Význam slova "vla" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 90 výsledkov (1 strana)

  • opak. vláčievať -a

    // vláčiť sa

    1. vliecť sa (význ. 1): sukňa sa v-i po zemi

    2. expr. ťažko, namáhavo chodiť: chorý sa ledva v-i

    3. expr. vytrvalo, neodbytne, veľa chodiť: v. sa za dievčatami;
    prečo sa ta stále v-š? v. sa po meste túlať sa, potĺkať sa;

  • opak. vláčievať sa

  • vláčik -a m. zdrob.

    1. expr. k vlak

    2. det. hračka: elektrický v.

  • vláčiť -i nedok.

    1. vliecť (význ. 1): v. závoj, vlečku za sebou, kôň v-l jazdca

    2. expr. s námahou nosiť, teperiť: v. kufre, nákupy, v. dieťa na rukách

    3. expr. dlho vodiť, nechať (nasilu) chodiť: v. turistov po meste;
    budú ho v. po súdoch

    ledva nohy v-i ťažko chodí (od únavy ap.);

  • vláčne prísl.;

  • vláčnosť -i ž.

  • vláčny príd.

    1. mäkký (význ. 1), tvárny, poddajný: v-e cesto, v-a pokožka

    2. pôsobiaci dojmom poddajnosti, pružný, plynulý: v-e pohyby;

  • vlačuhy -čúh ž. pomn. zvlače

  • vláda -y vlád ž.

    1. najvyšší výkonný orgán št. moci, zbor ministrov s jeho predsedom: predseda v-y, členovia v-y, zostaviť (novú) v-u, zasadnutie v-y;
    vec prerokúvaná vo v-e na schôdzke vlády

    2. spravovanie štátu; moc, vládnutie: v. sociálnych demokratov;
    ujať sa, zmocniť sa v-y;
    za v-y Mateja Korvína počas panovania

    3. rozhodujúce postavenie, vplyv; nadvláda, moc: v. kapitálu, v. hŕstky mocných;

    4. (teles.) sila: telo leží bez v-y

    stratiť v-u nad sebou prestať sa ovládať;

  • vladár -a m. feud. panovník, vládca;

  • vladárka -y -rok ž.;

  • vladársky príd.: v. rod

  • vládať -dze -dzu nedok. mať silu, schopnosť; môcť, stačiť: ešte v-e robiť, rozmýšľať;
    nev-e sa ani pohnúť je slabý;
    jedol, koľko (len) v-l veľa

  • vládca -u mn. -ovia m.

    1. panovník, vladár: despotickí v-ia

    2. ktomoc, kto rozhoduje: politickí v-ia;
    neobmedzený v. (domácnosti);

  • vládcovský príd.

  • vládkyňa -e -kyň ž.;

  • vládnuť -e -u -dol -uc -uci nedok.

    1. byť panovníkom, panovať: v krajine v-li králi, neobmedzene v. (nad podmaneným územím)

    2. mať polit. moc, vykonávať vládu: v niektorých krajinách v-u ľavicové strany

    3. mať rozhodujúci vplyv: v dome v-e hlava rodiny

    4. vedieť narábať, ovládať (význ. 3): v. štetcom, sláčikom;

    5. zvyčajne sa vyskytovať, byť, panovať: všade v-la disciplína, poriadok;
    na severe v-e tundra prevláda

  • vládny príd. k 1, 2: v. činiteľ, v-a kríza, v-e uznesenie, v-e nariadenie;
    v-a forma

  • vládychtivosť -i ž.

  • vládychtivý príd. túžiaci, dychtiaci po vláde: v. človek, v-é sily;

  • vlaha -y ž. voda (obsiahnutá najmä v pôde), vlhkosť: zásoby jarnej v-y, rastlinstvo potrebuje v-u;
    morský vzduch presýtený v-ou;

  • vlahový príd.: v. deficit

  • vlahý príd. príjemne, mierne vlhký a teplý, vlažný: v. vetrík, v. letný večer

  • vlajka -y -jok ž. zástava pripevnená na žrď tak, že sa dá vyťahovať a sťahovať; zástavka ako symbol nejakej skupiny, spoločenstva ap.: slovenská štátna v., vztýčiť v-u;
    klubová v., putovná v.;

  • vlajkonosič -a m. kto nesie (v sprievode) vlajku, zástavu

  • vlajkosláva -y ž. kniž. slávnostná výzdoba vlajkami, zástavami

  • vlajkový príd.: v-á výzdoba;
    v. stožiar;
    v-á loď i pren. publ. najdôležitejší podnik, produkt. ap.;

  • vlajočka -y -čiek ž. zdrob.

  • vlak -u m. koľajový dopr. prostriedok na väčšiu vzdialenosť, súprava vozňov s lokomotívou: osobný, nákladný v., motorový v., cestovať v-om, čakať na v., meškajúci v.;
    ušiel mu v. i fraz. premeškal vhodnú príležitosť;

  • vlákať -a dok. lákaním dostať niekam, prilákať, privábiť: v. myš do pasce

  • vlákenko -a -niek s. zdrob.

  • vláknina -y -nin ž. vláknitá látka; vlákna: drevná v., izolačná v.;

  • vlákninový príd.

  • vláknitosť -i ž.

  • vláknitý príd.

    1. kt. obsahuje vlákna: v-é rastliny, v-é väzivo

    2. kt. má charakter vlákna: v-é výbežky (v organizme);

  • vlákno -a -ken/-kien s.

    1. nitkovitý materiál na výr. priadze, celulózy ap.: prirodzené, umelé v., textilné v-a, viskózové, kovové v.

    2. čo pripomína vlákno: mäsové v-a, v-a pavučiny;
    anat. nervové v-a;

  • vláknový príd.;

  • vlakový príd.: v-á súprava, čata, pošta;

  • vlakvedúci m. vedúci vlakovej čaty

  • vlamač -a m. kto sa dopustil vlámania;

  • vlámačka -y -čiek ž. hovor. vlámanie: v-y do chát

  • vlamačský príd.: v-é náčinie

  • vlámanie -ia s. násilné vniknutie do voľne neprístupného, zamknutého ap. prostredia s úmyslom kradnúť

  • vlámať sa -e -u dok. dopustiť sa vlámania: v. sa do bytu, do trezoru

  • vlaňajší príd. týkajúci sa vlaňajška, minuloročný, lanský: v-ia úroda, zima, v-ie udalosti

  • vlaňajšok -ška m. vlaňajší rok: zásoby od v-a

  • vlani prísl. v min. roku: bolo to v. na jar, zomrel v., v. vyrobený

  • vlas -u obyč. mn. vlasy -ov m.

    1. útvary podobné jemným vláknam tvoriace prirodzenú pokrývku hlavy človeka: tmavé, šedivé, husté, kučeravé v-y;
    vytrhnúť si v., v-y mu vypadávajú

    2. srsť, chlpy: v-y na štetci;
    konské v-y hriva

    3. čo pripomína vlasy: v-y na kukurici;
    text. srstnatý povrch tkaniny

    expr. v-y mu → dupkom vstávajú;
    skočili si do v-ov začali sa hádať, biť;
    ani v. na hlave sa mu neskrivil nič sa mu nestalo;

  • vlasáč -a m. pejor. príslušník skupiny výstrednej mládeže (s nápadnými vlasmi); (mladý) muž s dlhými vlasmi

  • vlasatosť -i ž.

  • vlasatý príd. kt. má husté (dlhé) vlasy; husto pokrytý vlasmi: v. mládenec;
    v-á hlava;

  • vlasec -sca m. pevné (umelé) vlákno ako súčasť udice

  • vlásenka -y -niek ž.

    1. vlásnička: zapichnúť si v-u (do vlasov)

    2. pílka v. veľmi tenká pílka: vyrezávať figúrky pílkou v-ou

  • vlásie -ia s. hromad. vlasy (význ. 2): konské v.

  • vlasisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

  • vláskový príd.;

  • vlásnička -y -čiek ž. zahnutý drôtik na upevňovanie žen. účesu, vlásenka: vlasy prichytené v-mi

  • vlásočnica -e -níc ž. odb.

    1. úzka rúrka, v kt. sa prejavuje kapilarita, kapilára

    2. cieva s najmenším priemerom, kapilára;

  • vlásočnicový príd.: v-é krvácanie

  • vlások -ska/-sku m.

    1. zdrob. k 1, 2: detské v-y;
    tenký ako v.

    2. čo pripomína vlások: v. na hodinkách pero

    (uniknúť, vyhnúť sa ap.) o v. tesne, o kúsok;
    expr. život mu visel na v-u;
    (len) na v-u viselo, len v. chýbal málo chýbalo;

  • vlasový príd.: v-é korienky;
    v-á čiara tenká;

  • vlašský príd. k Vlach, Vlašsko, Vlachy: v. šalát majonézový s údeninou a zeleninou;
    v-é orechy plody orecha (pravého), orechy

  • vlasť -i ž.

    1. rodná krajina, domovina, otčina: slobodná v., láska k v-i, obrana v-i

    2. miesto pôvodu: staré Grécko je v-ou európskej kultúry

  • vlastenec -nca m. kto prejavuje lásku k vlasti, patriot: oddaný v.;

  • vlastenecký príd.: v. cit, čin;

    vlastenecky prísl.: v. zmýšľať;

  • vlastenectvo -a s.: prejav v-a

  • vlastenka -y -niek ž.;

  • vlastiveda -y ž. súhrn hist., geogr., prírodovedných a i. vedomostí o vlasti; príslušný vyučovací predmet (v zákl. škole);

  • vlastivedný príd.: v. výskum, v-é disciplíny;
    v. zájazd

  • vlastizrada -y ž. zločin proti základom štátu, velezrada;

  • vlastizradca -u mn. -ovia m. kto sa dopustil vlastizrady;

  • vlastizradkyňa -e -kýň ž.;

  • vlastizradný príd.

  • vlastne čast.

    1. uvádza opravný výraz: dvaja priatelia, v. známi

    2. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu, popravde, v skutočnosti: v. ani neviem, kto to bol;
    čo sa tu v. stalo?

  • vlastníčka -y -čok ž.;

  • vlastnícky príd. i prísl.: v-e právo;
    v. sa správať

  • vlastníctvo -a s.

    1. vlastnenie niečoho na zákl. práva: osobné, spoločenské, družstevné v., súkromné v., odovzdať niečo do v-a;
    → duchovné v.

    2. čo vlastníme, majetok: dom pokladá za svoje v.

  • vlastník -a mn. -ci m. kto niečo vlastní, majiteľ;

  • vlastniť nedok. pokladať niečo za svoje na zákl. práva, byť majiteľom niečoho: v. dom, pôdu

  • vlastnoručne prísl.: v. podpísaný

  • vlastnoručný príd. uskutočnený, zhotovený vlastnou rukou: v. podpis, v. výrobok;

  • vlastnosť -i ž.

    1. podst. znak veci, javu: základná v. (výrobku), chemické v-i prvkov

    2. zákl. povahová črta: kladná v., (mať) dobré v-i, zbaviť sa zlých v-í;

  • vlastnostný príd.: v-é prídavné mená

  • vlastný príd.

    1. kt. je vlastníctvom niekoho, kt. niekomu, niečomu patrí, od niekoho, z niečoho pochádza, svoj, op. cudzí: mať v. dom, (ne)mať v. telefón;
    mäso vo v-ej šťave;
    zhotovený v-mi rukami, konať z v-ho popudu, nepočuť v-ho slova

    2. citovo, pokrvne spriaznený, príbuzný: nepoznal (svoju) v-ú ženu, prijať dieťa za v-é;
    v. brat, syn pokrvný, op. nevlastný

    3. vlastnoručne zhotovený; týkajúci sa samého autora, tvorcu: (vystavovať) v-é fotografie;
    v. portrét, v. životopis;
    v. gól do bránky svojho mužstva

    4. tvoriaci jadro veci, skutočný, pravý: v. proces prebieha automaticky, k v-ej téme sa nedostal;
    spôsoby jemu v-é;
    lingv. v-é meno pomenúvajúce jednotlivinu toho istého druhu

    vidieť niečo na v-é oči, počuť na v-é uši osobne;
    stáť na v-ých nohách byť nezávislý;
    pocítiť niečo na v-ej koži sám skúsiť;
    robiť niečo na v-ú → päsť;
    učiť sa na v-ej škode, na v-ých chybách;
    gól do v-ej bránky

  • vlať -je -jú nedok., vhodnejšie viať: v-júce zástavy vejúce

  • vľavo prísl.

    1. na ľavej strane; na ľavú stranu; naľavo, op. vpravo: prvá ulica v.;
    smerovať v.;
    v. v bok! povel

    2. doľava (význ. 2): posun politickej orientácie v.

  • vlažne prísl.;

  • vlažnosť -i ž.

  • vlažný príd.

    1. mierne teplý, letný: v. čaj, opláchnuť v-ou vodou

    2. (o ovzduší) vlahý: v-é povetrie, v. vánok

    3. ľahostajný (význ. 1), nevšímavý: národnostne v-é obyvateľstvo;
    v. postoj;

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: bip, rjl, s, siláž, esl, soa, hbu, nab, esz, naä, asoliva, myš, vuc, kvn, ela
Slovník skratiek: bqas, tp, obk, iep, mlj, coreper, crz, tme, okq, q69, hsd, e407, ctc, gr, vom
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV