Význam slova "zašť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zášť -i ž. kniž. nenávisť, nevraživosť: vzbudzovať z.

zástanca -u mn. -ovia m.

1. kto niekoho al. niečo zastáva (význ. 4), obranca, obhajca: mocný z. ukrivdených;
z-ia národa

2. stúpenec, prívrženec: z. starej školy;

zástankyňa -e -kýň ž.

zastarano prísl.: pôsobiť z.;

zastaranosť -i ž.

zastaraný príd.

1. zaostávajúci za vývinom, nemoderný, staromódny, op. moderný: z-é stroje, z-á technológia;
z-é názory;
z-é slovo ustupujúce

2. (o chorobe) neliečený, preto dlho trvajúci; chronický: z. zápal očí;

zastarať dok. stať sa zastaraným: jeho teória z-la;
nechce, aby choroba z-la;

nedok. zastarávať -a

zastarieť sa -ie -ejú, zastarať sa dok. zapliesť sa, zamiešať sa do niečoho, medzi niekoho: z. sa do rozhovoru;
z. sa do syna

zastať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. prestať postupovať, ostať stáť, zastaviť (sa): sprievod, vlak z-l;
znenazdajky z.

2. prerušiť činnosť, chod, zastaviť sa: hodiny mu z-li, srdce z-lo

3. i zastať si stať si, postaviť sa: chlap z-l vo dverách, z-la si vedľa muža

4. z. niekomu cestu postaviť sa do cesty a tým zabrániť v postupe

5. i zastať sa postaviť sa na obranu: z. (sa) chlapca, muža

6. i zastať si mať schopnosť vykonať istú činnosť: svoju robotu (si) dobre z-l

7. zastaráv. zastúpiť (význ. 1), nahradiť: dcéra ju už z-e v domácnosti

● z. na pol ceste nedokončiť niečo;

zástava -y -tav ž. obyč. obdĺžniková látka so záväznou kombináciou farieb a vzorov použ. ako symbol istého spoločenstva ap.: štátna, olympijská z.;
smútočná z. čierna;
vyvesiť, niesť z-u, vztýčiť z-u (na stožiari);

zastavať -ia -ajú dok. pokryť stavbou, stavbami: z. celú plochu;
z-ný pozemok

zastávať -a nedok. i opak.

1. k 2, k 5 i zastávať sa

2. byť stúpencom, hlásať: z. názor

zástavba -y -vieb ž. zastavenie istej plochy; súbor stavieb na istej ploche: súvislá z.;
moderná, radová z.

zastaviť dok.

1. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať: z. priateľa pristaviť;
z. vlak, koňa;

2. prerušiť činnosť, chod: z. stroje, z. prácu, paľbu, vyšetrovanie, z. niekoho v reči, robiť bez z-enia

3. prestať postupovať, zastať: auto z-lo pred domom;
z. stáť! povel;

zastávka -y -vok ž.

1. zastavenie (význ. 1, 2): malá z. (na pochode);
pracovať bez z-y

2. miesto, kde pravidelne zastávajú prostriedky hromadnej dopravy: autobusová z., z. električky

3. vzdialenosť medzi dvoma takými miestami: koľko z-k je do centra?

zástavka -y -viek ž. zdrob.

zástavník -a mn. -ci m. voj. nosič zástavy: pren. publ. z. novej epochy čelný stúpenec, hlásateľ

nedok. zastavovať

// zastaviť sa

1. zastať (význ. 1, 2): vlak sa z-l;
hodiny sa z-li

2. na chvíľu niekam zájsť, staviť sa: z-l sa u priateľa;
z-vme sa na pivo!

3. venovať pozornosť, pristaviť sa: z. sa pri prvej stránke knihy;
z. sa nad otázkou;

nedok. zastavovať sa

zástavový príd.;

zaštebotať -ce -cú dok. vydať štebot, zašvitoriť, zašveholiť: škovránok veselo z-l;

zaštekať dok. vydať štekot, zabrechať, zahavkať: pes výstražne z-l;

zástena -y -ten ž. obyč. prenosná stena zakrývajúca menší priestor, španielska stena, paraván: prezliecť sa za z-ou

zastenať, zastonať -e/-á -ú/-ajú -ň/-aj! -úc/-ajúc dok. (opakovane) vydať ston: ranený z-l od bolesti

zaštepiť dok. k štepiť: záhr. z. ovocné stromy;
z. deti proti obrne zaočkovať

zástera -y -ter ž. prac. oblečenie chrániace najmä prednú časť šiat: zamastená mäsiarska z., kožená z.;
odpásať si z-u;
utrieť si ruky do z-y;

zásterka -y -riek, zásterôčka -y -čok ž. zdrob.

zásterový príd.: z. strih šiat;

nedok. zastielať -a

nedok. zastierať -a

// zastrieť sa

1. zatiahnuť sa: nebo sa z-lo (mrakmi);

2. stať sa nejasným, zahmleným: pamäť sa mu z-la;

nedok. zastierať sa

zastihnúť -e -ú -hol dok.

1. nájsť niekde, dostihnúť, stihnúť: otca doma nez-l, z-l ho až pri bráne;
správa ho z-la v cudzine

2. pristihnúť, prichytiť; zaskočiť (význ. 5): z. chlapca pri klamstve;
písomná skúška ich z-la nepripravených;
z-la ho noc

3. postihnúť (význ. 1), stihnúť: z-lo ho nešťastie, z-l ju trest

zaštiknúť -e -ú -kol dok. privrznúť (význ. 1), zaštipnúť, zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť, zaštipnúť: z. (si) prsty medzi dvere;

nedok. zaštikovať

zaštipnúť -e -ú -pol dok.

1. privrznúť (význ. 1), zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť, zaštiknúť: myš z-tá v klepci

2. štipnutím odstrániť, odštipnúť (výhonok, púčik): z. uhorku;

nedok. zaštipovať

záštita -y -tit ž. kniž.

1. ochrana (význ. 1, 2), podpora: mravná z., mať z-u u svojich stúpencov

2. ochranca; záruka: matka je jej z-ou;
demokracia je z-ou rozvoja spoločnosti

3. patronát: prevziať z-u nad festivalom;
preteky sa konajú pod z-ou predsedu parlamentu

zastlať -stelie -stelú -ľ! -tý/-ný dok.

1. upraviť lôžko po spaní, ustlať, postlať: z. posteľ

2. stlaním uložiť niekde: z. periny (do postele);

zástoj -a m. kniž. postavenie (význ. 3); úloha, poslanie: (mať) významný, rozhodujúci z.;
z. inteligencie v spoločnosti

zastoknúť -e -ú -kol dok. zastrčiť (význ. 1), zasunúť: z. sviečku do svietnika, z. si kvet do dierky saka;
palica z-tá do zeme

zaštopkať dok. k štopkať: z. dieru;
z. pančuchy

zaštopľovať, zaštupľovať dok. hovor. zazátkovať: z. fľašu

zastrájať sa -a nedok.

1. vystatovačne prejavovať úmysel: z. sa na medveďa strojiť sa, chystať sa;
z. sa viac nepiť;
z-l sa, že zvíťazí

2. vyhrážať sa: z-l sa mu palicou;
z-l sa, že to tak nenechá

zastrašene príd.;

zastrašenosť -i ž.

zastrašený príd. preniknutý strachom: z-é deti;

zastrašiť dok.

1. nastrašiť, postrašiť: z. nepriateľa streľbou

2. nastrašením odradiť od istého úmyslu, odstrašiť: netreba sa dať z. prekážkami;

zastrašovací príd. určený na zastrašovanie: z. manéver, z-ia akcia

nedok. zastrašovať

zastrčený príd. expr. nachádzajúci sa na odľahlom mieste, zapadnutý; nenápadný, skrytý: z. kút mesta, z-á osada;
z. obchodík na námestí

zastrčiť dok.

1. (úplne) strčiť, zasunúť, zastoknúť: z. ruky do vrecák, z. si sekeru za opasok;
meč z-ený v pošve;
hovor. expr. kdesi som to z-l zapotrošil

2. zasunúť (kvôli uzavretiu): z-č závoru! z. dvere (na závoru);

zástrčka -y -čiek ž.

1. závora (význ. 2): zasunúť z-u na dverách

2. vidlica s vodičom, kt. sa zapája do zásuvky: trojkolíková z., z. elektrickej šnúry;

zástrčkový príd.: z. spoj

zastreliť -ľ! dok. strelou usmrtiť, odstreliť: z. jeleňa;
odsúdiť na smrť z-ením;
z-l sa zo zúfalstva

// zastreliť sa neúmyselne sa strelou usmrtiť: z. sa pri oprave pištole

nedok. zastreľovať

zastrešiť dok.

1. pokryť strechou: z. stavbu;
dom z-ený plechom;
drevené z-enie

2. zahrnúť (význ. 5), obsiahnuť, pojať (podriadené zložky ap.): niektoré organizácie z-í ministerstvo;

nedok. zastrešovať: z. domy sedlovými strechami;
organizácia z-júca starostlivosť o kultúrne pamiatky

zastriekať -a dok.

1. postriekaním znečistiť, zafŕkať, ostriekať: auto ho celého z-lo;
z. si nohavice (blatom);
košeľa z-aná krvou

2. striekaním naniesť (farbu): z. poškodené miesto lakom;
z. si vlasy

// zastriekať sa neúmyselne sa postriekaním znečistiť, zafŕkať sa, ostriekať sa: z. sa vápnom (pri maľovaní)

zastrieľať -a dok. strieľaním vyskúšať a tým pripraviť na používanie: z. samopal;

zastrieľať si -a dok. s chuťou istý čas strieľať: z. si pred pretekmi

zastrieť -ie -ú dok.

1. zakryť (význ. 1), prikryť: z. oblok závesom;
z. si tvár závojom zahaliť;
z-etý stôl

2. zakryť (význ. 2): z. niekomu výhľad

3. skryť (význ. 1), utajiť, zakryť: z. obavy, strach;
z-etá výčitka, op. otvorená;
z. zločin

4. urobiť nejasným, zahmleným: bolesť mu z-la vedomie;
z-etý hlas priškrtený;

zastrihať dok. niekoľkokrát strihnúť (význ. 4): kôň z-l ušami

nedok. zastrihávať -a, zastrihovať

zastrihnúť -e -ú -hol dok.

1. strihnutím narušiť (povrch): nechtiac z-la do sukne

2. pristrihnúť: z. ruže, z. si fúzy;
nakrátko z-té vlasy;

zaštrkať dok. chvíľu štrkať: reťaz z-la;
z. kľúčmi

nedok. zastrkávať -a, zastrkovať

zaštrkotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. zaštrkať: lopaty z-li;
z. príborom

zaštrngať dok. chvíľu štrngať: poháre z-li;
z. reťazou

zaštrngotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. zaštrngať: hrkálky z-li;
z. kľúčmi

zastrúhať -a dok. strúhaním zašpicatiť: z. nožom kolík, z-né ceruzky;

nedok. zastruhávať -a

zašťukať dok. niekoľkokrát šťuknúť: z. kľučkou

zástup -u m.

1. (voľné) zoradenie jednotlivcov za sebou: vyrovnané z-y;
z. čakajúcich;
stáť, ísť v z-e;
voj., tel. pochodovať v z-e v presnom zoradení za sebou

2. neusporiadaná masa ľudí, dav, húf: nedozerné z-y, prúdiace z-y demonštrantov;

zástupca -u mn. -ovia m.

1. kto niekoho zastupuje (význ. 1): z. riaditeľa;
ustanovil ho za svojho z-u;
práv. zákonný, splnomocnený z.

2. kto vystupuje v niečom mene, predstaviteľ, reprezentant: obchodný, diplomatický z.;
štátny z. prokurátor;
ľud si volí svojich z-ov

3. kto, čo reprezentuje celok, do kt. patrí; typický predstaviteľ: poprední z-ia literárnych smerov;
najvyspelejší z. cicavcov;

zástupcovský príd.: z-á úloha

zastúpenie -ia s.

1. účasť prostredníctvom zástupcov: strana má z. vo vláde;
predniesť v z-í vlády v mene

2. číselný podiel (na účasti): percentuálne, menšinové z.

3. zastupiteľský úrad: mať diplomatické z. v inom štáte

zastúpiť -i dok.

1. nahradiť v práci, v činnosti, zastať (význ. 7): z. kolegu v práci, z. riaditeľa v čase neprítomnosti

2. byť z-ený mať zastúpenie (význ. 1, 2): na porade sú z-ené africké štáty;
v strave majú byť z-ené všetky vitamíny

3. z. niekomu cestu zastať (význ. 4);

zastupiteľský príd. kt. zastupuje (význ. 2), kt. súvisí so zastupovaním: z. úrad, z-é orgány

zastupiteľstvo -a -tiev s. zastupiteľský úrad, zastúpenie: obchodné z., diplomatické z.;
štátne z. prokuratúra

zástupkyňa -e -kýň ž.;

zástupne prísl.;

zástupnosť -i ž.

zástupný príd. kt. má zastúpiť (význ. 1), kt. nahrádza niečo: to je iba z. problém;

nedok. zastupovať

1. k 1, 3

2. byť zástupcom (význ. 2): z. v parlamente svoju stranu;
z. práva klienta

anabáza -y -báz ž. dlhý a namáhavý ústup, návrat vojska;

analýza -y -lýz ž. rozbor, op. syntéza: a. chýb a nedostatkov;
chem. zisťovanie chem. skladby látok

□ robiť a-u analyzovať;

anamnéza -y -néz ž. lek. predchorobie

apoteóza -y -óz ž. nadšená oslava, chválospev: a. domova

arcidiecéza -y -céz ž. arcibiskupstvo;

artérioskleróza -y ž. lek. skleróza tepien

askéza -y ž.

1. sústavné cvičenie sa v odriekaní a cnostiach s cieľom dosiahnuť vnútornú dokonalosť

2. zdržanlivosť, striedmosť;

avitaminóza -y ž. lek., veter. chorobný stav spôsobený kritickým nedostatkom vitamínov

blúza -y blúz ž.

1. ľahká horná časť žen. oblečenia: hodvábna b.

2. horná časť prac., šport. obleku al. uniformy: vojenská, skautská b.;

celulóza -y ž.

1. stav. látka rastlinných buniek

2. buničina: technická c.;

cirhóza -y -hóz ž. lek. zatvrdnutie orgánu: c. pečene

databáza -y -báz ž. inform. báza dát;

devíza -y -víz ž.

1. obyč. mn. platobný prostriedok v zahraničnej mene použ. v medzinárodnom účtovaní: hodnotné d-y;
hospodáriť s d-mi

2. zásada, princíp: základná d. umenia;

diagnóza -y -nóz ž. určenie choroby; určenie vôbec: včasná d.;
potvrdiť d-u;
d. spoločnosti;

diecéza -y -céz ž. (v kat. cirkvi) cirk. oblasť, ktorú spravuje biskup, biskupstvo;

dokázať -že -žu dok.

1. podať dôkaz, doložiť dôkazmi: d. platnosť poučky, d. niečiu nevinu;
d. svoju oddanosť dosvedčiť

2. vedieť, vládať (urobiť): uvidíme, čo d-e v živote ako sa uplatní;
d-e robiť vo dne v noci vládze;

domŕzať -a nedok. expr.

1. znepokojovať, dráždiť: začali d. komáre

2. naliehavo, neodbytne žiadať, vymáhať: d-l otca, aby ...;
deti d-li (otázkami);

dóza¹ -y dóz ž. hovor. schránka, nádoba, škatuľa: nasypať cukor do d-y

dóza² -y dóz ž. odb. dávka (lieku)

dýza -y dýz ž. tech. zariadenie regulujúce prítok kvapaliny al. plynu: vstrekovacia d.;
d. karburátora;

elektroanalýza -y ž. chem. rozbor pomocou elektr. prúdu

elektrolýza -y ž. chem. rozklad látok elektr. prúdom;

emfáza -y ž. odb. citový dôraz v reči; citové vzrušenie;

expertíza -y -tíz ž. znalecký posudok;

extáza -y -táz ž. mimoriadne vzrušenie, uchvátenie, vytrženie: náboženská, ľúbostná e.;
byť v e-e;

fáza -y fáz ž. časovo vymedzený úsek, obdobie; stupeň priebehu: f-y výrobného procesu;
vývinová f. štádium;
astron. f. Mesiaca stupeň jeho osvetlenia;
elektrotech. stav smeru a veľkosti striedavého prúdu;

fotosyntéza -y ž. bot. (v rastlinách) premena kysličníka uhličitého na org. látky (pôsobením svetla a vody)

fráza -y fráz ž.

1. ustálený slovný zvrat;
lingv. frazeologizmus s vetnou al. súvetnou stavbou: zdvorilostná f.

2. obyč. mn. myšlienkovo chudobné a ošúchané slová a výrazy: hovoriť, omieľať f-y

fréza -y fréz ž.

1. rotačný obrábací nástroj

2. stroj na úpravu pôdy, odstraňovanie snehu ap.: snehová f.;

fruktóza -y ž. chem. ovocný cukor

gáza -y ž. riedka obväzová tkanina: sterilná g.;

genéza -y ž. vznik, pôvod; začiatok: g. človeka, ľudových zvykov;

glukóza -y ž. chem. hroznový cukor

heréza -y -réz ž. cirk. tvrdošijné popieranie al. pochybovanie týkajúce sa istej kat. dogmy, blud

hrôza

I. -y hrôz ž.

1. veľký strach, zdesenie, des: zmocnila sa ho h.;
zbledol od h-y

2. strašná vec, hrozné udalosti: h-y vojny

3. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba, hrúza: h. peňazí, ľudí

● expr. (neporiadny ap.,) až, že h. veľmi

II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať je hrozné