Synonymá slova "vla" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 142 výsledkov (2 strán)

  • vlače p. zvlače


    zvlače pomn. saniam podobný prostriedok určený najmä na zvážanie dreva • vlačevlačuhyzvlačuhynár. krnáky


    nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupyexpr.: vláčiťteperiťterigaťredigaťredikaťtrepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvoraexpr.: zvláčaťzvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlneroznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštuvynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalukraj. nanášať

    p. aj niesť


    ťahať 1. držiac napínať smerom k sebe: ťahať povrazpoťahovaťmykať (prerušovane ťahať): poťahovať dievča za vlasy; mykať za rukáv niekoho

    p. aj šticovať

    2. ťahom posúvať za sebou • vliecť: ťahá, vlečie vozík, člnšúchaťpoťahovať (po zemi): šúcha za sebou koniec plachty; poťahuje za sebou chromú nohuzastaráv. tiahnuť: tiahnuť za sebou motúzhovor. expr.: vláčiťzametať: zametá chvostom; závoj vláči po zemi

    3. (silou) dostávať von • vyťahovať: ťahá, vyťahuje zo skrine maškrty, z koláča hrozienka; ťahať, vyťahovať si lístky s otázkami (na skúške)expr. loviť (hľadať a ťahať): loví z polievky vlasvyberaťtrhať (niečo niekam vrastené): trhať zub; vyberať, trhať mrkvu zo zeme

    4. p. pracovať 1 5. p. viať 1 6. p. vdychovať, piť 1 7. p. spievať 1 8. p. fajčiť


    vláčiť 1. p. vliecť 1, 2 2. p. vodiť 1


    vliecť 1. šúchajúc po zemi premiestňovať • ťahaťvláčiť: vliekol, ťahal, vláčil kabát po zemiprevláčaťprevlačovať (z miesta na miesto)

    2. expr. s námahou niesť • expr.: teperiťtrepaťprataťterigaťštverať: vliekol, štveral hrubé knihy na piate poschodie; teperil kuforhovor. expr. repetiť (niečo) • nár. teružiťnár. expr. redigať: repetil skriňu na chrbteexpr. vláčiť (často vliecť): vláčila ťažké nákupyexpr.: molestovať saťahať sanaťahovať sahovor. expr.: mordovať sarepetiť sanamáhať sa (s námahou vliecť niečo ťažké): ťahať sa s nákupom; mordoval sa s vrecami hore schodmi


    vodiť 1. ísť s niekým a oboznamovať s pozoruhodnosťami • sprevádzať: vodil hostí po dome; sprevádzal turistov po mesteexpr. vláčiť

    2. sprostredkúvať vstup • privádzaťpozývaťuvádzať: vodil snúbenicu do rodiny; pozýval ju na tancovačky

    3. porov. viesť


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

    2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    vláčiť sa 1. p. vliecť sa 1, 2 2. p. túlať sa 1 3. p. chodiť 1, 4


    vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť saťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemiprevláčať saprevlačovať sa (z miesta na miesto)

    2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sateperiť saterigať satrepať saštverať saredikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavenýexpr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť satiahnuť saliezťšúchať saplaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláčiexpr.: trmácať saťarbať sašuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmihovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cestynár. gáňať sanár. expr.: čriepňať sasmoliť satargať sašľampať: čriepňal sa, targal sa o palici

    3. p. plynúť 2


    mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

    2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

    3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


    poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma al. mení tvar (op. nepoddajný) • hebkýmäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovovláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožkaohybnýformovateľnýtvárnytvárlivýplastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina

    2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný) • mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povahapovoľný: povoľné materinské srdceslabýovplyvniteľnýústupčivýústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný


    pružný 1. ktorý má schopnosť po ohnutí, stlačení a pod. vrátiť sa do pôvodnej polohy (o predmete, materiáloch; op. nepružný) • elastický: šaty z pružnej, elastickej látky; pružné, elastické niteohybnýhybký: ohybné, hybké prútieodb. flexibilný: flexibilný materiálzried. zhýbavý; húževnatý (pevný a pritom pružný): húževnaté drevo

    2. dobre, ľahko sa pohybujúci (o človeku); vyznačujúci sa pružnosťou, dobrou ohybnosťou (o ľudskom tele, orgánoch a ich činnosti; op. nepružný) • ohybný (op. neohybný) • hybký: pružné, ohybné telo športovca; pružná, hybká postava, chôdzazried. zhýbavý (Ondrejov)elastický: elastické pohybyodb. flexibilný: flexibilné svalstvostrunistý (pružný ako struna): strunistý človek, driek, krokpren. expr.: gumenýgumový (ako z gumy): gumené, gumové telo gymnastkysvižnýsvižkýľahký (pružne a rýchlo sa pohybujúci): svižný, svižký chlapec; svižný, ľahký krokvláčnynapnutý (o pokožke)

    3. pružne reagujúci, ľahko sa prispôsobujúci novým podmienkam, okolnostiam (o človeku a jeho činnosti; op. nepružný) • odb. flexibilný: pružný systém, flexibilný typ človekaprispôsobivý: prispôsobivé myslenie (op. skostnatené, konzervatívne) • pohotový (vhodne a rýchlo reagujúci): pohotový organizátor, pohotové riešenie situácieplynulý: plynulá výrobaoperatívny (založený na pružnom riadení): operatívna práca, operatívny zásah


    vláčny 1. poddávajúci sa fyzickému tlaku • poddajný: vláčne, poddajné cesto; vláčna, poddajná hlinamäkký: mäkká kožušinatvárny (schopný prijať tvar): tvárny materiálformovateľný (schopný formovania): formovateľná hmotaťahavý: ťahavé cesto

    2. pôsobiaci dojmom poddajnosti, ohybnosti: vláčne pohybyplynulý: plynulý krokpružný: pružné pohybyohybný (dajúci sa ľahko ohýbať): ohybné telo


    vlačuhy p. zvlače


    moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládupren.: trónberlažezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov

    2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyvúčinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinoksila: moc, sila prírody ho uzdravilapôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť

    3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách


    nadvláda mocenská prevaha, politické a hospodárske ovládanie, rozhodujúci vplyv • panstvo: vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády, spod cudzieho panstvahegemónia: hegemónia hlavného mestavláda: vláda hŕstky mocnýchkniž. supremácia: boja sa o svoju supremáciu


    sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje silyenergia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energioučinorodosť: byť plný sily, činorodostielán: nadobudnúť znova životný elánvláda (telesná sila): telo leží bez vládykniž. potencia: tvorivá potencia umelca

    2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia

    3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, láskyintenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiareniamoc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírodyveľkosť: veľkosť cituhĺbka: hĺbka žiaľu

    4. p. zamestnanec


    vláda 1. najvyšší výkonný orgán štátnej moci a správy: vláda republiky, zostaviť vládukabinet: britský kabinet

    2. spravovanie štátu, krajiny; rozhodujúce postavenie: boj o vládu; za vlády Svätoplukamoc: ujať sa moci, uchopiť mocpanstvo: panstvo Turkov na Slovenskunadvláda (rozhodujúci vplyv): vyslobodiť sa z koloniálnej nadvlády

    3. p. sila 1


    pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládcavladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?

    2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosťkniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honoráciačasto pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch

    p. aj honorácia

    3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľaslang. bos: štedrý boszastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovihovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať

    p. aj zamestnávateľ

    4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvosir (v anglickom prostredí) • donseňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko

    5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh


    panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladárvládca: despotickí panovníci, vladári, vládcoviahist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnáripejor. mocipánimperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisárcár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cársultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentátihist. knieža: údelné kniežakniž. dynasta (Rázus)kniž. zastar. zemevládca (Rázus)


    vladár 1. p. panovník 2. p. pán 1


    panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislavakraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriťpejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý časexpr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokovkniž. zastar. vládať

    2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuťbyť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplínajestvovaťexistovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situáciaprevládaťprevažovaťdominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy


    vladáriť p. vládnuť 1


    vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Teréziakraľovaťcárovaťhovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzenekniž. tróniťkniž. zastar.: vojvodiťvládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmipejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)

    2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokojdominovaťmať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silouprevládaťprevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názorbyťexistovaťvyskytovať sarozprestierať sarozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy

    3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcomovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik

    4. p. vlastniť


    stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

    2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

    3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


    vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

    2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

    3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


    vládať1 mať schopnosť, silu vykonávať niečo • stačiťmôcť: ešte vládze, môže chodiť; je starý, už na všetko nestačídokázaťpostačiťvystačiť: dokáže, postačí robiť za dvoch; nevystačí držať krok s ostatnýmizastaráv. dostačiť: nedostačí už spravovať gazdovstvoarch. dolieťľud. dovladovať: už nedolie, nedovladuje ťažko robiťzastar. vládať sa (Tajovský)


    vládať2 1. p. vládnuť 1 2. p. vlastniť


    vlastniť byť majiteľom niečoho • mať: vlastní dom, pozemok; má vlastný podnik, kapitálzastar. vládnuťkniž. zastar. vládať: vládol niekoľkými roľami; zemianstvo kedysi vládalo statkami


    vládca 1. p. panovník 2. p. pán 1


    byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

    2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

    3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

    4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


    ministerský súvisiaci s ministrom, s ministrami: zastávať ministerský úradvládny (súvisiaci s vládou ako zborom ministrov): je potrebné obsadiť ministerské, vládne kreslázastar. ministeriálny


    mocenský majúci moc; opierajúci sa al. usilujúci sa o moc: viesť rokovanie z mocenskej pozície; uplatňovať mocenskú politiku voči iným štátomvplyvný (opierajúci sa o vplyv): získať mocenské, vplyvné postaveniediktátorský (opierajúci sa o neobmedzenú moc): uplatňovať diktátorské metódyvládychtivývládybažnýmocichtivý (usilujúci sa o moc, o vládu): presadzovať vládychtivé, vládybažné, mocichtivé záujmy politických stránsvetovládny (usilujúci sa ovládnuť svet): svetovládne plányveľmocenskýimperiálny: mocenská, veľmocenská, imperiálna politika štátovvládny (majúci vládu): pracovať v mocenských, vládnych orgánoch


    vládny vzťahujúci sa na vládu • ministerský: vládny, ministerský úradníkkabinetný


    vládybažný p. vládychtivý


    vládychtivý túžiaci, dychtiaci po vláde • vládybažný: vládychtivý, vládybažný politikmocichtivý: mocichtivé plány


    staršina hist. hlava kmeňa al. rodu • náčelníkhist. vladyka


    vladyka 1. p. panovník 2. p. staršina


    vlaha voda obsiahnutá najmä v pôde: polia majú málo vlahy; zadržiavať vlahu v pôdevlhko (voda prenikajúca niečím): odolávať vlhkuvlhčina: stena nasiaknutá vlhčinouvlhkosť: guma neprepúšťa vlhkosťmokromokrotamokrosť: cítiť tu mokro, mokrotupoľnohosp. závlaha: odstraňovať z lúk zbytočnú závlahu


    mokrý 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká vodavlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom bytevlažný (pokrytý vlahou): vlažné peryzmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabátspotenýupotený (mokrý od potu): spotené, upotené telozarosenýorosenýzrosenýzried.: rosavýrosnatýrosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohárnamoknutýzamokrenýmokrastýmokravývlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväzpremočenýpremoknutýrozmočenýprepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa al. potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené teplákypocikanýocikanýpopišanýopišanýexpr. došvordaný (Šikula)hrub.: pošťanýošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienkaexpr.: mokručkýmokrunkýmokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vláskyexpr. primokrý (príliš mokrý)

    2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý) • daždivývlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseňsychravý (mokrý a chladný): sychravá zimavlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od morasparný (mokrý a horúci): sparné letné nociexpr.: uplakanýusmoklenýzried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok


    teplý1 1. vyvolávajúci pocit tepla (op. chladný, studený): teplá polievka, teplý vzduchhrejivý (ktorý príjemné hreje): hrejivé lúče slnka, hrejivá kožušinapreteplený (prestúpený teplom): preteplené obilie, preteplená bielizeňvlažnýhovor. letný (mierne teplý; obyč. o tekutine, ktorá nie je horúca): vlažné mlieko; vlažná, letná vodavlahý (príjemne teplý a mierne vlhký): vlahý letný večer, vlahý vánokrozohriatyhorúci (veľmi teplý): rozohriata, horúca rúra; horúci deňzried.: teplastýteplistý (Zúbek, Rysuľa)expr.: teplučkýtepluškýteplunkýteplulinký; odb. termálny (obsahujúci teplú vodu): termálne kúpalisko; termálny liečivý prameňvarený: varená strava (op. studená)

    porov. aj horúci

    2. p. útulný 3. p. milý, nežný 4. p. homosexuálny


    vlahý mierne vlhký a teplý • vlažný: vlahý, vlažný letný večerlahodnýpríjemný: lahodný, príjemný vetrík


    vlhký nasiaknutý menším množstvom tekutiny; obsahujúci menšie množstvo tekutiny • mokrý (op. suchý): vlhký, mokrý uterákzvlhnutýnavlhnutýzavlhnutý: zvlhnuté, navlhnuté, zavlhnuté senonavlhčený: navlhčený uterákvlhkastý (trocha vlhký): vlhkastý vzduchzamokrený (nasiaknutý vodou): zamokrená lúkamokrastýzried. mokravý (trocha mokrý): mokrastá pôda, mokravé sihote (Tatarka)namoknutý: namoknuté šatyzamoknutý: zamoknuté obilievlahývlažný (mierne vlhký a teplý): vlahý, vlažný vetríkovlažený (občerstvený vodou): ovlažená tvárrosnatýzarosenýzrosenýorosenýrosnýrosavý (pokrytý rosou): rosnatá, zarosená, zrosená tráva; orosené listyspotenýzapotenýprepotenýupotený (vlhký od potu): spotená, zapotená košeľa; prepotené, upotené vlasystuchnutýpotuchnutýzatuchnutýnár. puchký (pokazený vplyvom vlhka a plesne): stuchnutý, potuchnutý vzduch; puchká zem (Plávka)odb. humídny: humídna hlina


    vlajka p. zástava


    zástava kus látky so záväznou kombináciou farieb a vzorov používaný ako symbol istého spoločenstva: štátna, klubová zástavavlajka (zástava obyč. pripevnená na žrď tak, že ju možno vyťahovať a sťahovať): vztýčiť vlajkuštandarda (menšia vystužená zástava): štandarda prezidenta republikyhovor. pejor. fangľa


    vlajkonosič p. zástavník 1


    zástavník 1. nosič zástavy: na čele sprievodu kráčali zástavnícivlajkonosič

    2. p. stúpenec


    vlak koľajový dopravný prostriedok na prepravu osôb al. tovaru: osobný vlak, nastúpiť do vlaku, zmeškať vlaktransport (vlak naložený niečím): vojenský transportrýchlik (vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť) • expres (diaľkový rýchlik) • hovor. motorka (motorový vlak) • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: sadnúť na mašinuhovor. zastar. železnica: po trati sa ženie železnica (Rázus)subšt.: osobák (osobný vlak), motorák (motorový vlak)


    nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


    vlákať p. nalákať


    vláknina p. vlákno


    vlákno dlhý nitkovitý útvar na výrobu priadze, papiera a pod.: rastlinné vlákna, syntetické vláknovláknina (vláknitá hmota): textilná vláknina


    vlámačka p. vlámanie


    vlámanie násilné vniknutie do uzavretého priestoru s úmyslom kradnúť: počet vlámaní vzrastáhovor. vlámačka


    vlámať sa p. vniknúť 1


    vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

    2. p. pochopiť 1


    vlaňajší týkajúci sa vlaňajška • lanský: vlaňajšia, lanská zima bola veľmi tuháminuloročný: minuloročné hospodárske výsledkynár. laňajší


    chlp 1. pevný tenký útvar vyrastajúci z pokožky al. kože: chlpy na tvári, na noháchfúzexpr. bajúz (chlp na hornej pere muža): vytrhnúť si fúz; mačací bajúzsrsť (porast chlpov na tele zvieracích cicavcov): pes má riedku srsť, riedke chlpyvlas: nájsť vlas v polievkeochlpenie (chlpový porast)

    2. p. zväzok 1


    srsť porast na tele (zvieracích cicavcov): hustá srsťvlna (srsť niektorých zvierat používaná ako surovina): ovčia vlnaštetinazastar. šteť (tvrdá srsť ošípaných) • škutinahovor.: škutaškunta (tvrdá srsť zvierat, najmä svine, diviaka) • vlashromad. vlásie (konská srsť) • kožuch: zajac v zimnom kožuchuexpr.: kožušinakožušinka: veverička má krásnu kožušinku


    kométa nebeské teleso s plynným chvostom • zastar. vlasatica


    vlasatica p. kométa


    vlasatý ktorý má husté vlasy; husto pokrytý vlasmi • hrivnatý: vlasaté, hrivnaté chlapčisko; vlasatá hlavazried. hrivatýšticatýzried. šticavýexpr. čuprinatý (ktorý má chumáč vlasov nad čelom): hrivaté, šticaté, čuprinaté decko


    parochňa umelé vlasy: nosiť parochňuzastar. vlásenka (Záborský)


    vlásenka 1. p. vlásnička 2. p. parochňa


    vlásnička ohnutý drôtik na upevnenie (ženského) účesu • vlásenka: upevniť si vlasy vlásničkami, vlásenkami


    parochniar kto zhotovuje parochne • zastar. vlásenkár


    vlásenkár p. parochniar


    vlásie p. srsť


    rúrka duté teleso menšieho valcovitého tvaru: drenážna rúrkatrubica: sklená trubica, anat. sluchová trubicatuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tubetrúbeľka (vec sformovaná do podoby rúrky): urobiť trúbeľku z papieraodb. tubus (rúrka ako súčasť optických prístrojov): tubus ďalekohľaduodb.: vlásočnicakapilára (úzka rúrka, v ktorej sa prejavuje kapilarita)


    vlásočnica odb. 1. cieva s najmenším priemerom • kapilára

    2. p. rúrka


    pero 1. jednotlivá zložka pokrývky vtáčieho tela; nástroj na písanie al. kreslenie • brko (veľké vtáčie pero, obyč. na krídlach; v minulosti nástroj na písanie): husacie pero, brko; písať perom, brkom

    2. pružná časť, súčiastka istého mechanizmu zmierňujúca otrasy al. tlmiaca nárazy • pružina: oceľové pero, oceľová pružinastruna: z kresiel trčia strunyzastaráv.: spruhaspružina: spruha, spružina zámkyzastar.: vzpruha (Jégé)vzpružina (J. Horák); vlások (pero v hodinách)


    pružina pružná časť mechanizmu zmierňujúca otrasy al. tlmiaca nárazy • pero: oceľová pružina, oceľové perostruna: struny v sedadláchzastaráv.: spruhaspružina: spruha, spružina zámkyzastar.: vzpruha (Jégé)vzpružina (J. Horák)vlások (pružina v hodinách)


    vlások p. pero 2, pružina


    domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovinarodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného krajadom: žiť ďaleko od domuvlasť: slobodná vlasťkniž.: otčinaotcovizeňrodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrudekniž. domicilpren. expr. hniezdo: rodné hniezdo

    2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je Indiapravlasťkniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi


    vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčinaotcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinudomovina: opustiť domovinudomov: čaro domovakniž. svojeť: láska k svojetizastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do krajarodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi

    2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je Indiakniž. kolíska: kolíska civilizácie


    vlastenec kto cíti al. prejavuje lásku k vlasti, k národu: nadšený vlastenecnárodovec (bojovník za národné práva): národovec telom i dušoukniž.: patriotrodoľubrodomil: slovenský rodoľub, rodomil


    národný 1. týkajúci sa národa ako historicky vzniknutého spoločenstva ľudí al. pocitu príslušnosti k tomuto spoločenstvu: národný jazyk, národná kultúranacionálny: národný, nacionálny útlak; pestovať národné, nacionálne povedomievlasteneckýkniž. patriotickýzastar. národovecký (týkajúci sa pocitu príslušnosti k národu, obyč. pri jeho obrane): národné, vlastenecké hnutie; vlastenecký, patriotický zápalnárodniarsky (ktorý sa týka obrany národných záujmov): národniarska politikaetnický: etnická skupina

    2. p. našský


    vlastenecký prejavujúci vlastenectvo • kniž. patriotický: vlastenecký, patriotický činnacionalistický (v kladnom chápaní) • národovecký (bojujúci za národné práva) • zastaráv. roduverný (oddaný svojej vlasti) • zastar. rodoľubýzastar. zried. rodoľubnýzastar.: rodoľubskýrodomilský


    vlastenectvo láska k vlasti, k národu: úprimné vlastenectvo, prejav vlastenectvanárodovectvokniž.: patriotizmusrodoľubstvorodomilstvozastar. rodoľubie (Škultéty)


    vlastizrada zločin proti bezpečnosti štátu al. proti jeho ústavnej forme • velezrada: dopustiť sa vlastizrady, velezrady


    vlastizradca kto sa dopustil vlastizrady • velezradca: potrestať vlastizradcu, velezradcu


    nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilouzáveromna závernaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domácizastar.: vposledpokonnenár. poostatku

    2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli?konečnekoniec koncovkoniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdunaveľaostatnevlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáležínaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol


    skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • faktickynaozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené nákladyozajstnehovor.: ozajskynaozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekaťopravdivozastar.: opravdovoopravdove: vyzerá celkom opravdivov skutočnostireálneobjektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

    porov. aj skutočný 1

    2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutkuozajnaozajveru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíjav skutočnostipopravdevlastnepodľa pravdypopravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačíistoisteistotnezaistezaručenenepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravdafaktickyhovor. faktkniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či prídehovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

    3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2


    takrečeno 1. uvádza spresňujúci al. alternatívny výraz; inými slovami povedané • takpovediac: výsluch bol prvou, takrečeno, takpovediac spravodajskou etapou; druhé stretnutie je takrečeno, takpovediac zrežírovanévlastnerespektíveteda: dotkol sa podstaty, vlastne, respektíve jadra problému; vnikol do jadra bytosti, teda do každej jej bunkyfraz. ako sa vraví

    2. p. takmer


    totiž pripája vysvetlenie, spresnenie, doplnenie • totižto: je totiž, totižto sám na všetkovlastne: poznáme sa, sme vlastne krajaniaaspoň: aspoň čo sa mňa týka, je to pravdačižehovor. ako: on, čiže, ako náš otec, sa o nás dobre stará


    1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!

    2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-užprávepriamhovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu

    3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samonakoniecnaostatoknapokonveruvlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť

    4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!

    5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!

    6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3


    vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok • celkovecelkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovovo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdusúhrnneúhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru

    2. vyjadruje zhrňujúci záver • ináčinakzastar.: ináčeináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivávlastnev podstatehovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek

    3. p. spolu 2 4. p. všeobecne 1


    vlastne 1. uvádza opravný výraz • totižtotižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • verunaozajskutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnostivskutkudohromadydokopydovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel: sám už nevie, čo má urobiťináčinakvcelkuv podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečenopravdupovediacpodľa pravdypopravdepopravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniecnaostatoknapokonfaktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál


    pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, ženadáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámoulady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňaseňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpaniobyč. pejor. panička

    p. aj žena 1

    2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľkazastaráv. al. pejor. chlebodarkyňahovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť oblokyexpr. veliteľka (Škultéty)

    3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčkamajiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku

    4. p. manželka 5. p. šľachtičná


    vlastníčka p. pani 3


    vlastnícky vzťahujúci sa na vlastníka: vlastnícke právomajiteľskýzastaráv. majetnícky: majiteľský, majetnícky vzťahdržiteľský


    majetok súhrn všetkých vecí, ktoré niekomu patria • vlastníctvo: je to súkromný majetok, súkromné vlastníctvobohatstvo (najmä veľký majetok, často iron.) • kniž. imanie: prísť o svoje bohatstvo, imaniekapitál (veľký majetok v peniazoch) • panstvo (feudálny majetok) • svoje (vlastný majetok): pracuje na svojompejor. mamonazried. manie


    vlastníctvo p. majetok


    majiteľ kto niečo vlastní • vlastníkzastar. majetník: majiteľ, vlastník domuhovor. gazda: tá vec nemá gazdu

    p. aj vlastník


    vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálumajiteľ: majiteľ obchodudržiteľ: držiteľ panstvapán: kto je pánom záhradyhovor. gazda: tá vec nemá gazduzastar. majetníkzastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania


    mať2 1. byť vlastníkom (stále al. na istý čas) • vlastniť: má, vlastní pekný domdisponovať (zároveň narábať niečím): štát disponuje peniazmipožívať (mať a užívať): požívať slobodu, úctu

    2. dočasne nechať niečo umiestnené • držať: mal, držal v ruke hrnčekuschovávaťprechovávať (mať niečo schované): uschovávali zbrane v pivnici

    3. p. obsahovať 4. p. pokladať 5. p. nabádať


    vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami

    2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný bratpokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuznísvoj: svojho syna nepoznal

    3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbuvlastnoručný: vlastnoručný výrobokautorský: autorský portrét

    4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problémupravýnaozajstnýozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde indeimanentný


    pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

    2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

    3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


    pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné menovlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné menonaozajstnýozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírodyopravdivýnepredstieranýnefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniazeplnokrvný: stojí tu plnokrvný Indiánčistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý liehrýdzičírystopercentný: rýdze zlato, rýdza láskahovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovicaautentickýpôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontuhodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedokneskl. par excellence

    2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverívhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom miestevýstižný: výstižný argument; vlastnýskutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

    3. p. konzervatívny 1


Pozri výraz VLA v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV