Význam slova "bì" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

biosférický príd.

biotechnológia -ie ž. odb. technológia využívajúca živé organizmy: poľnohospodárske, priemyselné b-ie;
zavádzanie b-ií

biotop -u m. odb. životné prostredie istého organizmu na mieste, kde sa tento organizmus vyskytuje

biotronik -a mn. -ci m. psychotronik: liečenie známeho b-a

biotyp -u m. súbor charakteristických znakov živého organizmu: určiť b. človeka

bipartita -y ž. publ. rada zložená z 2 partnerov (spomedzi zložiek: odbory, zamestnávatelia, št. orgány); dvojstranná dohoda;

bipartitný príd. dvojstranný: b-é rokovanie

bíreš -a m. v min. želiar;

bíreška -y -šiek ž.;

bírešský príd.

birmovanec -nca m. kto prijíma sviatosť birmovania (v kat. cirkvi): zhromaždenie b-ov;

birmovanie -ia s. sviatosť rozvíjajúca a dopĺňajúca účinky krstu (v kat. cirkvi)

birmovanka -y -niek ž.

birmovať nedok. udeľovať jednu zo sviatostí (v kat. cirkvi)

birmovka -y -viek ž. hovor. udeľovanie birmovania; birmovanie

birmovný príd. vzťahujúci sa na birmovanie: b. otec, b-á matka

bisexuálnosť -i ž.

bisexuálny príd. taký, u ktorého sa prejavuje pohlavná náklonnosť k obidvom pohlaviam; svedčiaci o tom: b-e správanie;

biskup -a m. vedúci cirk. hodnostár; (v kat. cirkvi) kto prijal plnosť posvätnej vysviacky a obyč. spravuje diecézu; (v ev. cirkvi) prvý duchovný pastier a vedúci náboženského života: generálny b., dištriktuálny b.;

biskupský príd.: b. úrad;
kuch. b. chlebíček pečivo s kandizovaným ovocím, orieškami ap.;

biskupstvo -a -tiev s.

1. biskupská hodnosť

2. diecéza: Nitrianske b.

bistro -a -tier s. reštauračný podnik na rýchle občerstvenie

bisťu, bisťubohu cit. mierne zahrešenie: pusť ma, bisťu! to je chlapík, bisťubohu!

bit -u m. (angl.) inform.

1. dvojková číslica (0, 1)

2. v počítačovej pamäti miesto na jednu číslicu v dvojkovej sústave

3. jednotka na meranie množstva informácie

biť -je -jú nedok.

1. trestať bitkou, tĺcť, udierať: b. niekoho po chrbte;
b. koňa bičom;
b. deti;
chlapci sa bijú rujú sa, klčkujú sa

2. zasahovať nárazmi, údermi, narážať, búchať, búšiť: b. päsťou do stola;
b. kladivom na nákovu;
voda b-e do brehov;
dážď b-e do okien

3. pri nárazoch, úderoch vydávať (temný) zvuk: zvon b-e;
hodiny b-ú dvanásť odbíjajú;
neos. bilo šesť (hodín);
hromy b-ú;
srdce b-e

4. hovor. útočiť, dorážať, narážať (v reči), kritizovať, pranierovať: b. lajdákov, b. do nešvárov;
bili ho v novinách

● expr. b. niekoho ako koňa, ako psa veľmi;
bol viac bitý ako chleba sýty častejšie dostával bitku ako jedlo;
b. na poplach burcovať verejnú mienku;
vie, vidí, koľko b-je aká je situácia;
to b-e do očí je to veľmi nápadné;
mlynári sa b-ú padá hustý sneh;

bít, pôv. pís. beat -u m. (angl.)

1. rytmický zákl. džezového prejavu, ktorého nositeľom je obyč. hráč na bicích nástrojoch

2. štýl populárnej hudby (od polovice 50. rokov) založených na tomto rytme

3. nástrojová skupina hrajúca v tomto štýle;

bitka -y -tiek ž.

1. zápas, ruvačka, pračka, potýčka: strhla sa b.;
pustiť sa do b-y

2. (voj.) boj: zúri b.;
prehrať, vyhrať b-u;
b. pri Lamači

3. bitie, výprask: dostať b-u od otca

● to je → slovo do b-y

bitkár -a m. kto sa rád bije;

bitkársky príd.: b-a povaha;

bitkárstvo -a s.

bitkom prísl. iba v spoj. b. nabitý preplnený

bítový príd.: b-á hudba

bitúnok -nka/-nku m. miesto, kde sa zabíja dobytok

bivak -u m. tábor pod holým nebom

bivakovať nedok. spať, táboriť pod holým nebom

bizam -u m. kožušina z ondatry;

bizamový príd.

bizarne prísl.;

bizarnosť -i ž.

bizarný príd. kniž. čudný, podivný, zvláštny: b-é tvary;
b. príbeh;

biznis -u m. subšt. obchod

bizón -a mn. N a A -y m. prežúvavec podobný zubrovi;

bizoní príd.

bižutéria -ie ž.

1. drobné ozdoby z kovu, skla ap.

2. predajňa týchto ozdôb

b [i bé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 2. miesta v poradí: hláska b;
vchod B;
vitamín B, B vitamín

2. hud. tón a nota: stupnica B dur, b mol;
bé (b) znak zníženia o pol tónu

● nepovedať a (á) ani b (bé) nič, nevyjadriť sa

bábä -äťa mn. -ätá/-ence -bät/-beniec, bábo -a báb s. hovor. novorodeniatko: budú mať b.;

bábätko -a -tiek s. zdrob.

bábika -y -bik ž. det. hračka znázorňujúca obyč. malé dieťa, báb(k)a: hrať sa s b-ami

bábkar -a m. kto účinkuje v bábkovom divadle;

bábkarský príd.: b. súbor, krúžok;

bábkarstvo -a s.

1. bábkarské umenie

2. zamestnanie bábkara

bábkový príd.: b-é divadlo v kt. bábky predstavujú konajúce postavy;

bábovka -y -viek ž. okrúhly koláč z treného cesta;

bábovkový príd.: b-á forma

bábovnica -e -níc ž. forma na pečenie bábovky;

bábovnička -y -čiek ž. zdrob.

bác cit.

1. napodobňuje zvuk pri údere, páde, výstrele, bum, buch: zalícil a b.! b. – spadli obaja

2. vyj. prekvapenie, údiv: b., to je novina

báchať -a nedok. expr.

1. udierať, biť, mlátiť, búchať: b. päsťou na stôl

2. strieľať; vystreľovať, vybuchovať: b-nie mín;

báčik -a mn. -ovia, báči -ho (maď.), báčino -a mn. -ovia m. zastaráv. uj(k)o (význ. 2);

báčinko -a mn. -ovia m. hypok.

bádateľ -a mn. -ia m. vedec, učenec;

bádateľka -y -liek ž.;

bádateľský príd.;

bádateľsky prísl.

bádavo prísl.;

bádavosť -i ž.

bádavý príd. skúmavý, hĺbavý: b. duch;

báj -e ž. rozprávanie zo života pohanských bohov, o tajomných prír. javoch, mýtus; príhoda z dávnych čias: antické, grécke, starodávne b-e;
b. o Maginhrade

báječne prísl.: šaty jej b. svedčia;
vyzerať b.

báječný príd. hovor. expr.

1. prekrásny, nádherný: b. život;
b-é farby

2. výborný, vynikajúci, znamenitý: b-é jedlo;
b-é dievča;

bájka -y -jok ž.

1. poučne ladená rozprávka, v kt. zvieratá konajú ako ľudia: Ezopove b-y

2. expr. nepravdivé rozprávanie, výmysel, rozprávka: nerozprávaj mi b-y!

bájkar -a m. autor bájok;

bájkarský príd.

bájny príd.

1. rozprávkový, mýtický: b. svet, b-e motívy

2. expr. nádherný, čarovný, báječný: b. zjav

bájoslovie -ia s. súbor bájí, mytológia: slovanské b.;

bájoslovný príd.

báň² -e ž. poet. klenba oblohy: nebeská b., nebies b.

bán, báň¹ -a m. rúbanisko, rúbaň: vyžínať b-y, b-e;
chodiť do b-ov na jahody, maliny

bárium -ia D a L -iu s. striebristý kov, chem. alkalický prvok, zn. Ba

bárka -y -rok ž. veslový al. plachtový čln: rybárska b.

bárs, bár

I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná

II. čast.

1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie

2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!

bársako, bárako zám. neurč. príslov. hovor. hocako, akokoľvek

bársaký, báraký zám. neurč. hovor. hocaký, akýkoľvek

bársčo, bárčo zám. neurč. hovor. hocičo, čokoľvek

bárskade, bárkade zám. neurč. príslov. hovor. hocikade, kadekoľvek

bárskde, bárkde zám. neurč. príslov. hovor. hocikde, kdekoľvek

bárskedy, bárkedy zám. neurč. príslov. hovor. hocikedy, kedykoľvek

bárskoľko, bárkoľko zám. neurč. číslov. hovor. hocikoľko, koľkokoľvek

bárskto, bárkto zám. neurč. hovor. hocikto, ktokoľvek

báseň -sne ž. slovesný umel. výtvor, obyč. vo veršoch: lyrická, epická b.;
b. v próze;
písať, recitovať b-e;
symfonická b. orchestrálna skladba s vymedzeným (lit., filoz. ap.) námetom

● expr. to je priam, hotová b. je to krásne, dokonalé

básnický príd.: b. talent;
b-á reč;
b-é dielo;

básnicky prísl.;

básnictvo -a s. skladanie básní; básnické výtvory, poézia: súčasné slovenské b.

básnik -a mn. -ci m. slovesný umelec, kt. tvorí básne: slovenský b. Hviezdoslav;
lyrický b.;

básniť -i nedok.

1. tvoriť, skladať básne

2. hovor. expr. nadšene rozprávať, nadchýnať sa, spievať: b. o pobyte na Jadrane

3. expr. vymýšľať si, tárať, fantazírovať: neb-i!

báť sa bojí boja nedok.

1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
b-í sa ostať sama;
neboj sa, nič sa ti nestane

2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
b-m sa, či ťa nájdem doma

3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
b-m sa, že spadnem, aby som nespadol

● kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí

bé cit.

1. napodobňuje hlas ovce, kozy al. det. plač

2. vyj. výsmech: bé! – a vyplazila jazyk

béčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom b, B: chodiť do b-y (triedy B)

béčko -a -čok s. hovor. písmeno b, B; vec ním označená (napr. druhé mužstvo, tovar II. triedy)

béžový príd. žltohnedý: b-é šaty

bľabot -u m. expr. bľabotanie

bľabotať -ce -cú nedok. expr.

1. nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť: detské b-nie

2. veľa, zbytočne hovoriť, tárať: neprestajne b-e;
prázdne b-nie

bľačať -í -ia nedok. vydávať zvuky znejúce ako bé: ovca, koza, teľa b-í;

bľakot -u m. bľačanie: b. oviec

bľuskať nedok. expr. pozerať, mrkať, fľochať: b. (očami) po dievčatách, na dievčatá;

dok. bľusnúť -e -ú -sol, bľusknúť -e -ú -kol

bôb -u m.

1. strukovina pestovaná kvôli semenám, bot. Vicia

2. jej plody; jedlo z nich

3. obyč. mn. b-y veľké zrná niekt. úžitkových rastlín: sójové, kakaové b-y;

bôbový príd.: b-á polievka

bôčik -a m. tučné mäso z boku brava: údený b.

bója -e ž. teleso na hladine označujúce isté (nebezpečné) miesto vo vode

bôľ -u m. teles. al. duš. bolesť: tupý b.;
plakať od b-u

bôľne prísl.: b. stonať

bôľny príd. kniž. bolestivý, bolestný, trpký: b. pohľad;
b-a myšlienka;

bór -u m. chem. nekovový prvok, zn. B;

bor, bôr -u m.

1. borovica, sosna

2. borina: tmavý b., b. šumí;

bôrik -a m. zdrob.

bórový príd.: b-á voda, b-á masť

borový, bôrový príd.: borový les, bôrové drevo

● expr. figu, šušku borovú (vieš, dostaneš ap.) nič;

bôžik -a mn. -ovia m.

1. pohanský boh: domáci b-ia;
b. lásky amor

2. jeho soška, modla: b. zo slonoviny

br, bŕ cit. vyj. pocit odporu, hnusu, zimy: bŕ, až ma striaslo