Význam slova "ã æ ã ã æ ã tã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ten-ktorý, tá-ktorá, to-ktoré zám. neurč. kniž. označ. osobu, vec, o kt. ide, príslušný: najvýznamnejšie dielo toho-ktorého autora

tento, táto, toto G m. a s. tohto ž. tejto mn. m. živ. títo, neživ. ž. a s. tieto zám. ukaz.

1. ukazuje na osobu, vec v blízkosti hovoriaceho; v dvojici t. – ten, t. – tamten ukazuje al. odkazuje na bližšiu z dvoch osôb, vecí, príp. vyj. ich odlišnosť: spýtajme sa týchto ľudí, toto jablko je kyslé;
neber si tamtie šaty, daj si tieto nové;
napokon odmenili obidvoch, tohto za prácu, tamtoho za hrdinstvo;
v dôraze zosilnené zámenami tu, tuto: viac obchodov niet, iba t. tu

2. ukazuje na čas, kt. práve prebieha: o tomto čase už býva tma, tohto roku končí (štúdiá)

3. expr. vyj. kladné al. zápor. citové hodnotenie: títo mladí, len samý žart a smiech

4. iba toto súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje na osoby, veci, javy v blízkosti podávateľa: t. sú moji hostia, čie sú t. veci? t. je ťažký prípad

5. hovor. toto, tento vyj. rozpaky hovoriaceho, onô: keby ste dačo ... toto ... potrebovali ...

● (obstarať) toto a hento jedno-druhé, to i ono;
expr. ale toto! no toto! výrazy prekvapenia;
t. svet pozemský život, op. druhý, onen

tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade

tér -u L -i m. hovor. decht;

térový príd.: t. papier lepenková krytina napustená dechtom

téza -y téz ž. zákl. myšlienka, poučka, z kt. sa vychádza; výklad zákl. princípov: východisková t., obhajovať t-y;
t-y referátu

tézovito, tézovite prísl.;

tézovitosť -i ž.

tézovitý príd. vyjadrený v podobe téz, poučiek ap.: t-é úvahy, t-á literatúra;

tí [t-] N mn. č. zámena ten (živ.)

tíchnuť -e -u -chol nedok. prestávať znieť, utíchať, tíšiť sa; zmĺkať: spev t-e;
ruch ulíc t-e;
deti t-u a zaspávajú

tíkový príd.: t-é drevo

tím [t-], pôv. pís. team -u m. skupina ľudí so spoločnou úlohou, kolektív: pracovný t.;
športový t. družstvo;

tímový príd.: t-á práca

tíš -e ž. poet. ticho, tichosť, tíšina: mŕtva t. lesa

tíšava -y -šav ž. expr. al. kniž. ticho, tichosť, tíšina: nočná t.

tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.

1. k 1000: t. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty

tíšina -y -šin ž.

1. ticho, tichosť: večerná t.

2. tiché miesto, zátišie: lesné t-y;

tíšinka -y -niek ž. zdrob.

tíšiť -i nedok.

1. robiť pokojným, utišovať, upokojovať, chlácholiť: t. plačúce dieťa

2. zmierňovať: t. bolesť

tískať -a nedok.

1. tlačiť (význ. 1, 2), tisnúť: t. vozík

2. tlačiť (význ. 3), omínať: topánky ho t-jú

// tískať sa tisnúť sa (význ. 1 – 3), tlačiť sa: net-jte sa!

tíško prísl. expr. tichučko, tichunko

títo [t-] N mn. č. zámena tento (živ.)

tľapkať nedok.

1. dlaňou zľahka udierať, ťapkať, potľapkávať: t. koňa po chrbte;
t. sa po bruchu

2. tlieskať (význ. 1), ťapkať, čapkať: dieťa t-á rukami

3. expr. ísť, kráčať, obyč. bosými nohami, ťapkať, capkať: t-nie bosých nôh

4. dlaňou formovať, ťapkať, utľapkávať: t. koláč z cesta;

tľapkavý príd. plochý (význ. 2), ploský, sploštený: t. kameň, t. koláč;
t-á čiapka

dok. tľapnúť -e -ú -pol

1. k 1 – 3

2. tľapnúť si podať si ruku ples(k)nutím dlaní, ťapnúť si: t-me si! (na znak dohovoru)

tĺčik -a m. zdrob.

tĺcť tlčie tlčú tĺkol nedok.

1. prudko narážať na niečo, udierať, biť, búchať: t. päsťou do stola, t. kladivom po niečom;
srdce t-ie

2. takto umiestňovať, zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: t. klinec do steny

3. údermi rozdrobovať, roztĺkať: t. orechy, korenie, t. skaly

4. expr. biť (význ. 1), udierať: t-li ho palicou, päsťami po chrbte

5. expr. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať, ničiť: t. riad

● expr.: t. niekoho ako koňa veľmi biť;
t. si hlavu o múr veľmi banovať za niečím;
t. niekomu niečo do hlavy nástojčivo vysvetľovať

// tĺcť sa expr. potulovať sa (význ. 1, 2), potĺkať sa: t. sa po svete, po cudzích ľuďoch

tĺk -a m. nástroj na roztĺkanie, mliaždenie: ubíjať zem, mliaždiť zemiaky, ovocie t-om;

● expr. sprostý ako t. veľmi;

nedok. tľoskať

tľosknúť -e -ú -kol dok. expr. vydať zvuk odtrhnutím jazyka od podnebia: t. na kone;

tóga -y tóg ž. dlhý splývavý muž. odev v starom Ríme

toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali

tón -u m.

1. zvuk istej výšky: vysoký, nízky t., t-y stupnice;
fyz. zvuk vyvolaný periodickým kmitaním pružných telies

2. odtieň hlasu; charakter rečového al. iného prejavu: žartovný, prísny t.;
národný t. umeleckého diela;
udávať t. i pren. mať rozhodujúci vplyv;
zmeniť t. i pren. začať sa ináč správať

3. odtieň farby: farebné t-y, pastelový t.

4. dobrý t. spôsob spoloč. správania, bontón: to patrí k dobrému t-u;

tôňa -e ž. tieň (význ. 1, 3, 4): t. stromov;
posedieť si v t-i v chládku;
t-e minulosti;
t. smrti;

tôňava -y -ňav ž. expr. tieňava: t. lístia

tônička -y -čiek ž. zdrob. expr.

tónina -y -nin ž.

1. príslušnosť tónov hud. skladby k určitej stupnici vyjadrená predznačením: durová, molová t.

2. hovor. odtieň hlasu, tón: hlas znel v pokojnej t-e;

tóninový príd.

tônistý príd. tienistý (význ. 1, 2): t-á aleja;
t-é stránky popularity

tôniť -i nedok. tieniť: t-iaci strom

tónovať nedok. dodávať farebný odtieň, tieňovať: t. vlasy prelivom;
fot. t-nie filmu;
geogr. t-nie máp

tónovo príd.

tóriový príd.

tórium -ia s. rádioaktívny chem. prvok, zn. Th;

tŕ cit. napodobňuje rapotavý zvuk (obyč. stroja, prístroja)

traktát -u m.

1. ved. spis (najmä v stredoveku): náboženský, filozofický t.

2. pejor. nezaujímavá, zdĺhavá úvaha: písať siahodlhé t-y;

tretíkrát, tretí raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 3: telefón zvoní už t.

tridsaťkrát, tridsať ráz neskl. čísl. nás. k 30: expr. t. opakovať niečo veľa ráz

trikrát, tri razy neskl. čísl. nás. k 3: t. väčší, t. opakovaný

triumvirát -u m. v starom Ríme zbor troch mužov, kt. spravovali štát;

tŕň -a m.

1. ostrý výrastok niekt. rastlín, pichliač: šípový, agátový t., pichnúť si t. do nohy

2. vec podobná tŕňu: anat. bedrový t.;
tech. pomôcka na upínanie nástrojov pri obrábaní: frézovací t.

● expr. chudý ako t. veľmi;
to mu je t-om v oku prekáža mu to;
niet ruže bez t-a niet veci bez ťažkostí;

tŕnie -ia L -í s. hromad. tŕnisté krovie: pichľavé t., medza zarastená t-ím

● byť, sedieť ako na t-í byť nepokojný, netrpezlivý;
cíti sa, má sa ako nahý v t-í zle

tŕnik -a m. zdrob.

tŕnitý, tŕnistý príd. pokrytý tŕním: t. krík;

tŕňový príd.: t. ker;
t. výbežok;
bibl. t-á koruna veniec z tŕnia na Kristovej hlave;

tŕpka -y -pok ž.

1. čremcha: t. pri potoku

2. plod tejto rastliny: zbierať t-y

3. plánka (význ. 2): hrušky t-y;

tŕpkový príd.

tŕpnuť -e -u -pol -uc -uci nedok.

1. (o končatinách ap.) strácať pružnosť, stávať sa stŕpnutým, meravieť, drevenieť: nohy, ruky, zuby t-u

2. pociťovať napätie, nervozitu, strachovať sa, obávať sa: t. strachom, obavou;
t-e, čo bude, keď ...

tŕstie -ia L -í s. hromad. trsťové, trstinové steblá; trsťový, trstinový porast: stolička upletená z t-ia;
močiar zarastený t-ím

tŕžiť -i nedok. získavať (peniaze) predajom tovaru: t. peniaze;
dobre, slabo t.

túlať sa -a nedok.

1. žiť bez domova, tuláckym životom: t. sa svetom

2. chodiť bez cieľa, ponevierať sa, blúdiť: t. sa po meste, po hore, poľom;
t. sa dlho do noci

3. s obľubou sa zdržiavať mimo domu: chlapec sa začína t.;

opak. túlavať sa -a

túlavo prísl.;

túlavosť -i ž.

túlavý príd. túlajúci sa, potulný; tulácky: t-á mačka;
t. spôsob života;

túliť -i -ľ! nedok. nežne pritískať, vinúť, privíňať: t. k sebe dieťa

// túliť sa: dieťa sa t-i k matke;

túra -y túr ž. dlhá (a namáhavá) turistická cesta pešo: celodenná t., ísť na t-u;

turboagregát -u m. tech. sústava pracovného a hnacieho stroja na spoločnom hriadeli;

túrovať nedok. hovor. preťažovať, namáhať: t. motor, t. do kopca

tútor -a m.

1. zastaráv. poručník

2. expr. ochranca, zástanca: pomôžeme si sami, nepotrebujeme t-a;

tútorka -y -riek ž.;

tútorský príd.;

tútorsky prísl.;

tútorstvo -a s.

1. k tútor

2. obyč. pejor. prepiata starostlivosť o niekoho

túz -a m. eso (význ. 1)

● expr. zelený ako t. veľmi

túžava -y -žav ž. expr. niečo veľmi tuhé (obyč. liehový nápoj), tužina: ako môže piť takú t-u?

túžba -y -žob ž. silné, dychtivé želanie podopreté citom: t. za domovom, chorobná t. za majetkom, t. po vzdelaní, splnila sa mu dávna t., horieť t-ou

opak. túžievať -a

túžobne prísl.: t. želaný

túžobný príd. vyjadrujúci túžbu, naplnený túžbou; dychtivý, žiadostivý: t-é pohľady, t-é očakávanie;

týčiť sa -i nedok. kniž. vypínať sa (význ. 3), čnieť: nad mestom sa t-ia veže

týfus -u m. infekčná choroba s horúčkami: brušný t.;

týfusový príd.: t-á nákaza

týkať sa -a nedok.

1. dotýkať sa (význ. 1): ničoho sa net-aj!

2. vzťahovať sa: tá vec sa ma net-a;
záležitosti t-júce sa všetkých;
čo sa t-a (výživy), ... vzhľadom na (výživu), pokiaľ ide o (výživu)

tým spoj. podraď.

1. → čím

2. s tým, že uvádza spôsobové vety: odišiel s t., že sa ešte vráti

týmus -u m. anat. žľaza v hrudi mláďat, brzlík;

týmusový príd.

týrať -a nedok.

1. zámerne spôsobovať bolesť, mučiť, trýzniť: t. zvieratá, t. deti

2. spôsobovať (duš.) trápenie, sužovať: t-ný výčitkami svedomia

// týrať sa trápiť sa, sužovať sa

týždeň -dňa m.

1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a;
cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou

2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.;
vybaviť veci cez t., v t-i

3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď;
medové t-e čas po svadbe;

týždenne prísl.: raz t.

týždenníčka -y -čok ž.;

týždennícky príd.;

týždenníctvo -a s. funkcia týždenníka

týždenník -a m. neživ. časopis, spravodajský film ap. vychádzajúci raz do týždňa: redigovať t.;
filmový t.;

týždenník -a mn. -ci m. živ. žiak majúci týždennú službu v triede;

týždenný príd.

1. trvajúci týždeň, týždňový (význ. 1): t-á dovolenka, rekreácia

2. opakovaný každý týždeň: t-á kontrola;
t. lístok platný týždeň;

týždňový príd.

1. trvajúci týždeň, týždenný (význ. 1): t. pobyt

2. týždeň starý: t-é kurča;

učtáreň -rne ž. miestnosť, v kt. pracujú účtovníci: mzdová u.;

učtárenský príd.

upätý príd.

1. (o odeve) tesne priliehajúci, vypasovaný, op. voľný: u. kabát

2. pôsobiaci neprirodzene (sústredením na seba, zdržanlivosťou ap.); neprirodzený, op. uvoľnený: nevšímavý, u. človek;
u-é správanie;

veľakrát, veľa ráz neskl. čísl. nás. neurč. v mnohých prípadoch, mnoho ráz, mnohokrát: v. mu to pripomínal;
v. sa vyskytovať často

vermút -u m. dezertné víno s prísadou aromatických byliniek a korenín: červený, biely v.;

viackrát, viac ráz neskl. čísl. nás. neurč.

1. k viac (význ. II/1); niekoľkokrát, niekoľko ráz: knihu čítal v.

2. (so zápor. slovesom) viac (význ. II/2), už: nech sa to v. nestane

vikariát -u m. cirk.

1. úrad a hodnosť vikára

2. cirk. správna oblasť: apoštolský v. správna oblasť, kt. ešte nie je ustanovená ako diecéza

vnútroštátne prísl.

vnútroštátny príd. kt. je vnútri štátu; týkajúci sa vnútorných vecí štátu: v-a doprava;
v-e záujmy;

vypätý, vypnutý príd.

1. napnutý a rovný, vzpriamený: v-á postava, v-á hruď, v. ako struna

2. iba vypätý svedčiaci o (duš.) vypätí; vystupňovaný: v-é nervy;
v-é úsilie;

vyštípať -e -u dok. štípaním zasiahnuť: mrazom v-ná tvár

vzápätí, kniž. vzápäť prísl. v nasledujúcom okamihu, hneď nato, za tým: zablysklo sa a v. zahrmelo;
prišiel v. zakrátko

nedok. zapamätávať si -a, zapamätúvať si -a: logické, mechanické z-nie

zbútľavieť -ie -ejú dok. stať sa bútľavým, spráchnivieť: z-ený strom

nedok. zmalátňovať

zopárkrát, zopár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľkokrát, niekoľko ráz, párkrát, pár ráz: z. sa ešte ozval

zoštátniť -i dok. urobiť vlastníctvom štátu, poštátniť: z. priemysel, pôdu, školstvo;

nedok. zoštátňovať

zoštíhlieť -ie -ejú dok. stať sa štíhlejším, štíhlym: z. v bokoch;
cviky na z-enie

zoštíhliť -i dok. urobiť štíhlejším, štíhlym: strih šiat z-l postavu;

nedok. zoštíhľovať

// zoštíhliť sa dok. stať sa štíhlejším, štíhlym;

nedok. zoštíhľovať sa