Význam slova "řádí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

radiácia -ie ž. fyz. vyžarovanie, (rádioaktívne) žiarenie;

radiačný príd.

radiálne prísl.

radiálny príd. odb. idúci, prebiehajúci v smere polomeru: r-a doprava lúčovitá;
r-a turbína;
r-a pneumatika;

radián -u/-a m. fyz. jednotka uhlovej miery (pomocná zákl. jednotka sústavy SI), zn. rad

radiátor -a m. vyhrievacie teleso ústredného vykurovania: liatinový r.;

radiátorový príd.: r. ventil, systém

opak. radievať -a

// radiť sa¹

1. vymieňať si názory, mať poradu: r. sa o návrhu plánu

2. žiadať o radu: r. sa s odborníkom, r. sa právnika;

opak. radievať sa

radikál -a m. radikalista (význ. 1, 2)

radikalista -u m.

1. stúpenec radikalizmu, radikál

2. radikálny človek, radikál;

radikalistický príd.;

radikalisticky prísl.

radikalizmus -mu m. polit. smer usilujúci sa o radikálne riešenie problémov; radikálny postup: politický, študentský r.;

radikalizovať nedok. i dok. (u)robiť radikálnym: r. mládež;
r-ní demonštranti

// radikalizovať sa st(áv)ať sa radikálnym: masy sa r-jú

radikálne prísl.;

radikálnosť -i ž.

radikálny príd.

1. usilujúci sa o rýchle a podst. zmeny (v polit. smere): r-i socialisti, demokrati;
r-e hnutie

2. rázny, energický, rozhodný: r. zákrok, r-e opatrenia, r-a náprava;

rádio -ia D a L -iu s.

1. rozhlasový prijímač: tranzistorové r., zapnúť r.

2. hovor. rozhlas (význ. 1): počúvať r.;
hlásilo to r.

3. rozhlasová stanica, rozhlas (význ. 2) (často ako súčasť názvu): r. Twist;
Vydavateľstvo r-ia Bratislava

4. hovor. rádiotelefónia, rádiotelegrafia: udržiavať spojenie r-om;

rádioaktivita -y ž. samovoľný rozpad niekt. prvkov sprevádzaný žiarením: umelá r., r. ovzdušia;

rádioaktívne prísl.;

rádioaktívnosť -i ž.

rádioaktívny príd.: r-e látky;
r-e žiarenie;

rádioamatér -a m. kto sa amatérsky zaoberá rádiotechnikou

rádiogram -u m.

1. rádiotelegram

2. röntgenová snímka

rádioizotop -u m. chem. rádioaktívny izotop

rádioliečba -y ž. rádioterapia

rádiológ -a mn. -ovia m. odborník v rádiológii;

rádiológia -ie ž. veda zaoberajúca sa ionizačným žiarením;

rádiologický príd.: r. ústav

rádiolokácia -ie ž. oznam. tech. určovanie polohy a vzdialenosti predmetov pomocou elektromagnetických vĺn

rádiolokátor -a L -e mn. -y m. prístroj na rádiolokáciu, radar

rádiomagnetofón -u m. rozhlas. prijímač a magnetofón v spoločnej skrinke

rádiomechanik -a mn. -ci m. mechanik zaoberajúci sa rozhlas. prijímačmi

rádionka -y -niek, rádiovka -y -viek ž. hovor. baretka

rádioprijímač -a m. rozhlasový prijímač

rádiotechnička -y -čiek ž.;

rádiotechnický príd.

rádiotechnik -a mn. -ci m. odborník v rádiotechnike;

rádiotechnika -y ž. veda o tech. využití rádiotelegrafie a rádiotelefónie; odvetvie elektrotechniky, kt. sa tým zaoberá;

rádiotelefónia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom zvukov pomocou rádiových vĺn;

rádiotelefonický príd.

rádiotelegrafia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom znakov pomocou rádiových vĺn;

rádiotelegrafický príd.;

rádiotelegraficky prísl.

rádiotelegrafista -u m. kto obsluhuje rádiotelegrafické zariadenie;

rádiotelegram -u m. telegram poslaný rádiotelegraficky, rádiogram

rádioterapia -ie ž. liečenie ožarovaním, rádioliečba

rádiový¹ príd.: r-é vysielanie, spojenie

rádiový² príd.

radista -u m. voj. spojár obsluhujúci rádiovú stanicu

radiť¹ nedok.

1. dávať radu: dobre, zle niekomu r., r-l nám pri stavbe domu

2. odporúčať (význ. 1): lekár mu r-í ísť do kúpeľov;
r-l mu, aby prestal piť;

radiť² nedok.

1. usporadúvať podľa istého poriadku, zaraďovať: r. knihy do knižnice

2. kniž. zaraďovať, začleňovať: r-l ho medzi dobrých pracovníkov

// radiť sa²:

1. cvičenci sa r-li jeden vedľa druhého

2. kniž. Krasko sa r-í k najväčším básnikom

rádium -ia D a L -iu s. chem. rádioaktívny prvok, zn. Ra;

rádius -ia D a L -iu m. geom. polomer;
odb. akčný r. (plavidla) plavba bez doplnenia paliva;

chargé d'affaires [šaržé dafér] neskl. i -a m. (franc.) dipl. zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu

d [i dé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 4. miesta v poradí: tvrdé d, veľké D;
odsek d

2. v skr. a zn.: vitamín D;
D rím. číslica päťsto

3. hud. tón a nota: stupnica D dur, d mol

ď [i ďé] neskl. s. spoluhláska a písmeno

dália -ie ž. georgína: červená, žltá d.

dáma -y dám ž.

1. žena s vyberaným vystupovaním, obyč. z vyšších spoloč. vrstiev; zjemn. označenie ženy: rodená, pravá, dvorná d.;
ukloniť sa d-e;
hrať sa na d-u

2. šach. figúra s najväčšou možnosťou pohybu, kráľovná (význ. 4)

3. spoloč. hra na šachovnici

4. v žolíkových kartách karta nižšia ako kráľ;

dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1

dámsky príd. k 1, 2: d. klobúk, d-a volenka;
šach. d-e krídlo;

dánčina -y ž. dánsky jazyk

dánsky príd. k Dán, Dánsko: d. jazyk;

dánsky prísl.: vedieť (po) d.

dáta dát s. mn.

1. údaje: životopisné d.

2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;

dátový príd. k 2: d-é toky, d. súbor, d-á sieť

dátum -mu m., zried. dátum -ta dát s. časový údaj (o dni, mesiaci, roku): d. narodenia;
uviesť presný d.;
niečo je staršieho, mladšieho dáta je staršie, novšie;

dátumový príd.: d-á pečiatka

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

dáviť¹ -i -ia nedok. vracať²: núti ho na d-enie

dáviť² -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach

// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom

dávivý príd. spôsobujúci dávenie, vracanie: d. kašeľ

dávka -y -vok ž.

1. vymedzené množstvo: kŕmna d., smrteľná d. jedu;
d. zo samopalu;

2. zákonná peňaž. al. naturálna hodnota odvádzaná štátu al. štátom: súdne poplatky a d-y;
nemocenské d-y;

dávkovač -a m. prístroj na odmeriavanie dávok

dávkovať nedok. vymedzovať, odmeriavať dávky: d. liek, krmivo

dávkový príd.

dávno

I. prísl.

1. pred dlhým časom: d. na to zabudol;
to bolo d.

2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.;
d. sa nevideli

II. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om

dávnovek -u m. dávna minulosť: šerý d. ľudstva;

dávnovekosť -i ž.

dávnoveký príd.: d-é kultúry;

dávny príd.

1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka

2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia

3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen

dážď dažďa m. atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: hustý, drobný d., kvapky d-a;
chystá sa na d.;

● rásť, množiť sa ako huby po d-i veľmi;
dostať sa z d-a pod odkvap nepolepšiť si;
po d-i býva pekne;
nebude z toho → oblaku d.;

dáždik -a, dáždiček -čka m. zdrob. expr.

dáždnik -a m. roztvárací ochranný prostriedok proti dažďu: skladací d., roztiahnuť d.

dážďovka -y -viek ž. dlhý červenkavý červ žijúci v pôde, zool. Lumbricus

dážďovník -a mn. N a A -y m. rýchly vták s krátkym telom a dlhými krídlami, zool. Apus

déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu

démon -a m. zlý duch, diabol;

démonickosť -i ž.: d. postavy (v lit. diele)

démonický príd.

1. k démon: d-á bytosť

2. niečím pripomínajúci démona; ohromujúci: d-á vášeň, sila, krása;

démonicky prísl.: d. ničivý;

démonizovať nedok. i dok. publ. pripisovať, pripísať niekomu, niečomu krajne negatívne črty: d-nie politika

desaťdňový príd.

1. trvajúci 10 dní, desaťdenný: d. zájazd

2. 10 dní starý: d-é jahňa

deväťdňový príd.

1. trvajúci 9 dní, deväťdenný: d-á cesta

2. 9 dní starý: d-é mláďa

díler, pôv. pís. dealer -a m. (angl.) kto sa venuje sprostredkovateľskej činnosti, priekupník, predajca, sprostredkovateľ: d-i na burze; drogový d.;

dílerský príd.: d-á sieť

dínom-dánom [d-] hovor.

I. prísl. len tak, bezstarostne: žiť, chodiť d.

II. cit. vyj. bezstarostnosť, radosť (v piesni, pri tanci)

dívať sa -a nedok.

1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa

2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze

3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok

● → pozerať sa

dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)

dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia

dĺžka -y -žok ž.

1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): d. miestnosti, dosky, priamky;
merať d-u šnúry;
prerezať párky po d-e;
po celej d-e pozdĺž

2. vzdialenosť od východiska na horizontálnej rovine: d. hodu (diskom);
d. cesty 10 km;
zemepisná d. vzdialenosť bodu od nultého poludníka (na východ al. na západ)

3. časový rozsah, trvanie: d. života, pracovného času, výrobného cyklu;

dĺžkový príd. k 1, 2: d-á miera;
d-é meradlo

dňový príd. deň starý, jednodňový: d-é kurča;

dnový¹ príd.

dnový² príd.: d. výpust;

dôchodca -u mn. -ovia m. kto dostáva starobný, invalidný ap. dôchodok, penzista;

dôchodcovský príd.

dôchodkovo, dôchodkove prísl.

dôchodkový príd.: d. vek, d-é zabezpečenie;

dôchodkyňa -e -kýň ž.;

dôchodok -dku m.

1. (pravidelný) príjem, zisk: d. vlastníka pôdy, d. z prenájmu;
národný d. časť spoloč. produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu

2. pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu hradiť náklady na živobytie z prac. príjmu, penzia: starobný, invalidný d.;
dostávať d.

3. situácia dôchodcu, penzia: odísť do d-u;

dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel dok.

1. → prísť (význ. 1 – 15, 20): d. načas do roboty;
vlak už d-l;
d. z výletu;
d-li nám pomôcť;
d-la mi zásielka;
d-la zima;
d. do rozpakov;
d. k majetku;
d. o deti;
d-la naňho únava;
na každého d-e 10 korún;
žil, ako d-lo;
d. na chybu;
hovor. neos.: ak na to d-e ak bude treba;
d-e k zmene

2. kniž. nadobudnúť, dosiahnuť, docieliť: d. uznania, spravodlivosti

3. dosiahnuť želaný stav: zemiaky necháme d. dovariť (bez ohňa);
obraté jablká d-u dozrejú

4. hovor. minúť sa, spotrebovať sa: d-l nám cukor;
d-la mu trpezlivosť

● → prísť;

dôkaz -u m.

1. fakt potvrdzujúci istú mienku: presvedčivý d.;
priniesť d.

2. dosvedčenie, svedectvo, doklad (význ. 2): d. oddanosti, lásky

□ podať d. o niečom dokázať niečo;

dôkazný, dôkazový príd.: d-ový materiál

dôkladne prísl.: d. sa pripraviť;

dôkladnosť -i ž.

dôkladný príd. idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takej vlastnosti, op. povrchný: to je d. človek;
d. opis javu;