Význam slova "zaãƒæ ã â ãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 323 výsledkov (3 strán)
-
vŕzať -a nedok. vŕzgať (význ. 1 – 5): pánty v-jú škrípu;
v. dverami;
pejor.: v-nie harmoniky;
v. na base; -
nedok. vyhrýzať -a
-
vykázať -že -žu dok.
1. určiť (význ. 1), prideliť: miesto v-né vzadu
2. vypovedať (význ. 5), vyhnať: v. nevítanú osobu z územia štátu
3. dosvedčiť, doložiť (výkazom): v. deficit, v. pracovný výkon;
-
vylízať -že -žu dok.
1. lízaním odstrániť, vyjesť: v. lekvár z koláča, v. všetok med;
hovor. expr. to si v-š! odnesieš, odpykáš2. takto vyprázdniť: v. tanier
3. expr. vyčesať (význ. 3), ulízať: nahladko v-ný (mládenec);
-
nedok. vymŕzať -a
-
za predl.
A. s G vyj.
1. čas (v priebehu), počas, cez, v: za rána;
stalo sa to za povstania, za vojny2. podmienku: za prítomnosti, za tepla
B. s A vyj.
1. smer (na druhú, opačnú stranu), op. pred: sadnúť si za stôl, strčiť za košeľu
2. miesto dotyku: chytiť sa za nohu
3. prostriedok, spôsob: ťahať za povraz;
viesť za ruku4. príčinu: hanbiť sa za svoj čin;
viniť, potrestať za prehru;
pre nič za nič (udrieť)5. podmienku: chcieť za každú cenu, požičať za malý poplatok
6. mieru (prirovnaním): zjesť za troch, kúpiť za 50 korún;
za necht, za hlt, za (mačný) mak málo7. časový rozsah: opraviť niečo za deň, raz za čas;
za okamih, za amen rýchlo8. prospech, účel: vybavil to za deti, bojovať za zvýšenie miezd, angažovať sa za dobrú vec
9. zástupnosť; postavenie, funkciu ap.: rozhodnúť za všetkých, slúžiť za vzor, vymeniť auto za nové;
učiť sa za mechanika, ísť za vedúceho10. väzbu pri slovesách a menách: zaručiť sa za pracovníka, prosiť za rodičov;
zodpovednosť za výchovu, vďaka za láskuC. s I vyj.
1. miesto (na druhej, opačnej strane), op. pred: sedieť za stolom, byť za dverami;
byť za horami za dolami ďaleko;
držať jazyk za zubami mlčať2. smer (po slovesách pohybu): obrátiť hlavu za hlasom;
pustiť sa za priateľmi3. priestorovú, časovú následnosť: za vetrom prišiel dážď;
často v konštrukciách s opakovaným podst. m.: deň za dňom, padal strom za stromom, jeden za druhým4. spôsob: robil všetko za ním podľa neho;
skúšať žiaka za žiakom všetkých žiakov5. účel (po slovesách pohybu): ísť za robotou, naťahovať sa za jablkami, poslať niekoho za lekárom
6. príčinu: plakať, žialiť za matkou, byť ľúto za mladosťou
7. väzbu pri slovesách a menách: túžiť za milým, pozerať za odchádzajúcim;
cesta za svetlom, honba za majetkom -
za cenu predl. s G vyj. podmienku: udržať sa za c-u kompromisu;
-
za čerstva → začerstva;
-
za horúca → zahorúca;
-
za mlada → zamlada;
-
za mokra → zamokra;
-
za slobodna → zaslobodna;
-
za starodávna, od starodávna príslov. výrazy dávno; oddávna;
-
za studena, na studeno príslov. výrazy k 1: zváranie za s-a bez zahriatia;
úprava mäsa na s-o na podávanie v studenom stave; -
za sucha príslov. výraz k 1;
-
za surova, na surovo príslov. výrazy: jesť zeleninu za s., upraviť zeleninu na s.;
-
za tepla príslov. výraz k 1: spracovať za t-a;
-
za vlhka prísl. výraz: hladiť za v-a;
-
za živa → zaživa;
-
zač zám. opyt. príslov. začo
-
začadiť dok. zadymiť (význ. 1, 2), zakadiť: petrolejka z-la;
z-ená povala -
zacapiť, začapiť dok. expr.
1. prudko zatvoriť, zatres(k)núť, zaples(k)núť: z. dvere
2. nasadiť (význ. 1), naraziť: z. si na hlavu čiapku
// zacapiť sa, začapiť sa zatres(k)núť sa: brána sa za ním z-la
-
začarovať dok. čarami premeniť, zakliať: z-ný princ
● kniž. z-ný → kruh
-
začas prísl. istý (krátky) čas, dočasne: z. pracoval ako úradník
● raz z. zriedkakedy, občas
-
začať -čne -čnú dok.
1. uskutočniť začiatok (význ. 2), op. skončiť: z. utekať, rozmýšľať, z. chudnúť;
z-lo svitať;
z. prácu pustiť sa, dať sa, načať;
z. so stavbou2. rozhovoriť sa, prehovoriť: z. hlbokým hlasom
3. iba v spoj. začať ako + podst. m. zaradiť sa v prvom zamestnaní: z. ako úradník
● z. od → Adama;
z. od → abecedy;
z. s → holými rukami;
z. z iného konca zmeniť činnosť; -
začernieť sa -ie -ejú dok. ukázať sa v čiernej farbe: v tme sa z-li postavy
-
začerstva, pís. i za čerstva prísl. v čerstvom stave, hneď: zvestovať novinu z.
-
začervenať sa -á -ajú -naj! -nal dok.
1. začať sa červenať (význ. 1), zapýriť sa: z. sa od hanby
2. začať al. chvíľu sa červenieť (význ. 1): v diaľke sa z-li strechy
-
začervenieť sa -ie -ejú dok. začervenať sa (význ. 1, 2): z-ená tvár;
zore sa z-li -
začesať -še -šú dok. česaním upraviť (smerom dozadu): z. (si) vlasy prstami;
nahladko z-né vlasy -
začiahnuť -e -u -hol dok. hovor. zasiahnuť (význ. 1), zachytiť: bil koňa, kade z-l
-
začiarknuť -e -u -kol dok. označiť čiarkou: z. zaúčtovanú položku
-
začiatkom predl. s G vyj. čas na začiatku istého časového úseku, op. koncom: prísť z. júla;
-
začiatočníčka -y -čok ž.;
-
začiatočnícky príd. i prísl.: z-e práce;
z. riešiť problémy; -
začiatočníctvo -a s.
-
začiatočník -a mn. -ci m. kto začína v prac. ap. činnosti: angličtina pre z-ov;
zaúčať z-ov nováčikov; -
začiatok -tku m.
1. priestorovo prvá, krajná časť niečoho; takéto miesto, op. koniec: z. obce, z. knihy;
na z-u slova2. prvá fáza niečoho, op. koniec: z. týždňa, sezóny, z. rozhovoru, na z-u zimy
3. obyč. mn. úvodné štádium v práci, tvorbe ap.: ťažké z-y, maliarske z-y prvotiny;
rozprávať o svojich z-och● od z-u do konca stále;
každý z. je ťažký; -
nedok. začierať -a
-
začierniť -i dok.
1. zafarbiť načierno: z. (si) topánky (krémom)
2. zašpiniť niečím čiernym: sadze z-li dom;
z-ené tváre (baníkov); -
nedok. začierňovať
// začierniť sa zašpiniť sa niečím čiernym: z. sa od dymu
-
začínajúc predl. s I, začínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: z. pondelkom poskytujeme služby;
prišli deti z. od najmenších až po najväčšie// začať sa mať začiatok (význ. 1, 2), op. skončiť sa: z-l sa ohňostroj, tanec;
z-la sa jar nastala; -
nedok. začínať -a;
-
nedok. začínať sa: schôdzka sa z-a o druhej;
tam ďalej sa už z-a les// začať si hovor.
1. expr. nadviazať dôvernú známosť: z. si so susedkou
2. pustiť sa do sporu: nez-ni si s ním, je silnejší;
-
nedok. začínať si
-
začistiť -sť/-i! dok. (nahladko, načisto) upraviť (okraj): z. vyvŕtaný otvor;
krajč. z. rukáv; -
nedok. začisťovať
-
začítať sa -a dok. zahĺbiť sa do čítania: sedel z-ný do novín;
-
nedok. začítavať sa -a
-
začkať dok. vydať zvuky čkania: nahlas z-l;
neos. z-lo sa mu -
začleniť dok. zaradiť (význ. 2): z. nezamestnaných do výroby, jav z-ený do systému;
-
nedok. začleňovať
// začleniť sa: z. sa medzi vyspelé štáty;
spoločenské z-enie človeka; -
nedok. začleňovať sa
-
začo zám. opyt. príslov.
1. expr. i začože vyj. otázku zameranú na príčinu, prečo: z. sa mám ospravedlňovať?
2. uvádza vzťaž. vetu príčinnú: hral dobre, z. mu zatlieskali
-
začrieť -ie -ú dok. hlboko siahnuť (s cieľom nabrať): z. (rukou) do vreca (so zrnom);
-
začudovane prísl.: z. hľadieť
-
začudovanie -ia s. pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom ap., údiv, prekvapenie: je to na z.;
pozerali naň so z-ím -
začudovaný príd. pociťujúci začudovanie; svedčiaci o začudovaní, udivený, prekvapený: z. žiak;
z. pohľad; -
začudovať sa dok. pocítiť začudovanie, zadiviť sa, prekvapiť sa: veľmi sa z.;
z. sa jeho správaniu, z. sa nad jeho odvahou -
začuť -je -jú dok. sluchom zachytiť, počuť: z. hlasy, kroky;
išiel ticho, aby ho nez-li -
zaďakovať dok. poďakovať sa (význ. 1, 2): z. známym za pozdrav, za pomoc;
zabudol z.;
zastaráv. minister z-l (z úradu) odstúpil -
nedok. zahrýzať si -a, zahryzovať si
-
nedok. zahrýzať, zahrýzať sa -a, zahryzávať, zahryzávať sa -a, k 1 i zahryzovať
// zahryznúť si expr. trocha si zajesť: nez-š si (po obede) koláča?
-
zakázať -že -žu dok. vydať zákaz, nedovoliť: z. predaj liehu, lekár mu z-l fajčiť;
je z-né vyrušovať;
nezamestnaným vstup z-ný; -
zaľadniť sa dok. pokryť sa ľadom: územie sa z-lo, z-enie Európy
-
zaľahnúť -e -ú -hol dok.
1. ľahnúť si (význ. 1, 2); tým sa kryť (pred streľbou): z. do trávy;
z. do postele i pren. ochorieť;
z. za barikádu2. priľahnúť (význ. 1), zavaliť, privaliť, pridláviť: z. mláďa;
3. spôsobiť ťaživý teles. pocit: klobása mu z-la v žalúdku;
neos.: z-lo mu na prsiach;
z-lo mu v ušiach dočasne zle počul; -
zaľúbene, zaľúbeno prísl.;
-
zaľúbenec -nca m.
1. zaľúbený muž
-
zaľúbenie -ia s. záľuba (význ. 1, 2), potešenie: nájsť z. v práci;
pozerať na dcéru so z-ím -
zaľúbenosť -i ž.
-
zaľúbený príd. pociťujúci lásku k niekomu, zamilovaný; svedčiaci o tom: z-é dievča, z. muž;
z. pohľad● expr. z. (až) po uši veľmi;
-
zaľúbiť sa -i dok.
1. (o jednotlivcovi, o dvojici) pocítiť lásku k niekomu, zamilovať sa: z. sa do dievčaťa;
z-li sa do seba už ako študenti;
bezhlavo sa z.;
z. sa na prvý pohľad2. zapáčiť sa (význ. 1): z. sa chlapcovi
3. iba 3. os. zachcieť sa, zažiadať sa: robí, čo sa mu z-i
● expr. z. sa (až) po uši, na smrť veľmi
-
zaľudniť dok.
1. osídliť ľuďmi, op. vyľudniť: z. kraj;
z-enie púšte2. zaplniť ľuďmi, postavami: z-ený román;
-
nedok. zaľudňovať
// zaľudniť sa zaplniť sa ľuďmi: ulice sa z-li;
-
nedok. zaľudňovať sa
-
nedok. zamŕzať -a
-
zaň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. za
-
zaňho A zámena on (živ.) s predl. za
-
zaňuchať dok.
1. (o zvieratách) zavetriť (význ. 1), zacítiť: pes z-l korisť
2. expr. (o človeku) vytušiť, zacítiť: z. peniaze;
z-l, že obchod je výhodný -
zašanovať dok. hovor.
1. zachovať v dobrom, pôv. stave: z. (si) nohavice, z. úspory
2. ušetriť (význ. 2): z. matku od ťažkej roboty
-
zašantročiť dok. hovor. expr.
1. zapatrošiť, zapotrošiť: z. kdesi kľúče
2. premárniť (význ. 1): toľko peňazí z-l!
-
zašelestiť -sť/-i! dok.
-
zašemotiť dok. expr. (ticho, slabo) zamrmlať, zašomrať: z. otázku, z. čosi na pozdrav
-
zašepkať dok. šeptom povedať, zašuškať: z-l jej niečo do ucha
-
zašeptať, zašepotať -ce -cú -oc/-ci/-taj! -(o)cúc/-tajúc dok. zašepkať
-
zašermovať dok. expr. urobiť pohyby pripomínajúce šermovanie, zašibrinkovať: z-l mu päsťou pred nosom
-
zaševeliť -ľ! dok.
-
zašibrinkovať dok. expr. zašermovať: z. niekomu papierom okolo nosa
-
zašifrovať dok. k šifrovať: z. správu
-
zašiť -je -jú dok.
1. šitím opraviť, zaplátať: z. sveter
2. šitím sceliť, zošiť: z. dieru, z. ranu
3. uložiť v zošitom priestore (s cieľom ukryť): z. peniaze do rukáva;
subšt. z. niekoho zavrieť; -
nedok. zašívať -a
// zašiť sa subšt. schovať sa: z. sa v byte
-
zaškarediť sa dok. hovor. zamračiť sa (význ. 2), zazrieť (význ. 2)
-
zaškatuľkovať dok. hovor. presne (a mechanicky) zaradiť, zatriediť: ľudí nemožno z.
-
zašklbať -e -ú dok. zamykať2, pomykať: z. povrazom;
neos. z-lo mu okom -
zaškodiť dok. spôsobiť ujmu, uškodiť: mastné mäso mu z-lo;
zmena nikomu nez-í -
zaškoliť -ľ! dok.
1. poskytnúť školenie, školením naučiť, zaučiť: z. nových pracovníkov;
z-li ho za zvárača -
nedok. zaškoľovať
// zaškoliť sa: z-l sa v cudzine;
-
nedok. zaškoľovať sa
-
zaškrabať -e -ú, zaškriabať -e -u dok. začať al. krátky čas škrabať: pes z-l na dvere
-
zaškrabnúť -e -ú -bol dok. spôsobiť škrabanec: mača ho z-lo na tvári
-
zaškrečať -í -ia dok. zaškriekať: sojka prenikavo z-la
-
zaškriekať -a dok. vydať škrek, zavrieskať, zavrešťať: papagáj z-l;
-
zaškrípať -e -u -uc/-ajúc dok.
1. chvíľu škrípať (význ. 1, 2): brzdy z-li;
z. zubami;
expr. z. na husliach prenikavo, falošne zahrať2. hovor. expr. ukázať sa v neporiadku: v organizácii to z-lo
-
zaškripieť -í -ia dok. zaškrípať (význ. 1)
-
zaškŕkať, zaškvŕkať -a dok. iba 3. os. (o zažívacích orgánoch) vydať škŕkavý zvuk, zaškvrčať: neos. z-lo mu v bruchu
-
zaškrobiť dok. naškrobiť: z-ená košeľa
-
zaškrtiť dok.
1. škrtením zadusiť, uškrtiť, zahrdúsiť: vrah z-l svoju obeť
2. odb. stiahnuť (význ. 5), zovrieť, pritiahnuť; tým zamedziť (silnejší) priechod: z. kmeň stromu, z. ruku nad ranou;
z. plyn// zaškrtiť sa zadusiť sa, uškrtiť sa: srna sa z-la na slučke
-
zaškúliť -i -ľ! dok.
1. škuľavo pozrieť
2. expr. ukradomky pozrieť: spod obočia z-l na dievča, túžobne z. po čokoláde
-
zaškvrčať -í -ia dok. iba 3. os.
1. (opakovane) vydať zvuk pri škvarení, pri styku horúceho s vodou ap.: olej na panvici z-l
-
zašľahať dok.
1. niekoľkokrát šľahnúť: z. bičom vo vzduchu
2. šľahaním pridať: z. do snehu cukor
-
zašliapať -e -u dok. pošliapať (význ. 1, 2): z. kvety;
-
nedok. zašliapavať1 -a, zašľapávať1 -a
nedok. zašliapavať2 -a, zašľapávať2 -a, zašľapovať
-
zašliapnuť -e -u -pol dok. šliapnutím rozmliaždiť: z. chrobáka, z. cigaretu;
šport. z. puk pristúpiť● expr. z-m ho ako hada! (v hneve) zničím ho!