Význam slova "cer" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 81 výsledkov (1 strana)

  • cer -a m. druh teplomilného duba rastúci na juž. Slovensku;
    bot. dub cerový Quercus cerris;

  • čerebľa -e ž. malá striebrolesklá ryba, zool. Phoxinus

  • ceremónia -ie obyč. mn. ž.

    1. spoloč. formality pri slávnostných príležitostiach: promočná c.;
    slávnostné c-ie, cirkevné c-ie

    2. ceremónie pomn. hovor. expr. okolky

    robiť (dlhé, zbytočné) c-ie (s niekým, s niečím) a) okolkovať b) dlho sa zapodievať s niečím, preťahovať niečo

  • ceremoniál -u L -i mn. -y m. súbor pravidiel a formalít pri slávnostných príležitostiach v istom spoloč. prostredí: otvárací, uvítací c., pohrebný c.

  • čereň -a m. rybárska sieť na dlhej žrdi

  • čerešňa -e -šieň/-šní ž.

    1. ovoc. strom, bot. Cerasus

    2. guľatý červený kôstkovicový plod tohto stromu: oberať č-e

    3. čerešňové drevo; výrobok z neho: dlážka z č-e

    4. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: podlahová č.;

  • čerešnička -y -čiek, čerešienka -y -nok ž. zdrob.

  • čerešňovica -e ž. liehový nápoj z čerešieň

  • čerešňovočervený príd. červený ako zrelé čerešne

  • čerešňový príd.: č-é drevo;
    č. závin, č-á šťava;
    č-á farba červená ako čerešne;

  • čerieslo -a -sel s. krájadlo na pluhu

  • ceriť nedok. iba v spoj. c. zuby (na koho, na čo) ukazovať, vyškierať zuby (pri smiechu, hneve ap.)

    // ceriť sa expr.

    1. smiať sa, vyškierať sa

    2. javiť sa ako veľký prázdny priestor, otvárať sa, zívať: priepasť sa c-í

  • čeriť nedok.

    1. jemne vlniť: vietor č-í hladinu jazera

    2. čistiť: č-enie vína

    // čeriť sa:

    1. voda sa č-í

    2. šťava sa č-í

  • čerň -e ž.

    1. čierne sfarbenie, čierna farba: č. vlasov, č. noci

    2. čierne farbivo: tlačiarenská č.

    3. odb. choroba rastlín: obilná, chmeľová č.

  • černastý príd. sfarbený dočierna: č-é hory, č-á škvrna

  • černica -e -níc ž.

    1. krovitá rastlina s čiernymi plodmi podobnými maline, bot. ostružina černicová Rubus fruticosus

    2. jej jedlý plod;

  • černičie -ia s. hromad. porast, kríčky černíc

  • černicový príd.: č. sirup

  • černieť -ie -ejú nedok. stávať sa čiernym: rana č-ie, č-enie vňate

    // černieť sa javiť sa čiernym: hory, mračná sa č-jú

  • černoch -a mn. -si m. človek čierneho plemena: americkí, africkí č-si;
    je ako č. opálený, tmavý;

  • černokňažnícky príd.;

  • černokňažníctvo -a s.

  • černokňažník -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň, bosorák (v rozprávkach);

  • černoška -y -šiek ž.;

  • černošský príd.: č-é tance, č-é umenie

  • černovský príd. k Černová: č-á tragédia, č. masaker tragické udalosti z r. 1907 súvisiace s národným útlakom Slovákov v Uhorsku

  • černuľa -e -núľ ž. expr. dievča, žena tmavej pleti a čiernych vlasov

  • cerový príd.: c. les

  • čerpací príd. určený na čerpanie: č-ia stanica

  • čerpadlár -a m. kto pracuje pri čerpadle

  • čerpadlo -a -diel s. čerpací (prí)stroj: benzínové č., č. na vodu;
    motorové č.

  • čerpať nedok.

    1. naberaním, načieraním, nasávaním dostávať niekam: č. vodu, benzín, naftu

    2. brať, získavať: č. silu, poučenie, námet;
    č. fond, z fondu

  • čerstvo prísl. i vetná prísl. k 3: č. napadnutý sneh;
    č. kráčať;
    vonku je č. sviežo, chladno;

  • čerstvosť -i ž.

  • čerstvý príd.

    1. nedávno vzniknutý, vyrobený, získaný: č. chlieb, č-é maslo, č-á zelenina, č-á strava, č-á voda;
    č-é noviny, správy;
    č. sneh, hrob nový

    2. svieži (význ. 1), čulý, op. vyčerpaný, ustatý: č-á myseľ, č-é posily, č. hráč

    3. príjemne chladný, svieži, osviežujúci: č. vzduch, vietor, č-é ráno

    4. rýchly, rezký: č. krok

    č. ako ryba;
    mať niečo v č-ej pamäti dobre si to pamätať;

  • čert -a D -ovi/-u m. hovor. a rozpráv. zlý duch, diabol, satan: prestrojiť sa za č-a;

    expr.: zlý ako č. veľmi;
    báť sa niekoho ako č-a veľmi;
    báť sa niečoho ako č. kríža, svätenej vody veľmi; vyhýbať sa tomu;
    nech to č. → vezme;
    aby, bodaj to č. → vzal;
    (všetci) č-i s ním šijú je samopašný;
    ani č. sa v tom nevyzná je to veľmi zložité;
    čo č. nechcel (nešťastnou) náhodou;
    č. (nikdy) nespí všeličo sa môže stať;
    (v tom je) č-ovo kopýtko háčik, fígeľ;
    č. ako diabol, to je jeden č. to je jedno;
    poslať niekoho do č-a zbaviť sa ho;
    choď do č-a! zmizni! koho sem č-i nesú? kto to prichádza? (posľubovať) č-ov-diablov veľa, všeličo;
    na kýho/kieho č-a načo; vo funkcii cit. (často v zakliatí) vyj. hnev, nesúhlas, prekvapenie: do č-a, ba (kýho) č-a;

  • čerta čast. pejor. vyj. zápor: č. (starého) to urobíš!

  • čertica -e -tíc ž. expr. čertovská žena al. zviera, diablica (v zápor. al. kladnom hodnotení): zlostná č.;
    jeho žena je hotová č.

  • certifikácia -ie ž.

    1. potvrdzovanie, potvrdenie

    2. certifikát;

  • certifikačný príd.: c-á listina

  • certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.

  • čertík -a mn. -ci/-ky m. zdrob. expr. oslab.

  • čertiť sa nedok. hovor. expr. hnevať sa, zlostiť sa, jedovať sa: č-l sa na ľudí a klial

  • čertovina -y -vín ž. hovor. expr. šibalstvo, huncútstvo, beťárstvo, samopaš, neplecha: vystrájať, stvárať č-y, je v tom nejaká č.

  • čertovský príd. obyč. pren. expr. (vyj. zápor. al. kladné hodnotenie): č-á žena energická al. huncútska;
    č. kúsok odvážny;
    č-á zima tuhá;
    č-á sila obrovská;

    čertovsky prísl.: expr. č. pekné dievča;

  • čertvie, čerthovie, pís. i čert vie, čert ho vie hovor. expr.

    I. vetná prísl. ktovie, bohvie: č., čo chcel urobiť;
    nebude už doma? – č.

    II. čast. je súčasťou neurč. zám. čertviekde, čertviekade, čertviekam, čertviekedy, čertviekoľko, čertvieprečo ap. (pís. i čertvie kde, čertvie kade, čertvie kedy ap.), kt. vyj. neurčitosť, zápor; ktovie, bohvie: stále chodí čertviekde, čertviekade, čertviekam;
    urazil sa čertvieprečo

  • čertvieako zám. neurč. príslov. hovor. expr. ktovieako, bohvieako: nemusí ísť č. ďaleko

  • čertvieaký zám. neurč. hovor. expr. ktovieaký, bohvieaký: budú zavádzať č-é novoty

  • čertviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo, bohviečo: namýšľa si č.

  • čertviekto zám. neurč. hovor. expr. ktovie kto, bohviekto: potuluje sa tam č.

  • ceruza -y -rúz, ceruzka -y -ziek ž. nástroj na písanie v podobe tyčky s grafitovou al. inou vložkou, tužka: farebná, patentná c., zastrúhať c-u

  • červ, červík -a mn. N a A -y m.

    1. živočích s pretiahnutým telom bez nôh žijúci vo vlhkej pôde, vo vode: chytať ryby na č-y;

    2. larva hmyzu: č. v jablku;
    do mäsa sa chytili č-y

    expr.: mať sa ako č. v syre dobre;
    nasadiť niekomu č-a do hlavy;
    v hlave mu vŕta č. pochybnosti trápi ho pochybnosť;
    hrub. už ho č-y žerú je mŕtvy;
    otráviť, zapiť č-a vypiť si;

  • červač, črvač -e ž. hromad. červy, červíky: č-ou rozožratá dlážka

  • červeň1 -e ž.

    1. červené sfarbenie, červená farba: č. tváre, č. čerešní;
    zaliala ho č. rumenec

    2. červené farbivo: indická č., natrieť č-ou

    červeň2 -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách

  • červenastý, červenkastý, červenavý, červenkavý príd. sfarbený dočervena: č-é listy, č-é líca

  • červenať sanedok.

    1. mať na tvári červeň od citového pohnutia, pýriť sa: č. sa od hanby, od zlosti;
    cítila, že sa č-á

    2. červenieť sa (význ. 1): lístie na stromoch sa č-á, strechy sa č-jú

  • červenieť -ie -ejú nedok. stávať sa červeným: čerešne začínajú č.

    // červenieť sa

    1. javiť sa červeným: strechy sa č-jú

    2. červenať sa, pýriť sa: č-ie sa v tvári

  • červeno prísl.: č. kvitnúť, č. natretý;

  • červeno-biely príd. červený a biely: č-e dresy

  • červenoarmejec -jca m. vojak býv. Červenej armády

  • červenofialový príd. fialový dočervena: č-é kvety

  • červenohnedý príd. hnedý dočervena: č-á farba

  • červenolíci príd. majúci červené líca: č-e dievčatko

  • červenosť -i ž. červené sfarbenie

  • červenovlasý príd. ryšavý: č-é dievča

  • červenožltý príd. žltý dočervena: č-é listy

  • červený príd.

    1. majúci farbu ako krv: č-é líca, pery, má č-é oči od plaču;
    č-é vlasy ryšavé;
    č-é víno, op. biele;
    č. od hanby, od jedu;
    v odb. názvoch bližšie určuje druh: č-á kapusta, č. mak;
    č-á repa cvikla;
    č. smrek smrekovec;
    chem. č-á soľ;
    lek. č-é krvinky, op. biele;
    č-é barety špeciálny oddiel ozbrojenej moci štátu vycvičený na osobitné zásahy (napr. proti teroristom);
    publ. č-é čísla vyjadrujúce stratu

    2. symbolizujúci touto farbou revolučnosť v marxistickom chápaní: č-é odbory;
    hist. Č-á armáda (v býv. Sovietskom zväze)

    3. Č. kríž, Č. polmesiac medzinár. organizácia prvej pomoci

    č. ako ruža, ako pivónia, ako paprika, ako rak;
    expr. č. kohút (kikiríka) na streche (je) požiar;
    niečo sa tiahne, vinie ako č-á → niť niečím;

  • červiačí príd.;

  • červiačik -a mn. N a A -y m. zdrob.

  • červiak -a mn. N a A -y m. expr. červ, červík: drobné č-y;

  • červíček -čka mn. N a A -y m. zdrob.

  • červičí príd.;

  • červienka -y -nok ž.

    1. spevavý vták s červenou škvrnou na prsiach, zool. Erithacus

    2. infekčná choroba ošípaných prejavujúca sa horúčkou a červeným sfarbením kože

    3. druh hrušiek s okrúhlymi plodmi s červenkastou šupkou

  • červivieť, červavieť -ie -ejú nedok. stávať sa červivým, červavým: č-enie ovocia

  • červivosť, červavosť -i ž.: č. jabĺk

  • červivý, červavý príd. rozožratý červami: č-é ovocie, huby;

  • červotoč, črvotoč -e ž. i -a m. červ žijúci v dreve, zool. Anobium: v dreve hlodá č., posteľ rozožratá č-ou

  • červotočivosť, črvotočivosť -i ž.: č. dreva

  • červotočivý, črvotočivý príd. prevŕtaný črvotočou: č-é rámy, skrine;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV