Význam slova "ã ã ã ã ã aã ã ã ã ã a" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1020 výsledkov (9 strán)
-
krasojazdkyňa -e -kýň ž.;
-
krbáľať -a nedok. expr. kotúľať, váľať: k. kláty
// krbáľať sa: k. sa dolu svahom
-
kričať -í -ia nedok.
1. vydávať krik, volať: k. zo sna;
k. na ratu, z celého hrdla veľmi2. krikom upútavať niečiu pozornosť, privolávať, volať: k. za odchádzajúcimi
3. hlasno hovoriť; krikom napomínať, hrešiť: čo tak k-š! k. na deti
4. expr. byť krikľavý (význ. 2): farby k-ia;
bieda až k-í je zjavná -
krivuľa -e -vúľ ž.
1. bakuľa, čugaňa
2. destilačná banka so zakriveným hrdlom
-
krošňa -e ž. skrinka, kôš ap., kt. (na chrbte) nosili (vandrovní) remeselníci al. podomoví obchodníci: drotárska, sklenárska k.
-
krpaňa -e -í ž.;
-
kuchyňa -e -chýň ž.
1. miestnosť, kde sa pripravujú jedlá: (v byte je) malá k., k. hotela;
2. nábytok do tejto miestnosti: kúpiť si novú k-u
3. stravovacie stredisko: poľná k.;
závodná k. jedáleň4. spôsob prípravy jedál; jedlá pripravené na istý spôsob: francúzska k.;
studená k.; -
kúpeľňa -e ž. miestnosť určená na kúpanie: byt s k-ou;
-
kuša -e kúš/kuší ž. starodávna zbraň mechanicky vystreľujúca šípy
-
kutňa -e ž. mníšske rúcho, habit
-
kvargľa -e ž. hovor.
1. obyč. mn. kvargle (olomoucké) tvarôžky, syrčeky
2. pejor. nadávka (pasívnemu človeku)
● expr. sedí ako k. nečinne
-
kvičať -í -ia, kvíkať -a nedok. vydávať zvuk kví(k): k-nie brava;
-
lampovňa -e ž. miesto, miestnosť na uskladnenie, údržbu a výdaj svietidiel (v bani ap.)
-
lastovíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa lastovičky
-
legislatívkyňa -e -kyň ž.;
-
letkyňa -e -kýň ž.;
-
levanduľa -e -dúľ ž. liečivá a úžitková rastlina s bledofialovými kvietkami, bot. Levandula;
voňavka z tejto rastliny; -
levíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa leva
-
ležať -í -ia nedok.
1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívať vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: l. na posteli, na zemi, l. na chrbte, l. vystretý
2. byť uložený na odpočinok, spať: l. po obede;
už l-í, nebuď ho!3. pre chorobu byť pripútaný na posteľ: l. v nemocnici, l. v horúčke, na chrípku, l. na smrť chorý
4. byť niekde položený, uložený: kniha l-í na polici, všade l-ia papiere
5. zaujímať istú polohu, rozprestierať sa: mesto l-í na rovine, bod l-í na priamke, sneh l-í na poli
6. byť pochovaný v hrobe: tu l-ia obete vojny
7. byť nevyužitý, nedokončený, nespracovaný ap.: tovar l-í v skladoch;
l. úhorom, prielohom byť neobrobený i fraz. neprinášať úžitok;
list l-l dlho na pošte;
jedlo mu l-í v žalúdku● l. ako klát, ako kus dreva, ako poleno nehybne, pasívne;
expr. l. hore bruchom, pupkom leňošiť;
l. na smrteľnej posteli umierať;
l. na márach, expr. hore bradou byť mŕtvy;
l. pod zemou byť pochovaný;
l. niekomu pri nohách koriť sa;
l. v troskách byť zničený;
expr. to mu l-í v žalúdku nedá mu to pokoj;
l-í mu to na srdci záleží mu na tom;
l-í mu to ako → balvan na prsiach; -
lezkyňa -e -kýň ž.;
-
liečebňa -e ž. liečebný ústav
-
lokňa -e ž. hovor. stočený prameň vlasov;
-
losíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. losie mláďa
-
lovkyňa -e -kýň ž.;
-
lóža -e ž.
1. oddelená časť na obvode hľadiska s niekoľkými sedadlami: divadelné l-e;
l. prezidenta republiky (v Slovenskom národnom divadle)2. organizačná jednotka slobodomurárov;
-
lukostrelkyňa -e -kýň ž.;
-
lyža -e obyč. mn. ž. šport. náčinie v podobe (úzkych) dosiek s viazaním na obuv al. nohy slúžiace na kĺzavý pohyb na snehu, vode ap.: kovové, vodné l-e;
beh, skoky na l-iach -
mača -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa mačky;
-
máčať -a nedok.
1. ponárať do tekutiny (a vystavovať jej pôsobeniu), namáčať: m. si ruky vo vode;
m-nie ľanu, semena;
m-né pečivo oblievané (čokoládou)2. robiť mokrým: m. si oči harmančekom, slzy m-jú tvár
// máčať sa
1. ponárať sa do tekutiny: husi sa m-jú vo vode
2. byť ponorený v tekutine, močiť sa: zelinky sa m-jú v liehu, konope sa m-jú v potoku
-
machuľa -e -chúľ ž. expr. škvrna: atramentová, rozpitá m.;
urobiť m-u; -
maharadža -u mn. -ovia m. titul ind. domorodých panovníkov
-
mandľa -e ž.
1. strom s ružovočervenými kvetmi, bot. Amygdalus;
mandľovník2. jedlé jadro plodu tohto stromu: slané, horké m-e
3. obyč. mn. anat. lymfatické tkanivo v tvare mandle;
-
mangľovňa -e ž. miestnosť na mangľovanie
-
maratónkyňa -e -kyň ž.
-
marhuľa -e -húľ ž.
1. ovocný strom pestovaný u nás v teplejších polohách, bot. Armeniaca
2. jeho žltočervený plod s hladkou kôstkou: zavárať m-e;
-
marža -e ž. ekon. (cenové, kurzové ap.) rozpätie medzi nadobúdacou a predajnou cenou
-
maša -e ž. hovor. zastar. huta
-
mašľa -e -šieľ/-šlí ž.
1. uzol s 2 protiľahlými slučkami a 2 voľnými koncami, viazačka: uviazať na m-u
-
mečať -í -ia nedok. (obyč. o koze a ovci) vydávať zvuk mé, mékať, mekotať, bľačať;
-
medvieďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. mláďa medveďa;
-
meľa -e, mela -y ž. hovor. expr. trma-vrma, zmätok, chaos, bitka: strhla sa m.
-
menovkyňa -e -kýň ž.
-
miešač -a m. živ. kto mieša: film. m. zvuku mixér;
miešač -a mn. -e m. neživ. miešací stroj, mixér (význ. 1, 3)
-
miešačka -y -čiek ž.
-
miešať -a nedok.
1. krúživo (niečím) pohybovať v tekutej al. sypkej látke: m. (lyžičkou) kávu
2. spájať rozlič. prvky tak, že utvoria zmes: m. maslo s cukrom;
m. čaj s rumom;
m. nápoje pripravovať z rozlič. materiálu;
m. farby3. nesúrodo spájať, pliesť: m. jazyky
4. meniť poradie, premiešavať: m. karty
5. zapletať (význ. 5), zaťahovať: nechcem ťa do toho m.
// miešať sa
1. zasahovať, starieť sa, pliesť sa: m. sa do rozhovoru;
nem-aj sa medzi nás! expr. m. sa do niečoho ako varecha2. navzájom sa prestupovať, zlievať sa: do hudby sa m-l krik, vône sa m-li
-
míňať -a nedok.
1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby;
m. čas2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ;
denne sme sa m-li;
pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a
4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a;
tretí deň m-a; -
mincovňa -e ž. závod na razenie mincí
-
minisukňa -e -kieň/-kní ž. hovor. veľmi krátka sukňa: móda m-í
-
mišpuľa -e -púľ ž.
-
mláďa -aťa mn. -atá -at s. nedospelý živočích: líščie, ľudské m.;
expr. pokladajú ho za m. za neskúseného; -
mláťačka -y -čiek ž. stroj na mlátenie obilia
-
mlčať -í -ia nedok.
1. nehovoriť, byť ticho, čušať: úctivo, zaryto m., rozpačité m-nie
2. zachovávať tajomstvo: porušiť m-nie
3. nedávať najavo svoje stanovisko: publ. mlčiaca väčšina
● expr. m. ako peň, ako ryba, ako zarezaný;
m-ním prejsť niečo nevyjadriť sa;
m. ako sfinga nepovedať ani slova;
m. ako hrob nevyzrádzať;
kto m-í, ten svedčí -
mňaučať -í -ia, mňaukať nedok. (o mačke) mraučať;
-
moľa -e ž., moľ -a mn. N a A -e m. drobný motýľ, ktorého húsenice ničia obilie, vlnu, kožušiny ap., zool. Tineida;
-
monolyža -e ž. šport. plochá lyža, na kt. sa stojí oboma nohami a odráža sa palicami, monoski (význ. 1)
-
morča2 -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa morky
morča1 -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. malý hlodavec použ. na laboratórne pokusy;
-
moruša -e -rúš/-í ž.
1. pôv. cudzokrajný listnatý strom, bot. Morus
2. jeho biely al. tmavobelasý plod podobný jahode
-
mraučať -í -ia nedok. (o mačke) vydávať zvuky podobné slabike mrau, mňaučať;
-
mreža -e obyč. mn. ž. priehrada z tyčí vzájomne krížom pospájaných: kovaná, drevená m., obločné m-e
● byť, sedieť za m-mi vo väzení;
dostať sa za m-e do väzenia; -
mrľa -e -í/mŕľ ž. hlísta cudzopasiaca v ľudskom čreve, zool. Oxyuris
● expr. m-e ho žerú je netrpezlivý; nepostojí
-
mrnčať -í -ia nedok. expr.
1. vydávať plačlivé zvuky, poplakávať, fňukať: dieťa m-í
2. vydávať slabé nezrozumiteľné zvuky, mrnkať: spokojne m.;
m. si popod fúzy -
mručať -í -ia nedok.
1. (o zvieratách) vydávať hlboký tlmený zvuk; mrmlať: medveď, lev m-í;
2. (o ľuďoch) vydávať súvislý neartikulovaný tón; hmkať
-
mukyňa -e -kýň ž. listnatý strom s drobnými červenými plodmi, bot. jarabina m. Sorbus aria
-
mušľa -e -šieľ/-šlí ž.
1. lastúra, ulita
2. niečo podobné mušli: ušná m.;
m. mikrofónu; -
načať -čne -čnú dok.
1. narušiť celistvosť niečoho odobratím časti: n. koláč, fľašu, úspory;
n-tý sud;2. urobiť 1. fázu istej činnosti, začať: n. pletenie (svetra);
-
nadháňač -a mn. živ. -i, neživ. -e m. kto al. čo nadháňa zver strelcovi;
-
nedok. nadháňať -a
-
nedok. nadieľať -a, nadeľovať
-
nedok. nadnášať -a: vetroň je n-ný vetrom
// nadniesť sa: lietadlo sa n-lo nad mraky nadletelo;
-
nedok. nadnášať sa: n. sa pri chôdzi
-
nadonášať -a dok. (postupne) nosením nahromadiť, nanosiť: n. dary, dreva
-
nadovážať -a dok. (postupne) vozením nahromadiť, navoziť: n. tovar, dreva
-
nedok. nadrážať -a
-
nadŕžať, nadržiavať -a, nadržovať nedok. byť naklonený, žičiť, pomáhať niekomu: n. priateľovi;
práv. n-nie pomoc páchateľovi trestného činu -
naháňačka -y -čiek ž.
1. hovor. naháňanie; honba: n. na zlodejov, za zlodejmi
2. chytačka (význ. 2): hrať sa na n-u
-
naháňať -a nedok.
1. k nahnať (význ. 1 – 4)
2. (behom) dostihovať, prenasledovať: deti sa n-jú;
n. zlodeja, pes n-a zajaca// naháňať sa
1. behať (s cieľom chytiť, dostihnúť): chlapec sa n-a s rodičmi
2. expr. mať zhon, behať: celý deň sa n-a a nič nespraví
3. hovor. usilovať sa niečo získať, hnať sa, pachtiť sa: n. sa za úspechmi, za tovarom
-
nedok. nahŕňať -a
// nahrnúť sa expr. rýchle a vo veľkom množstve sa sústrediť: ľudia sa n-li do izby, n-la sa mu krv do hlavy
-
nakašlať, nakašľať -e -ú dok. trocha hrub. nestáť o niečo, o niekoho, opovrhnúť niečím, niekým, vykašlať sa: má chuť n. na robotu
● n. na to! výraz záporu, rezignácie ap.
-
nedok. k 1 nakláňať -a
// nakloniť sa trocha sa skloniť, nachýliť sa, nahnúť sa: n. sa nad stôl, k dieťaťu;
-
nedok. nakláňať sa
// nakloniť si: n. si spolupracovníkov;
-
nedok. nakláňať si
-
nakričať -í -ia dok. s krikom sa osopiť, vynadať: n. na deti, deťom
-
náležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 3), prislúchať: n. k váženým občanom;
n-í mu vďaka, odmena -
nálezkyňa -e -kýň ž.;
-
nedok. namáčať1 -a
namáčať2 -a dok. zamáčať2: n. si obuv
-
namiešať -a dok.
1. miešaním pripraviť: n. farby, koktail
-
nedok. namýšľať si -a
-
nedok. nanášať -a
-
nedok. napĺňať -a, naplňovať
// naplniť sa
1. stať sa plným: priehrada sa n-la (vodou);
2. kniž. uskutočniť sa, vyplniť sa: jeho osud sa n-l
● kniž. čas sa n-l prišiel, dovŕšil sa;
-
nedok. napĺňať sa, naplňovať sa
-
napršať -í dok. (o daždi) napadať v (drobných) kvapkách: neos. málo, dobre n-lo;
množstvo n-nej vody -
napučať -í -ia dok.
-
nedok. napúčať, napučiavať -a
-
nedok. napúšťať -a
-
nedok. narážať -a
-
národovkyňa -e -kýň ž.;
-
narozmýšľať sa -a dok. stráviť dlhší čas rozmýšľaním: n. sa o problémoch;
n. sa, ako ďalej -
nedok. narúčať -a: počúval, čo mu n-jú
-
nedok. narúšať -a, narušovať
-
nastrieľať -a dok.
1. zastreliť isté množstvo, postrieľať: n. veľa zajacov
-
nástupkyňa -e -kýň ž.
-
nedok. natáčať -a
// natočiť sa nakrútiť sa;
-
nedok. natáčať sa
-
nedok. k 1 natláčať -a
// natlačiť sa tlačením sa umiestniť, natisnúť sa, napchať sa: študenti sa n-li do posluchárne
● n-ení ako sardinky veľmi
-
nedok. natŕčať -a
● n. → uši
-
naváľať -a dok.
1. váľaním vo väčšom počte dostať niekam: n. kmene na voz
2. vo veľkom počte vyvaliť, zvaliť: víchricou n-né stromy
-
nedok. navážať -a
-
naveľa čast. napokon, nakoniec, konečne: n. sa dal nahovoriť
● expr. n.-n. ťažko, horko-ťažko
-
navešať -ia -ajú dok. postupne viac vecí zavesiť, povešať: n. v izbe obrazy (-ov);
obyč. pejor. n. na seba čačky, šperky príliš sa ozdobiť, ovešať sa -
navoňať -ia -ajú dok. navoňavkovať: n-né vlasy, n. sa parfumom