Význam slova "ci" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 427 výsledkov (4 strán)
-
cigarový príd.: c. dym
-
cigaršpic -u m. subšt. (cigaretová) špička
-
cigória -ie ž. kávová náhradka vyrábaná obyč. z čakanky
-
číhať -a nedok. pozorne striehnuť: č. na zver, na korisť, mačka č-a na myš;
-
čihi, čihí cit. vyj. pobádanie koní, aby šli doľava, op. hot(a)
-
čík -a mn. N a A -y m. ryba podobná úhorovi žijúca v bahnitých vodách, zool. Misgurnus
● expr. opitý ako č. veľmi
-
cikáda -y -kád ž. hmyz juž. krajín vydávajúci prenikavý zvuk, zool. c. šesťbodková Cicadulla sexnotata: spev c-d
-
cikať nedok. det. močiť
-
cikcak, cik-cak hovor.
I. prísl. kľukato, krivolako, sem-tam, hore-dolu: chodiť c.
II. cikcak -u m. kľukatá čiara: blúzka s c-mi
-
cikcakovito prísl.
-
číkoľvek zám. privl. neurč. označ. neurčitého, ľubovoľného vlastníka, pôvodcu: vráť to, nech je to čiekoľvek
-
čili neskl. s. ostré korenie z drobných papričiek mimoriadne štipľavej chuti
-
ciling, cililing cit. napodobňuje cenganie zvončeka
-
cilingať nedok. expr. (jemne) cengať: c-nie spiežovcov, zvončeky c-jú
-
čílsky príd. k Chile: č. liadok umelé dusíkaté hnojivo
-
čím
I. č. – tým (s 2. st. príd., prísl.) spoj. podraď. vyj. mieru deja, vlastnosti: č. je starší, tým menej vládze;
č. prv prídu, tým lepšieII. čast. (s 2. i 3. st. príd., prísl.) vyj. najvyššiu možnú mieru, hranicu: získať č. väčší podiel;
príď č. (naj)skôr -
cimbalista -u m. kto hrá na cimbale
-
cimbalový príd.: c-á muzika
-
cimburie -ia s. zakončenie hradieb, veže v podobe zubov
-
čimčara, čimčarara cit. napodobňuje čvirikanie vrabca
-
címer -u/-a L -i mn. -y m. rodový znak, erb: zemiansky, šľachtický c.
-
cimpr-campr prísl. hovor. expr. iba v spoj. (roztrhať, rozsekať, rozstrieľať) na c. na zdrapy, na franforce
-
cimra -y -mier ž. subšt. izba (v hromadných ubytovniach): kasárenská, väzenská c.
-
čin -u m. skutok; konanie: hrdinský, revolučný, vlastenecký, umelecký č.;
spáchať trestný č., prichytiť niekoho pri č-e● muž č-u rozhodný, energický;
mať sa k č-u konať;
takým(to) č-om tak(to);
nejakým č-om nejako;
nijakým č-om nijako;
so všetkým č-om so všetkým, úplne -
cín -u m. striebrolesklý kovový chem. prvok, zn. Sn;
-
činčila -y -číl ž.
1. druh juhoamer. hlodavca so vzácnou kožušinou, zool. Chinchilla
2. hovor. kožušina z neho;
-
činčilový príd.: č. kožuch
-
činel [-n-] -a L -i obyč. mn. činely -ov m. bicí hud. nástroj z dvoch kovových kotúčov
-
cing, cink cit. napodobňuje zvuky vznikajúce nárazmi kovových al. sklených predmetov: c., ozval sa zvonček
-
cingi-lingi cit. napodobňuje zvuk zvončeka
-
činidlo -a -diel s. chem. látka, ktorou sa zisťujú iné látky, reagens
-
činiť nedok.
1. arch. robiť, konať: č. dobré skutky
2. kniž. (pri počítaní) rovnať sa, predstavovať, byť: to č-í 60 %, náklady č-ia 180 mil. Sk
□ č. pokánie kajať sa;
č. si nárok nárokovať si● (ne)mať do č-nia s niekým, s niečím (ne)mať niečo (nič) spoločné
// činiť sa usilovne pracovať, usilovať sa, snažiť sa: všetci sa č-ia
-
činiteľ -a mn. -ia m. živ. kto vykonáva spoločensky dôležitú funkciu: verejní, politickí, kultúrni, zodpovední č-ia;
činiteľ -a D -u/-ovi A -a L -i mn. -e/-ia A -e/-ov m. neživ. pôsobiaca sila, okolnosť, faktor: hospodársky, kultúrny, časový č., objektívny, subjektívny č., prírodné, škodlivé č-e;
-
činiteľka -y -liek ž.;
-
činiteľský príd.: lingv. č-é mená s význ. činiteľa (napr. prekladateľ, opravár)
-
činka -y -niek obyč. mn. ž. telocvičné, šport. náčinie tvorené dvoma závažiami na držadle: cvičiť s č-ami
-
cinkať nedok.
1. vydávať jasné zvonivé zvuky podobné cit. cin(k): peniaze, poháre c-jú
2. spôsobovať takéto zvuky: c. zvončekom na bicykli;
-
dok. cinknúť -e -ú -kol: telefón c-l, sklo c-lo
-
činne prísl.
-
činnosť -i -í ž.
1. vykonávanie práce, povolania, záujmu ap., aktivita: verejná, politická, vedeckovýskumná, publikačná, zárobková č., trestná č.
2. chod, fungovanie (mechanizmu, organizmu ap.): č. strojov;
č. srdca;
sopečná č.□ byť v č-i, uviesť do č-i
-
činný príd. vyvíjajúci činnosť (význ. 1); kt. je v činnosti (význ. 2): verejne, politicky, publikačne, zárobkovo č.;
č-á služba aktívna;
č-á sopka, op. vyhasnutá;
gram. č. rod aktívum, op. trpný rod; -
činoherec -rca m. člen činohry (význ. 2)
-
činoherný príd.: č. súbor, č-é predstavenie
-
činohra -y -hier ž.
1. div. hra
2. umel. súbor hrajúci div. hru; budova, v kt. sa hrá div. hra: člen č-y SND;
-
činorodo prísl.: č. pracovať;
-
činorodosť -i ž.
-
činorodý príd. kniž. prejavujúci sa činmi, tvorivý; aktívny: č-á práca, č. život, č-é vlastenectvo;
č. muž; -
činovať -e ž. druh domácky vyrobenej tkaniny z prírodných vláken (ľanu, konopí, bavlny);
-
cínovať nedok. i dok. spájať, spojiť cínom; poťahovať, potiahnuť vrstvou cínu: c. riad;
c-ná nádoba -
činovaťový príd.: č. obrus
-
činovník -a mn. -ci m. arch. pracovník spolku, organizácie, funkcionár: č-i družstva
-
cínový príd.: c-á ruda, c. riad
-
čínsky príd. k Číňan, Čína: č. čaj, hodváb, jazyk;
č. múr stará ochranná hradba i pren. izolovanosť;čínsky prísl.: hovoriť (po) č.
-
čínština -y ž. čínsky jazyk
-
cintľavka -y -viek ž. expr. krehká, slabá, neduživá osoba
-
cintľavý príd. expr. slabý, krehký, dengľavý: c-é dieťa;
c-á, bledá dievčina -
cintorín -a m. miesto na pochovávanie mŕtvych: mestský c.;
pochovať niekoho na c-e, do c-a;
Národný c. v Martine -
cintorínsky príd.
-
cinzano [čindzáno/-záno] -a s. tal. druh sladkého vína (použ. ako aperitív)
-
cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok -
čip1, čip-čip cit. napodobňuje čipčanie
čip2 -u m. (angl.) elektrotech. polovodičová doštička s prvkami vytvárajúca integrovaný obvod;
-
cip-cip cit. vyj. volanie na sliepky
-
čipčať -í -ia nedok. expr. (o drobných vtákoch a hydine) vydávať zvuk čip: č-nie kureniec, vrabce č-ia
-
čipka -y -piek často mn. čipky ž. jemný ozdobný pruh z nití al. výšivka na plátne: háčkovaná, paličkovaná, pletená, strojová č.;
bruselské č-y; -
čipkár -a m. kto vyrába al. predáva čipky: zvolenskí č-i;
-
čipkárka -y -rok ž.;
-
čipkársky príd.: č-e výrobky;
-
čipkárstvo -a s. výr. čipiek
-
čipkovaný príd. zhotovený z čipky; ozdobený čipkami: č-á záclona;
č-á vreckovka, zásterka -
čipkovitý príd. podobajúci sa čipkám: č-á ozdoba, č-é listy
-
čipkový príd.: č-é večerné šaty, č-é záclony;
-
čipôčka -y -čok ž. zdrob.
-
čípok, správ. čapík
-
čipový príd.
-
cirhóza -y -hóz ž. lek. zatvrdnutie orgánu: c. pečene
-
číridlo -a -diel s. prostriedok na čírenie
-
číriť -i nedok. zbavovať kvapalinu nečistôt: č-enie vína
-
cirkev -kvi mn. N -i G -í D -ám L -ách ž. spoločenstvo veriacich založené Ježišom Kristom: rímskokatolícka, evanjelická c.;
-
cirkevne prísl.: c. sa sobášiť
-
cirkevný príd.: c. sobáš, c-é obrady;
c. snem koncil;
c. rok liturgický; -
cirkulácia -ie ž. cirkulovanie: c. vzduchu, krvi, peňazí;
-
cirkulačný príd.
-
cirkulárka -y -rok ž. hovor. strojová kotúčová píla: píliť drevo na c-e
-
cirkulovať nedok. obiehať, kolovať: krv c-je v tele;
obežník c-je -
cirkus -su m.
1. kočujúci zábavný podnik s vystúpením artistov, cvičených zvierat ap.
2. hovor. expr. zmätok, zhon, blázinec: doma má hotový c.
□ robiť c. vystrájať;
-
cirkusový príd.: c-é predstavenie
-
číro
I. prísl.: vyzerať, pôsobiť č.
II. čast. iba, len, jedine: ukázalo sa to č. náhodou, č. materiálny
-
číročíry príd. expr. číry (význ. 2): č-a romantika, č-e šialenstvo
-
číročistý príd. expr. číry (význ. 1, 2): č-é zlato;
č-á pravda -
cirok -u m. úžitková obilninová rastlina, bot. Sorgum;
-
cirokový príd.: c-á metla
-
čírovka -y -viek ž. mäsitá huba s veľkými lupeňmi, bot. Tricholoma
-
číry príd.
1. kt. je bez nečistôt, prímesí, čistý; priezračný: č-e zlato, č-e diamanty, č. roztok;
č. vzduch;
č-a obloha jasná2. úplný, skutočný, opravdivý: č-a tma, č-a noc;
č-a pravda, lož;
č-ou náhodou, č. nezmysel; -
cisár -a m. najvyšší titul monarchického panovníka: japonský c.;
hist. rímsky c.; -
cisárovná -ej mn. -é -vien ž.
1. panovníčka s cisárskym titulom
2. cisárova žena al. dcéra
-
cisársky príd.: c. titul, dvor;
lek. c. rez chirurgický zákrok pri pôrode i fraz. rázny zákrok; -
cisárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. vláda cisára
2. cisárska ríša
-
číselne prísl.: č. vyjadriť v číslach
-
číselník -a m. plocha s číslovanou stupnicou: hodinový č. ciferník;
č. meracieho prístroja -
číselný príd.: č. údaj;
č-á hodnota;
č-á prevaha; -
čísi čiasi čiesi zám. neurč. privl. zdôraznene označ. neurčitého, nejakého vlastníka, pôvodcu: č. chlapec, čiesi kroky, na čejsi svadbe, v čomsi dome
-
číslica -e -lic ž. písomný znak pre číselnú hodnotu, cifra: arabské, rímske č-e;
-
číslicový príd.: č. počítač kt. spracúva informácie vyjadrené číslami
-
číslo -a -sel/-siel s.
1. presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia: (ne)párne č.;
telefónne č., výrobné, evidenčné, inventárne č.;
smerné č. (v plánovaní);
poštové smerovacie č.;
č. domu, izby;
mat. celé, desatinné, kladné, záporné č.2. výtlačok periodickej publikácie: dnešné č. Literárneho týždenníka, uzávierka č-a
3. časť programu, predstavenia; jedno vystúpenie ap.: hudobné, kabaretné č.;
4. číselné označenie veľkosti častí oblečenia al. obuvi: č. košele, topánok
5. lingv. gram. kategória mena na vyjadrenie počtu (jeden – mnoho): jednotné, množné č.
● reč čísel, suché č-a štatistické údaje;
-
číslovací príd. slúžiaci na číslovanie: č. stroj
-
číslovať nedok. označovať číslom: č. strany, č-nie kapitol, č-ný exemplár
-
číslovka -y -viek ž. lingv. slovo vyjadrujúce číslo, počet, poradie ap.: základná, radová, (ne)určitá č.
-
čistec -tca m. chlpatá žľaznatá bylina s fialovým okvetím, bot. Stachys
-
cisterna -y -rien ž.
1. zatvorená nádrž na kvapaliny: benzínová c.
2. vozidlo s cisternou, cisternový voz: rozvážať vodu v c-ách;
-
cisternový príd.: c. voz;
c-á loď tanková -
čistiaci príd. určený na čistenie: č. prostriedok, stroj, č-a stanica
-
čistiareň -rne ž. podnik, dielňa na čistenie: chemická č., č. kožuchov, č. odpadových vôd