Význam slova "zb" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zbabelec -lca m. zbabelý človek: správať sa, ujsť ako z.

zbabelo prísl.: z. mlčať;

zbabelosť -i ž.

zbabelý príd. prejavujúci v dôležitých situáciách nedostatok odvahy; svedčiaci o tom, op. odvážny: z. vojak;
z. útek, postoj;

zbabrať -e -ú dok. expr. pokaziť (význ. 1), pobabrať: všetko z-e, čo chytí do ruky;
z-ný život pokazený

zbadať dok. spozorovať (význ. 1, 2), zočiť, zazrieť; všimnúť si, postrehnúť: nechcel, aby ho z-li;
z-á každú chybu

// zbadať sa spamätať sa (význ. 1): z-l sa, že zabudol dáždnik

zbalamutiť dok. expr. zmiasť, pomýliť, pobalamutiť: z-l správami celú dedinu

zbaliť -ľ! dok.

1. k baliť: z. (si) veci (do kufra);
z. (si) kufor

2. subšt. zobrať so sebou: polícia ho z-la zaistila;
z. (si) dievča nahovoriť si

// zbaliť sa: pobaliť sa: z. sa a odísť;
byť z-ený i pren. pripravený na cestu

zbankrotovať dok. dospieť k bankrotu: banka z-la

zbaviť² iba 3. os. dok. byť znesiteľný, obstojný: počasie z-í, topánky ešte z-ia

zbaviť¹ dok.

1. oslobodiť od niekoho, niečoho obyč. nepríjemného: z-l ho strachu, zodpovednosti

2. odstrániť niečo neželateľné: z. pole buriny, z. zviera hmyzu

3. násilne odňať, pozbaviť: z-li ho úradu, občianstva;
z-ený zraku;

nedok. zbavovať

// zbaviť sa oslobodiť sa od niekoho, niečoho obyč. nepríjemného: z. sa dlhov, z. sa nemilej spoločnosti;

nedok. zbavovať sa

zbedačiť dok.

1. priviesť na mizinu, ožobráčiť: vojna z-la milióny ľudí

2. expr. utrápiť, vyčerpať: z-ený človek;

nedok. zbedačovať

zbeh -a mn. -ovia m. vojak, kt. zbehol, dezertér

zbehlo prísl.;

zbehlosť -i ž.

zbehlý príd. kniž. majúci prax, zručný, skúsený: z. remeselník, z. v čítaní;

zbehnúť -e -ú -hol dok.

1. behom zísť zhora nadol: z. na prízemie, z. z kopca

2. expr. zabehnúť (význ. 2), vybehnúť: z. na ulicu, k vode, do obchodu, z. po chlieb

3. ujsť od armády, dezertovať: z. z frontu

4. odkloniť sa (význ. 1), odchýliť sa: z. z trasy;

zbelasieť -ie -ejú dok. obelasieť, zmodrieť: z. od zimy, od strachu

zbelieť -ie -ejú dok. obelieť: koža na tvári mu z-la;
vlasy mu z-li ošediveli

zber -u m.

1. zbieranie (význ. 1): z. papiera, kovového šrotu, liečivých rastlín

2. získavanie a zvoz plodín: z. úrody, z. kukurice, ovocia;

zberač -a m. živ. kto zbiera, zberá (plodiny ap.): z. liečivých bylín;

zberač -a mn. -e m. neživ. konštrukcia, nástroj na zberanie niečoho: z. odpadových vôd, z. trolejového vedenia

zberačka -y -čiek ž.;

zberačský príd.;

zberať nedok.

1. odstraňovať z povrchu: z. taniere zo stola, bielizeň zo šnúry, z. úrodu z poľa, z. smotanu z mlieka

2. robiť záhyby, riasiť: z. látku (do záhybov)

// zberať sa

1. chystať sa odísť, poberať sa: z. sa na cestu;
z-j sa, musíme ísť!

2. zamýšľať urobiť niečo, poberať sa: z. sa spať, z. sa do prania;
neos. z-á sa na búrku

nedok. k 1 zberať sa

// zobrať si vziať si: z-l si dievča z vidieka

zberateľ -a mn. -ia m. kto niečo zbiera (význ. 3): z. starožitností, obrazov;
z. známok filatelista;

zberateľka -y -liek ž.;

zberateľský príd.: z-á vášeň;

zberateľsky prísl.;

zberateľstvo -a s. zberateľská činnosť

zberba -y ž. hromad. pejor. háveď (význ. 1), čvarga, banda: z. zločincov

zberňa -e ž. miesto, kde sa niečo zhromažďuje: z. papiera, ovocia;
z. bielizne (na pranie)

zbernica -e -níc ž. inform. časť počítačového systému spájajúca navzájom všetky funkčné bloky;

zbernicový príd.

zberný príd.

1. určený na zhromažďovanie niekoho, niečoho: z. tábor, z. (dopravný) okruh, z-á nádrž

2. kt. je predmetom zberu (význ. 1): z-é suroviny

zberový príd.: z-á akcia;
z-é práce

zbesnieť, zbesnieť sa -ie -ejú dok.

1. ochorieť na besnotu: pes (sa) z-l;

2. expr. zblázniť sa (význ. 2), zblaznieť, poblázniť sa: išiel (sa) z. od radosti;
ženy sa za ním išli z.

zbežne prísl.: z. preštudovať

zbežný príd.

1. málo dôsledný, povrchný, op. dôkladný: z-á prehliadka, z-é vedomosti

2. krátky (význ. 2), letmý: z. pohľad, pozdrav;

zbičovať dok. vyšľahať bičom: z. otroka

nedok. k 1 zbiehať -a

// zbehnúť sa

1. zoskupiť sa na 1 miesto: ľudia sa z-li okolo raneného

2. zraziť sa (význ. 3), sprať sa: šaty sa z-li

3. nečakane sa stať, prihodiť sa: ani nevedel, ako sa to z-lo;

nedok. zbiehať sa

zbiehavosť -i ž.: odb.: z. textílií;
z. kolies;
les. z. kmeňa

zbiehavý príd. kt. sa zbieha: z-é čiary konvergentné;

zbierať -a nedok.

1. zhromažďovať na 1 miesto: z. žiakom zošity, z. drevo, huby, popadané ovocie;
z. peniaze vyberať;
z. (starý) papier, textílie

2. sústreďovať (význ. 2): z. sily, myšlienky

3. zhromažďovať do zbierky: z. známky, motýle

4. nadobúdať, získavať: z. skúsenosti, poznatky

// zbierať sa

1. zhromažďovať sa na 1 mieste, zbiehať sa: mračná sa z-jú, z-li sa mu sliny v ústach

2. hovor. namáhavo sa dvíhať, vstávať: opitý sa z-l zo zeme;
pacient sa už z-a zotavuje sa

3. hnisať: zapálená rana sa z-a

zbierka -y -rok ž.

1. súbor istým spôsobom usporiadaných, utriedených predmetov: muzeálna z., z. známok, platní

2. knižné vydanie súboru textov: básnická z., z. noviel;
Z. zákonov Slovenskej republiky, skr. Z. z.

3. vyberanie obyč. peňazí na istý cieľ: usporiadať z-u;

zbierkový príd.

zbíjací príd. určený na zbíjanie: odb. z-ie kladivo pneumatický prístroj na zbíjanie (význ. 3)

zbíjačka -y -čiek ž. zbíjacie kladivo

nedok. zbíjať -a

1. k 1, 2

2. prepadať a násilím brať; v min. takto prejavovať odpor proti vrchnosti: z. pocestných;
z-nie zbojníkov

3. odlamovať vrstvy horniny: z. zbíjačkou uhlie

// zbiť sa nahromadiť sa na 1 mieste: ľudia sa z-li do polkruhu;
ovce z-té dohromady;

nedok. zbíjať sa

zbiť -je -jú dok.

1. (zatlčením klincov) spojiť dohromady; takto zhotoviť, stĺcť, pozbíjať, zhlobiť: z. klincami dve laty;
búda z-tá z dosák

2. údermi pozrážať na zem, stĺcť, postĺkať: ľadovec z-l obilie, z. palicou orechy

3. údermi spôsobiť bolesť, ubiť: z-li ho do krvi, na smrť

● expr. cítiť sa ako z-tý pes veľmi zle;

zblaznieť -ie -ejú dok. zblázniť sa (význ. 1, 2), zošalieť: ten z toho učenia z-ie

zblázniť sa -i dok.

1. stratiť zdravý rozum, zblaznieť, zošalieť (sa): z-l sa, dali ho do ústavu

2. expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene, zošalieť (sa), zblaznieť: čo si sa z-l? ide sa z. (od radosti)

3. expr. veľmi sa zaľúbiť, poblázniť sa: je do nej (celý) z-ený

● expr. to je na z-enie, do z-enia to sa nedá vydržať

zblčať -í -ia dok. expr. (veľmi rýchlo) zhorieť: suché raždie za chvíľu z-lo

zblednúť -e -ú -dol dok. stať sa bledším, bledým: mŕtvolne z., z. závisťou i pren. pocítiť silnú závisť;
z. od strachu

● expr. z. ako krieda, ako stena veľmi

zblížiť -i dok.

1. spojiť vzájomným porozumením, spoluprácou ap.: spoločné záujmy ich z-li

2. uviesť do súladu: z. umenie so životom;

zblízka prísl.

1. z malej vzdialenosti, op. zďaleka: pozrieť z. na maľbu

2. osobne, dôverne: poznal ho z.

nedok. zbližovať

// zblížiť sa stať sa blízkym (na základe sympatie, vzájomného porozumenia, spolupráce): z-l sa s ním pri práci;
z-enie národov;

nedok. zbližovať sa

zbližša prísl. z menšej vzdialenosti; celkom zblízka: uvidieť niečo z.;
spoznať sa s niekým z.

zbĺknuť -e -u -kol dok. vzbĺknuť (a zhorieť): strecha z-la (plameňom)

žblnk cit. napodobňuje zvuk vydávaný tečúcou vodou al. vznikajúci náhlym porušením hladiny tekutiny

žblnkať nedok. vydávať zvuk podobný cit. žblnk, žblnkotať, zurčať, bublať: potôčik ž-á, voda v krčahu ž-á;

dok. žblnknúť -e -ú -kol: ozvalo sa ž-tie

žblnkot -u m. žblnkotanie: ž. bystriny

žblnkotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. žblnkať: voda, potôčik ž-e

žblnkotavý príd. kt. žblnkoce: ž. potôčik;

zblo -a s. trocha expr. obyč. v spoj. ani z-a ani trocha, nič: nebolo na tom ani z-a pravdy

zblúdiť -i dok. kniž. zablúdiť (význ. 1, 2), poblúdiť: z-ená guľka;

zbodnúť -e -ú -dol dok. subšt. narýchlo vyhotoviť: z. si šaty

zbohatlíčka -y -čok ž.;

zbohatlícky príd. i prísl.

zbohatlík -a mn. -ci m. kto (rýchlo, obyč. nestatočne) zbohatol: vojnový z.;

zbohatnúť -e -ú -tol dok. stať sa bohatým: mesto turistikou z-lo;
z-tá rodina

zbohom cit. pozdrav na rozlúčku: povedal z. a odišiel

● dať z. niekomu, niečomu opustiť ho, to;
expr. no z.! vyj. nemilé prekvapenie, iróniu

zboj -a m. zastaráv. zbíjanie, zbojstvo: ísť, vydať sa na z., chodiť po z-i

zbojníčka -y -čok ž.;

zbojnícky príd. i prísl.: z. kapitán, z-e piesne;
kuch. z-a pečienka mäso pečené obyč. na ražni;
z. naladení vojaci;

zbojníctvo -a s.

zbojník -a mn. -ci m.

1. kto zbíja: družina z-ov;

2. expr. lapaj (význ. 1, 2), beťár: ty z. akýsi!

zbojstvo -a -tiev s.

1. zbíjanie (význ. 2), zboj: zlato bolo príčinou z-v;

2. expr. lapajstvo, beťárstvo: vystrájať z-á

zboka, zboku prísl. z bočnej strany: z. ho pozoruje;
chorý sa prevaľoval zboka nabok z jednej strany na druhú

zbombardovať dok. zasiahnuť bombami: z. mesto;
z-né domy

zbor -u m.

1. organizovaná skupina ľudí: požiarny, učiteľský z.;
policajný z. polícia

2. vokálne, tanečné ap. teleso: spevácky z., spievať, tancovať v z-e

3. skladba pre (spevácke) teleso: komponovať z-y;

zborista -u m. člen zboru (význ. 2);

zboristka -y -tiek ž.

zbormajster -tra m. vedúci speváckeho zboru;

zbormajsterka -y -riek ž.

zborníček -čka m. zdrob.

zborník -a m. súbor tematicky príbuzných ved., umel. prác: z. štúdií a článkov, z. stredovekej poézie;

zborníkový príd.;

zborovňa -e ž. miestnosť pre učiteľský zbor

zborovo prísl.: z. recitovať, z. pozdraviť

zborový príd.: z. spev, z-á recitácia;

zbožie -ia s. obilie (význ. 1, 2): kosiť, mlieť z.;

zbožne prísl.;

zbožnosť -i ž.

zbožňovať nedok. zahŕňať veľkou (až prepiatou) láskou, obdivom: z. svoje deti;
z-né dievča;

zbožňovateľ -a mn. -ia m. ctiteľ, obdivovateľ: z. umenia;
mať veľa z-ov;

zbožňovateľka -y -liek ž.;

zbožňovateľský príd.: z. prístup

zbožný¹ príd.: z-á jama

zbožný² príd.

1. nábožný, pobožný: z. človek, z-é skutky;
z-á modlitba

2. obdivný: z-á úcta;
z. pohľad zbožňujúci

3. túžobný: z-é želanie;

zbožštiť -šť/-i! dok. povýšiť na božstvo: z. panovníka;
z-ený ideál;

nedok. zbožšťovať

zbraň -e ž.

1. nástroj, prostriedok použ. v boji: strelná z., z-e hromadného ničenia;
odistiť z.;
vyraziť niekomu z. z ruky i pren. predísť argumentom;
k nohe z.! na poctu z.! povely;
kniž. druh v z-i spolubojovník

2. prostriedok boja bez fyzického násilia: myšlienkové, ekonomické z-e

● → dvojsečná z.;
→ skrížiť z-e;
zložiť z. vzdať sa;
publ. so z-ou v ruke ozbrojený;

zbraňový príd.: z-é systémy

zbratať sa dok. nadviazať bratské vzťahy, spriateliť sa: z-nie národov

zbrázdiť -i -zď/-i! dok.

1. urobiť brázdy: z. zem;

2. zanechať za sebou stopu podobnú brázde: loď z-la Dunaj

3. kniž. plavením sa navštíviť, preplávať; precestovať: z. všetky oceány, celú Európu

zbridiť sa dok. sprotiviť sa, zhnusiť sa: z-lo sa mu jedlo

žbrnda -y žbŕnd ž. pejor. brečka (význ. 2): vypiť, jesť, vyliať ž-u

zbroj -e ž.

1. brnenie (význ. 1): rytier v z-i

2. kniž. bojová výzbroj: vojaci v plnej z-i

zbrojár -a m. priemyselník v oblasti výr. zbraní;

zbrojársky príd.: z. priemysel;
z-e koncerny;

zbrojárstvo -a s. zbrojársky priemysel