvorný príd. geol. súvisiaci so vznikom horstiev: h-é pohyby zemskej kôry

horšiť sa -rš/-i! nedok.

1. zhoršovať sa: počasie sa h-í

2. zastaráv. hnevať sa, pohoršovať sa: h. sa nad nespravodlivosťou

horský príd.: h. vzduch, h. hrebeň;
H-á služba (vo Vys. Tatrách);
h-é slnko žiarič ultrafialových lúčov;
h. bicykel silnou konštrukciou prispôsobený horskému terénu;
h-á cyklistika jazda na horských bicykloch; príslušná šport. disciplína;

horstvo -a -tiev s. súvislé pásmo vrchov, pohorie

hortenzia -ie ž. ozdobná rastlina kvitnúca v guľovitých kvetenstvách, bot. Hydrangea

horúčava -y -čav ž.

1. horúce počasie, povetrie, horúčosť, spara: letná h. páľava;
v izbe je h.

2. pocit veľkého tepla (na tele): obliala ho h., h. mu udrela do tváre

horúci príd.

1. majúci veľkú teplotu, vrelý, rozpálený: h-a káva, pec, h-e čelo, h. prameň, deň;

2. vrúcny, vrelý, op. chladný: h. cit, h-e objatie

● → chodiť okolo niečoho ako mačka okolo h-ej kaše;
h-a hlava prudký a nerozvážny človek;
mať h-u krv byť temperamentný;
→ šiť h-ou ihlou;
mať h-u pôdu pod nohami byť v kritickej situácii;
expr. posielať niekoho do h-eho pekla a) preklínať b) zaháňať;
→ kuť železo, kým je h-e;
h. zemiak nepríjemný, háklivý problém;

horúčka -y -čok ž. telesná teplota nad 38° C: mať vysokú h-u, h. stúpa, klesá;
svalová h. napätie svalov po veľkej námahe;

horúčkovito, horúčkovite prísl. k 2: h. premýšľať;

horúčkovitosť -i ž.

horúčkovitý príd.

1. sprevádzaný horúčkou; ako v horúčke: h. stav;
h-é oči

2. veľmi horlivý, zaujatý, náhlivý: h-á činnosť, h-é zbrojenie;

horúčkový príd.: h-é ochorenie

horúco, horúce prísl. i vetná prísl. k 1: h. ľúbiť;
je tu h.;
je mu h. i fraz. je v kritickej situácii

horúčosť -i ž. horúčava (význ. 1, 2): h. letného dňa;
tvár blčí h-ou

hosana, hosanna [-s- i -z-] (hebr.) bibl.

I. neskl. s. radostné zvolanie v kresť. liturgii (hebr. pôvodu): volali mu h. na slávu

II. cit. výraz zvelebovania

hospic -u m. sociálny útulok na doopatrovanie starých chorých ľudí: budovanie h-ov

hospitácia -ie ž. účasť niekoho pri vyučovaní (študijná, kontrolná ap.)

hospitalizácia -ie ž. hospitalizovanie;

hospitalizačný príd.

hospitalizovať dok. umiestniť (chorého) v nemocnici

hospodár -a m.

1. kto má na starosti hmotné prostriedky, hosp. správca: podnikový h., h. organizácie, spolku

2. kto vie hospodáriť (odborne, úsporne): byť h-om v domácnosti, na svojom pracovisku;

hospodáriť -i nedok.

1. mať na starosti hmotné prostriedky: devízové, podnikové h-enie, h. podľa rozpočtu

2. účelne, úsporne zaobchádzať s niečím: h. s energiou, so silami, s časom

3. pracovať v poľnohospodárstve, gazdovať, roľníčiť: súkromne, kolektívne h-iaci roľníci

hospodárka -y -rok ž.

hospodárne prísl.;

hospodárnosť -i ž.: h. vo výrobe

hospodárny príd. úsporný a účelný, ekonomický: h. postup, h-e využitie pracovného času;

hospodársko-spoločenský príd. hospodársky a spoločenský: h-é činitele

hospodársko-technický príd. týkajúci sa techniky hospodárstva: h-á úprava pozemkov

hospodársky príd.

1. týkajúci sa hmotných prostriedkov, výr. činnosti, ekonomický: h-e činitele, h-a kríza, h. pracovník;
zastaráv. h-a veda ekonómia

2. poľnohospodársky, roľnícky: h-e zvieratá, h. podnik;

hospodársky prísl.: h. vyspelý štát

hospodárstvo -a -tiev s.

1. spôsob organizovania výroby, výr. činnosť spoločnosti, ekonomika: trhové h., národné h.;
lesné, vodné h.

2. správa hmotných prostriedkov, hospodárenie: bytové h., h. podniku

3. spôsob pôdohosp. činnosti, hospodárenie: družstevné, súkromné h.

4. poľnohosp. výr. jednotka, gazdovstvo (význ. 1): mať malé h.

● → turecké h.

hosť -a mn. -ia -í/-ov m.

1. kto príde na návštevu, na pozvanie, návštevník: pozvať si h-a, prijímať h-í;
svadobní h-ia;
h-ia festivalu

2. návštevník pohostinského podniku ap.: stály h. (kaviarne), kúpeľný, hotelový h.

3. hosťujúci umelec, športovec ap.: orchester diriguje ako h.;
h-ia hosťujúce šport. družstvo

● nevolaný, neželaný, nezvaný, nevítaný h. človek, jav, kt. je nemilý, nepríjemný;
→ ryba a h. na tretí deň smrdí;

hosteska -y -siek ž. oficiálna sprievodkyňa na medzinárodných podujatiach: festivalové, olympijské h-y

hostia [-ti-a] -ie ž. cirk. nekvasený chlieb vo forme oblátky používaný pri eucharistii

hostina -y -tín ž. bohaté al. slávnostné stolovanie: svadobná h., vystrojiť, urobiť si h-u;

hostinec -nca m. jednoduchší podnik na občerstvenie a stravovanie: dedinský h.

hostinka -y -niek ž. zdrob. expr.

hostinská ž.

hostinský m. majiteľ al. nájomca hostinca;

hostiť hosť/-i! nedok.

1. dávať hosťovi jesť, piť, častovať: h. priateľov, h. deti zákuskami

2. mať ako hosťa (na pobyt): mesto h-í delegátov

// hostiť sa hovor. hodovať, častovať sa: svadobníci sa h-ia

hostiteľ -a mn. -ia m.

1. kto hostí, častuje: h. nás pozval k stolu

2. kto má niekoho ako hosťa (na pobyt ap.): h. majstrovstiev, delegácie;

hostiteľka -y -liek ž.;

hostiteľský príd.

hostka -y -tiek ž. zried.

hosťovať nedok. (o umelcoch, športovcoch ap.) vystupovať ako hosť: h. v divadle, v cudzine, h-ujúce mužstvo

hosťovský

I. príd. určený hosťom: h-á izba

II. hosťovská ž. zastaráv. hosťovská izba

hot, hota cit. vyj. pobádanie koní, aby šli doprava, op. čihi (-í)

● → jeden (ťahá) čihi, druhý h.;
ani čihi, ani h. nijako

hotel -a L -i mn. -y m. podnik na prechodné ubytovanie, príp. stravovanie: bývať, raňajkovať v h-i;
trojhviezdičkový h., horský h.;

hotelier -a m.

1. majiteľ al. nájomca hotela

2. odborník na hotelové služby;

hotelierka -y -rok ž.;

hoteliersky príd.: h-a škola

hotelík -a m. zdrob.

hotelový príd.: h-á izba;
h-á škola;

hotentot -a m. hovor. pejor. človek, s kt. sa dá ťažko dorozumieť; nechápavý človek;

hotentotčina -y ž. hovor. pejor. nezrozumiteľná reč

hotentotský príd.

hotovať nedok. hovor. hotoviť: h. hostinu

// hotovať sa pripravovať sa, hotoviť sa: h. sa odísť

hotoviť nedok. pripravovať, chystať, hotovať: h. obed, svadbu

// hotoviť sa pripravovať sa, hotovať sa: h. sa na cestu

hotovosť -i ž. peniaze pripravené na platenie; hotové peniaze: pokladničná h.;
pri kúpe auta sme platili v h-i

hotový

I. príd.

1. urobený, dokončený, dohotovený: h. obraz, obed je h.;
h-é šaty a) dohotovené b) hovor. konfekčné;

2. pripravený, prichystaný: je h. na cestu, h. odísť;
ideme, si h.?

3. hovor. skutočný, naozajstný; pravý, dokonalý: je z neho h. muž;
(to je) h. zázrak;
h-é peklo

4. odhodlaný, ochotný: h. pomôcť, konať;
je h. do bitky

5. byť h. mať niečo urobené: byť (načas) h. s robotou

● expr. byť h. a) viac nevládať, nevedieť b) byť mŕtvy;
byť s niečím, s niekým rýchle, hneď h. ľahko vybaviť, odbaviť;
byť (úplne) h. s nervami, so zdravím vyčerpaný;
(to je) h-á vec je rozhodnuté;
→ postaviť niekoho pred h-ú vec;
chudobný človek h-á opica chudobný človek je iba na posmech

II. hotové s. hovor. hotovosť: kupovať, predávať za h., platiť h-ými

● → prísť do h-ho, k h-mu;
→ prísť (ako) na h.

III. hotovo neskl. s. skončená (kolektívna) práca: hlásime h.!

IV. hotovo cit. vyj. potvrdenie vlastnej výpovede, basta: nepôjdem a h.!

hovädo -a -viad s. jednotlivý kus rožného statku, obyč. vôl, krava;

● expr. robiť ako h. ťažko;

hovadský, hovädský príd. subšt. majúci príslušnú vlastnosť vo veľkej miere: h-á žena skvelá;
h-á cena veľká; hovadsky, hovädsky prísl.: má sa h. zle veľmi zle

hovädzí príd.: h-ie mäso, h-ia polievka;
h. dobytok rožný statok;

hovädzina -y ž.

1. hovädzie mäso

2. hovädzia koža

3. -dzín pejor. hlúposť, sprostosť: robiť, písať h-y;

hovädzinka -y ž. zdrob. expr.

hoviadko -a -dok s. zdrob. expr.

hovienko -a -nok s. oslab.

II. hovno čast. vyj. hrubé popieranie, čerta, paroma, figu: h. vieš nič nevieš

hovieť -ie -ejú nedok. kniž.

1. robiť po vôli, povoľovať, voľkať: h. deťom, svojmu telu

2. byť po vôli, vyhovovať: hra h-ie vkusu divákov

3. venovať sa (zo záľuby), holdovať: h. svojim záľubám, športu

// hovieť si oddávať sa pohodliu, voľkať si: h. si v tráve

hovno hrub.

I. -a -vien s. výkal; lajno;

hovor -u m. hovorenie, rozprávanie, rozhovor: tichý, veselý h.;
miestny, medzimestský (telefonický) h.;

hovorca -u mn. -ovia m. kto hovorí za niekoho, za istú skupinu a jej vec, tlmočník, zástupca, tlačový tajomník: h. vlády;

hovorcovský príd.

hovoridlá -diel s. pomn. rečové artikulačné orgány

opak. hovorievať -a

hovoriť nedok.

1. vyjadrovať myšlienky rečou, rozprávať, vravieť; ovládať nejaký jazyk: h. nahlas, zo sna;
h. (po) rusky, niekoľkými jazykmi;
h-ená podoba spisovného jazyka

2. rečou oznamovať; vyjadrovať slovami, vravieť: h. o udalostiach, h. pravdu;
prečo nič neh-š? nehovor(te)! čo neh-š (-te)! výraz začudovania, naozaj? h-í sa, že ... ľudia vravia, povráva sa

3. vyslovovať svoju mienku, vravieť: čo na to h-í tvoja žena? h-ia o ňom iba dobré;

4. mať prejav (ako rečník ap.): h. na verejnosti, do mikrofónu, do rozhlasu

5. prezrádzať, svedčiť, nasvedčovať: obrazy h-ia o jeho talente;
fakty h-ia, štatistika h-í

6. často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: je tu, ako sa h-í, ako na jarmoku;
ako h-m, vstal a odišiel;
h-m vám, je to isté

● h-í ako kniha, akoby z knihy čítal a) múdro b) plynne;
h. z cesty blúzniť;
h. k veci byť vecný;
škoda h.! výraz rezignácie;
o tom ani neh-iac to je samozrejmé;
to mi nič neh-í nič mi to nepripomína;
h-í z neho alkohol nezodpovedne rozpráva v opitosti;
→ zlé jazyky h-ia;
→ reči sa h-ia, chlieb sa je;
h. striebro, mlčať zlato;

hovorkyňa -e -kýň ž.;

hovorňa -e ž.

1. (telefónna) h. kabína na telefonovanie (na pošte)

2. miestnosť v niekt. inštitúciách určená návštevám: internátna h.

hovorné s. poplatok za telef. hovor

hovorný príd. zhovorčivý: h. človek

hovorovo prísl.;

hovorovosť -i ž.

hovorový príd.: lingv.: h-é slová charakteristické pre bežné neoficiálne prejavy;
h. štýl štýl spis. jazyka, v kt. prebieha bežné dorozumievanie;

a. h. skr. ako hosť

ah, áh cit. vyj. rozlič. pocity: ah, skoro som zabudol;
ah, nehovorte

ajatolláh [-olá-] -a mn. -ovia m. (duchovný) vodca časti mohamedánov (šiitov), ktorí za jediný prameň viery uznávajú korán (nie ústne podanie)

bezvýhľadne prísl.;

bezvýhľadnosť -i ž.

bezvýhľadný príd. nemajúci výhľady, beznádejný: b. boj;