Význam slova "ver" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 69 výsledkov (1 strana)

  • verabože čast. expr. veru: to v. nie!

  • verajež. pomn. zárubňa: oprieť sa o v. (dverí)

  • veranda -y -ránd ž. prístavok domu plniaci funkciu chodby, predsiene ap.: zasklená v., sedieť na v-e;

  • verandička -y -čiek ž. zdrob.

  • verandový príd.: v-é okná;

  • verbalista -u m. kto pestuje verbalizmus;

  • verbalistický príd.;

    verbalisticky prísl.

  • verbalistka -y -tiek ž.;

  • verbalizmus -mu m. priveľký dôraz na slovné vyjadrovanie, často na úkor obsahu;

  • verbalizovať nedok. i dok. kniž. vyjadrovať, vyjadriť slovami: v. svoje pocity

  • verbálny príd.

    1. kniž. vyjadrený slovami, slovný: v-a nóta;
    práv. v. delikt (slovná) urážka

    2. lingv. slovesný: v-e substantívum slovesné podst. meno

  • verbista -u m. člen rehole Spoločnosť Božieho slova venujúcej sa najmä misiám

  • verbovať nedok. v min. získavať na voj. službu;
    pejor. naliehavo získavať vôbec: v. (vojakov) do cudzineckých légií

  • verbunk -u m. starodávny muž. ľud. tanec

  • vercajg, vercajk -u m. (nem.) subšt. náradie, náčinie: stolársky v., debnička s v-om

  • verdikt -u m. kniž. rozhodnutie (význ. 1), rozsudok: v. poroty, rozhodcov

  • verejne prísl.: v. oznámiť, vystúpiť;
    v. prístupný pre verejnosť

  • verejnoprávne prísl.;

  • verejnoprávnosť -i ž.

  • verejnoprávny príd. týkajúci sa ver. práva: v-e záväzky;
    v-a inštitúcia, televízia;

  • verejnoprospešne prísl.

  • verejnoprospešný príd. určený na ver. prospech: v-á činnosť;

  • verejnosť -i ž.

    1. občania, pospolitosť: služba v-i, spotrebiteľská, kultúrna v., svetová v.

    2. ver. prostredie: vec sa dostala na v.

  • verejný príd.

    1. vzťahujúci sa na celú spoločnosť, týkajúci sa jej organizovaného života, spoločný: v. prospech;
    v-é záujmy, op. súkromné;
    v. poriadok, v. činiteľ;
    v-á správa administratíva

    2. kt. sa koná za (možnej) prítomnosti všetkých, op. tajný: v-é zhromaždenie, v-é hlasovanie;
    v-á pochvala, v-é vystúpenie;
    v-á súťaž ponuková súťaž na získanie istej objednávky ap.

    3. určený verejnosti: v-é budovy, v-á doprava, v-é zásobovanie;
    v. dom dom prostitúcie, nevestinec

    4. všeob. rozšírený, známy, všeobecný: v-á mienka, v-é pohoršenie, v. škandál

    v-é tajomstvo všeobecne známa vec;

  • veriaci

    I. príd. kt. verí (význ. 1): v. kresťan

    II. veriaci m. obyč. mn. príslušník cirkvi al. náb. spoločnosti: oznam pre v-ich

  • verifikácia -ie ž. odb. verifikovanie;

  • verifikačný príd.: v. postup, v. protokol

  • verifikovať nedok. i dok. odb. overovať, overiť pravdivosť niečoho: v. listinu, v-ný archeologický nález

  • veriť nedok.

    1. byť presvedčený o jestvovaní niekoho, niečoho: v. na sny, na duchov;
    v. v zázraky, na zázraky i pren. pripúšťať nemožné;
    v., že vo vesmíre je život

    2. náb. byť presvedčený o jestvovaní Boha a slobodne súhlasiť so všetkými pravdami, kt. zjavil; mať náboženskú vieru, byť veriaci, op. neveriť, byť ateista: v. v Boha, v. vo večný život;
    celá rodina v-í

    3. byť presvedčený o pravdovravnosti niekoho, o pravdivosti niečoho: treba mu v., hovorí pravdu;
    nev-í mu ani slovo;
    ja tým rečiam nev-m

    4. dôverovať: viac v-í cudzím ako svojim, slepo v. každému

    5. dúfať: pevne v-m, že nakoniec zvíťazíme

    6. hovor. v zápore s neurč.modálny význ., nebyť schopný, nemôcť: nev-í sa už dočkať konca

    sýty hladnému, lačnému nev-í;
    nev-l vlastným očiam, ušiam bol prekvapený, čo vidí, počuje

  • veriť sa nedok. prisahať sa, zaverovať sa, zaprisahávať sa, božiť sa: v-l sa, že neprekročí prah toho domu

  • veriteľ -a mn. -ia m. kto požičal niekomu peniaze: (ne)trpezliví v-ia, vyrovnať sa s v-om;

  • veriteľka -y -liek ž.;

  • veriteľský príd.

  • verkeľ -kľa m. hovor. hracia skrinka vydávajúca zvuk pri otáčaní kľukou;
    pejor. akýkoľvek starý stroj, nástroj (hodinky, klavír ap.)

    expr. hovoriť ako v. rýchlo, mechanicky;

  • verklík -a m. zdrob. expr.

  • verklikár -a m. hovor. kto hrával na verkli

  • verkľový príd.;

  • vermút -u m. dezertné víno s prísadou aromatických byliniek a korenín: červený, biely v.;

  • vermútový príd.

  • verne prísl.: v. milovať;
    v. dodržiavať zmluvu;
    v. podávať udalosť;

  • vernisáž -e ž. slávnostné otváranie výstavy (výtvar. diel); (slávnostné) predstavenie knihy na knižnom trhu

  • vernosť -i ž.: manželská v.

  • vernostný

    I. príd. kt. súvisí s vernosťou (povolaniu): v-é prídavky

    II. vernostné s. odmena za vernú službu (pracovníka): dostať v.

  • vernovka, verneovka -y -viek ž. hovor. dobrodružný román J. Verna; jeho sfilmovaná podoba: čítať v-y;
    ísť na v-u

  • verný príd.

    1. (citovo) úprimne oddaný; dodržiavajúci záväzky: v. priateľ, v-é zviera, v. návštevník (divadla), v. v láske, byť v. svojim zásadám

    2. úprimne myslený, opravdivý, skutočný: v. cit, v-á láska, v-é služby

    3. pravdivo vystihujúci, presný: v. obraz, opis, v. preklad;
    historicky v.;

  • veronika -y -ník ž. (liečivá) bylina s drobnými fialovými kvetmi, bot. Veronica

  • verš -a m.

    1. rytmicky usporiadaný rad slov tvoriaci časť básne: prízvučný, voľný v., dráma (písaná) vo v-ch

    2. hovor. sloha, strofa: tretí v. piesne

    3. iba mn. verše básne: písať, recitovať v-e;

  • veršík -a m. zdrob. obyč. expr. k 2, 3

  • veršotepec -pca m. pejor. autor básní s nízkou umel. úrovňou;

  • veršotepecký príd.;

  • veršotepectvo -a s.

  • veršovací príd. súvisiaci s veršovaním: v-ia technika

  • veršovačka -y -čiek ž. hovor. pejor. remeselne napísaná báseň: príležitostná v.

  • veršovane prísl.

  • veršovanka -y -niek ž. rytmicky výrazná nenáročná básnička: v-y pre deti

  • veršovaný príd. vyjadrený vo veršoch, zveršovaný: v. román;

  • veršovať nedok. písať (nenáročné) básne: zo záľuby v-l

  • veršový príd. k 1: v-á štruktúra;

  • versta -y vierst ž. stará rus. dĺžková miera (o niečo viac ako 1 km)

  • vertikála -y -kál ž. vertikálna priamka

  • vertikálne prísl.: v. členený

  • vertikálny príd. zvislý: v-a poloha, v. prierez;

  • veru, poet. ver', expr. veruže čast. dotvrdzuje platnosť výpovede, naozaj, skutočne: v-u(že) to nie je špás! to je v. riadny kus cesty;
    v. tak pritakanie

  • verva -y ž. nadšenie, zápal, elán: pustiť sa s v-ou do práce

  • verzála -y -zál, verzálka -y -lok ž. veľké písmeno abecedy (použ. v titulkoch a na začiatku sadzby);

  • verzálový, verzálkový príd.

  • verzia -ie ž. jedna z možných podôb textu, umel. stvárnenia niečoho ap., znenie, obmena: pôvodná v. filmu;
    opis udalosti v niekoľkých v-ách

  • verzus, pôv. pís. versus spoj. priraď. kniž. kontra: mladí v. veteráni

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV