Význam slova "cer" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cer -a m. druh teplomilného duba rastúci na juž. Slovensku;
bot. dub cerový Quercus cerris;

čerebľa -e ž. malá striebrolesklá ryba, zool. Phoxinus

ceremónia -ie obyč. mn. ž.

1. spoloč. formality pri slávnostných príležitostiach: promočná c.;
slávnostné c-ie, cirkevné c-ie

2. ceremónie pomn. hovor. expr. okolky

□ robiť (dlhé, zbytočné) c-ie (s niekým, s niečím) a) okolkovať b) dlho sa zapodievať s niečím, preťahovať niečo

ceremoniál -u L -i mn. -y m. súbor pravidiel a formalít pri slávnostných príležitostiach v istom spoloč. prostredí: otvárací, uvítací c., pohrebný c.

čereň -a m. rybárska sieť na dlhej žrdi

čerešňa -e -šieň/-šní ž.

1. ovoc. strom, bot. Cerasus

2. guľatý červený kôstkovicový plod tohto stromu: oberať č-e

3. čerešňové drevo; výrobok z neho: dlážka z č-e

4. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: podlahová č.;

čerešnička -y -čiek, čerešienka -y -nok ž. zdrob.

čerešňovica -e ž. liehový nápoj z čerešieň

čerešňovočervený príd. červený ako zrelé čerešne

čerešňový príd.: č-é drevo;
č. závin, č-á šťava;
č-á farba červená ako čerešne;

čerieslo -a -sel s. krájadlo na pluhu

ceriť nedok. iba v spoj. c. zuby (na koho, na čo) ukazovať, vyškierať zuby (pri smiechu, hneve ap.)

// ceriť sa expr.

1. smiať sa, vyškierať sa

2. javiť sa ako veľký prázdny priestor, otvárať sa, zívať: priepasť sa c-í

čeriť nedok.

1. jemne vlniť: vietor č-í hladinu jazera

2. čistiť: č-enie vína

// čeriť sa:

1. voda sa č-í

2. šťava sa č-í

čerň -e ž.

1. čierne sfarbenie, čierna farba: č. vlasov, č. noci

2. čierne farbivo: tlačiarenská č.

3. odb. choroba rastlín: obilná, chmeľová č.

černastý príd. sfarbený dočierna: č-é hory, č-á škvrna

černica -e -níc ž.

1. krovitá rastlina s čiernymi plodmi podobnými maline, bot. ostružina černicová Rubus fruticosus

2. jej jedlý plod;

černičie -ia s. hromad. porast, kríčky černíc

černicový príd.: č. sirup

černieť -ie -ejú nedok. stávať sa čiernym: rana č-ie, č-enie vňate

// černieť sa javiť sa čiernym: hory, mračná sa č-jú

černoch -a mn. -si m. človek čierneho plemena: americkí, africkí č-si;
je ako č. opálený, tmavý;

černokňažnícky príd.;

černokňažníctvo -a s.

černokňažník -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň, bosorák (v rozprávkach);

černoška -y -šiek ž.;

černošský príd.: č-é tance, č-é umenie

černovský príd. k Černová: č-á tragédia, č. masaker tragické udalosti z r. 1907 súvisiace s národným útlakom Slovákov v Uhorsku

černuľa -e -núľ ž. expr. dievča, žena tmavej pleti a čiernych vlasov

cerový príd.: c. les

čerpací príd. určený na čerpanie: č-ia stanica

čerpadlár -a m. kto pracuje pri čerpadle

čerpadlo -a -diel s. čerpací (prí)stroj: benzínové č., č. na vodu;
motorové č.

čerpať nedok.

1. naberaním, načieraním, nasávaním dostávať niekam: č. vodu, benzín, naftu

2. brať, získavať: č. silu, poučenie, námet;
č. fond, z fondu

čerstvo prísl. i vetná prísl. k 3: č. napadnutý sneh;
č. kráčať;
vonku je č. sviežo, chladno;

čerstvosť -i ž.

čerstvý príd.

1. nedávno vzniknutý, vyrobený, získaný: č. chlieb, č-é maslo, č-á zelenina, č-á strava, č-á voda;
č-é noviny, správy;
č. sneh, hrob nový

2. svieži (význ. 1), čulý, op. vyčerpaný, ustatý: č-á myseľ, č-é posily, č. hráč

3. príjemne chladný, svieži, osviežujúci: č. vzduch, vietor, č-é ráno

4. rýchly, rezký: č. krok

● č. ako ryba;
mať niečo v č-ej pamäti dobre si to pamätať;

čert -a D -ovi/-u m. hovor. a rozpráv. zlý duch, diabol, satan: prestrojiť sa za č-a;

● expr.: zlý ako č. veľmi;
báť sa niekoho ako č-a veľmi;
báť sa niečoho ako č. kríža, svätenej vody veľmi; vyhýbať sa tomu;
nech to č. → vezme;
aby, bodaj to č. → vzal;
(všetci) č-i s ním šijú je samopašný;
ani č. sa v tom nevyzná je to veľmi zložité;
čo č. nechcel (nešťastnou) náhodou;
č. (nikdy) nespí všeličo sa môže stať;
(v tom je) č-ovo kopýtko háčik, fígeľ;
č. ako diabol, to je jeden č. to je jedno;
poslať niekoho do č-a zbaviť sa ho;
choď do č-a! zmizni! koho sem č-i nesú? kto to prichádza? (posľubovať) č-ov-diablov veľa, všeličo;
na kýho/kieho č-a načo; vo funkcii cit. (často v zakliatí) vyj. hnev, nesúhlas, prekvapenie: do č-a, ba (kýho) č-a;

čerta čast. pejor. vyj. zápor: č. (starého) to urobíš!

čertica -e -tíc ž. expr. čertovská žena al. zviera, diablica (v zápor. al. kladnom hodnotení): zlostná č.;
jeho žena je hotová č.

certifikácia -ie ž.

1. potvrdzovanie, potvrdenie

2. certifikát;

certifikačný príd.: c-á listina

certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.

čertík -a mn. -ci/-ky m. zdrob. expr. oslab.

čertiť sa nedok. hovor. expr. hnevať sa, zlostiť sa, jedovať sa: č-l sa na ľudí a klial

čertovina -y -vín ž. hovor. expr. šibalstvo, huncútstvo, beťárstvo, samopaš, neplecha: vystrájať, stvárať č-y, je v tom nejaká č.

čertovský príd. obyč. pren. expr. (vyj. zápor. al. kladné hodnotenie): č-á žena energická al. huncútska;
č. kúsok odvážny;
č-á zima tuhá;
č-á sila obrovská;

čertovsky prísl.: expr. č. pekné dievča;

čertvie, čerthovie, pís. i čert vie, čert ho vie hovor. expr.

I. vetná prísl. ktovie, bohvie: č., čo chcel urobiť;
nebude už doma? – č.

II. čast. je súčasťou neurč. zám. čertviekde, čertviekade, čertviekam, čertviekedy, čertviekoľko, čertvieprečo ap. (pís. i čertvie kde, čertvie kade, čertvie kedy ap.), kt. vyj. neurčitosť, zápor; ktovie, bohvie: stále chodí čertviekde, čertviekade, čertviekam;
urazil sa čertvieprečo

čertvieako zám. neurč. príslov. hovor. expr. ktovieako, bohvieako: nemusí ísť č. ďaleko

čertvieaký zám. neurč. hovor. expr. ktovieaký, bohvieaký: budú zavádzať č-é novoty

čertviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo, bohviečo: namýšľa si č.

čertviekto zám. neurč. hovor. expr. ktovie kto, bohviekto: potuluje sa tam č.

ceruza -y -rúz, ceruzka -y -ziek ž. nástroj na písanie v podobe tyčky s grafitovou al. inou vložkou, tužka: farebná, patentná c., zastrúhať c-u

červ, červík -a mn. N a A -y m.

1. živočích s pretiahnutým telom bez nôh žijúci vo vlhkej pôde, vo vode: chytať ryby na č-y;

2. larva hmyzu: č. v jablku;
do mäsa sa chytili č-y

● expr.: mať sa ako č. v syre dobre;
→ nasadiť niekomu č-a do hlavy;
v hlave mu vŕta č. pochybnosti trápi ho pochybnosť;
hrub. už ho č-y žerú je mŕtvy;
otráviť, zapiť č-a vypiť si;

červač, črvač -e ž. hromad. červy, červíky: č-ou rozožratá dlážka

červeň¹ -e ž.

1. červené sfarbenie, červená farba: č. tváre, č. čerešní;
zaliala ho č. rumenec

2. červené farbivo: indická č., natrieť č-ou

červeň² -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách

červenastý, červenkastý, červenavý, červenkavý príd. sfarbený dočervena: č-é listy, č-é líca

červenať sa -á nedok.

1. mať na tvári červeň od citového pohnutia, pýriť sa: č. sa od hanby, od zlosti;
cítila, že sa č-á

2. červenieť sa (význ. 1): lístie na stromoch sa č-á, strechy sa č-jú

červenieť -ie -ejú nedok. stávať sa červeným: čerešne začínajú č.

// červenieť sa

1. javiť sa červeným: strechy sa č-jú

2. červenať sa, pýriť sa: č-ie sa v tvári

červeno prísl.: č. kvitnúť, č. natretý;

červeno-biely príd. červený a biely: č-e dresy

červenoarmejec -jca m. vojak býv. Červenej armády

červenofialový príd. fialový dočervena: č-é kvety

červenohnedý príd. hnedý dočervena: č-á farba

červenolíci príd. majúci červené líca: č-e dievčatko

červenosť -i ž. červené sfarbenie

červenovlasý príd. ryšavý: č-é dievča

červenožltý príd. žltý dočervena: č-é listy

červený príd.

1. majúci farbu ako krv: č-é líca, pery, má č-é oči od plaču;
č-é vlasy ryšavé;
č-é víno, op. biele;
č. od hanby, od jedu;
v odb. názvoch bližšie určuje druh: č-á kapusta, č. mak;
č-á repa cvikla;
č. smrek smrekovec;
chem. č-á soľ;
lek. č-é krvinky, op. biele;
č-é barety špeciálny oddiel ozbrojenej moci štátu vycvičený na osobitné zásahy (napr. proti teroristom);
publ. č-é čísla vyjadrujúce stratu

2. symbolizujúci touto farbou revolučnosť v marxistickom chápaní: č-é odbory;
hist. Č-á armáda (v býv. Sovietskom zväze)

3. Č. kríž, Č. polmesiac medzinár. organizácia prvej pomoci

● č. ako ruža, ako pivónia, ako paprika, ako rak;
expr. č. kohút (kikiríka) na streche (je) požiar;
niečo sa tiahne, vinie ako č-á → niť niečím;

červiačí príd.;

červiačik -a mn. N a A -y m. zdrob.

červiak -a mn. N a A -y m. expr. červ, červík: drobné č-y;

červíček -čka mn. N a A -y m. zdrob.

červičí príd.;

červienka -y -nok ž.

1. spevavý vták s červenou škvrnou na prsiach, zool. Erithacus

2. infekčná choroba ošípaných prejavujúca sa horúčkou a červeným sfarbením kože

3. druh hrušiek s okrúhlymi plodmi s červenkastou šupkou

červivieť, červavieť -ie -ejú nedok. stávať sa červivým, červavým: č-enie ovocia

červivosť, červavosť -i ž.: č. jabĺk

červivý, červavý príd. rozožratý červami: č-é ovocie, huby;

červotoč, črvotoč -e ž. i -a m. červ žijúci v dreve, zool. Anobium: v dreve hlodá č., posteľ rozožratá č-ou

červotočivosť, črvotočivosť -i ž.: č. dreva

červotočivý, črvotočivý príd. prevŕtaný črvotočou: č-é rámy, skrine;

cícer -a L -i mn. -y m. strukovina podobná hrachu, bot. Cicer