Význam slova "vy" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 2035 výsledkov (17 strán)
-
vy G, A, L vás D vám I vami zám. osob. 2. os. mn.
1. označ. skupinu dvoch a viacerých adresátov: je vás veľa, vy ste kamaráti;
povedz, čo je medzi vami;
obídeme sa aj bez vás, vy sebci! čo nového u vás (doma)?2. označ. jednotlivého adresáta pri vykaní: pán učiteľ, vy ste nás kedysi učili;
vás nepoznám;
odpovedáme Vám na list3. hovor. označ. všeobecnú 2. os., ktorou podávateľ citovo zainteresúva adresáta: zvuk tíchne, ale vám sa zdá, že stále znie
4. expr. D vám vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív): to vám bolo také smiešne! zrazu sa vám spustil lejak
-
vyabstrahovať dok. k abstrahovať: v. poučku, v-né zákonitosti
-
vyárendovať si dok.
1. zastaráv. prenajať si: v-né miestnosti
2. expr. vyhradiť (význ. 1, 2): rubrika v-ná pre čitateľov;
v. si právo ... -
vyargumentovať dok. podložiť argumentmi: presvedčivo v., právne v-né obavy
-
vyasfaltovať dok. k asfaltovať: v. cestu
-
vybabrať -e -ú dok. hovor. oklamať (význ. 2), dostať, prekabátiť: škaredo s ním v-li
-
vybadať dok. vypozorovať; vytušiť: v. u dieťaťa vzdor;
z jeho reči v-l, že sa nevráti vyrozumel -
vybagrovať dok.
1. bagrovaním odstrániť; takto získať: v. piesok;
v-ná zemina -
vybájiť, vybájiť si -i -a dok. vymyslieť (si) (význ. 2); vysnívať (si): v-ené legendy;
v. si lepší svet -
vybaliť -ľ! dok.
1. zbaviť obalu: v. tovar
2. zbaviť (obal) obsahu, vyprázdniť: v. kufre, debny;
-
nedok. vybaľovať
// vybaliť sa vybaliť si kufre, batožinu ap.;
-
nedok. vybaľovať sa
-
výbava -y -bav ž.
1. veci, kt. dostávajú deti (dcéry) od rodičov obyč. pri vstupe do manželstva: bohatá v. nevesty, chystať si v-u
-
vybavenie -ia s. súhrn náležitostí, vystrojenie: moderné v. podniku, strojové v. družstva
-
vybavenosť -i ž. súhrn potrebných prostriedkov, ustanovizní ap., vybavenie, vystrojenie: technická v. vozidla;
občianska v. sídlisk -
výbavička -y -čiek ž. zdrob.: detská v.
-
vybaviť dok.
1. postarať sa o získanie al. uskutočnenie niečoho (obyč. úr. postupom); vykonať, zariadiť: v. si potvrdenie, pas, dôchodok, v. niečo osobne, telefonicky, v meste nič nev-l;
v-li mu prijatie u ministra2. uviesť do poriadku isté úr. veci (úkonmi vyplývajúcimi z prac. povinnosti): v. spis, agendu, posúriť v-enie žiadosti, nev-ená pošta;
v. stránky, v. cestujúcich3. vystrojiť (potrebným): dobre v-ené sídlisko, televízor v-ený tranzistormi
● v. si s niekým (osobné) → účty;
-
vybavovačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor. vybavovanie: v-y po úradoch
-
nedok. vybavovať
// vybaviť sa
1. dokončiť (istý úkon, povinnosť ap.), odbaviť sa: na colnici sme sa rýchlo v-li
2. prísť opäť na myseľ, objaviť sa (v predstavách): v-la sa mu zabudnutá udalosť;
-
nedok. vybavovať sa
// vybaviť si vyvolať si opäť v mysli, prestaviť si: živo si v-l tú situáciu;
-
nedok. vybavovať si
-
výbeh -u m.
1. vybehnutie (význ. 1, 3)
2. ohraničený priestor umožňujúci voľný pohyb hosp. zvierat: v. pre kone, pre hydinu;
-
vybehať dok. expr. vybaviť (na viacerých miestach): v. si povolenie;
-
vybehávačka -y -čiek ž.
-
nedok. vybehávať2 -a
// vybehať sa
1. do vôle sa nabehať, unaviť sa behaním: deti sa musia v.
2. hovor. opotrebovať sa, vydrať sa: v-ný hriadeľ
-
vybehnúť -e -ú -hol dok.
1. behom sa dostať von, expr. vyjsť: v. z domu, v. na ulicu;
v-l len tak naľahko2. takto sa dostať hore: v. na povalu, hore schodmi
3. začať bežať: šprintéri (ne)v-li naraz
4. expr. prudko vyrásť, vyhúknuť: burina za noc v-la, v-tý chlapec;
-
výbehový príd.
-
výber -u m.
1. možnosť vybrať si z istého množstva; vyberanie: (ne)mať na v., v. tovaru;
prísny v. uchádzačov;
biol. prirodzený v. selekcia2. čo vzniklo vyberaním: v. poézie;
širší, užší v. (pretekárov)3. hovor. tovar najlepšej akosti;
-
vyberač -a m. výberca: v. príspevkov, v. za plyn;
-
vyberačka -y -čiek ž.
-
vyberane prísl.: v. sa správať;
-
vyberanosť -i ž.
-
vyberaný príd.
1. starostlivo volený, jemný, vybraný: v-é výrazy, spôsoby
2. kt. je výbornej akosti: v. tovar, v-é jedlá;
-
nedok. vyberať
● nev-á slová hovorí a) otvorene b) hrubo;
kto veľa v-á, ten preberie// vybrať sa vychystať sa, vydať sa (na cestu): v. sa na výlet, na návštevu, k lekárovi;
-
nedok. vyberať sa
-
výberca -u mn. -ovia m. kto vyberá (peniaze), vyberač: v. poplatkov;
-
výberkyňa -e -kýň ž.
-
výberový príd. k 1, 3: v-á škola;
v-é maslo -
vybetónovať dok. pokryť vrstvou betónu; vystavať z betónu: v. chodník;
v. múr -
výbežok -žku m. vybiehajúca časť niečoho: v-y pohoria, v-y kostí
-
vybičovať dok. do krajnosti vystupňovať, vydráždiť: v. fantáziu, nervy, v-ná pozornosť;
-
nedok. vybičúvať -a
-
nedok. vybiehať -a, vybehávať1 -a, vybehovať
1. k 1 – 4
2. iba vybiehať tvoriť výbežok; smerovať: pevnina v-la do mora;
priamky v-jú zo stredu vychádzajú -
vybieliť -i -ľ! dok. k bieliť (význ. 1, 2): v. plátno;
v-ené steny -
vybíjaná ž. loptová hra, pri kt. hráč súpera zasiahnutý loptou odstupuje z hry
-
vybíjaný príd.
1. pokrytý drobnými vtĺkanými ozdobami: v. opasok
-
nedok. k 2 – 7 vybíjať -a
● → klin klinom v.
// vybiť sa
1. stratiť elektr. náboj: batéria sa v-la
2. expr. dostať voľný priebeh, uvoľniť sa: zlosť sa nemá kde v.;
-
nedok. vybíjať sa
-
vybiť -je -jú dok.
1. zbiť (význ. 3), nabiť: bojí sa, že ho doma v-jú
2. (zabíjaním) vyhubiť: v. škodlivý hmyz
3. nárazom poškodiť, vyraziť, vytĺcť: v. obloky, pri bitke mu v-li zuby
4. bitím, nárazom vyznačiť, vyhĺbiť: v. značku do plechu;
v. jamu na ceste5. takto poškodiť: v-tý asfalt
6. zbaviť elektr. náboja: v. akumulátor;
hovor. v. poistku spáliť7. expr. dať voľný priebeh, uvoľniť: v. (si) vášeň
● expr. v. niekomu niečo z → hlavy;
-
vybito prísl.;
-
vybitosť -i ž.
-
vybitý príd. expr. prefíkaný, prešibaný, vybíjaný: v. špekulant;
-
vybľabotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. expr.
1. bľabotajúc vysloviť: ledva v-l pár slov
2. prezradiť (význ. 1), vyzradiť, vytárať: nemusíš hneď všetko v.
-
vybľakovať nedok.
1. expr. opakovane, veľmi bľačať: ovce v-jú
2. pejor. vykrikovať; vyspevovať: nev-j!
-
opak. vybľakúvať -a
-
vyblednúť -e -ú -dol dok. stať sa bledším, bledým: látka, pleť v-e
-
vybočiť dok. odkloniť sa od priameho smeru: v. z dráhy, z radu
-
nedok. vybočovať -uje, vybáčať -a
-
výboj -a m.
1. obyč. mn. ozbrojený výpad (s cieľom získať cudzie územie): koloniálne v-e;
2. uvoľnenie nahromadenej energie: v. blesku;
elektrický v. vedenie elektr. prúdu plynným prostredím -
výbojka -y -jok ž. lampa využívajúca elektr. výboj ako zdroj svetla;
-
výbojkový príd.
-
výbojne prísl.;
-
výbojnosť -i ž.
-
výbojný príd. dobyvateľský, dobyvačný; útočný, agresívny: v-é kmene, v-é plány;
v-á povaha; -
vybojovať dok.
1. bojom získať: v. si slobodu;
v. si (dobrú) pozíciu, v. loptu2. uskutočniť, zviesť boj: v. rozhodujúci zápas;
-
nedok. vybojúvať -a, vybojovávať -a
-
výbor -u m. skupina ľudí zvolených z väčšieho celku s úlohou zastupovať a viesť ho, príp. vybavovať pridelenú agendu: výkonný, prípravný, revolučný v.;
ústredný v.;
v-y Národnej rady SR;
občiansky v.;
národný v. býv. orgán št. správy;
zasadanie v-u, člen v-u; -
výborne
I. prísl.
1. k príd. výborný: v. odpovedať;
v. vyzerajúci2. prvý st. prospechu v škol. klasifikácii
II. čast. hovor. vyj. uspokojenie, pochvalu, veľmi dobre, správne: no v., to nám vyhovuje
-
výborníčka -y -čok ž.;
-
výbornícky príd.
-
výborník -a mn. -ci m. hovor. člen výboru: zasadnutie v-ov;
-
výborný
I. príd. kt. má vynikajúcu akosť, úroveň ap., znamenitý, prvotriedny: v-é jedlá, v. žiak, v-á nálada, v-é výsledky
II. výborný m., výborná ž. 1. st. prospechu v škol. klasifikácii;
-
výborovka -y -viek ž. hovor. výborová schôdzka
-
výborový príd.: v-á schôdzka
-
vybrane prísl. k 1
-
vybraný príd.
1. vyberaný (význ. 1): v-á spoločnosť
-
vybrať -berie -berú -bratý/-braný dok.
1. vyvoliť si z väčšieho množstva (rozlič. druhov): v. si niečo na pamiatku, v. si tanečnicu;
prosím, v-te si!2. vziať, vytiahnuť (obsah niečoho): v. peniaze z peňaženky, šaty zo skrine
3. takto vyprázdniť: v. schránku
4. jednotlivo získať (peniaze), povyberať, zinkasovať: v. od každého po 50 korún (na dar), v. príspevky
5. vyžiadať, zobrať si na základe nároku: v. si dovolenku, výhru v športke
6. hovor. v. zákrutu prejsť, absolvovať ju (vozidlom)
-
vybŕdnuť -e -u -dol dok. expr. vyviaznuť: v. z ťažkostí, z neistoty, z choroby
● v. z kaše zbaviť sa ťažkostí
-
výbrus -u m.
1. vybrúsenie (význ. 1), vybrusovanie; jeho spôsob: matný v., v. valcov;
v. briliantov2. plocha vznikajúca brúsením: vyleštiť v.
-
vybrúsene prísl.;
-
vybrúsenosť -i ž.
-
vybrúsený príd.
1. brúsením opracovaný: v-é hrany
2. cibrením zdokonalený: v. sloh, v-é správanie;
-
vybrúsiť -i dok.
1. brúsením opracovať: v. drahokam, v. hrany
2. vycibriť, vypestovať, zjemniť: v. vkus, v. si reč;
-
nedok. vybrusovať
-
vybubnovať dok. v min. bubnovaním (význ. 1) vyhlásiť: dať v. oznámenie;
-
výbuch -u m.
1. náhle uvoľnenie veľkého množstva energie; silný zvuk takto vyvolaný, explózia, detonácia: v. bomby, v. parného kotla, banský v., v. sopky;
ozval sa otriasajúci v. -
vybuchnúť -e -ú -chol dok.
1. náhle sa vznietiť, podľahnúť nadmernému tlaku ap., explodovať: mína nečakane v-la;
fľaša so šampanským v-la2. expr. (o citoch, prejavoch) prudko sa prejaviť; (o človeku) prudko reagovať, vyskočiť, vyletieť: v sále v-l smiech;
je nervózny, hneď v-e3. subšt. rušivo sa prejaviť, ukázať sa problematickým, nedostatočným: distribúcia v-la;
celkom sme v-li nemali sme úspech; -
nedok. vybuchovať
-
výbuchový príd.
-
vybudovať dok. k budovať (význ. 1, 2): v. sídlisko, autostrádu, skleníky;
v. trhové hospodárstvo, v. školstvo na novom základe -
vybúrať -a dok.
1. búraním odstrániť: v. priečku
2. búraním spôsobiť: v. dieru v stene
-
vyburcovať dok. expr.
1. vytrhnúť zo spánku, zburcovať: skoro ráno v-l celý dom
2. zaktivizovať, zburcovať: v. v niekom všetky schopnosti;
v. občanov z pasivity vyviesť -
vybúriť sa -i dok.
1. uľaviť si v hneve, vyzúriť sa: v-i sa a stíchne
2. zbaviť sa prebytočnej energie (spôsobom života ap.): mládež sa musí v.
-
vybúšiť -i dok. kniž. vybuchnúť (význ. 2): hnev v-l nečakanou silou
-
výbušne prísl.;
-
výbušnina -y -nín ž. výbušná látka: sklad v-ín
-
výbušnosť -i ž.
-
výbušný príd.
1. kt. má schopnosť vybuchnúť, explozívny: v-á zmes, v-é látky
2. kt. prudko reaguje, prudký, explozívny: v. človek, v-á povaha;
-
vybúvať sa -a, vybuvinkať sa dok. det. vyspať sa (význ. 1 – 4)
-
vyčačkať dok. expr. vyzdobiť (lacnými ozdobami), vycifrovať: v-ný byt
-
vyčakávať -a nedok. nepríjemne dlho čakať: v. na stanici, dá na seba v.
-
výčap -u m.
1. čapovanie (význ. 1): v. piva a vína
-
výčapníčka -y -čok ž.;
-
výčapnícky príd.
-
výčapník -a mn. -ci m. kto čapuje nápoje;
-
výčapný príd.: v-á miestnosť, v. pult
-
vyčaptať -ce -cú dok. expr. čaptaním vykriviť, vychodiť: v-né topánky
-
vyčarať, vyčarovať1 dok. hovor. vymeniť (význ. 2): v. cennosti za potraviny, omylom si v-li kabáty
-
vyčariť, vyčarovať2 dok.
1. (akoby čarami) vyvolať, spôsobiť: v. úsmev na tvári, mráz v-l kvety na oblokoch
-
nedok. vyčarúvať -a
-
vyčasiť sa dok. neos. vyjasniť sa (význ. 1): do rána sa v-lo
-
vycediť dok. do kvapky vyliať al. vypiť: v. zvyšok vína z pohára
-
vycengať dok. expr. nevhodne zverejniť, vyzradiť: už to museli všade v.
-
vycengúvať -a nedok. expr. vyzváňať (význ. 3): stále ktosi v-a
-
vycentrovať dok. uviesť do stredovej polohy: v. kolesá vozidla
-
vyceriť dok. expr. iba v spoj. v. zuby (na koho, na čo) ukázať (pri smiechu, hneve ap.);