Význam slova "ľen" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

len

I. čast.

1. uvádza a) a zdôrazňuje výzvu (v spoj. s rozk.), želanie: l. sa nedaj! l. aby nepršalo! l. pozrite naňho! b) a spochybňuje výpoveď: l. či príde, povie otec

2. nadväzuje na situáciu a pripája aktuálny výraz: vezmime si l. palivo napríklad palivo;
uvážme l., koľko ich odišlo;
bola napätá, l. ujsť

3. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu al. vete: si ty l. hrdina! keď sa vrátila, l. ju tak striaslo od zimy;
l. čo zbytočne zdržiava

4. expr. i len a len zdôrazňuje platnosť výrazu poukázaním na jeho výlučnosť, obmedzením jeho platnosti, iba, jedine: s tebou sú l. starosti;
je l. kosť a koža

5. v postavení za zám.: kto l., čo l., aký l., kde l., kedy l. ap. a) zdôrazňuje ho: povedz čo l. slovko;
kde l. vzal toľko odvahy b) dodáva mu význ. neurčitosti: príď, kedy l. chceš hocikedy

6. vo väzbe nemať l. dodáva vete kladný význ.: nemá l. dve pracovité ruky má len

7. len-len (že) v spoj. a) so záporným slovesom vyj., že dej takmer nastal, už-už, skoro: l. že nezomrel b) s kladným slovesom vyj., že dej sa uskutočnil s prekážkami, horko-ťažko: v tme ho l. rozoznal

● expr. že l. no veľmi (dobre);
expr. no l. no výraz upozornenia, varovania;
l. tak (mne nič, tebe nič) a) bezdôvodne b) nenazdajky;
l. tak (naľahko) bez teplého oblečenia;
(povedať niečo) l. tak nezáväzne;
to nie je l. tak netreba to zľahčovať;
l. čo je pravda naozaj;
čo l. to! to nič nie je (výraz zľahčovania)

II. spoj.

A. priraď. i lenže vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, iba(že): mal všetko, l. zdravie mu chýbalo;
dobrý človek, l. slabý;
chcel pomôcť, l. nevedel ako

B. podraď. uvádza vetu

1. časovú a) l. (čo) – už s význ. predčasnosti, iba (čo) – už: l. (čo) svitlo, už bol na nohách b) l. čo;
l. keď (už) s význ. súčasnosti al. tesnej následnosti, iba keď (už), až keď: vrátil sa domov, l. keď sa (už) zmrklo c) l. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, iba keď: pokojne ide, l. keď ho dakto osloví

2. l. ak (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, iba ak (by): odísť nemôžeš, l. ak by si dostal dovolenie;
dnes sa to nedá, l. ak by bola príležitosť zajtra

3. príslov. miery s význ. účinku: plesol bičom, l. sa tak ozývalo

lengať sa nedok. expr. pohybovať sa zboka nabok al. zhora nadol, kolísať sa, hompáľať sa: lampa sa l-á

leninizmus -mu m. marxizmus rozvinutý V. I. Leninom

leniť sa -í nedok. neos.: l-í sa mu (vstať) nechce sa mu, ťaží sa mu

● komu sa nel-í, tomu sa zelení usilovnosť prináša prospech

lenivec -vca m. lenivý človek, leňoch, daromník

lenivieť -ie nedok. stávať sa lenivým: žiak začína l.

lenivo prísl.: l. kráčať;

lenivosť -i ž.: duševná, telesná l., l. v učení

lenivý príd.

1. majúci nechuť k práci, nerád pracujúci, darobný, záhaľčivý: l. človek, kôň;
žiak l. do učenia, je l. myslieť;
lenivec l. nadávka

2. pomalý, pozvoľný: l. krok, l. tok rieky

● expr. l. ako pes, ako voš veľmi;

lénny príd.: l-a držba, l-e právo

léno -a lén s. za feud. majetok, výsady dané do užívania: dedičné l.;

leňoch -a m.

1. mn. -si lenivý človek, tvor, lenivec, darebák: je to l., nechce sa mu robiť

2. mn. N a A -y juhoamer. cicavec s pomalými pohybmi žijúci na stromoch, zool. Bradypus;

leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie

leňošský príd. k l;

leňošstvo -a s.

blažený príd. pociťujúci blaho; svedčiaci o tom; šťastný: b. človek, b. pocit, byť b.;
b. úsmev;

cvičený príd. cvičením zdokonalený, školený, vyučený: c-é oko, ucho;
c. pes

dlžný, dlžen príd.

1. obyč. iba v prís. povinný platiť dlh, majúci dlh: byť, zostať niekomu d. za nákup;
čo som d.?

2. obyč. iba v prís. majúci istý (morálny) záväzok, povinnosť ap.: ostal rodičom d. veľa lásky;
ostať d. svojej povesti

3. iba dlžný kt. treba zaplatiť, nevyplatený: vymáhať d-é poistné, dávky

● expr. to mi bol čert d. to je nepríjemné

doporučený príd. podávaný aj prijímaný na potvrdenie: d. list rekomando;

en bloc [anblok] prísl. (franc.) kniž. ako celok, vcelku, hromadne: schváliť návrh, hlasovať en b.

en face [anfas] prísl. (franc.) kniž. tvárou dopredu, spredu: portrét en f.

en gros [angró] prísl. (franc.) kniž. vo veľkom meradle, množstve: kupovať, predávať en g.

kožený príd.

1. vyrobený z kože: k-é rukavice, k. kufor, k. obal

2. upätý, odmeraný: k. výraz (tváre)

kýžený príd. kniž. vytúžený, očakávaný: k. mier

ľahčený príd. odb. s malou objemovou hmotnosťou: ľ. betón, ľ-á plastická látka

mladoženáč -a m. hovor. mladomanžel

mladoženích -a mn. -si m. muž, kt. sa žení, ženích

mučenícky príd.: m-a smrť;

mučeníctvo -a s. mučenícka smrť;

mučeník -a mn. -ci m. kto je umučený za vieru al. nejakú ideu, martýr: kresťanskí m-i, m. revolúcie;

nadšený príd. nadchnutý, oduševnený, zapálený za niekoho, niečo; svedčiaci o nadšení: n. divák, športovec;
byť n. predstavením;
n. potlesk, súhlas;

napaprčený príd. expr. nahnevaný, nazlostený, najedovaný, napálený: n. človek, pohľad;

naplašený príd. naľakaný, poplašený: pribehol celý n.;

nasršený príd. expr. nahnevaný, nazlostený, najedovaný, napajedený: n. človek, n. pohľad;

nastrašený príd. ovládnutý strachom, naľakaný, prestrašený, nastráchaný; svedčiaci o strachu: n-é deti;
n. pohľad;

natešený príd. majúci radosť, naradovaný, naradostený; svedčiaci o radosti: n-é dieťa;
n-á tvár;

neohraničený príd. kt. nemá určený rozsah, neobmedzený; úplný: n. priestor;
n-é možnosti;
n-á moc absolútna;

nepodložený príd. nepodopretý vecne, dôkazmi ap., neodôvodnený: n-é obvinenie, správy;

neporušený príd. zachovaný v pôv. stave, nedotknutý: n. obal, ostať v n-om stave;

nerušený príd. kt. nie je rušený, vyrušovaný, pokojný; nehatený: n. priebeh, spánok;

netušený príd. trocha kniž. nepredvídaný, nečakaný, neobyčajný: n. záujem;
n-é možnosti veľké;
v n-ej miere veľkej;

neučený príd. neškolený (význ. 1); jednoduchý: n. človek

neutešený príd. neradostný, nedobrý; smutný: n-é pomery, n. stav

neuvážený príd. prenáhlený, nerozmyslený: n-é slová, n. čin;

novopečený príd. hovor. expr. kt. sa práve, nedávno niečím stal: n. manžel, vodič

novozaložený príd. práve, nedávno založený, novozriadený: n-á ustanovizeň

odlúčený príd. oddelený od niečoho, osamotený: žiť o. od sveta, od všetkých;

Otčenáš -a m. zákl. modlitba kresťanov Otče náš

● vedieť niečo ako O. naspamäť;

Otčenášik -a m. zdrob. expr.

pečený príd. pripravený pečením: p-é mäso, p-é zemiaky

● byť niekde, u niekoho p.-varený byť častým návštevníkom;
nikomu nelietajú, nepadajú p-é holuby do úst každý musí pracovať, ak sa chce mať dobre

pohoršený príd. pobúrený, rozhorčený: hovoriť p-m hlasom;
bol p. jeho neprístojným správaním;

pojašený príd.

1. (o zvierati) splašený, zjašený: p-é voly

2. expr. (o človeku) zbavený rozvahy, zmätený, bláznivý, zjašený; svedčiaci o tom: bežať ako p.;
p. pohľad

● expr. byť p. do niekoho veľmi zaľúbený;

polooblečený príd. nie celkom oblečený: bola ešte iba p-á

ponížený príd. zveličene pokorný, prepiato úctivý: p-á prosba, skladať p-ú poklonu;
p. služobník zastar. al. iron. pozdrav;

poplašený príd. silne znepokojený, naľakaný, zmätený: pribehol celý p.;

povýšený príd. povyšujúci sa nad iných, neprimerane sebavedomý; svedčiaci o tom: p. človek;
p. tón reči;

predurčený príd. (vyššími silami) vopred určený: p. osud;
bol p. na funkciu vedúceho;

presvedčený príd. majúci pevné presvedčenie o niečom: p. demokrat, pravičiar

preťažený príd. veľmi zaťažený: p. most;
p-í pracovníci;
p-é nervy;

rozhorčený príd. pobúrený z pocitu ublíženia, krivdy; svedčiaci o tom: r-í ľudia;
r. hlas, krik;

rozkročený príd.

1. (o nohách) široko od seba roztiahnutý: stáť s r-mi nohami

2. (o človeku, zvierati) majúci roztiahnuté nohy: naširoko r. muž;

rozrušený príd.

1. uvedený do rozrušenia, znepokojený; svedčiaci o tom: r. divák, r-á myseľ;
r. hlas

2. porušený, narušený, poškodený: r. most, r-á stavba;

roztrpčený príd. majúci pocit roztrpčenia, rozhorčený; svedčiaci o tom: r-á opustená žena;
r. pohľad;

roztúžený príd.

1. naplnený, ovládaný túžbou; svedčiaci o túžbe: r-á žena;
r. pohľad, hlas

2. kniž. vyvolávajúci túžbu: r-á noc;

skľúčený príd. duševne ochabnutý, skormútený, sklesnutý: s. človek, s-á myseľ;

skrúšený príd. konajúci ap. s vedomím viny, nezdaru ap., pokorný, ponížený, zronený; svedčiaci o tom: žiak sedel s.;
s-á nálada;

splašený príd. kt. sa splašil: s-á črieda;
expr.: s. hlas;
s-é chlapčisko pojašené;

sťažený príd. spojený s väčšími ťažkosťami, ťažký: pracovať za s-ch podmienok;

sušený príd. upravený, konzervovaný sušením: s-é mlieko v prášku

tlačený príd.

1. vydaný tlačou, vytlačený: t-á publikácia;
kniž. t-é slovo tlač;
t-é médium zhotovené tlačou (význ. 1);
t-é písmená používané v kníhtlači, op. písané

2. zdobený tlačou, potlačený: t-á zástera

točený príd.

1. vyrobený na točovke al. na hrnčiarskom kruhu: t-é ozdoby z dreva

2. kt. má rotačný pohyb: t-á lopta;

učeník -a mn. -ci m. kniž. nasledovník osoby al. učenia významnej osobnosti: bibl. Ježišovi u-i

učený príd.

1. kt. vyniká svojimi vedomosťami, veľmi vzdelaný: u. profesor

2. predstavujúci odb. poznatky v náročnej podobe (často pejor.): u-á prednáška, polemika, u. spis;

ustrašený príd. kt. sa bojí; svedčiaci o strachu; vystrašený, ustráchaný, ustrachovaný: u-é dieťa;
u-é oči;

utešený príd. expr. krásny (význ. 1), príjemný, milý: u. pohľad, u. deň;

uveličený príd. prejavujúci nadšenie, nadšený, oduševnený, natešený: u. hosť;
u-ené pohľady, slová;

vážený príd. požívajúci vážnosť, úctu, ctený: v. starší človek;
v oslovení, v adrese v-í prítomní, v. pán (profesor)

veľavážený príd. kniž. veľmi vážený (obyč. v oslovení, v adrese): v-é publikum, v. pán

vycvičený príd. kt. prešiel cvičením: v. pes;

vyložený príd. hovor. skutočný (význ. 2), úplný, zrejmý, vyslovený: v-á hlúposť, v. podvodník;

vyslúžený príd. kt. odslúžil predpísaný čas (voj. ap.) služby: v. vojak;
v. pracovník

vystrašený príd. nastrašený, naľakaný, vyľakaný: v-é dieťa;
v. pohľad;

vyťažený príd.

1. zaťažený primeraným počtom prepravovaných osôb, primeraným nákladom: v. vlak, v-é vozidlo, mestská hromadná doprava je v-á

2. hovor. pracovne, časovo ap. úplne využitý: naplno v. pracovník;
klub nie je v.;

vytúžený príd. túžobne očakávaný (a dosiahnutý): v. cieľ, v. mier;
v-é dieťa;

vyvážený príd. kt. je v rovnováhe, vyrovnaný: v-é sily, harmonicky v. umelecký prejav;

vznešený príd.

1. vzbudzujúci obdiv a úctu, majestátny, velebný: v. zjav, v-é antické chrámy, v-é tóny hymny

2. vysoký (význ. 7), ušľachtilý: v-é myšlienky, ciele, poslanie

3. (v min.) majúci vysoké spoloč. postavenie: v. rod, v-é panstvo;

vzrušený príd. kt. je v stave vzrušenia; svedčiaci o tom; rozrušený: v. diskutér;
v. výraz tváre;

zadlžený príd. kt. sa zadlžil: z. podnik, z-á účastinná spoločnosť;

zamračený príd.

1. zahalený mrakmi, zachmúrený, zatiahnutý: z-á obloha;
z. deň chmúrny

2. tváriaci sa nevľúdne; svedčiaci o nevľúdnosti, zachmúrený, zamosúrený: z. človek;
z. pohľad;

zaručený príd. istý (význ. 1), nepochybný: z. omyl, dosiahnuť z. úspech;
z-é informácie spoľahlivé;

zastrašený príd. preniknutý strachom: z-é deti;

zastrčený príd. expr. nachádzajúci sa na odľahlom mieste, zapadnutý; nenápadný, skrytý: z. kút mesta, z-á osada;
z. obchodík na námestí

združenár -a m. pretekár v združených pretekoch

ženáč -a m. hovor. ženatý muž: mladý, starý ž.

ženích -a mn. -si m.

1. muž, kt. sa žení al. je pred svadbou; snúbenec: ž. a nevesta

2. kto sa uchádza o ženu, nápadník: mať ž-a, nájsť si ž-a

ženšen -a/-u m. východoázijská liečivá rastlina s repovitým koreňom, bot. všehoj ázijský Panax ginseng;

ženšenový príd.: ž. krém

ženština -y -tín ž. pejor. žena s negatívnymi (morálnymi) vlastnosťami: hysterická, predajná ž.

zjašený príd.

1. (o zvierati) splašený, pojašený: z. kôň

2. expr. (o človeku) zbavený rozvahy, pojašený, zmätený, bláznivý; svedčiaci o tom: behá ako z.;
z-á tvár;

zjednodušený príd. zbavený (zložitých) jednotlivostí, podrobností: z-á forma, z. pohľad na problém;

zložený príd. skladajúci sa z viacero častí: mat. z. zlomok so zlomkom v čitateli al. menovateli;
lingv. z-é slovo zloženina;
bot. z-é kvetenstvo

zmučený príd. expr. utrápený, strápený, umorený; svedčiaci o trápení: z. človek;
z-á tvár, z-é oči;

zničený príd.

1. kt. bol vystavený ničeniu, spustošený: z. dom, z-á úroda

2. expr. duševne, telesne podlomený, utrápený, zmorený: vyčerpaná, z-á žena;
má z-é pľúca, nervy;

znížený príd.

1. (vzhľadom na okolie) nižšie položený: z. terén

2. menší, zmenšený (čo sa týka rozsahu, miery): z-é ceny

3. hud. z. tón o poltón nižší ako zákl. tón, op. zvýšený

zospoločenštiť -šť/-i! dok. urobiť vlastníctvom celej spoločnosti: z. kultúrne dedičstvo;

nedok. zospoločenšťovať

zoženštene prísl.: vyzerať z.;

zoženštenosť -i ž.

zoženštený príd. pejor. (o mužovi) kt. má vlastnosti typické pre ženy: z. mladík;

zúbožený príd. telesne i duševne zničený, úbohý, biedny, zbedačený: z. človek, z-é telo, mať z-ú tvár, byť z.;

zúžený príd.

1. zmenšený v šírke: z-á cesta, z. kabát

2. zmenšený v rozsahu, počte: z. pohľad na udalosti, z-á právomoc, z. výber;

zveličený príd. neprimerane zväčšený, nadnesený, prehnaný, prepiaty: z-é zásluhy, nároky, slová, správy;
lingv. z-é podstatné meno (napr. chlapisko);

zvlčený príd. expr. kt. sa zvlčil, zdivený, zvrhlý, neľudský; svedčiaci o tom: z. človek;
z-á morálka;

zvýšený príd.

1. (vzhľadom na okolie) vyššie položený, vyvýšený: z-é stanovište, z-é prízemie

2. väčší, zväčšený (vzhľadom na rozsah, množstvo, mieru ap.): z. záujem, prídel, z-á pozornosť;
z. plat;
dieťa má z-ú teplotu vyššiu ako 37 °C

3. (o hlase, zvuku) vyšší (význ. 4), dôrazný: povedať z-ým hlasom;
hud. z. tón o poltón vyšší ako zákl. tón

zženštilo prísl.;

zženštilosť -i ž.

zženštilý príd. kniž. pejor. zoženštený: z. chlapec;
z-é správanie;