Význam slova "cér" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 84 výsledkov (1 strana)
-
cer -a m. druh teplomilného duba rastúci na juž. Slovensku;
bot. dub cerový Quercus cerris; -
ceremónia -ie obyč. mn. ž.
1. spoloč. formality pri slávnostných príležitostiach: promočná c.;
slávnostné c-ie, cirkevné c-ie2. ceremónie pomn. hovor. expr. okolky
□ robiť (dlhé, zbytočné) c-ie (s niekým, s niečím) a) okolkovať b) dlho sa zapodievať s niečím, preťahovať niečo
-
ceremoniál -u L -i mn. -y m. súbor pravidiel a formalít pri slávnostných príležitostiach v istom spoloč. prostredí: otvárací, uvítací c., pohrebný c.
-
čereň -a m. rybárska sieť na dlhej žrdi
-
čerešňa -e -šieň/-šní ž.
1. ovoc. strom, bot. Cerasus
2. guľatý červený kôstkovicový plod tohto stromu: oberať č-e
3. čerešňové drevo; výrobok z neho: dlážka z č-e
4. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: podlahová č.;
-
čerešnička -y -čiek, čerešienka -y -nok ž. zdrob.
-
čerešňový príd.: č-é drevo;
č. závin, č-á šťava;
č-á farba červená ako čerešne; -
čerieslo -a -sel s. krájadlo na pluhu
-
ceriť nedok. iba v spoj. c. zuby (na koho, na čo) ukazovať, vyškierať zuby (pri smiechu, hneve ap.)
// ceriť sa expr.
2. javiť sa ako veľký prázdny priestor, otvárať sa, zívať: priepasť sa c-í
-
čeriť nedok.
1. jemne vlniť: vietor č-í hladinu jazera
2. čistiť: č-enie vína
// čeriť sa:
1. voda sa č-í
2. šťava sa č-í
-
čerň -e ž.
1. čierne sfarbenie, čierna farba: č. vlasov, č. noci
2. čierne farbivo: tlačiarenská č.
3. odb. choroba rastlín: obilná, chmeľová č.
-
černastý príd. sfarbený dočierna: č-é hory, č-á škvrna
-
černica -e -níc ž.
1. krovitá rastlina s čiernymi plodmi podobnými maline, bot. ostružina černicová Rubus fruticosus
-
černičie -ia s. hromad. porast, kríčky černíc
-
černicový príd.: č. sirup
-
černieť -ie -ejú nedok. stávať sa čiernym: rana č-ie, č-enie vňate
// černieť sa javiť sa čiernym: hory, mračná sa č-jú
-
černoch -a mn. -si m. človek čierneho plemena: americkí, africkí č-si;
je ako č. opálený, tmavý; -
černokňažnícky príd.;
-
černokňažníctvo -a s.
-
černokňažník -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň, bosorák (v rozprávkach);
-
černoška -y -šiek ž.;
-
černošský príd.: č-é tance, č-é umenie
-
černovský príd. k Černová: č-á tragédia, č. masaker tragické udalosti z r. 1907 súvisiace s národným útlakom Slovákov v Uhorsku
-
černuľa -e -núľ ž. expr. dievča, žena tmavej pleti a čiernych vlasov
-
cerový príd.: c. les
-
čerpací príd. určený na čerpanie: č-ia stanica
-
čerpadlo -a -diel s. čerpací (prí)stroj: benzínové č., č. na vodu;
motorové č. -
čerpať nedok.
1. naberaním, načieraním, nasávaním dostávať niekam: č. vodu, benzín, naftu
2. brať, získavať: č. silu, poučenie, námet;
č. fond, z fondu -
čerstvo prísl. i vetná prísl. k 3: č. napadnutý sneh;
č. kráčať;
vonku je č. sviežo, chladno; -
čerstvosť -i ž.
-
čerstvý príd.
1. nedávno vzniknutý, vyrobený, získaný: č. chlieb, č-é maslo, č-á zelenina, č-á strava, č-á voda;
č-é noviny, správy;
č. sneh, hrob nový2. svieži (význ. 1), čulý, op. vyčerpaný, ustatý: č-á myseľ, č-é posily, č. hráč
3. príjemne chladný, svieži, osviežujúci: č. vzduch, vietor, č-é ráno
-
čert -a D -ovi/-u m. hovor. a rozpráv. zlý duch, diabol, satan: prestrojiť sa za č-a;
● expr.: zlý ako č. veľmi;
báť sa niekoho ako č-a veľmi;
báť sa niečoho ako č. kríža, svätenej vody veľmi; vyhýbať sa tomu;
nech to č. → vezme;
aby, bodaj to č. → vzal;
(všetci) č-i s ním šijú je samopašný;
ani č. sa v tom nevyzná je to veľmi zložité;
čo č. nechcel (nešťastnou) náhodou;
č. (nikdy) nespí všeličo sa môže stať;
(v tom je) č-ovo kopýtko háčik, fígeľ;
č. ako diabol, to je jeden č. to je jedno;
poslať niekoho do č-a zbaviť sa ho;
choď do č-a! zmizni! koho sem č-i nesú? kto to prichádza? (posľubovať) č-ov-diablov veľa, všeličo;
na kýho/kieho č-a načo; vo funkcii cit. (často v zakliatí) vyj. hnev, nesúhlas, prekvapenie: do č-a, ba (kýho) č-a; -
čerta čast. pejor. vyj. zápor: č. (starého) to urobíš!
-
čertica -e -tíc ž. expr. čertovská žena al. zviera, diablica (v zápor. al. kladnom hodnotení): zlostná č.;
jeho žena je hotová č. -
certifikácia -ie ž.
1. potvrdzovanie, potvrdenie
2. certifikát;
-
certifikačný príd.: c-á listina
-
certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.
-
čertík -a mn. -ci/-ky m. zdrob. expr. oslab.
-
čertiť sa nedok. hovor. expr. hnevať sa, zlostiť sa, jedovať sa: č-l sa na ľudí a klial
-
čertovina -y -vín ž. hovor. expr. šibalstvo, huncútstvo, beťárstvo, samopaš, neplecha: vystrájať, stvárať č-y, je v tom nejaká č.
-
čertovský príd. obyč. pren. expr. (vyj. zápor. al. kladné hodnotenie): č-á žena energická al. huncútska;
č. kúsok odvážny;
č-á zima tuhá;
č-á sila obrovská;čertovsky prísl.: expr. č. pekné dievča;
-
čertvie, čerthovie, pís. i čert vie, čert ho vie hovor. expr.
I. vetná prísl. ktovie, bohvie: č., čo chcel urobiť;
nebude už doma? – č.II. čast. je súčasťou neurč. zám. čertviekde, čertviekade, čertviekam, čertviekedy, čertviekoľko, čertvieprečo ap. (pís. i čertvie kde, čertvie kade, čertvie kedy ap.), kt. vyj. neurčitosť, zápor; ktovie, bohvie: stále chodí čertviekde, čertviekade, čertviekam;
urazil sa čertvieprečo -
čertvieako zám. neurč. príslov. hovor. expr. ktovieako, bohvieako: nemusí ísť č. ďaleko
-
čertvieaký zám. neurč. hovor. expr. ktovieaký, bohvieaký: budú zavádzať č-é novoty
-
čertviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo, bohviečo: namýšľa si č.
-
čertviekto zám. neurč. hovor. expr. ktovie kto, bohviekto: potuluje sa tam č.
-
ceruza -y -rúz, ceruzka -y -ziek ž. nástroj na písanie v podobe tyčky s grafitovou al. inou vložkou, tužka: farebná, patentná c., zastrúhať c-u
-
červ, červík -a mn. N a A -y m.
1. živočích s pretiahnutým telom bez nôh žijúci vo vlhkej pôde, vo vode: chytať ryby na č-y;
2. larva hmyzu: č. v jablku;
do mäsa sa chytili č-y● expr.: mať sa ako č. v syre dobre;
→ nasadiť niekomu č-a do hlavy;
v hlave mu vŕta č. pochybnosti trápi ho pochybnosť;
hrub. už ho č-y žerú je mŕtvy;
otráviť, zapiť č-a vypiť si; -
červač, črvač -e ž. hromad. červy, červíky: č-ou rozožratá dlážka
-
červeň1 -e ž.
1. červené sfarbenie, červená farba: č. tváre, č. čerešní;
zaliala ho č. rumenec2. červené farbivo: indická č., natrieť č-ou
červeň2 -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách
-
červenastý, červenkastý, červenavý, červenkavý príd. sfarbený dočervena: č-é listy, č-é líca
-
červenať sa -á nedok.
1. mať na tvári červeň od citového pohnutia, pýriť sa: č. sa od hanby, od zlosti;
cítila, že sa č-á2. červenieť sa (význ. 1): lístie na stromoch sa č-á, strechy sa č-jú
-
červenieť -ie -ejú nedok. stávať sa červeným: čerešne začínajú č.
// červenieť sa
1. javiť sa červeným: strechy sa č-jú
-
červeno prísl.: č. kvitnúť, č. natretý;
-
červenoarmejec -jca m. vojak býv. Červenej armády
-
červenolíci príd. majúci červené líca: č-e dievčatko
-
červenosť -i ž. červené sfarbenie
-
červenovlasý príd. ryšavý: č-é dievča
-
červený príd.
1. majúci farbu ako krv: č-é líca, pery, má č-é oči od plaču;
č-é vlasy ryšavé;
č-é víno, op. biele;
č. od hanby, od jedu;
v odb. názvoch bližšie určuje druh: č-á kapusta, č. mak;
č-á repa cvikla;
č. smrek smrekovec;
chem. č-á soľ;
lek. č-é krvinky, op. biele;
č-é barety špeciálny oddiel ozbrojenej moci štátu vycvičený na osobitné zásahy (napr. proti teroristom);
publ. č-é čísla vyjadrujúce stratu2. symbolizujúci touto farbou revolučnosť v marxistickom chápaní: č-é odbory;
hist. Č-á armáda (v býv. Sovietskom zväze)3. Č. kríž, Č. polmesiac medzinár. organizácia prvej pomoci
● č. ako ruža, ako pivónia, ako paprika, ako rak;
expr. č. kohút (kikiríka) na streche (je) požiar;
niečo sa tiahne, vinie ako č-á → niť niečím; -
červiačí príd.;
-
červiačik -a mn. N a A -y m. zdrob.
-
červíček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
-
červičí príd.;
-
červienka -y -nok ž.
1. spevavý vták s červenou škvrnou na prsiach, zool. Erithacus
2. infekčná choroba ošípaných prejavujúca sa horúčkou a červeným sfarbením kože
3. druh hrušiek s okrúhlymi plodmi s červenkastou šupkou
-
červivieť, červavieť -ie -ejú nedok. stávať sa červivým, červavým: č-enie ovocia
-
červivosť, červavosť -i ž.: č. jabĺk
-
červotoč, črvotoč -e ž. i -a m. červ žijúci v dreve, zool. Anobium: v dreve hlodá č., posteľ rozožratá č-ou
-
červotočivosť, črvotočivosť -i ž.: č. dreva
-
červotočivý, črvotočivý príd. prevŕtaný črvotočou: č-é rámy, skrine;
-
cár -a mn. -i/-ovia m. titul panovníka u vých. a juž. Slovanov: c. Peter Veľký;
za (panovania) c-a; -
rátajúc, rátajúc do toho predl. s A počítajúc (do toho), vrátane: zajali 100 ľudí r. (do toho) aj deti;
-
tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.
1. k 1000: t. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty