Význam slova "spå" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 187 výsledkov (2 strán)
-
spáč -a m.
1. spiaci tvor: budiť s-a, hukot ruší s-ov
2. spachtoš: nepolepšiteľný s.;
-
spáchať -a dok.
1. vykonať (niečo zlé al. nedovolené), dopustiť sa: s. násilie, s. trestný čin, s. samovraždu, s-ná krivda;
s. hriech2. hovor. expr. vytvoriť (význ. 1), zostaviť: tie verše s-l priateľ;
kto s-l ten program? -
špachtľa -e ž. hovor. stierka (význ. 1);
-
špachtlička -y -čiek ž. zdrob.
-
spachtoš -a m. expr. kto rád al. veľa spí, spáč: nenapraviteľný s.
-
spací príd. určený na spanie: s. vak;
s. vozeň majúci lôžka, lôžkový -
špacírka -y -rok ž. hovor. zastaráv. prechádzka
-
špacírovať, špacírovať sa nedok. hovor. zastaráv. prechádzať sa; chodiť; ísť
-
spáčka -y -čok ž.
-
spackať dok. hovor. pejor. pokaziť (význ. 1 3), zbabrať: s. diktát, herci s-li scénku
-
spad -u m. odb. napadané a usadené čiastočky látky (obyč. škodlivín): rádioaktívny s., s. exhalátov
spád -u m.
1. postupné padanie al. klesanie z vyššej polohy: s. vody, privádzať tekutiny s-om
2. sklon (význ. 1): traťový s., prudký s. toku, s. potrubia
3. priebeh (význ. 1), postup, vývin (obyč. rýchly): nečakaný s. pretekov, hra nemá s.;
-
spadať -á, spadávať -a nedok.
1. voľne visieť, padať: vlasy jej s-li z pliec
2. zvažovať sa (význ. 1), nakláňať sa: domy s-jú k ceste
3. kniž. patriť (význ. 2): s. do právomoci, udalosť s-á do obdobia vojny
-
spádnica -e -nic ž. odb. myslená čiara v smere najväčšieho sklonu terénu
-
spadnúť -e -ú -dol dok.
1. padnúť (význ. 1): s. z rebríka, zo stromu, z koňa;
s. na rovné nohy;
hovor. s. na nos dolu tvárou2. (o daždi, snehu ap.) napadnúť (význ. 1): s-l prvý sneh, s-té zrážky
3. klesnúť (význ. 1), padnúť: hlava mu s-la na plecia;
opona s-la i pren. je koniec;
očká na svetri s-li uvoľnili sa porušením úpletu4. rozpadnúť sa, zrútiť sa: s-la nám strecha, chalupa na s-tie
● expr.: čo z neba, z duba, z hrušky, z mesiaca s-l? je taký nevedomý, neinformovaný? div že z → nôh nes-l, skoro z → nôh s-l;
srdce mu s-lo za → sáru;
s-l mu → kameň zo srdca;
koruna by mu nespadla z hlavy nestratil by vážnosť, dôstojnosť ap.;
ťarcha, únava, starosť mu s-la z pliec veľmi sa mu uľavilo;
nikto učený z neba nes-l každý sa musí učiť;
→ jablko nes-e ďaleko od stromu -
spádovisko -a -vísk s. žel. naklonená plocha na spúšťanie vagónov
-
spádový príd. k 2: s-é koryto;
s-á obec v kt. sa sústreďuje št. správa, služby ap. pre okolité obce;
s-á nemocnica pre okolité obce -
špagát -a/-u m.
1. tenší povraz, motúz, šnúra: konopný, papierový š., previazať balík š-om
2. hovor. rozštep: urobiť š.
● byť ako na š-e pripravený niečo urobiť;
vodiť niekoho na š-e úplne ho ovládať; -
špagátik -a m. zdrob.
-
špagátový príd.;
-
špageta -y obyč. mn. špagety -giet ž. tenká dlhá cestovina;
-
špagetový príd.
-
spájací príd. určený na spájanie, spojovací: s. prvok, podklad, steh;
gram. s. výraz kt. má funkciu spojky (napr. opyt. zám.) -
spájadlo -a -diel s. spojivo: plastové, cementové s.;
s. deja -
nedok. spájať -a, spojovať
// spojiť sa
1. zlúčiť sa, splynúť: hlasy sa s-li s hukotom motora
2. nadviazať styk, kontakt: veliteľ sa s-l s raneným, dedinčania sa s-li s partizánmi
3. uzavrieť spojenectvo: s. sa proti nepriateľovi, s. sa do koalície
4. dostať sa do súvislosti: dávna udalosť sa jej s-la s dneškom;
-
nedok. spájať sa, spojovať sa
-
spájka -y -jok ž. zliatina použ. ako prídavný materiál na spájkovanie: tvrdá, mäkká s., hliníková s.;
-
spájkovač -a m. kto spájkuje
-
spájkovací príd. určený na spájkovanie: s. cín, s-ia lampa
-
spájkovačka -y -čiek ž. prístroj na spájkovanie: ručná, prenosná, elektrická s.
-
spájkovať nedok. pomocou spájky robiť nerozoberateľné spoje kovových predmetov: s. súčiastky
-
spájkový príd.: s. materiál
-
špajľa, špajdľa -e ž. tenká palička použ. pri príprave niekt. jedál ap., drievko: š-e do jaterníc;
-
špajľový, špajdľový príd.
-
špajza -y špájz ž. miestnosť na uskladňovanie potravín, komora;
-
špajzový príd.: š-á skriňa
-
špak -a m. subšt. ohorok cigarety; špaček -čka m.
1. zdrob. k špak
2. špak
-
spakovať dok. hovor.
1. z(a)baliť: s. kufor, s. si veci;
výtržníkov s-la poriadková služba chytila a odviedla2. expr. zjesť (obyč. veľa a hltavo): s. večeru
● s. svojich sedem → slivák
// expr. spakovať sa z(a)baliť sa (a odísť): s-uj sa a choď!
-
spakručie -ia s. chrbát ruky;
-
spakručný príd.: s. úder, s-é svaly
-
spakruky prísl.
1. opakom ruky: utrieť nos s.
2. expr. povrchne, ledabolo; bez námahy: s. napísaná správa, urobiť niečo s.
-
spálenina -y -nín ž.
1. popálenina: mať na tvári s-y
2. niečo spálené: páchnuť s-ou
-
spálenisko -a -nísk s. zhorenisko: zápach s-a
-
špaleta -y -liet ž. hovor. obločnica (význ. 1), okenica: drevené š-y;
-
špaletový príd.
-
špalier -a L -i mn. -e m. dva rady ľudí lemujúcich priechod, cestu ap.: stáť v š-i, prejsť š-om;
-
špalierik -a m. zdrob.
-
spalina -y obyč. mn. spaliny -lín ž. zvyšky paliva po spálení: tuhé, plynné, škodlivé s-y;
-
spalinový príd.: s-é hrdlo na spaliny
-
spáliť -i -ľ! dok.
1. zničiť ohňom al. žiarom: s. papier, odpad;
dedina s-ená do tla;
hovor. dať sa s. po smrti spopolniť2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo ap.): s. zásoby nafty, s. všetky kahance
3. účinkom tepla, mrazu, exhalátov ap. poškodiť, znehodnotiť: s. mäso, s-ené chryzantémy, hnojivo s-lo porast
4. popáliť (význ. 2): s. si jazyk, pery
5. upáliť (význ. 1): s. niekoho zaživa
6. publ. premárniť (istú výhodu): s. pokutový kop, šancu
● s. za sebou všetky mosty a) znemožniť si návrat b) zničiť dôkazy, stopy;
→ mráz žihľavu nes-i;
s. si prsty zasiahnutím do niečoho si spôsobiť ťažkosti; -
spáliteľný príd. kt. sa dá spáliť: ťažko s-á zmes
-
spálňa -e ž.
1. miestnosť určená na spanie: detská s.
2. nábytok do nej: svetlá, tmavá s.;
-
spálnička -y -čiek ž. zdrob.
-
spálňový príd.;
-
spaľovací príd. určený na spaľovanie: s-ia pec;
s. motor v kt. sa spaľuje pohonná látka -
nedok. spaľovať
1. k 1 – 3, 5, 6
2. expr. ničiť (význ. 1), trápiť (o citoch, chorobe ap.): hnev, láska ho s-je, horúčka ma s-je
3. chem. spaľovanie horenie
// spáliť sa
1. porušiť sa vysokým teplom, zhorieť: koláč sa v rúre s-l, poistky sa s-li
2. popáliť sa;
-
nedok. spaľovať sa k 1
-
spaľovňa -e ž. závod na spaľovanie odpadkov
-
spamätať sa dok.
1. uvedomiť si situáciu, zbadať sa: kým sa s-l, bolo neskoro
2. opätovne sa vzchopiť: s. sa z prehry, finančne sa s.
3. prísť k sebe, prebrať sa (z citového vzrušenia ap.): s. sa z ľaku, o chvíľu sa s-l;
-
nedok. spamätávať sa, spamätúvať sa -a
-
spamäti prísl.
-
spanie -ia s. spánok1: strhnúť sa zo s-ia, bralo ho do s-ia
● nemá ani s-ia, ani stania a) je nervózny b) je veľmi aktívny
-
španiel -a mn. N a A -e m. poľovný pes používaný ako sliedič
-
španielčina -y ž. španielsky jazyk
-
španielčinár -a m. odborník v špan. jazyku; učiteľ al. študent španielčiny;
-
španielčinárka -y -rok ž.
-
španielsky príd. k Španiel, Španielsko: š-a chrípka;
š-a stena zástena, paraván;
kuch. š. vtáčik plnený dusený mäsový závitok● to je (preňho) š-a dedina tomu nerozumie;
španielsky prísl.: hovoriť (po) š.
-
spanikovať dok. hovor. uviesť do paniky, prestrašiť: tvoj krik ma s-l
-
spanilo, spanile prísl.;
-
spanilosť -i ž.
-
spanilý príd. kniž. veľmi pekný a jemný: s. úsmev, s-á nevesta;
-
spánkový1 príd.
spánkový2 príd.: anat. s-á kosť
-
spánok1 -nku m. útlm činnosti organizmu, kt. ho chráni pred vyčerpaním, spanie: slabý, hlboký, ťažký s.;
zimný s. zníženie činnosti organizmu niekt. zvierat a rastlín v zime;
prebrať sa zo s-u● expr. spať s-om spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy;
spánok2 -nku obyč. mn. m. časť hlavy po bokoch čela, sluchy: udrieť sa do s-u, šediny na s-och;
-
spánombohom
I. cit.
1. hovor. zbohom: s., zostaňte zdraví
2. vyj. súhlas, rezignáciu: chceš byť futbalistom, s.
● expr. no s. vyj. iróniu
II. prísl. expr. preč: choďte si s.!
-
spanštieť -ie -ejú dok. pejor. osvojiť si panské spôsoby; stať sa povýšeným: s-ené správanie;
s-l, už nás nepozná -
spapať, spapkať dok. k pap(k)ať
-
špára, správ. škára, štrbina;
špárka, špáročka, správ. škárka, škáročka, štrbinka -
špáradielko -a -lok s. zdrob.
-
špáradlo -a -diel s.
1. tenké zahrotené drievko na vyšparovanie zubov
2. (zahrotený) predmet na vyšparovanie: š. na fajku;
-
špáradlový príd.;
-
šparák -a m. špáradlo
-
špárať -a (čo, v čom), špárať sa (v čom) nedok.
1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov, šparchať (sa): š. si, sa v zuboch, š. si ucho, š. sa v uchu
2. expr. prehŕňať (sa), prehrabávať (sa): š. vetvičkou v popole, š. sa vo vreckách;
-
špáratko, správ. špáradlo
-
šparchať, šparchať si (čo, v čom), šparchať sa (v čom) nedok. špárať (sa) (význ. 1, 2): š. si zuby, š. (sa) paličkou v ohni, š. si, sa v zuboch
-
sparenina -y -nín ž. poškodenie kože sparením
-
špargľa -e ž.
1. trváca rastlina pestovaná ako zelenina, bot. asparágus lekársky Asparagus officinalis
2. dužnaté výhonky tejto rastliny;
-
špargľový príd.: š-á polievka
-
spariť dok. vystaviť účinku horúcej vody al. pary, zapariť: s. čaj, s-ená zelenina
// spariť sa zapariť sa: od námahy sa mu kečka s-la;
s-ené kone, senospáriť -i dok.
1. spojiť do páru: s. papuče
2. zaistiť pohlavné spojenie (a spolužitie) samca a samice
// spáriť sa
1. utvoriť dvojicu: tanečníci sa s-li
-
sparno
I. vetná prísl.: celý deň je s.
II. sparno -a s. spara
-
sparodovať, sparodizovať dok. k parod(iz)ovať
-
špárovať, správ. škárovať
-
sparta -y spárt obyč. mn. hovor. ž. cigarety zn. Sparta: fajčiť s-y
-
spartakiáda -y -kiád ž. v min. masové tel. vystúpenie: česko-slovenská s.;
-
spartakiádny príd.: s. úbor, s-a skladba
-
sparťanskosť -i ž.
-
sparťanský príd. tvrdý, prísny (ako u starogréc. Sparťanov): s-á výchova, s-é podmienky života;
sparťansky prísl.: s. vychovávať;
-
špás -u m. hovor. žart: urobiť niečo zo š-u;
□ robiť š-y špásovať
● s ním nie je š. všetko berie vážne;
s tým nie sú š-y je to nebezpečné;
to je drahý š. je to drahé;
každý š. niečo stojí za všetko sa musí platiť; -
spása -y ž.
1. vyslobodenie z ťažkého položenia, záchrana: hľadať s-u (u niekoho);
čakať ako na s-u netrpezlivo -
nedok. spásať -a
-
spasenie -ia s. spása (význ. 1, 2): večné s., s. duše
-
špásik -a m. zdrob. expr.
-
spasiť dok.
1. kniž. vyslobodiť z ťažkého položenia, zachrániť: s-l ho pred skazou
2. náb. zaistiť spásu
3. expr. pomôcť, prospieť: tých pár dní ťa nes-í
● expr. robiť o dušu s-enú a) horlivo b) rýchlo
// spasiť sa
1. expr. zachrániť sa: s. sa útekom
-
spasiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto prináša spásu, záchranca: stať sa s-om chudobných;
náb. Spasiteľ (sveta) Ježiš Kristus, Vykupiteľ; -
spasiteľnosť -i ž.
-
spasiteľný príd. prinášajúci spásu, spásny: s-á myšlienka;
náb. s-á viera; -
spasiteľský príd.: s-á úloha;
spasiteľsky prísl.
-
spásny príd.: s-a myšlienka
-
spásonosne prísl.;
-
spásonosnosť -i ž.
-
spásonosný príd. kniž. prinášajúci spásu, spásny: s-á myšlienka;
-
špásovať nedok. hovor. žartovať (význ. 1, 2)