Význam slova "vla" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

opak. vláčievať -a

// vláčiť sa

1. vliecť sa (význ. 1): sukňa sa v-i po zemi

2. expr. ťažko, namáhavo chodiť: chorý sa ledva v-i

3. expr. vytrvalo, neodbytne, veľa chodiť: v. sa za dievčatami;
prečo sa ta stále v-š? v. sa po meste túlať sa, potĺkať sa;

opak. vláčievať sa

vláčik -a m. zdrob.

1. expr. k vlak

2. det. hračka: elektrický v.

vláčiť -i nedok.

1. vliecť (význ. 1): v. závoj, vlečku za sebou, kôň v-l jazdca

2. expr. s námahou nosiť, teperiť: v. kufre, nákupy, v. dieťa na rukách

3. expr. dlho vodiť, nechať (nasilu) chodiť: v. turistov po meste;
budú ho v. po súdoch

● ledva nohy v-i ťažko chodí (od únavy ap.);

vláčne prísl.;

vláčnosť -i ž.

vláčny príd.

1. mäkký (význ. 1), tvárny, poddajný: v-e cesto, v-a pokožka

2. pôsobiaci dojmom poddajnosti, pružný, plynulý: v-e pohyby;

vlačuhy -čúh ž. pomn. zvlače

vláda -y vlád ž.

1. najvyšší výkonný orgán št. moci, zbor ministrov s jeho predsedom: predseda v-y, členovia v-y, zostaviť (novú) v-u, zasadnutie v-y;
vec prerokúvaná vo v-e na schôdzke vlády

2. spravovanie štátu; moc, vládnutie: v. sociálnych demokratov;
ujať sa, zmocniť sa v-y;
za v-y Mateja Korvína počas panovania

3. rozhodujúce postavenie, vplyv; nadvláda, moc: v. kapitálu, v. hŕstky mocných;

4. (teles.) sila: telo leží bez v-y

● stratiť v-u nad sebou prestať sa ovládať;

vladár -a m. feud. panovník, vládca;

vladárka -y -rok ž.;

vladársky príd.: v. rod

vládať -dze -dzu nedok. mať silu, schopnosť; môcť, stačiť: ešte v-e robiť, rozmýšľať;
nev-e sa ani pohnúť je slabý;
jedol, koľko (len) v-l veľa

vládca -u mn. -ovia m.

1. panovník, vladár: despotickí v-ia

2. kto má moc, kto rozhoduje: politickí v-ia;
neobmedzený v. (domácnosti);

vládcovský príd.

vládkyňa -e -kyň ž.;

vládnuť -e -u -dol -uc -uci nedok.

1. byť panovníkom, panovať: v krajine v-li králi, neobmedzene v. (nad podmaneným územím)

2. mať polit. moc, vykonávať vládu: v niektorých krajinách v-u ľavicové strany

3. mať rozhodujúci vplyv: v dome v-e hlava rodiny

4. vedieť narábať, ovládať (význ. 3): v. štetcom, sláčikom;

5. zvyčajne sa vyskytovať, byť, panovať: všade v-la disciplína, poriadok;
na severe v-e tundra prevláda

vládny príd. k 1, 2: v. činiteľ, v-a kríza, v-e uznesenie, v-e nariadenie;
v-a forma

vládychtivosť -i ž.

vládychtivý príd. túžiaci, dychtiaci po vláde: v. človek, v-é sily;

vlaha -y ž. voda (obsiahnutá najmä v pôde), vlhkosť: zásoby jarnej v-y, rastlinstvo potrebuje v-u;
morský vzduch presýtený v-ou;

vlahový príd.: v. deficit

vlahý príd. príjemne, mierne vlhký a teplý, vlažný: v. vetrík, v. letný večer

vlajka -y -jok ž. zástava pripevnená na žrď tak, že sa dá vyťahovať a sťahovať; zástavka ako symbol nejakej skupiny, spoločenstva ap.: slovenská štátna v., vztýčiť v-u;
klubová v., putovná v.;

vlajkonosič -a m. kto nesie (v sprievode) vlajku, zástavu

vlajkosláva -y ž. kniž. slávnostná výzdoba vlajkami, zástavami

vlajkový príd.: v-á výzdoba;
v. stožiar;
v-á loď i pren. publ. najdôležitejší podnik, produkt. ap.;

vlajočka -y -čiek ž. zdrob.

vlak -u m. koľajový dopr. prostriedok na väčšiu vzdialenosť, súprava vozňov s lokomotívou: osobný, nákladný v., motorový v., cestovať v-om, čakať na v., meškajúci v.;
ušiel mu v. i fraz. premeškal vhodnú príležitosť;

vlákať -a dok. lákaním dostať niekam, prilákať, privábiť: v. myš do pasce

vlákenko -a -niek s. zdrob.

vláknina -y -nin ž. vláknitá látka; vlákna: drevná v., izolačná v.;

vlákninový príd.

vláknitosť -i ž.

vláknitý príd.

1. kt. obsahuje vlákna: v-é rastliny, v-é väzivo

2. kt. má charakter vlákna: v-é výbežky (v organizme);

vlákno -a -ken/-kien s.

1. nitkovitý materiál na výr. priadze, celulózy ap.: prirodzené, umelé v., textilné v-a, viskózové, kovové v.

2. čo pripomína vlákno: mäsové v-a, v-a pavučiny;
anat. nervové v-a;

vláknový príd.;

vlakový príd.: v-á súprava, čata, pošta;

vlakvedúci m. vedúci vlakovej čaty

vlamač -a m. kto sa dopustil vlámania;

vlámačka -y -čiek ž. hovor. vlámanie: v-y do chát

vlamačský príd.: v-é náčinie

vlámanie -ia s. násilné vniknutie do voľne neprístupného, zamknutého ap. prostredia s úmyslom kradnúť

vlámať sa -e -u dok. dopustiť sa vlámania: v. sa do bytu, do trezoru

vlaňajší príd. týkajúci sa vlaňajška, minuloročný, lanský: v-ia úroda, zima, v-ie udalosti

vlaňajšok -ška m. vlaňajší rok: zásoby od v-a

vlani prísl. v min. roku: bolo to v. na jar, zomrel v., v. vyrobený

vlas -u obyč. mn. vlasy -ov m.

1. útvary podobné jemným vláknam tvoriace prirodzenú pokrývku hlavy človeka: tmavé, šedivé, husté, kučeravé v-y;
vytrhnúť si v., v-y mu vypadávajú

2. srsť, chlpy: v-y na štetci;
konské v-y hriva

3. čo pripomína vlasy: v-y na kukurici;
text. srstnatý povrch tkaniny

● expr. v-y mu → dupkom vstávajú;
skočili si do v-ov začali sa hádať, biť;
ani v. na hlave sa mu neskrivil nič sa mu nestalo;

vlasáč -a m. pejor. príslušník skupiny výstrednej mládeže (s nápadnými vlasmi); (mladý) muž s dlhými vlasmi

vlasatosť -i ž.

vlasatý príd. kt. má husté (dlhé) vlasy; husto pokrytý vlasmi: v. mládenec;
v-á hlava;

vlasec -sca m. pevné (umelé) vlákno ako súčasť udice

vlásenka -y -niek ž.

1. vlásnička: zapichnúť si v-u (do vlasov)

2. pílka v. veľmi tenká pílka: vyrezávať figúrky pílkou v-ou

vlásie -ia s. hromad. vlasy (význ. 2): konské v.

vlasisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

vláskový príd.;

vlásnička -y -čiek ž. zahnutý drôtik na upevňovanie žen. účesu, vlásenka: vlasy prichytené v-mi

vlásočnica -e -níc ž. odb.

1. úzka rúrka, v kt. sa prejavuje kapilarita, kapilára

2. cieva s najmenším priemerom, kapilára;

vlásočnicový príd.: v-é krvácanie

vlások -ska/-sku m.

1. zdrob. k 1, 2: detské v-y;
tenký ako v.

2. čo pripomína vlások: v. na hodinkách pero

● (uniknúť, vyhnúť sa ap.) o v. tesne, o kúsok;
expr. → život mu visel na v-u;
(len) na v-u viselo, len v. chýbal málo chýbalo;

vlasový príd.: v-é korienky;
v-á čiara tenká;

vlašský príd. k Vlach, Vlašsko, Vlachy: v. šalát majonézový s údeninou a zeleninou;
v-é orechy plody orecha (pravého), orechy

vlasť -i ž.

1. rodná krajina, domovina, otčina: slobodná v., láska k v-i, obrana v-i

2. miesto pôvodu: staré Grécko je v-ou európskej kultúry

vlastenec -nca m. kto prejavuje lásku k vlasti, patriot: oddaný v.;

vlastenecký príd.: v. cit, čin;

vlastenecky prísl.: v. zmýšľať;

vlastenectvo -a s.: prejav v-a

vlastenka -y -niek ž.;

vlastiveda -y ž. súhrn hist., geogr., prírodovedných a i. vedomostí o vlasti; príslušný vyučovací predmet (v zákl. škole);

vlastivedný príd.: v. výskum, v-é disciplíny;
v. zájazd

vlastizrada -y ž. zločin proti základom štátu, velezrada;

vlastizradca -u mn. -ovia m. kto sa dopustil vlastizrady;

vlastizradkyňa -e -kýň ž.;

vlastizradný príd.

vlastne čast.

1. uvádza opravný výraz: dvaja priatelia, v. známi

2. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu, popravde, v skutočnosti: v. ani neviem, kto to bol;
čo sa tu v. stalo?

vlastníčka -y -čok ž.;

vlastnícky príd. i prísl.: v-e právo;
v. sa správať

vlastníctvo -a s.

1. vlastnenie niečoho na zákl. práva: osobné, spoločenské, družstevné v., súkromné v., odovzdať niečo do v-a;
→ duchovné v.

2. čo vlastníme, majetok: dom pokladá za svoje v.

vlastník -a mn. -ci m. kto niečo vlastní, majiteľ;

vlastniť nedok. pokladať niečo za svoje na zákl. práva, byť majiteľom niečoho: v. dom, pôdu

vlastnoručne prísl.: v. podpísaný

vlastnoručný príd. uskutočnený, zhotovený vlastnou rukou: v. podpis, v. výrobok;

vlastnosť -i ž.

1. podst. znak veci, javu: základná v. (výrobku), chemické v-i prvkov

2. zákl. povahová črta: kladná v., (mať) dobré v-i, zbaviť sa zlých v-í;

vlastnostný príd.: v-é prídavné mená

vlastný príd.

1. kt. je vlastníctvom niekoho, kt. niekomu, niečomu patrí, od niekoho, z niečoho pochádza, svoj, op. cudzí: mať v. dom, (ne)mať v. telefón;
mäso vo v-ej šťave;
zhotovený v-mi rukami, konať z v-ho popudu, nepočuť v-ho slova

2. citovo, pokrvne spriaznený, príbuzný: nepoznal (svoju) v-ú ženu, prijať dieťa za v-é;
v. brat, syn pokrvný, op. nevlastný

3. vlastnoručne zhotovený; týkajúci sa samého autora, tvorcu: (vystavovať) v-é fotografie;
v. portrét, v. životopis;
v. gól do bránky svojho mužstva

4. tvoriaci jadro veci, skutočný, pravý: v. proces prebieha automaticky, k v-ej téme sa nedostal;
spôsoby jemu v-é;
lingv. v-é meno pomenúvajúce jednotlivinu toho istého druhu

● vidieť niečo na v-é oči, počuť na v-é uši osobne;
stáť na v-ých nohách byť nezávislý;
pocítiť niečo na v-ej koži sám skúsiť;
robiť niečo na v-ú → päsť;
→ učiť sa na v-ej škode, na v-ých chybách;
→ gól do v-ej bránky

vlať -je -jú nedok., vhodnejšie viať: v-júce zástavy vejúce

vľavo prísl.

1. na ľavej strane; na ľavú stranu; naľavo, op. vpravo: prvá ulica v.;
smerovať v.;
v. v bok! povel

2. doľava (význ. 2): posun politickej orientácie v.

vlažne prísl.;

vlažnosť -i ž.

vlažný príd.

1. mierne teplý, letný: v. čaj, opláchnuť v-ou vodou

2. (o ovzduší) vlahý: v-é povetrie, v. vánok

3. ľahostajný (význ. 1), nevšímavý: národnostne v-é obyvateľstvo;
v. postoj;

závlačka -y -čiek ž. súčiastka zabraňujúca uvoľneniu, posunutiu iných súčiastok: vytiahnuť z-u