Význam slova "diå" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

diabetes -tu m. lek. cukrovka (význ. 2)

diabetička -y -čiek ž.;

diabetický príd.: d-é jedlá, výrobky

diabetik -a mn. -ci m. chorý na cukrovku;

diablica -e -lic ž. expr. diabolská žena (v zápornom al. kladnom chápaní), čertica: vyčíňa ako d. je zúrivá;
krásna d.

diablik -a mn. -ci/-ky m. zdrob.: začal ho pokúšať d.

diabol -bla m. nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, zlý duch, čert, satan: pokušenie d-a;

● expr.: zlý ako d. veľmi;
báť sa niekoho ako d-a veľmi;
ísť, letieť, robiť ako d. rýchlo, intenzívne;
akoby ho bol d. posadol, akoby bol d. doň vošiel rozzúril sa;
byť, vystrájať ako d-om posadnutý zúriť;
zvolávať všetkých čertov-d-ov preklínať;
vyháňať čerta d-om pôsobiť na zlé zlým;
čert ako d. všetko jedno;
čert alebo d., čert-d. ktokoľvek;
pokúšať d-a, d-ovi podávať ruku vystavovať sa nebezpečenstvu;
čert, d. mu to pošepkal, našepkal, pošepol dostal zlú myšlienku;
mať d-a v tele byť a) zlý b) temperamentný;
d-om podšitý prefíkaný;
pochodiť čertov-d-ov mnohých (a bezvýsledne);

diabolský príd.

1. k diabol: d-é pokušenie;
d-á maska;
expr. zlý, zlomyseľný: d. plán, d-á myšlienka

2. expr. prudký, divý: d-á vášeň;
d. tanec;

diabolsky prísl.: d. sa zasmiať;

diachrónia -ie ž. odb. vývinový, dynamický rozmer javu; prístup ku skúmaniu javov z hľadiska ich vývinu v čase, op. synchrónia;

diachrónne, diachronicky prísl.

diachrónny, diachronický príd.: d-na jazykoveda, op. synchrónna;

diadém -u m. (pôv. kráľovský) šperk na ozdobu hlavy, drahocenná čelenka: drahokamy v d-e

diafilm -u m. film určený na zhotovovanie diapozitívov, inverzný film; tematicky ucelený súbor diapozitívov

diagnostický príd.: d-é laboratórium;
d-é testy (na zisťovanie osvojenia učiva);

diagnosticky prísl.

diagnostický príd.

diagnostik -a mn. -ci m. odborník v diagnostike;

diagnostika -y ž. lek. odbor, kt. sa zaoberá zisťovaním chorôb; zisťovanie vôbec;

diagnostikovať nedok. i dok. zisťovať, zistiť diagnózu: d. osýpky, infekciu

diagnóza -y -nóz ž. určenie choroby; určenie vôbec: včasná d.;
potvrdiť d-u;
d. spoločnosti;

diagonála -y -nál ž. geom. uhlopriečka;

diagonálny príd.

diagram -u m. graf: rysovať d-y;
d. priemernej dennej teploty

diakon -a m.

1. kto prijal najnižší st. posvätnej vysviacky (v kat. a pravoslávnej cirkvi)

2. duchovný s neúplným teologickým vzdelaním (v protestantských cirkvách);

diakonia -ie ž. kresť. služba zameraná na starostlivosť o blížnych v núdzi

diakonka -y -niek ž. k 2

diakritický príd. rozlišovací: d-é znamienka, značky nad písmenami (napr. mäkčeň, dĺžeň)

diaľ -e ž. poet. diaľka (význ. 1, 2): pozerať do d-e

diaľava -y -ľav ž. veľká diaľka: nekonečná d.;
zmiznúť v d-e

dialekt -u m. nárečie: hovoriť gemerským d-om;

dialektickomaterialistický príd. k dialektický materializmus

dialektický príd.: d. protiklad, d-á logika;
d. materializmus teoretická základňa marxistickej filozofie vychádzajúca z dialektickej metódy a filoz. materializmu;

dialekticky prísl.

dialektik -a mn. -ci m. kto používa dialektiku;

dialektika -y ž.

1. (podľa Hegela) učenie o vývoji ducha a myslenia v 3 stupňoch (téza, antitéza, syntéza) ako ustavičné zjednocovanie protikladov;
materialistická d. aplikovanie týchto najvšeobecnejších zákonitostí na vývin prírody, spoločnosti a myslenia v marxistickom duchu

2. vývin al. vzájomné vzťahy podľa dialektických zákonov: d. vedy;
d. poznania a praxe;

dialektológ -a mn. -ovia m. odborník v dialektológii;

dialektológia -ie ž. jazykovedný odbor skúmajúci dialekty;

dialektologický príd.: d. atlas

dialektový príd.: d. prízvuk

diaľka -y -ľok ž.

1. veľká vzdialenosť, op. blízkosť: pozerať z d-y;
skok do d-y;
adopcia na d-u forma materiálnej pomoci deťom žijúcim v núdzi; osvojenie dieťaťa takýmto spôsobom

2. ďaleký kraj: odísť do d-y;
túžba po d-ach;

diaľkar -a m.

1. pretekár v skoku do diaľky

2. hovor. kto študuje popri zamestnaní

3. hovor. vodič na diaľkových tratiach;

diaľkarka -y -riek ž.;

diaľkarský príd.: d-á disciplína

diaľkovo, diaľkove prísl.: d. študovať externe

diaľkový príd. k 1: d-á doprava na väčšie vzdialenosti;
d-é letectvo;
d-é vedenie (elektr. prúdu);
d-é štúdium popri zamestnaní;
d-é svetlá (na motor. vozidle);

diaľnica -e -nic ž. autostráda;

diaľnicový, diaľničný príd.: d. úsek;
d-čná nálepka nálepka potvrdzujúca zaplatenie poplatku za používanie diaľnic

dialóg -u m. rozhovor, op. monológ: nadviazať d.;
dramatický d.;
d. medzi koalíciou a opozíciou;

dialogický, dialógový príd.: d-é časti diela

diamant -u m.

1. najtvrdší nerast použ. v čírom stave ako vzácny drahokam; umelo vyrobený sa používa na opracovanie tvrdých látok: lesk d-u

2. nástroj s úlomkom diamantu na rezanie skla;

diamantový príd.: d. prsteň, d. vrták;
d-á svadba 60. výročie sobáša a jeho oslava

diametrálne prísl.: d. ležiaci (bod);
d. sa rozchádzať

diametrálny príd.

1. stojaci vyhranene proti sebe, protikladný, protichodný, opačný: dva d-e postoje

2. absolútny, úplný: d. protiklad, rozpor;

dianie -ia s. čo sa deje, udalosti: svetové d., literárne d.

diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;

diapozitívny príd.: d. materiál

diaprojektor -a L -e mn. -y m. prístroj na premietanie diapozitívov

diár -a L -i mn. -e m. zápisník s kalendárom na denné záznamy

diaspóra -y -pór ž. rozptýlenie členov národa al. cirkvi v cudzom prostredí: žiť v d-e

diať sa deje sa dejú sa iba 3. os. nedok. uskutočňovať sa, odohrávať sa, prebiehať: čo sa d-e vo svete? čosi sa s ním d-e;
d-e sa mu krivda robí sa

● nech sa d-e čokoľvek v každom prípade

diatermia -ie ž. liečenie teplom z elektr. energie: chodiť na d-iu

diavýrobok -bku m. výrobok určený diabetikom (so zníženým obsahom cukru)

blúdiť -i nedok.

1. pohybovať sa po nesprávnej ceste: b. v noci vo veľkom meste

2. chodiť bez cieľa, túlať sa, potulovať sa; (o veciach) pohybovať sa sem a ta: b. po uliciach, ulicami, po svete;
oči mu b-ia;

3. pohybovať sem a ta: b-i očami, zrakom po miestnosti

4. mýliť sa: vedecké, názorové b-enie

brieždiť sa -i neos. nedok. svitať, rozvidnievať sa: vstávať pred b-ením, na b-ení;

cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného

diétne prísl.

diétny príd.: d-a strava, jedáleň;

diéty diét ž. pomn. náhrada výdavkov pri prac. ceste: vyplatiť d.

dióda -y diód ž. elektrotech. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami

diškrécia -ie ž. hovor. expr. malá odmena (za službu ap.): dal chlapcovi d-iu

diškurovať, zried. diškurovať sa nedok. hovor. zhovárať sa, rozprávať sa, debatovať, besedovať: d. o politike

diškurz -u m. hovor. rozhovor, debata: ísť na d. k priateľke

dišpenz -u m. oslobodenie od povinnosti práv. rázu: žiadať (o) d.

dišputa -y -pút ž. (odb.) diskusia: filozofická d.

dištanc -u m. hovor. dištancia: držať niekoho na d.

□ zachovávať d. dištancovať sa;
mať d. byť dištancovaný

dištancia -ie ž. vzdialenosť, odstup: udržiavať d-iu;

dištančný príd.

dištancovať dok. i nedok. nepripustiť, nepripúšťať k niekomu, vzdialiť, vzďaľovať: d. dieťa od kolektívu;
byť d-ný mať zákaz činnosti (obyč. pretekárskej)

// dištancovať sa zachov(áv)ať odstup: d. sa od zradcov

dištinkcia -ie ž.

1. obyč. mn. znak hodnosti: dôstojnícke d-ie

2. kniž. odlišnosť, rozdiel: to je závažná d.;

dištinktívny príd.: d-a platnosť

dištrikt -u m.

1. územnosprávna jednotka (v niekt. krajinách)

2. cirkevnosprávna oblasť v ev. cirkvi;

dištriktový, dištriktuálny príd.: d. biskup

dláždič -a m. kto dláždi: na ceste pracujú d-i;

dlaždička -y -čiek ž.

1. zdrob. k dlaždica

2. dlaždica

dláždičský príd.: d-é práce

dláždiť -i -žď/-i! nedok. pokrývať dlažbou: d. cestu i pren. pripravovať podmienky

domliaždiť -i -žď/-i! dok. mliaždením poškodiť: d. ruku, d-ené auto

dráždiť -i drážď/-i! nedok.

1. nútiť reagovať, nutkať na niečo: jedlo d-i zmysly;
dym d-i oči;
neos. d-i ma na kašeľ

2. znepokojovať, popudzovať, rozčuľovať: d. rodičov správaním, d. zviera v klietke;
hlasné prejavy ho d-ia

mliaždiť -i -žď/-i! nedok. drviť, rozpúčať, gniaviť: m. hrozno, m. hmyz

nazhromaždiť -žď/-i! dok. nahromadiť: n. (si) zásoby, n. dôkazy, n. skúsenosti

// nazhromaždiť sa: n-lo sa veľa problémov

odsúdiť -i dok.

1. (na súde) uznať za vinného a vyniesť trest: o-li ho na tri roky odňatia slobody, na smrť;
podmienečne o-ený za krádež

2. ostro odmietnuť, zavrhnúť: o. výtržnosti mládeže;
jeho správanie zaslúži o-enie

3. predurčiť (na niečo nepríjemné): plán o-ený na neúspech, rastliny o-ené živoriť;

parádička -y -čiek ž. zdrob. expr.

● robiť p-y predvádzať sa (napr. v šport. hre)

parádiť -i nedok. hovor. ozdobne upravovať, najmä nápadne obliekať, krášliť, fintiť: p. si deti;
ty sa veľmi p-š

poblúdiť -i dok.

1. stratiť správ. smer, správ. cestu, stratiť orientáciu, zablúdiť: p. v hore

2. kniž. odchýliť sa od správ. al. uznávaných názorov, zásad: uznal, že p-l

podráždiť -i -žď/-i! dok.

1. rozčúliť, vzrušiť, popudiť, nahnevať: výsmech ho p-l;
p. psa

2. vyvolať zvýšenú (fyziol.) reakciu: vysoký tón p-l sluch;
román p-l jeho predstavivosť

pohmoždiť, pohmoždenina, správ. pomliaždiť, pomliaždenina

pomliaždiť -i -žď/-i! dok.

1. rozmliaždiť, podláviť: p. mäso, hrozno

2. tupým úderom, nárazom poraniť: p. si ruku, p-ené svalstvo

posúdiť -i dok.

1. zhodnotiť, zvážiť, odhadnúť: triezvo p. situáciu;
podľa zafarbenia vody p-me obsah železa

2. urobiť posudok: p. rukopis, vyžiadať si (odborné) p-enie diela;

povraždiť -žď/-i! dok. postupne zavraždiť: p. zajatcov

precúdiť -i dok. preosiať, prečistiť: p. zrno

primliaždiť -i -žď/-i! dok. pritlačiť, pripučiť: p. muchu

prisúdiť -i dok.

1. súdnym rozhodnutím pririeknuť, priznať: dom p-li manželke

2. pririeknuť vôbec, priznať: prvenstvo v súťaži p-li našej dvojici;

prúdiť -i nedok.

1. (o tekutine) prúdom tiecť: voda v potoku p-i;
krv p-i v žilách

2. súvisle (jednosmerne) sa pohybovať: po uliciach p-li davy ľudí;
p-enie vzduchu, tepla;

3. plynule postupovať: rozhovor p-i;

rozbrieždiť sa -i dok. neos. svitnúť, rozodniť sa, rozvidniť sa: sotva sa r-lo, šiel

● r-lo sa mu v hlave začal chápať

rozdráždiť -i -žď/-i! dok.

1. rozčúliť, znepokojiť, popudiť, podráždiť: r. psa, r. učiteľku

2. podráždiť, vydráždiť: r. zmysly;

rozmliaždiť -i -žď/-i! dok. mliaždením rozdrviť, rozpučiť: r. ovocie, r. muchu;
stroj mu r-l nohu;

rozprúdiť -i dok.

1. uviesť do intenzívnejšieho prúdenia: prievan r-l vzduch

2. urobiť živším, intenzívnejším: r. spoločenský život, r. súťaž

// rozprúdiť sa:

1. krv sa mu v žilách r-la

2. zábava sa r-la

rozsúdiť -i dok.

1. vyniesť rozsudok ako sudca: r. spor, r. hádajúcich sa

2. hovor. rozhodnúť (význ. 2): otec r-l, že syn pôjde do školy;

smädiť nedok. neos. vyvolávať pocit smädu: od slaniny ma s-í

súdiť -i nedok.

1. byť sudcom v súdnom procese: s. obžalovaného, spravodlivo s.

2. vyslovovať posudok, posudzovať, kritizovať: radi s-me iných, prísne s. cudzie chyby;
zhovievavo s.

3. kniž. mať mienku, myslieť si: čo možno s. o tej veci?

4. robiť závery, usudzovať, vyvodzovať, predpokladať: podľa tváre sa dalo s., že je mladý;
zle s. o niekom, niečom

5. iba v trpnom príč. v spoj. je, bolo mu s-ené určené, prisúdené: je mu s-ené trpieť

● sú si s-ení patria spolu (ako manželia);
podľa seba s-m teba;
čo komu s-ené, to ho neminie nedá sa vyhnúť údelu;

údiť -i nedok. konzervovať dymom: ú. šunku, syr;

usúdiť -i dok. urobiť si úsudok, dospieť k záveru: z toho u-l, že nemá zmysel čakať;

vraždiť -žď/-i! nedok. dopúšťať sa vraždy: v. nevinné obete;
expr. hromadné v-enie vo vojne zabíjanie

vydláždiť -i -žď/-i! dok. pokryť dlažbou: v. chodník, priestranstvo

vydráždiť -i -žď/-i! dok.

1. dráždením vyprovokovať, rozdráždiť, podráždiť: v. psa, v-lo ho to do krajnosti

2. podnietiť (význ. 1), rozdráždiť: v. zvedavosť, v-ená zúrivosť;

vylúdiť -i dok. spôsobiť vznik (tónu, zvuku): v. z husieľ krásny zvuk;
kniž. v. úsmev na tvári vyvolať;

vyparádiť -i dok. expr. vyobliekať: v. dievča na večierok;
v. sa do nových šiat;
v-ený ako družba

vysúdiť -i dok. súdne vymôcť: v. si dedičstvo

vyúdiť -i dok.

1. údením (za)konzervovať: v. šunku

2. expr. očadiť, zadymiť: koliba v-ená dymom

// vyúdiť sa:

1. slanina sa dobre v-la

2. expr. izba sa od fajčenia v-la