Význam slova "řádí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 304 výsledkov (3 strán)
-
radiácia -ie ž. fyz. vyžarovanie, (rádioaktívne) žiarenie;
-
radiačný príd.
-
radiálne prísl.
-
radiálny príd. odb. idúci, prebiehajúci v smere polomeru: r-a doprava lúčovitá;
r-a turbína;
r-a pneumatika; -
radián -u/-a m. fyz. jednotka uhlovej miery (pomocná zákl. jednotka sústavy SI), zn. rad
-
radiátor -a m. vyhrievacie teleso ústredného vykurovania: liatinový r.;
-
radiátorový príd.: r. ventil, systém
-
opak. radievať -a
// radiť sa1
1. vymieňať si názory, mať poradu: r. sa o návrhu plánu
2. žiadať o radu: r. sa s odborníkom, r. sa právnika;
-
opak. radievať sa
-
radikál -a m. radikalista (význ. 1, 2)
-
radikalista -u m.
1. stúpenec radikalizmu, radikál
-
radikalistický príd.;
radikalisticky prísl.
-
radikalizmus -mu m. polit. smer usilujúci sa o radikálne riešenie problémov; radikálny postup: politický, študentský r.;
-
radikalizovať nedok. i dok. (u)robiť radikálnym: r. mládež;
r-ní demonštranti// radikalizovať sa st(áv)ať sa radikálnym: masy sa r-jú
-
radikálne prísl.;
-
radikálnosť -i ž.
-
radikálny príd.
1. usilujúci sa o rýchle a podst. zmeny (v polit. smere): r-i socialisti, demokrati;
r-e hnutie2. rázny, energický, rozhodný: r. zákrok, r-e opatrenia, r-a náprava;
-
rádio -ia D a L -iu s.
1. rozhlasový prijímač: tranzistorové r., zapnúť r.
2. hovor. rozhlas (význ. 1): počúvať r.;
hlásilo to r.3. rozhlasová stanica, rozhlas (význ. 2) (často ako súčasť názvu): r. Twist;
Vydavateľstvo r-ia Bratislava4. hovor. rádiotelefónia, rádiotelegrafia: udržiavať spojenie r-om;
-
rádioaktivita -y ž. samovoľný rozpad niekt. prvkov sprevádzaný žiarením: umelá r., r. ovzdušia;
-
rádioaktívne prísl.;
-
rádioaktívnosť -i ž.
-
rádioaktívny príd.: r-e látky;
r-e žiarenie; -
rádiogram -u m.
1. rádiotelegram
2. röntgenová snímka
-
rádioizotop -u m. chem. rádioaktívny izotop
-
rádioliečba -y ž. rádioterapia
-
rádiológ -a mn. -ovia m. odborník v rádiológii;
-
rádiológia -ie ž. veda zaoberajúca sa ionizačným žiarením;
-
rádiologický príd.: r. ústav
-
rádiolokácia -ie ž. oznam. tech. určovanie polohy a vzdialenosti predmetov pomocou elektromagnetických vĺn
-
rádiolokátor -a L -e mn. -y m. prístroj na rádiolokáciu, radar
-
rádiomagnetofón -u m. rozhlas. prijímač a magnetofón v spoločnej skrinke
-
rádiomechanik -a mn. -ci m. mechanik zaoberajúci sa rozhlas. prijímačmi
-
rádionka -y -niek, rádiovka -y -viek ž. hovor. baretka
-
rádioprijímač -a m. rozhlasový prijímač
-
rádiotechnička -y -čiek ž.;
-
rádiotechnický príd.
-
rádiotechnik -a mn. -ci m. odborník v rádiotechnike;
-
rádiotechnika -y ž. veda o tech. využití rádiotelegrafie a rádiotelefónie; odvetvie elektrotechniky, kt. sa tým zaoberá;
-
rádiotelefónia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom zvukov pomocou rádiových vĺn;
-
rádiotelefonický príd.
-
rádiotelegrafia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom znakov pomocou rádiových vĺn;
-
rádiotelegrafický príd.;
rádiotelegraficky prísl.
-
rádiotelegrafista -u m. kto obsluhuje rádiotelegrafické zariadenie;
-
rádiotelegram -u m. telegram poslaný rádiotelegraficky, rádiogram
-
rádioterapia -ie ž. liečenie ožarovaním, rádioliečba
-
rádiový1 príd.: r-é vysielanie, spojenie
rádiový2 príd.
-
radista -u m. voj. spojár obsluhujúci rádiovú stanicu
-
radiť1 nedok.
1. dávať radu: dobre, zle niekomu r., r-l nám pri stavbe domu
2. odporúčať (význ. 1): lekár mu r-í ísť do kúpeľov;
r-l mu, aby prestal piť;radiť2 nedok.
1. usporadúvať podľa istého poriadku, zaraďovať: r. knihy do knižnice
2. kniž. zaraďovať, začleňovať: r-l ho medzi dobrých pracovníkov
// radiť sa2:
1. cvičenci sa r-li jeden vedľa druhého
2. kniž. Krasko sa r-í k najväčším básnikom
-
rádium -ia D a L -iu s. chem. rádioaktívny prvok, zn. Ra;
-
rádius -ia D a L -iu m. geom. polomer;
odb. akčný r. (plavidla) plavba bez doplnenia paliva; -
chargé d'affaires [šaržé dafér] neskl. i -a m. (franc.) dipl. zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu
-
d [i dé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno; znak 4. miesta v poradí: tvrdé d, veľké D;
odsek d2. v skr. a zn.: vitamín D;
D rím. číslica päťsto3. hud. tón a nota: stupnica D dur, d mol
ď [i ďé] neskl. s. spoluhláska a písmeno
-
dália -ie ž. georgína: červená, žltá d.
-
dáma -y dám ž.
1. žena s vyberaným vystupovaním, obyč. z vyšších spoloč. vrstiev; zjemn. označenie ženy: rodená, pravá, dvorná d.;
ukloniť sa d-e;
hrať sa na d-u2. šach. figúra s najväčšou možnosťou pohybu, kráľovná (význ. 4)
3. spoloč. hra na šachovnici
-
dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1
-
dámsky príd. k 1, 2: d. klobúk, d-a volenka;
šach. d-e krídlo; -
dánčina -y ž. dánsky jazyk
-
dánsky príd. k Dán, Dánsko: d. jazyk;
dánsky prísl.: vedieť (po) d.
-
dáta dát s. mn.
1. údaje: životopisné d.
2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;
-
dátový príd. k 2: d-é toky, d. súbor, d-á sieť
-
dátum -mu m., zried. dátum -ta dát s. časový údaj (o dni, mesiaci, roku): d. narodenia;
uviesť presný d.;
niečo je staršieho, mladšieho dáta je staršie, novšie; -
dátumový príd.: d-á pečiatka
-
nedok. dávať -a
1. k 1 – 10
2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed
// dať sa
1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku
2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole
3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom
4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať; -
nedok. k 1 – 3 dávať sa
// dať si hovor.
1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom
3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť
-
nedok. dávať si
-
dáviť1 -i -ia nedok. vracať2: núti ho na d-enie
dáviť2 -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach
// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom
-
dávivý príd. spôsobujúci dávenie, vracanie: d. kašeľ
-
dávka -y -vok ž.
1. vymedzené množstvo: kŕmna d., smrteľná d. jedu;
d. zo samopalu;2. zákonná peňaž. al. naturálna hodnota odvádzaná štátu al. štátom: súdne poplatky a d-y;
nemocenské d-y; -
dávkovač -a m. prístroj na odmeriavanie dávok
-
dávkovať nedok. vymedzovať, odmeriavať dávky: d. liek, krmivo
-
dávkový príd.
-
dávno
I. prísl.
1. pred dlhým časom: d. na to zabudol;
to bolo d.2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.;
d. sa nevideliII. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om
-
dávnovek -u m. dávna minulosť: šerý d. ľudstva;
-
dávnovekosť -i ž.
-
dávnoveký príd.: d-é kultúry;
-
dávny príd.
1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka
2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia
3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen
-
dážď dažďa m. atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: hustý, drobný d., kvapky d-a;
chystá sa na d.;● rásť, množiť sa ako huby po d-i veľmi;
dostať sa z d-a pod odkvap nepolepšiť si;
po d-i býva pekne;
nebude z toho → oblaku d.; -
dáždik -a, dáždiček -čka m. zdrob. expr.
-
dáždnik -a m. roztvárací ochranný prostriedok proti dažďu: skladací d., roztiahnuť d.
-
dážďovka -y -viek ž. dlhý červenkavý červ žijúci v pôde, zool. Lumbricus
-
dážďovník -a mn. N a A -y m. rýchly vták s krátkym telom a dlhými krídlami, zool. Apus
-
déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu
-
démonickosť -i ž.: d. postavy (v lit. diele)
-
démonický príd.
1. k démon: d-á bytosť
2. niečím pripomínajúci démona; ohromujúci: d-á vášeň, sila, krása;
démonicky prísl.: d. ničivý;
-
démonizovať nedok. i dok. publ. pripisovať, pripísať niekomu, niečomu krajne negatívne črty: d-nie politika
-
desaťdňový príd.
1. trvajúci 10 dní, desaťdenný: d. zájazd
2. 10 dní starý: d-é jahňa
-
deväťdňový príd.
1. trvajúci 9 dní, deväťdenný: d-á cesta
2. 9 dní starý: d-é mláďa
-
díler, pôv. pís. dealer -a m. (angl.) kto sa venuje sprostredkovateľskej činnosti, priekupník, predajca, sprostredkovateľ: d-i na burze; drogový d.;
-
dílerský príd.: d-á sieť
-
dínom-dánom [d-] hovor.
I. prísl. len tak, bezstarostne: žiť, chodiť d.
II. cit. vyj. bezstarostnosť, radosť (v piesni, pri tanci)
-
dívať sa -a nedok.
1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa
2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze
3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok
● → pozerať sa
-
dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)
-
dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia
-
dĺžka -y -žok ž.
1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): d. miestnosti, dosky, priamky;
merať d-u šnúry;
prerezať párky po d-e;
po celej d-e pozdĺž2. vzdialenosť od východiska na horizontálnej rovine: d. hodu (diskom);
d. cesty 10 km;
zemepisná d. vzdialenosť bodu od nultého poludníka (na východ al. na západ)3. časový rozsah, trvanie: d. života, pracovného času, výrobného cyklu;
-
dĺžkový príd. k 1, 2: d-á miera;
d-é meradlo -
dňový príd. deň starý, jednodňový: d-é kurča;
dnový1 príd.
dnový2 príd.: d. výpust;
-
dôchodca -u mn. -ovia m. kto dostáva starobný, invalidný ap. dôchodok, penzista;
-
dôchodcovský príd.
-
dôchodkovo, dôchodkove prísl.
-
dôchodkový príd.: d. vek, d-é zabezpečenie;
-
dôchodkyňa -e -kýň ž.;
-
dôchodok -dku m.
1. (pravidelný) príjem, zisk: d. vlastníka pôdy, d. z prenájmu;
národný d. časť spoloč. produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu2. pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu hradiť náklady na živobytie z prac. príjmu, penzia: starobný, invalidný d.;
dostávať d. -
dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel dok.
1. → prísť (význ. 1 – 15, 20): d. načas do roboty;
vlak už d-l;
d. z výletu;
d-li nám pomôcť;
d-la mi zásielka;
d-la zima;
d. do rozpakov;
d. k majetku;
d. o deti;
d-la naňho únava;
na každého d-e 10 korún;
žil, ako d-lo;
d. na chybu;
hovor. neos.: ak na to d-e ak bude treba;
d-e k zmene2. kniž. nadobudnúť, dosiahnuť, docieliť: d. uznania, spravodlivosti
3. dosiahnuť želaný stav: zemiaky necháme d. dovariť (bez ohňa);
obraté jablká d-u dozrejú4. hovor. minúť sa, spotrebovať sa: d-l nám cukor;
d-la mu trpezlivosť● → prísť;
-
dôkaz -u m.
1. fakt potvrdzujúci istú mienku: presvedčivý d.;
priniesť d.2. dosvedčenie, svedectvo, doklad (význ. 2): d. oddanosti, lásky
□ podať d. o niečom dokázať niečo;
-
dôkazný, dôkazový príd.: d-ový materiál
-
dôkladne prísl.: d. sa pripraviť;
-
dôkladnosť -i ž.
-
dôkladný príd. idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takej vlastnosti, op. povrchný: to je d. človek;
d. opis javu;