Význam slova "zaãƒæ ã â ãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vŕzať -a nedok. vŕzgať (význ. 1 – 5): pánty v-jú škrípu;
v. dverami;
pejor.: v-nie harmoniky;
v. na base;

nedok. vyhrýzať -a

vykázať -že -žu dok.

1. určiť (význ. 1), prideliť: miesto v-né vzadu

2. vypovedať (význ. 5), vyhnať: v. nevítanú osobu z územia štátu

3. dosvedčiť, doložiť (výkazom): v. deficit, v. pracovný výkon;

vylízať -že -žu dok.

1. lízaním odstrániť, vyjesť: v. lekvár z koláča, v. všetok med;
hovor. expr. to si v-š! odnesieš, odpykáš

2. takto vyprázdniť: v. tanier

3. expr. vyčesať (význ. 3), ulízať: nahladko v-ný (mládenec);

nedok. vymŕzať -a

za predl.

A. s G vyj.

1. čas (v priebehu), počas, cez, v: za rána;
stalo sa to za povstania, za vojny

2. podmienku: za prítomnosti, za tepla

B. s A vyj.

1. smer (na druhú, opačnú stranu), op. pred: sadnúť si za stôl, strčiť za košeľu

2. miesto dotyku: chytiť sa za nohu

3. prostriedok, spôsob: ťahať za povraz;
viesť za ruku

4. príčinu: hanbiť sa za svoj čin;
viniť, potrestať za prehru;
pre nič za nič (udrieť)

5. podmienku: chcieť za každú cenu, požičať za malý poplatok

6. mieru (prirovnaním): zjesť za troch, kúpiť za 50 korún;
za necht, za hlt, za (mačný) mak málo

7. časový rozsah: opraviť niečo za deň, raz za čas;
za okamih, za amen rýchlo

8. prospech, účel: vybavil to za deti, bojovať za zvýšenie miezd, angažovať sa za dobrú vec

9. zástupnosť; postavenie, funkciu ap.: rozhodnúť za všetkých, slúžiť za vzor, vymeniť auto za nové;
učiť sa za mechanika, ísť za vedúceho

10. väzbu pri slovesách a menách: zaručiť sa za pracovníka, prosiť za rodičov;
zodpovednosť za výchovu, vďaka za lásku

C. s I vyj.

1. miesto (na druhej, opačnej strane), op. pred: sedieť za stolom, byť za dverami;
byť za horami za dolami ďaleko;
držať jazyk za zubami mlčať

2. smer (po slovesách pohybu): obrátiť hlavu za hlasom;
pustiť sa za priateľmi

3. priestorovú, časovú následnosť: za vetrom prišiel dážď;
často v konštrukciách s opakovaným podst. m.: deň za dňom, padal strom za stromom, jeden za druhým

4. spôsob: robil všetko za ním podľa neho;
skúšať žiaka za žiakom všetkých žiakov

5. účel (po slovesách pohybu): ísť za robotou, naťahovať sa za jablkami, poslať niekoho za lekárom

6. príčinu: plakať, žialiť za matkou, byť ľúto za mladosťou

7. väzbu pri slovesách a menách: túžiť za milým, pozerať za odchádzajúcim;
cesta za svetlom, honba za majetkom

za cenu predl. s G vyj. podmienku: udržať sa za c-u kompromisu;

za čerstva → začerstva;

za horúca → zahorúca;

za mlada → zamlada;

za mokra → zamokra;

za slobodna → zaslobodna;

za starodávna, od starodávna príslov. výrazy dávno; oddávna;

za studena, na studeno príslov. výrazy k 1: zváranie za s-a bez zahriatia;
úprava mäsa na s-o na podávanie v studenom stave;

za sucha príslov. výraz k 1;

za surova, na surovo príslov. výrazy: jesť zeleninu za s., upraviť zeleninu na s.;

za tepla príslov. výraz k 1: spracovať za t-a;

za vlhka prísl. výraz: hladiť za v-a;

za živa → zaživa;

zač zám. opyt. príslov. začo

● čo si z.? kto si? aký si?

začadiť dok. zadymiť (význ. 1, 2), zakadiť: petrolejka z-la;
z-ená povala

zacapiť, začapiť dok. expr.

1. prudko zatvoriť, zatres(k)núť, zaples(k)núť: z. dvere

2. nasadiť (význ. 1), naraziť: z. si na hlavu čiapku

// zacapiť sa, začapiť sa zatres(k)núť sa: brána sa za ním z-la

začarovať dok. čarami premeniť, zakliať: z-ný princ

● kniž. z-ný → kruh

začas prísl. istý (krátky) čas, dočasne: z. pracoval ako úradník

● raz z. zriedkakedy, občas

začať -čne -čnú dok.

1. uskutočniť začiatok (význ. 2), op. skončiť: z. utekať, rozmýšľať, z. chudnúť;
z-lo svitať;
z. prácu pustiť sa, dať sa, načať;
z. so stavbou

2. rozhovoriť sa, prehovoriť: z. hlbokým hlasom

3. iba v spoj. začať ako + podst. m. zaradiť sa v prvom zamestnaní: z. ako úradník

● z. od → Adama;
z. od → abecedy;
z. s → holými rukami;
z. z iného konca zmeniť činnosť;

začernieť sa -ie -ejú dok. ukázať sa v čiernej farbe: v tme sa z-li postavy

začerstva, pís. i za čerstva prísl. v čerstvom stave, hneď: zvestovať novinu z.

začervenať sa -á -ajú -naj! -nal dok.

1. začať sa červenať (význ. 1), zapýriť sa: z. sa od hanby

2. začať al. chvíľu sa červenieť (význ. 1): v diaľke sa z-li strechy

začervenieť sa -ie -ejú dok. začervenať sa (význ. 1, 2): z-ená tvár;
zore sa z-li

začesať -še -šú dok. česaním upraviť (smerom dozadu): z. (si) vlasy prstami;
nahladko z-né vlasy

začiahnuť -e -u -hol dok. hovor. zasiahnuť (význ. 1), zachytiť: bil koňa, kade z-l

začiarknuť -e -u -kol dok. označiť čiarkou: z. zaúčtovanú položku

začiatkom predl. s G vyj. čas na začiatku istého časového úseku, op. koncom: prísť z. júla;

začiatočníčka -y -čok ž.;

začiatočnícky príd. i prísl.: z-e práce;
z. riešiť problémy;

začiatočníctvo -a s.

začiatočník -a mn. -ci m. kto začína v prac. ap. činnosti: angličtina pre z-ov;
zaúčať z-ov nováčikov;

začiatočný príd., op. konečný: z-é štádium (choroby)

začiatok -tku m.

1. priestorovo prvá, krajná časť niečoho; takéto miesto, op. koniec: z. obce, z. knihy;
na z-u slova

2. prvá fáza niečoho, op. koniec: z. týždňa, sezóny, z. rozhovoru, na z-u zimy

3. obyč. mn. úvodné štádium v práci, tvorbe ap.: ťažké z-y, maliarske z-y prvotiny;
rozprávať o svojich z-och

● od z-u do konca stále;
každý z. je ťažký;

nedok. začierať -a

začierniť -i dok.

1. zafarbiť načierno: z. (si) topánky (krémom)

2. zašpiniť niečím čiernym: sadze z-li dom;
z-ené tváre (baníkov);

nedok. začierňovať

// začierniť sa zašpiniť sa niečím čiernym: z. sa od dymu

začínajúc predl. s I, začínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: z. pondelkom poskytujeme služby;
prišli deti z. od najmenších až po najväčšie

// začať sa mať začiatok (význ. 1, 2), op. skončiť sa: z-l sa ohňostroj, tanec;
z-la sa jar nastala;

nedok. začínať -a;

nedok. začínať sa: schôdzka sa z-a o druhej;
tam ďalej sa už z-a les

// začať si hovor.

1. expr. nadviazať dôvernú známosť: z. si so susedkou

2. pustiť sa do sporu: nez-ni si s ním, je silnejší;

nedok. začínať si

začistiť -sť/-i! dok. (nahladko, načisto) upraviť (okraj): z. vyvŕtaný otvor;
krajč. z. rukáv;

nedok. začisťovať

začítať sa -a dok. zahĺbiť sa do čítania: sedel z-ný do novín;

nedok. začítavať sa -a

začkať dok. vydať zvuky čkania: nahlas z-l;
neos. z-lo sa mu

začleniť dok. zaradiť (význ. 2): z. nezamestnaných do výroby, jav z-ený do systému;

nedok. začleňovať

// začleniť sa: z. sa medzi vyspelé štáty;
spoločenské z-enie človeka;

nedok. začleňovať sa

začmudiť dok. zadymiť (význ. 2), začadiť: z. fajkou izbu

začo zám. opyt. príslov.

1. expr. i začože vyj. otázku zameranú na príčinu, prečo: z. sa mám ospravedlňovať?

2. uvádza vzťaž. vetu príčinnú: hral dobre, z. mu zatlieskali

začrieť -ie -ú dok. hlboko siahnuť (s cieľom nabrať): z. (rukou) do vreca (so zrnom);

● z. hlboko do vrecka veľa zaplatiť;

začudovane prísl.: z. hľadieť

začudovanie -ia s. pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom ap., údiv, prekvapenie: je to na z.;
pozerali naň so z-ím

začudovaný príd. pociťujúci začudovanie; svedčiaci o začudovaní, udivený, prekvapený: z. žiak;
z. pohľad;

začudovať sa dok. pocítiť začudovanie, zadiviť sa, prekvapiť sa: veľmi sa z.;
z. sa jeho správaniu, z. sa nad jeho odvahou

začuť -je -jú dok. sluchom zachytiť, počuť: z. hlasy, kroky;
išiel ticho, aby ho nez-li

začvirikať dok. vydať zvuky podobné cit. čvirik: vrabec z-l

zaďakovať dok. poďakovať sa (význ. 1, 2): z. známym za pozdrav, za pomoc;
zabudol z.;
zastaráv. minister z-l (z úradu) odstúpil

nedok. zahrýzať si -a, zahryzovať si

nedok. zahrýzať, zahrýzať sa -a, zahryzávať, zahryzávať sa -a, k 1 i zahryzovať

// zahryznúť si expr. trocha si zajesť: nez-š si (po obede) koláča?

zakázať -že -žu dok. vydať zákaz, nedovoliť: z. predaj liehu, lekár mu z-l fajčiť;
je z-né vyrušovať;
nezamestnaným vstup z-ný;

zaľadniť sa dok. pokryť sa ľadom: územie sa z-lo, z-enie Európy

zaľahnúť -e -ú -hol dok.

1. ľahnúť si (význ. 1, 2); tým sa kryť (pred streľbou): z. do trávy;
z. do postele i pren. ochorieť;
z. za barikádu

2. priľahnúť (význ. 1), zavaliť, privaliť, pridláviť: z. mláďa;

3. spôsobiť ťaživý teles. pocit: klobása mu z-la v žalúdku;
neos.: z-lo mu na prsiach;
z-lo mu v ušiach dočasne zle počul;

zaľúbene, zaľúbeno prísl.;

zaľúbenec -nca m.

1. zaľúbený muž

2. zaľúbenci zaľúbený pár: dvojice z-ov

zaľúbenie -ia s. záľuba (význ. 1, 2), potešenie: nájsť z. v práci;
pozerať na dcéru so z-ím

zaľúbenosť -i ž.

zaľúbený príd. pociťujúci lásku k niekomu, zamilovaný; svedčiaci o tom: z-é dievča, z. muž;
z. pohľad

● expr. z. (až) po uši veľmi;

zaľúbiť sa -i dok.

1. (o jednotlivcovi, o dvojici) pocítiť lásku k niekomu, zamilovať sa: z. sa do dievčaťa;
z-li sa do seba už ako študenti;
bezhlavo sa z.;
z. sa na prvý pohľad

2. zapáčiť sa (význ. 1): z. sa chlapcovi

3. iba 3. os. zachcieť sa, zažiadať sa: robí, čo sa mu z-i

● expr. z. sa (až) po uši, na smrť veľmi

zaľudniť dok.

1. osídliť ľuďmi, op. vyľudniť: z. kraj;
z-enie púšte

2. zaplniť ľuďmi, postavami: z-ený román;

nedok. zaľudňovať

// zaľudniť sa zaplniť sa ľuďmi: ulice sa z-li;

nedok. zaľudňovať sa

nedok. zamŕzať -a

zaň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. za

zaňho A zámena on (živ.) s predl. za

zaňuchať dok.

1. (o zvieratách) zavetriť (význ. 1), zacítiť: pes z-l korisť

2. expr. (o človeku) vytušiť, zacítiť: z. peniaze;
z-l, že obchod je výhodný

zašanovať dok. hovor.

1. zachovať v dobrom, pôv. stave: z. (si) nohavice, z. úspory

2. ušetriť (význ. 2): z. matku od ťažkej roboty

zašantročiť dok. hovor. expr.

1. zapatrošiť, zapotrošiť: z. kdesi kľúče

2. premárniť (význ. 1): toľko peňazí z-l!

zašelestiť -sť/-i! dok.

1. vydať šelest: suché lístie z-lo

2. spôsobiť šelest: vták z-l krídlami

zašemotiť dok. expr. (ticho, slabo) zamrmlať, zašomrať: z. otázku, z. čosi na pozdrav

zašepkať dok. šeptom povedať, zašuškať: z-l jej niečo do ucha

zašeptať, zašepotať -ce -cú -oc/-ci/-taj! -(o)cúc/-tajúc dok. zašepkať

zašermovať dok. expr. urobiť pohyby pripomínajúce šermovanie, zašibrinkovať: z-l mu päsťou pred nosom

// zašermovať si s chuťou istý čas šermovať

zaševeliť -ľ! dok.

1. slabo zašumieť: lístie z-lo

2. spôsobiť slabý šum: vetrík z-l trávou, z. perami

zašibrinkovať dok. expr. zašermovať: z. niekomu papierom okolo nosa

zašifrovať dok. k šifrovať: z. správu

zašikovať dok. hovor. zaviesť (význ. 1): z. dieťa do jasieľ

zašiť -je -jú dok.

1. šitím opraviť, zaplátať: z. sveter

2. šitím sceliť, zošiť: z. dieru, z. ranu

3. uložiť v zošitom priestore (s cieľom ukryť): z. peniaze do rukáva;
subšt. z. niekoho zavrieť;

nedok. zašívať -a

// zašiť sa subšt. schovať sa: z. sa v byte

zaškarediť sa dok. hovor. zamračiť sa (význ. 2), zazrieť (význ. 2)

zaškatuľkovať dok. hovor. presne (a mechanicky) zaradiť, zatriediť: ľudí nemožno z.

zaškeriť sa dok. expr. zasmiať sa: zlomyseľne sa z-l

zaškľabiť sa dok. expr. zasmiať sa

zašklbať -e -ú dok. zamykať², pomykať: z. povrazom;
neos. z-lo mu okom

zaškodiť dok. spôsobiť ujmu, uškodiť: mastné mäso mu z-lo;
zmena nikomu nez-í

zaškoliť -ľ! dok.

1. poskytnúť školenie, školením naučiť, zaučiť: z. nových pracovníkov;
z-li ho za zvárača

2. umožniť vstup do školy: z. deti v materských školách;

nedok. zaškoľovať

// zaškoliť sa: z-l sa v cudzine;

nedok. zaškoľovať sa

zaškrabať -e -ú, zaškriabať -e -u dok. začať al. krátky čas škrabať: pes z-l na dvere

zaškrabnúť -e -ú -bol dok. spôsobiť škrabanec: mača ho z-lo na tvári

zaškrečať -í -ia dok. zaškriekať: sojka prenikavo z-la

zaškriekať -a dok. vydať škrek, zavrieskať, zavrešťať: papagáj z-l;

zaškrípať -e -u -uc/-ajúc dok.

1. chvíľu škrípať (význ. 1, 2): brzdy z-li;
z. zubami;
expr. z. na husliach prenikavo, falošne zahrať

2. hovor. expr. ukázať sa v neporiadku: v organizácii to z-lo

zaškripieť -í -ia dok. zaškrípať (význ. 1)

zaškŕkať, zaškvŕkať -a dok. iba 3. os. (o zažívacích orgánoch) vydať škŕkavý zvuk, zaškvrčať: neos. z-lo mu v bruchu

zaškrobiť dok. naškrobiť: z-ená košeľa

zaškrtiť dok.

1. škrtením zadusiť, uškrtiť, zahrdúsiť: vrah z-l svoju obeť

2. odb. stiahnuť (význ. 5), zovrieť, pritiahnuť; tým zamedziť (silnejší) priechod: z. kmeň stromu, z. ruku nad ranou;
z. plyn

// zaškrtiť sa zadusiť sa, uškrtiť sa: srna sa z-la na slučke

zaškúliť -i -ľ! dok.

1. škuľavo pozrieť

2. expr. ukradomky pozrieť: spod obočia z-l na dievča, túžobne z. po čokoláde

zaškvrčať -í -ia dok. iba 3. os.

1. (opakovane) vydať zvuk pri škvarení, pri styku horúceho s vodou ap.: olej na panvici z-l

2. zaškŕkať, zaškvŕkať: neos. z-lo mu v prázdnom žalúdku

zašľahať dok.

1. niekoľkokrát šľahnúť: z. bičom vo vzduchu

2. šľahaním pridať: z. do snehu cukor

zašliapať -e -u dok. pošliapať (význ. 1, 2): z. kvety;

nedok. zašliapavať¹ -a, zašľapávať¹ -a

nedok. zašliapavať² -a, zašľapávať² -a, zašľapovať

zašliapnuť -e -u -pol dok. šliapnutím rozmliaždiť: z. chrobáka, z. cigaretu;
šport. z. puk pristúpiť

● expr. z-m ho ako hada! (v hneve) zničím ho!